Milí spolužiaci, Vážení pedagógovia,

náš prvý školský rok sme na tejto škole zvládli vďaka Vám ľahko a vynikajúco. Naučili sme sa veľa nových vecí, nie len učiva, ale aj upevnenie nášho kolektívu v triede. Pomáhame si a držíme spolu vo všetkom. Zvlášť sa chceme poďakovať našej triednej pani učiteľke Inke Balážovej za všetko, čo pre nás robila a mala pri nás pevnú vôľu.

Ceníme si, že sme mohli vyhrať titul najlepšej triedy. Prvé miesto s najväčším počtom bodov vôbec. Veľmi sa tomu tešíme a je to pre nás niečo mimoriadne. Dúfame, že sa nám podarí nazbierať aj v budúcnosti takéto výsledky, rôzne ocenenia. Je to pre nás obrovská motivácia do ďalších rokov. Obrovská vďaka patri aj Žiackej školskej rade.

Všetkým želáme pekné prázdniny a veľa nových zážitkov!

v mene I. A triedy Daniela Kardošová

V súlade s Rozhodnutím o termínoch, organizácii a hodnotení prijímania na vzdelávanie v stredných školách v čase mimoriadnej situácie v školskom roku 2019/2020

oznamujeme 100% naplnenosť na odbore 3650 M staviteľstvo - vyučovací jazyk maďarský.

Všetko okolo nás formuje náš život. Stará známa múdrosť, ale niekedy akoby sme na ňu zabúdali. Sem-tam papierik, sem tam pohodená učebnica, nezdvihnutá stolička, počmáraná tabuľa... poviete si, nič strašné. Lenže prostredie formuje naše emócie, prežívaie a správanie. Ak je čisté a útulné... veď to poznáme.

Žiacka školská rada pravidelne dozerá na poriadok a čistotu tried po vyučovaní a každoročne hodnotí ich stav pravidelným bodovaním.

Žiaľ, tohto roku nám do priebehu súťaže zasiahla koronakríza, a preto sme ju museli predčasne ukončiť.

Napriek tomu má kultúrnosť školského prostredia jedného veľkého víťaza, triedu, ktorá z obyčajnej a možno aj trochu nepríjemnej triedy urobila útulnú učebňu s dekoráciami a vždy v perfektnom poriadku. Hodnotiacej komisii nezostávalo nič iné, ako udeliť vždy maximálny počet bodov, čo sa v histórii konania súťaže stalo prvýkrát.

Poďakovanie a motivačná odmena od pána riaditeľa patrí všetkým študentom I. A triedy a triednej profesorke pani Mgr. Balážovej.

Gratulujeme!

Olívia Sojková

Tretia júnová nedeľa, teraz to bude 21.6., sa pomaly, ale iste, začína udomácňovať v našich mysliach ako sviatok venovaný všetkým otcom.

Tradícia Dňa otcov vznikla v meste Spokane v štáte Washington, už v roku 1910. Američanka Sonora Smart Doddová si chcela uctiť všetkých otcov ako bol ten jej. Veterán občianskej vojny William Jackson Smart po smrti manželky sám musel vychovávať šesť detí.

Sonora vnímala svojho otca ako hrdinu a hneď ako sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok navrhla, aby podobný mali aj všetci otcovia. Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín Sonorinho otca 19. júna 1910.Popularita sviatku rástla a tretia júnová nedeľa sa postupne stala sviatkom všetkých otcov. V roku 1966 prezident Lyndon Johnson podpísal prezidentské vyhlásenie, v ktorom stanovil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. Z USA prišiel potom tento sviatok aj do Európy.

10 najkrajších citátov o ockoch

Tie najkrajšie slová známych i menej známych ľudí, ktoré vo veľkej miere odhaľujú dôležitosť a potrebu mať ocka vo svojej blízkosti. Prečo je otec v živote detí nenahraditeľný? Odpoveď nájdete v týchto slovách...

„Bol to môj otec, kto ma naučil vážiť si samú seba. Povedal mi, že som neobyčajne krásna, a že som to najvzácnejšie v jeho živote.“ (D. French)

„Nikto z mužov ženu nepredurčí, neposilní alebo nezraní viac ako otec.“ (M. Hening a A. Jardin)

„Každý muž sa môže stať otcom, no iba niektorí dokážu byť tatinkom.“ (A. Geddes)

„Najdôležitejšie, čo môže muž urobiť pre svoje dieťa, je ľúbiť jeho matku.“

„Môj ocko mi dal ten najkrajší dar, aký len človeku mohol dať. Veril vo mňa.“ (J. Valvano)

„Hovorí sa, že keď novorodenec po prvýkrát chytí dlaňou palec svojho otca, drží ho už navždy.“

„Veľa ľudí verí na hrdinov. Oni však nestretli môjho ocka.“

„Otec. Prvý hrdina svojho syna. Prvá láska svojej dcéry.“

„Verím, že to, čo sa z nás stane, závisí od toho, čo nás naši otcovia naučili práve v tých bežných momentoch, kedy sa nás učiť ani nesnažili. Sme formovaní malými kúskami múdrosti.“ (Umberto Eco)

„Otec nie je kotvou, ktorá by nás držala na mieste, ani plachtou, ktorá by nás tam vzala. On je vodítko, ktorého láska nám ukazuje cestu.“

Pripomeňte svojmu ockovi, že Vám na ňom záleží.

Danka Balogová, II. A

Dovoľujeme si aj touto cestou vysloviť úprimnú sústrasť všetkým pozostalým tragických udalostí na Spojenej škole vo Vrútkach.

Žijeme v bezpečnej krajine (Slovensko je za vlaňajší rok 25. najbezpečnejšou krajinou sveta), preto nás udalosti prvého násilného útoku na škole na Slovensku šokovali a zarmútili. Dlhodobo kladieme veľký dôraz na kvalitu vzdelávania ale aj výchovy každého žiaka našej školy a myslíme si, že je to snahou všetkých vzdelávacích inštitúcií na Slovensku. Táto smutná udalosť postihla hlavne žiakov a zamestnancov školy, ktorí si, podobne ako my, niečo takéto doteraz ani nevedeli predstaviť.

Veríme, že podobný útok sa už nikdy viac nezopakuje a škola bude naďalej bezpečným miestom pre všetkých.

Zamestnanci a študenti SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci

Oznamujeme širokej verejnosti, že nakoľko sa nenaplnili všetky miesta, na našej škole sa uskutoční prijímacie konanie na nenaplnený počet miest.

Naplnené a voľné miesta sú uvedené v tabuľke nižšie:

Voľné miesta po 1. kole PS 2020

Poradie uchádzačov:

3650 M staviteľstvo - VUJ slovenský

3650 M staviteľstvo - VUJ maďarský

3692 M geodézia, kartografia a kataster - VUJ slovenský

Odovzdávanie maturitných vysvedčení

Zvládli sme to. Sme oficiálne absolventi štúdia na stavebnej priemyslovke v Lučenci.

26. mája 2020 sa náš školský príbeh navždy skončil.

Kvôli bezpečnostným opatreniam sa nemohlo konať slávnostné odovzdávanie maturitných vysvedčení ako sme zvyknutí po minulé roky. Tohtoročná posledná bodka bola netradičná a pre niektorých aj smutná. Nakoniec nás pani profesorka Kučerová pozvala do neďalekého podniku. Bol to náš posledný spoločný zážitok.

Dovidenia, priatelia!

Erik Szabó, IV. A

...žiakov prijatých na štúdium do 1. ročníka v šk.r. 2020/2021

 

PRIJÍMACIE KONANIE A ZÁPIS NA ŠTÚDIUM

Zápis prijatých žiakov do 1. ročníka na školský rok 2020/2021 prebieha v týždni od 25. 5. 2020 do 29. 5. 2020 vzhľadom k aktuálnej situácii v online režime, preto prosíme rodičov, resp. zákonných zástupcov prijatých žiakov,

aby venovali zvýšenú pozornosť dokumentom, ktoré im boli doručené poštou s rozhodnutím o prijatí na štúdium

a najneskôr do piatku 29. 5. 2020

doručili škole riadne vyplnené a podpísané dokumenty - návratky.

 

MOŽNOSTI DORUČENIA:

 

• Poštou na adresu: SPŠ stavebná Oskara Winklera, B. Němcovej 1, 984 15 Lučenec
• Oskenované elektronicky na adresu sekretariátu sekretariat@spsstavebnalc.edu.sk
  (do predmetu uveďte: Zápis_meno žiaka (žiačky)
• Osobne v čase úradných hodín od 07:00 do 12:00 hod. na vrátnicu, resp. na sekretariát
• Osobne mimo času úradných hodín v zalepenej obálke do školskej poštovej schránky, ktorá je umiestnená pri malej bráne z vnútornej strany areálu školy.

 

Ďakujeme za pochopenie a spoluprácu.

 

Poplatok za vydanie preukazu žiaka ISIC je možné zaplatiť osobne na sekretariáte, alebo vkladom na účet číslo: SK49 0200 0000 0023 8266 8653. Ako variabilný symbol uvádzajte číslo za lomítkom v čísle spisu na rozhodnutí o prijatí (napr. 088) a do správy pre adresáta napíšte meno žiaka, ktorému onjednávate ISIC.

 

Na Vaše prípadné otázky odpovieme na tel. č. 047/43210 72, alebo  nás kontaktujte elektronicky na adrese: sekretariat@spsstavebnalc.edu.sk

Milá IV. A a maturanti našej školy!

Netradičné maturity, netradičné ukončenie.

Netradičná rozlúčka našej triedy, ktorá ukončila tradičné vyučovanie, bola 12. marca na 7. vyučovacej hodine, na hodine architektúry. Pamätám si, ako ste sa tešili, že budete mať voľnejšie dni a vtedy sme sa rozlúčili tak, že sa stretneme na ďalší týždeň na písomných maturitných skúškach z jazykov. Ale scenár života písal niečo iné. Neskoršie ste mi avizovali, že radšej by ste si sadli znovu do školských lavíc.

Žiaľ obyčajný školský život našej triedy sa už nikdy nevráti, ale aspoň nám ostali pekné zážitky a priateľstvá, ako písal aj Erik Szabó v krásnom prejave: „Škola nám nepriniesla do života iba nové vedomosti a skúsenosti, ale aj kamarátov na celý život“.

Lúčenie znamená spomínanie.

Pamätám si Vás, prváčikov, ako ste zvládali jednu úlohu za druhou počas imatrikulácie. Potom nasledoval lyžiarsky výcvik vo Vysokých Tatrách, kde ste sa prvýkrát spojili ako ozajstný kolektív. Pamätám si Vás aj na prvom školskom výlete na Dolnej Strehovej, ako ste sa snažili večer založiť oheň. Viacerí ste vyskúšali tvrdú prácu aj na chmeľovej brigáde v Čechách. Svet sme sa snažili poznať na školskom výlete v Košiciach a Levoči.

Svoje sily sme si spoločne zmerali na turistickom kurze, na ktorý budeme ešte dlho spomínať. Nízke Tatry a ubytovňa Trangoška nám ho vždy pripomenú. Naša najkrajšia spoločná akcia bola stužková slávnosť. Keď zaznie v rádiu pesnička Memories od skupiny Maroon 5, vidím nás (so srdcom búšiacim až v hrdle) hrdo kráčať na koberci slávnostnej sály v Redute.

Ako triedna učiteľka som sa po celý čas snažila nájsť tú správnu cestu, ktorá Vás dovedie k tým najdôležitejším hodnotám ako sú čestnosť, spravodlivosť, humanizmus, tolerancia a úcta jeden k druhému. A moja práca nebola zbytočná. Spoznala som Vás ako tolerantných, zodpovedných a snaživých ľudí s veľkým srdcom, o čom sme sa mohli presvedčiť aj pri organizovaní zbierok a iných charitatívnych podujatí. Bola som na Vás stále veľmi pyšná na konci školského roka, nakoľko v prvom, druhom a treťom ročníku ste vyhrali cenu „trieda s najlepším študijným prospechom na škole“. Bolo mi cťou byť Vašou triednou učiteľkou.

Milí kolegovia,

chcem vám tiež vyjadriť svoju úctu a vďaku za vynaloženú prácu, ktorá je náročná, pohlcuje celého človeka, berie veľa energie, ale aj pozitívne nabíja, pozná prehry aj víťazstvá, hnevá aj teší.

Osobitné poďakovanie patrí vedeniu školy, za podporu, organizáciu a vytvorenie optimálnych podmienok pre prácu nás všetkých.

Milí maturanti,

Váš stredoškolský život skončil a každý z vás ide svojou cestou. Preto na záver ostali už len dobré rady odo mňa:

Prajem Vám úspešné vysokoškolské štúdium a Vám, ktorí nepôjdete študovať, prajem dobré zamestnanie!

Čo Vám ešte želám? Veľa šťastia do života, aby ste našli svoj duševný pokoj a aby ste boli vždy na správnom mieste, v správnom čase s tými správnymi ľuďmi.

Otília Kučerová, triedna učiteľka IV. A

 

Milí študenti!

Niekedy sa v živote človeka vyskytnú veľmi očakávané a niekedy menej očakávané udalosti. Spoločným bodom týchto dvoch extrémov je ich význam. Tieto okamihy sú nezabudnuteľnými medzníkmi celého nášho života.

Teraz sme súčasťou udalostí, ktoré doteraz nikto z nás nezažil, ktorým sme sa chtiac-nechtiac museli prispôsobiť a v neposlednom rade nás donútili učiť sa niečomu novému v podmienkach, ktoré nám boli neznáme. Či je táto skúsenosť pre vás pozitívna alebo negatívna, vám môže byť jasné hneď teraz, keď stojíte pri bráne školy, kedy poslednýkrát prekročením jej prahu ju definitívne opustíte.

Možno Vás prepadne úzkosť, keď si uvedomíte, že je čas rozlúčiť sa. Rozlúčiť sa so školou, s učiteľmi, so spolužiakmi, so všetkými, s ktorými ste boli, žili, študovali a pracovali počas 4 rokov, ktoré ste tu strávili. Za ten krátky, pre niekoho možno dlhý čas, ste sa mnohému priučili, mnohé ste sa mohli naučiť. Viete, na ktorej stoličke sa dobre hojdá, na ktorej tabuli krieda najviac škrípe, kde môžete hrať futbal bez povšimnutia, ale predovšetkým, ktoré dvere sú vždy otvorené alebo zatvorené.

No a teraz Vás čaká konečne život. Aj keď pre mnohých ťažší, pretože spočiatku nebude ľahké zapadnúť do nového prostredia, ale skôr alebo neskôr si na to zvyknete a zistíte, na ktorej stoličke by ste mohli sedieť s pokojom mysle.

Môžete ísť tak, ako máte radi - pretože ste si to vybrali!

Vážení a milí čitatelia!

Teraz, keď sa lúčime takto netradične, kedy tie emócie nemôžu byť tak výrazné, keď sa už s mnohými nestretneme, títo mnohí, mnohí ľudia, ktorí sú teraz myšlienkami pri vás - vaši rodičia, príbuzní, učitelia, známi - všetci pomohli, a stále pomáhajú dosiahnuť vaše ciele. Všetci títo ľudia sú s vami spojení a je pre nich dôležité, aby sa váš život rozvíjal hodný vašich nápadov.

No a na záver prosím nezabudnite.

Kdekoľvek vás život bude unášať, časť z vás bude vždy patriť našej škole, pretože boli ste s ňou spútaní, pretože tu ste vyrastali, tu máte základné kamene, na ktorých by ste mohli v budúcnosti stavať svoj šťastný život. Dúfame, že ich dobre využijete! Prajeme vám veľa úspechov v budúcnosti!

Ladislav Vikor

Vážený pán riaditeľ, vážený pán zástupca, milí naši triedni profesori, drahí učitelia, zamestnanci školy, milí spolužiaci!

Školský rok 2019/20 sa pre maturantov končí veľmi netradičným spôsobom. Kvôli bezpečnostným opatreniam sa naša spoločenská miestnosť tento rok nezaplní študentami, pedagógmi a rodinnými príslušníkmi „odchádzajúcich“. Nebudeme mať možnosť stretnúť sa a rozlúčiť, porozprávať sa, či objať. Ostávajú nám len spomienky, ktoré nám spríjemnia aj bežné chvíle nášho života.

Dovoľte nám touto cestou rozlúčiť sa a napísať vám pár riadkov.

Je zvláštne sledovať čas, ako letí. Štyri roky uplynuli ako voda. Štyri úžasné roky, ktoré nás toho naučili veľa. Otvorili brány niečoho nového, niečoho nepoznaného. Pre nás to bolo obdobie úsilia, priateľstva, vzájomnej pomoci ale aj veľkých a ťažkých skúšok. Škola nám nepriniesla do života iba nové vedomosti a skúsenosti, ale aj kamarátov na celý život.

A to priateľstvo je to najdôležitejšie, čo môžeme získať a to sa nám podarilo. Bude to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa k tomuto obdobiu nebudeme obracať chrbtom, ale spomínať naň hlavne v dobrom.

V dobrom budeme spomínať aj na Vás, milí učitelia. Boli ste súčasťou nášho života štyri roky. Počas štyroch rokov sme si vybudovali silné vzťahy. Naučili ste nás toho veľa. Vychovali ste z nás nielen dobrých stavbárov, geodetov, ale aj dobrých ľudí. Veľakrát ste nám podali pomocnú ruku a trápili sa za nás. Ďakujeme Vám za všetky vaše rady, skúsenosti a vedomosti, ktoré ste nám tĺkli do hláv. My vieme, že ste nám chceli vždy len dobre a vážime si to. Vždy sa radí vrátime. Vy ostávate a vychovávajte ďalšiu generáciu skvelých študentov s takou láskou ako nás. ĎAKUJEME!

Nesmieme zabudnúť na pána riaditeľa a pána zástupcu školy a našu triednu pani profesorku. Ďakujeme Vám za vaše úsilie, za vašu energiu, ktorú vkladáte do školy a do vašich študentov. Ďakujeme Vám za vytváranie príjemného prostredia a študijných podmienok, ktoré ponúkate študentom. ĎAKUJEME!

V neposlednom rade poďakovanie patrí aj ostatným zamestnancom školy. Možno sme sa nestretávali tak často, ale my vieme, že by škola bez vás fungovala ťažko. ĎAKUJEME!

Rozlúčiť sa chceme aj s našimi spolužiakmi a priateľmi. Veľakrát bola cesta tŕnistá, ale my sme si vždy k sebe našli cestu. Vznikli medzi nami veľké priateľstvá a lásky. Možno sme sa niekedy nezhodli a boli sme súpermi, ale naučili ste nás byť lojálnymi. ĎAKUJEME!

Čo dodať na záver? Naša spoločná cesta sa končí. Ale cesta každého jednotlivca len teraz začína. Nebudeme roniť slzy, pretože veríme, že ostaneme aj naďalej v kontakte. Pri prechádzaní okolo školy neprejdeme bez povšimnutia. Naopak, radi sa vrátime a zaspomíname si na krásne chvíle strávené na škole.

Sme radi, že sme mohli byť súčasťou veľkej rodiny na Strednej priemyselnej škole stavebnej Oskara Winklera v Lučenci.

“Ľudí nemôžete nič naučiť, môžete im len pomôcť nájsť to, čo už v sebe majú.” – Galileo Galilei

Lúčia sa:

IV.A

Patrik ADAMÍK

Viktor BOTOŠ

Filip GÖRNER

Imrich HÁJAŠ

Adrián HIRKA

Nikolas ILLÉŠ

Alexander JACSO

Veronika LAUKOVÁ

Ondrej MAČUDA

Dominik MAJER

Jakub MATÚŠKA

Laura Edita MEDEOVÁ

Ákos NÓGRÁDI

Mário PAULUS

Nikolas PULAI

Filip SAJKO

David SALVA

Erik SZABÓ

Dávid TÓTH

Zoltán VARGA

Miroslav VILHAN

 

IV.S

Branislav ADAM

Sophia BERKYOVÁ

Matej BOTOŠ

Dominik DOBIAŠ

Tomáš FILIPIAK

Matej GONDÁŠ

Peter HAVRAN

Adam HRUBÍK

Adam KESZI

Adam KOJNOK

Denis KRNÁČ

Miroslav ĽALÍK

Mário MARCINEK

Martin MURÍN

Tomáš OLŠIAK

Kristián SZALAI

Richard ŠÁGA

Lukáš TELEK

Adrián TRAJTEĽ

Richard UHRAPKA

Marian VAŠEK

Diana VYLETELOVÁ

 

ad revidendum 2025

Erik Szabó, IV.A

Prihlášky na školský internát je možné vytlačiť zo stránky SOŠ technickej, Dukelských hrdinov 2,  Lučenec, prevádzkovateľa školského internátu.

Kontakty:

e-mail: sostech.lc@gmail.com,  

-spojovateľka SOŠ technická Lučenec, tel.: 047/ 4331205

-sekretariát SOŠ technická Lučenec, tel.: 047/ 4331210, 0911 021 445

Tlačivo na stiahnutie nájdete v kategórii INTERNÁT (https://www.soslc.edu.sk/internat.html).

V rámci učiva o zvukových jazykových prostriedkoch na hodinách slovenského jazyka sme trochu trénovali aj praktickú stránku využitia týchto javov (tempo, pauza, prízvuk, melódia...) v našej reči a nechtiac-chtiac sme v III.A triede objavili aj herecký talent.

Pozrite si video Martiny Muránskej!

Každý rok sa druhá májová nedeľa nesie v znamení osláv všetkých mamičiek. Ide o medzinárodnú udalosť, keďže nielen u nás na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách sa tento deň oslavuje ako Deň matiek.

Preto milé pani profesorky a všetky ženy – mamičky, prijmite od nás študentov malý slovný darček.

Nie je nič váženejšie ako byť matkou. Všetky matky určite potvrdia, že byť mamou je niečo nádherné, napĺňajúce, radostné, zároveň aj zodpovedné, veľa razy náročné, niekedy bolestné.

Všetci to vieme. Pre každého je jeho mamka tou najdôležitejšou osobou na svete. Mamka je ten človek, ktorého náruč sme pocítili ako prvú. Bolo to jej objatie, jej pohladenie, čo sme pociťovali od prvých dní nášho života. Jej hlas sme počúvali, učili sa prvé slová od nej.

Mama si zaslúži nielen našu úctu, zaslúži si našu lásku, zaslúži si, aby sme sa starali o jej šťastie. Deň matiek je príležitosť všetko toto si pripomenúť, aby sme na to v bežiacom kolobehu života nezabúdali. Zároveň je to dôvod, aby sme svojej mame vyjadrili city, aby sme ju objali, pripravili jej radosť.

A preto aj dnešné poďakovanie je venované matkám. Je venované mamám všetkým, či už majú deti malé a venujú im svoju každodennú starostlivosť, alebo sú to mamy už s deťmi dospelými, ktoré si už drobnými starosťami prešli a teraz prežívajú zas to, čím žijú ich deti. Však nenadarmo sa hovorí, malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti. Čo všetko si musí jedna matka prežiť, viete len vy ženy. Obzvlášť v tejto situácii, aká je teraz, keď nás ohrozuje pandémia koronavírusu, si naše mamičky vážime o to viac.

Prajeme teda všetko dobré všetkým mamičkám. Mladým mamičkám, aby si užívali radostí so svojimi detičkami a taktiež mamkám skoršie narodeným, aby im ich veľké deti prinášali viac radostí ako starostí.

Všetko dobré vám prajeme!

Lucia Salaiová a Danka Kardošová, I. A

Riaditeľstvo školy oznamuje žiakom, že potvrdenia o návšteve školy vybavujeme v súčasnej situácii elektronickou formou. O vydanie potvrdenia môžete požiadať e-mailom na adrese sekretariátu školy sekretariat@spsstavebnalc.edu.sk

Dôležité je do e-mailu uviesť celé meno žiaka, triedu a z dôvodu variability tlačív tiež účel, na ktorý má byť potvrdenie vystavené.

Ďakujeme za pochopenie.

Slavka Danková

Na tomto ihrisku to všetko začalo. Už ako malá som tu trávila veľa času s ocinom a s bratmi. Veľakrát, keď sa hral nejaký zápas, tak som sa ešte bála zaradiť sa medzi tých starších chlapov, a tak som len stála za plotom a keď náhodou prekopli loptu, tak som im ju podávala.

No postupom času ako som rástla, tak som sa odhodlala, že to skúsim aj s nimi. A neľutujem. Veľa ma to naučilo, hlavne ocino a bratia ma toho veľa naučili, za čo im ďakujem. Ale neskôr som sa začala rozvíjať aj sama a doviedlo ma to až sem. Teraz keď hráme proti nejakým chlapcom, ktorí hrajú na druhej strane ihriska, tak sa len čudujú, že dievča hrá niekedy lepšie ako oni. A vtedy mám radosť, že som to dotiahla tak ďaleko. Nie tak ako som o tom snívala pred niekoľkými rokmi, ale som rada za to, kde som.

A na toto ihrisko nikdy nezabudnem. Nie je to žiadny exclusive, ale je to moje detstvo a môj začiatok. Takže tak nejak. Neviem, či to niekto dočítal až sem, ale chcela som tým vlastne povedať, že nezabúdajme, kde sme vyrastali a kde sa to všetko začalo. Lebo bez toho by sme neboli teraz tam, kde sme.

Barbara Mileiová, III. S

(Foto: www.facebook.com/barbara.mileiova)

Slovenské múzeum máp sa počas epidémie koronavírusu snaží byť bližšie k svojim návštevníkom aj prostredníctvom sociálnych sietí a webovej stránky. Novinku v tomto smere predstavuje séria online videoprehliadok. Jeho virtuálnu prehliadku, od uzavretia kultúrnych inštitúcií kvôli pandémii, videlo ku koncu apríla 2020 viac ako 4000 online návštevníkov. Online spoznávanie zaujímavých exponátov z oblasti geológie, geografie a kartografie ponúkla táto kultúrna inštitúcia cez oddelenia školstva niektorých samosprávnych krajov aj ako učebnú pomôcku pre učiteľov uvedených predmetov. O tom aká bola odozva o takéto vzdelávanie u študentov, sme sa porozprávali s vyučujúcou predmetu geografie zo Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci Olíviou Sojkovou.

Ako sa Vám darí zhostiť domáceho vzdelávania, ktoré v tomto čase kvôli potrebným ochranným opatreniam musia zvládať pedagógovia, študenti aj žiaci?

Tak ako celá spoločnosť ocitlo sa aj školstvo v úplne novej situácii. Našťastie sme škola technického zamerania a už dlhšiu dobu veľmi intenzívne pracujeme aj „elektronicky“. Možno preto nebolo online vzdelávanie pre našich študentov veľký šok. Výzvu predstavovalo skôr didaktické uchopenie učiva – aby bolo vyučovanie čo najviac názorné, praktické a samozrejme aj zážitkové.

Využívate okrem interaktívnych úloh, ktoré sú ponúkané aj prostredníctvom televízneho vysielania RTVS nejakú inú pútavú formu vzdelávania pre študentov?

Myslím, že materiálu je dosť a je skutočne z čoho vyberať. Ale nemôže to byť len o množstve informácií. Veď presedieť celé hodiny nad úlohami a cvičeniami pred počítačom vo svojej izbe je výzva aj pre dospelého. Hneď človeka v karanténe prepadnú myšlienky rozbehnúť sa niekam, najlepšie na výlet. Na hodine geografie napríklad do Slovenského múzea máp. Klik a sme tam. Primerane dlhé video stačí učiteľovi doplniť o zaujímavé otázky a úlohy a vyučovacia hodina ubehne ako voda.

Čo Vás ako pedagogičku inšpirovalo využiť práve túto možnosť vzdelávania?

Je to už spomínaná zážitkovosť, ale aj autentičnosť prostredia, odbornosť výkladu a veľmi dobre zvolené časové rozpätie videí. Okrem toho z obsahu videí môže pedagóg vytvoriť veľké množstvo klasických ale hlavne kreatívnych úloh.

Akou formou ste oslovili študentov, aby si online prehliadky pozreli?

V rámci elektronickej triednej knihy som ich pozvala na návštevu múzea. Dostali link, cez ktorý sa prihlásili.

A ako reagovali Vaši študenti na túto interaktívnu pomôcku?

Úlohy splnili bez problémov a posielali smajlíkov. Aj pre pedagóga je radosť, keď dostane spätnú väzbu, že takéto úlohy sa študentom páčia.

Slovenské múzeum máp vzniklo v roku 2018. Podarilo sa Vám ho spolu s Vašimi študentmi navštíviť už aj osobne? Prípadne, ak nie, inšpirovali Vás videoprehliadky k jeho osobnej návšteve?

Zatiaľ ešte nie, ale verím, že v budúcnosti sa práve s týmito študentami dostaneme aj do reálneho múzea.

Mgr. Lucia Lalíková

V čase karantény sa aj televízia stáva dobrým priateľom

Nedeľné večery už niekoľko týždňov patria na jednej nemenovanej televíznej stanici známej hudobnej šou o hľadaní speváckych talentov.

Po zhliadnutí niekoľkých častí, mi nedá nevyjadriť sa k tejto téme a poviem na rovinu, často sa pozastavím nad tým, ako niektoré osoby prídu na to, že sú hodné zúčastniť sa takejto súťaže.

Hovorím o ,,spevákoch”, ktorých výkony sa dajú prirovnať asi k niečomu takému, akoby som sa ja snažila namaľovať obraz Leonarda da Vinciho (a možno ešte horšie). Je síce pekné, keď si človek verí a má o sebe tú najlepšiu mienku, ale predsa troška úprimnej sebakritiky a skromnosti by niektorým naozaj nezaškodilo. Proste a jasne spievať nemôže vedieť každý a v takejto šou sa nedá hovoriť o tom, že aj snaha sa cení.

Už len predstava, že sa na takýto program díva tisíce ľudí a človek, ktorý tam ide s domnienkou, že je rodený umelec (aj keď opak je pravdou), sa vlastne zosmiešni pred očami polovice národa. Niekedy mám ale pocit, že ja sa hanbím viac ako samotný ,,PACIENT”.

Ešte jedna vec ma na tom celom zaráža, a síce... to naozaj takéto NE-talenty nemajú vo svojom okolí niekoho úprimného, čo by im vysvetlil, že na spev nemajú a nie je šanca, že sa stanú SUPERSTAR.

Je tu však ešte jedna možnosť a to tá, že dotyční túžia po tom, aby sa dostali do rebríčka takzvanej ,,HVIEZDNEJ ROTY”. V takom prípade nemôžem namietať. Nakoľko sláva ,,spevákov” z hviezdnej roty naozaj v niektorých prípadoch trvala dlhšie ako sláva ozajstných spevákov SUPERSTAR.

Sara Valachová, II. S

 

Na základe usmernenia MŠVVaŠ SR na hodnotenie žiakov strednej školy, odborného učilišťa a praktickej školy v čase mimoriadnej situácie podpísaného ministrom školstva, aktualizovaného dňa 20.04.2020, Vám oznamujem, že na konci školského roka 2019/2020 sa okrem výchovných predmetov Etická výchova a Náboženská výchova, budú neklasifikované, t.j. hodnotené iba slovom „absolvoval“ aj vyučovacie predmety Telesná a športová výchova a Športová príprava.

Všetky ostatné vyučovacie predmety vo všetkých ročníkoch budú klasifikované.

V Lučenci, 21.04.2020

Mgr. Ladislav Vikor, riaditeľ školy