Človek, ktorý chce byť v živote úspešný, sa bez ovládania pravopisu a poznania slovnej zásoby nemôže zaobísť. Celý proces učenia je náročný a vyžaduje si veľa času, množstvo vedomostí a cviku.

Každý rok sa na našej škole organizuje súťažný kvíz „Povedz si svoj názor,“ kde súťažia študenti všetkých tried v trojčlenných družstvách. Nebolo to inak ani teraz 11.11.2019. My starší, ktorí to už poznáme, chceme zvíťaziť a pochutiť si na sladkej odmene. Súťažilo sa v ústnom aj písomnom prejave. V písomnom prejave sme dostali rôzne slovné doplňovačky, hlavolamy, ktoré sme mali vylúštiť. Potom nasledovala prezentácia na tému „freelancer“, kde sme sa dozvedeli, kto to je a čo je jeho náplňou práce a analyzovali sme texty s touto tematikou. Jeden člen skupiny ho nahlas prezentoval.

Potom nasledovala pre nás zábavná časť, kde sme si precvičili svoje dramatické umenie. Hrali sme postavy zo známej Shakespearovej hry, Rómeo a Júlia. Nie každý mal tú odvahu predviesť svoje kvality, ale zvládli sme to. Aj sme sa zasmiali, hoci išlo o tragédiu.

Dočkali sme sa záverečného vyhodnotenia a chutnej sladkej, hoci možno nezdravej odmeny.

Naši úspešní:

1. miesto: Martina Muránska III.A, Marína Gorobec III.A, Karin Fízeľová III.A

2. miesto: Daniela Balogová II.A, Natália Veličová II.A, Peter Kúdeľa II.A

3. miesto: Daniela Kardošová I.A, Juraj Pivka I.A, Leonard Stankovič I.A

A čo povedať na záver? Poďakovanie našim profesorkám, Mgr. Inke Balážovej a PhDr. Olívii Sojkovej.

Všetkým patrí vďaka a gratulácia!

Danka Balogová II.A, Danka Kardošová I.A

Riaditeľstvo školy v súčasnosti pracuje na zdokumentovaní športovej histórie školy od jej vzniku až po súčasnosť. Hoci na našej škole študovalo nespočetné množstvo výborných športovcov, je pochopiteľné, že nie je možné vymenovať všetkých, teda aj tých, ktorí školu reprezentovali v rámci školských, okresných a krajských súťaží, hoci všetkým patrí ešte raz s odstupom času naše uznanie a poďakovanie.

Podklady čerpáme z existujúcich kroník a zachovaných archívnych dokumentov, ale radi by sme využili aj živé spomienky samotných športovcov, ostatných absolventov školy, ich trénerov a učiteľov, najmä z obdobia rokov 1955-1985. Podmienkou zaradenia medzi najúspešnejších športovcov školy je zaradenie do reprezentácie, dosiahnutie výnimočných výkonov (osobných rekordov), hráčske pôsobenia v zahraničných ligách, v najvyšších ligových súťažiach v rámci ČSSR, SR, reprezentácia školy na celoštátnych súťažiach s umiestnením, reprezentácia školy mimo územia ČSSR, SR).

Ak Vás práve teraz napadlo meno nejakého nášho bývalého žiaka, ktorý podobné úspechy dosiahol, napíšte nám, alebo zavolajte, aby sme si overili, či máme o ňom, resp. o jeho úspešnom športovom pôsobení aj po ukončení štúdia dostatočné informácie. Budeme vďační za každý podnet, prípadne aj doloženú fotodokumentáciu.

Termín na zasielanie podkladov je do 20. 11. 2019.

Kontakt: sekretariat@spsstavebnalc.edu.sk, tel. 0904 486 208

Za pomoc a spoluprácu Vám vopred ďakujeme!

My, študenti sa pridávame k ľuďom, ktorým záleží na prostredí v ktorom žijeme, tu a teraz. Ekotopfilm je svojou tradíciou najstarším podujatím tohto druhu na svete. Cieľom podujatia je meniť správanie spoločnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a vytvoriť priestor na diskusiu.

Mesto Lučenec organizuje tento filmový festival pre mládež aj dospelých, aby sa študenti pomocou filmového plátna a sprievodných aktivít naučili, ako chrániť životné prostredie. Tohto festivalu sme sa zúčastnili aj my a nenechali sme si ujsť jedinečné zábery z morského dna plného odpadu z plastov, videli sme korytnačky, ktoré tiež ohrozuje znečistené prostredie, človeka, ktorý vybudoval les a mnoho ďalších aktivít a hlavne ľudí, ktorí chcú zmeniť svet. Nebude to ľahké, ale treba začať.

Juraj Pivka, I. A

(Ilustračné foto: https://www.ekotopfilm.sk/zmenime-planetu-seba/)

Depresia

Depresia je v psychológii duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím.

Niekorí ľudia túto závažnú chorobu neberú vážne, pretože postihnutému nerozumejú alebo si to nevšimnú. Je ťažké ju identifikovať, pretože mnohí to buď vedia dobre skrývať alebo to nedávajú najavo.

V dnešnej dobe plnej zlých, pomstychtivých a závistlivých ľudí je depresia často rozšírená väčšinou u mladých ľudí. U detí sa prejavuje problémami v škole, no u dospievajúcich dievčat sa prejavuje poruchou príjmu potravy a tak vzniká ďalšia choroba, anorexia. Za minulý rok bolo štatisticky dokázené, že deti do štrnásť rokov sa kvôli tejto chorobe pokúsili o samovraždu až tridsaťpäťkrát a deti od pätnásť do devätnásť rokov deväťdesiatštyrikrát. Chlapci svoje depresívne správanie často skrývajú za imidž zlého správania.

Myslíme si, že by sa depresia dala eliminovať, keby dnešná spoločnosť nevyvíjala taký tlak na mladých ľudí, neponižovali by sa, nezosmiešňovali, ale navzájom by sa podporovali a rešpektovali sa. Rozumieme, že príčiny jej vzniku môžu byť rôzne, ale keby sa toto dodržiavalo a ľudia by zmenili svoje správanie a postoje k ľuďom, ktorí nevyzerajú podľa ich predstáv alebo ktorí majú iné názory na veci a situácie, bol by svet aspoň o niečo lepší, krajší a určite menej depresívnejší.

Karin Fízeľová, III. A

(Ilustračné foto: https://www.vitalitas-magazin.hu/psziche-lelek/depresszio-ellen-kezelesek)

Soľ nad zlato

Určite ste už počuli, že soľ škodí zdraviu, začína svoju prednášku Dr. Gábor Lenkei, v ktorej vysvetlí, čo je soľ, kde sa v našom tele nachádza a aký vplyv má na fungovanie jednotlivých orgánov.

Chemický vzorec kuchynskej soli je NaCl. V medicíne sa používa pojem človek priemernej váhy. Rozumie sa pod týmto pojmom, že má 70 kg. Na túto hmotnosť sa väčšinou prepočítavajú medicínske údaje. V tele priemerného človeka sa nachádza 250 g soli. Celkom dobre sme nasolení, zavtipkuje prednášajúci. Základom ľudského tela je slaná voda. Všetky naše orgány plávajú v tejto slanej vode. Otázkou je, či je soľ škodlivá pre naše zdravie a čo sa stane so soľou v našom organizme.

Začnime vysvetlením fungovania obličiek. Oblička sa skladá z vonkajšej kôry a vnútornej časti. V kôre sa nachádzajú tisíce malých útvarov a každý jeden útvar môžeme nazvať čističkou odpadových vôd a každý jeden je samostatná jednotka. Majú vlastné prívody, cez ktoré sa dostáva do nich krv, ktorú treba prefiltrovať a dva vývody. Jeden z nich slúži ako odtok prefiltrovanej krvi a cez druhý sa dostáva moč do obličkovej panvičky. Obličky fungujú tak, ako keď scedíme uvarené cestoviny. V site zostanú cestoviny a cez sito pretečie slaná voda, a podobne sa to deje aj s krvou v obličkách. Keď sa krv dostane do čističiek, slaná voda pretečie do močovodu a odtiaľ získava organizmus soľ naspäť. Za štyri hodiny by organizmus stratil 250 g soli, ak by ju nezískal späť, a to by malo fatálne následky. Pre ľudské telo nie je úlohou, aby stratilo soľ, ale to ako ju nestratiť. Nepracuje na tom, aby sa zbavilo soli, ale pracuje na tom, aby ju nevylúčilo. Za 24 hodín telo získava späť 1500 g soli. Táto činnosť nie je dokonalá, zakaždým dôjde k úniku soli. Z nedostatku soli vznikajú rôzne ťažkosti, ako bolesti hlavy a zápcha.

Vo väčšine prípadov bolesti hlavy spôsobuje nedostatok soli. Ak si niekto dá 2-3 g soli a zapije to 0,5-1 l vody, zvyčajne ho prestane bolieť hlava. U žien je častejšia bolesť hlavy ako u mužov, lebo solia menej. Ak nie je dostatok soli v organizme, voda rýchlejšie prejde cez telo. Nedostatok soli spôsobuje vrásky a vtedy sa dotyčnému môžu ponúknuť krémy proti vráskam, ale tie nehydratujú, ale dávajú len pocit hydratácie. Keď niekto nepije dostatok vody, pravdepodobne u neho vznikne zápcha. Keď zjeme potravu, cez tráviaci trakt sa dostane do hrubého čreva, ktorého dôležitou funkciou je vnímanie obsahu vody v tele. Ak zistí, že telo nemá dostatok vody, tak z obsahu hrubého čreva túto vodu podľa možnosti do poslednej kvapky získa späť. Pán doktor vnesie štipku humoru do svojej prednášky a opíše fungovanie späťvzatia vody nasledovne: „Prepáčte za výraz, ale nakoľko hrubé črevo je zodpovedné za rovnováhu vody v tele, kašle na to, ako Janka porodí vysušené bobule. Na tento problém sa môže predpísať preháňadlo, ktoré funguje tak, že dráždi stenu čreva, ktorá zostane priechodnou a cez ňu sa dostane naspäť do čreva voda, ktorá zmäkčí stolicu.“

Takto vzniká dobrá príležitosť na predpis liekov na bolesť hlavy a na užitie liekov na zmäkčenie stolice, hoci telo má len nedostatok soli a vody.

Dôležité je, aby ľudia pochopili signály svojho tela a neužívali zbytočne lieky, ktoré by mohli nahradiť jednoduchými prírodnými metódami.

Miriam Nagyová, III. A

Ilustračné foto: Shutterstock.com

Ako prváci sme si prvýkrát vyskúšali terénne cvičenie na Ružinej, ktoré trvalo od pondelka do stredy.

Nevedeli sme, do čoho ideme. Báli sme sa a zároveň aj tešili. Prvý dojem bol dobrý, pekná chata, príjemné prostredie, v ktorom sme strávili väčšinu nášho času.

Začali sme hneď ráno terénnymi prácami. Po krátkej obedňajšej prestávke sme boli opäť v teréne. Bolo to náročnejšie, ako v škole, ale napriek tomu sa nám na prvom sústredení páčilo, pretože sme si mohli vyskúšať pre nás nové meračské metódy, nové prístroje a absolvovali sme viac praktických cvičení. Vyhodnocovať, spracovávať zamerané údaje budeme v škole na osobných počítačoch v geodetických a gisáckych softvéroch.

Počas sústredenia sme sa lepšie spoznali nielen s geodetickými prístrojmi, ale aj medzi sebou. Možno toto sústredenie bolo lepšie, významnejšie „prijatie“ medzi geodetov, ako bude samotná imatrikulácia.

Laura Tomišová, I. B

Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera – Winkler Oszkár Építőipari Szakközépiskola B. Němcovej 1, 984 15  Lučenec

(ďalej len ,,SPŠSOWLC“)

vyhlasuje týmto

OBCHODNÚ VEREJNÚ SÚŤAŽ

podľa §281 zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov v súlade s odd. IV článok 8 Zásad hospodárenia s majetkom BBSK.

Predmetom obchodnej verejnej súťaže je nájom majetku BBSK v správe SPŠSOWLC:

• nebytový priestor za účelom poskytovania občerstvenia v budove školy, B. Němcovej 1, 984 15 Lučenec, zapísaného na liste vlastníctva č. 9334 výmera, 13 m²,
• nebytový priestor sa nachádza na 1. nadzemnom podlaží SPŠOWLC,
• doba nájmu: od 01.12.2019 do 30.11.2020,
• minimálne nájomné: 50,00 Eur/m²/rok + režijné náklady.

Podrobnejšie sa dočítate o podmienkach obchodnej súťaže v súbore nižšie:

Obchodna_sutaz_Bufet.pdf​​​​​​​

Každý rok chodia žiaci tretích ročníkov na kurz na ochranu života a zdravia. Ani my sme neboli tento rok výnimkou.

Dňa 14.10.2019 sme autobusom vycestovali do Nízkych Tatier - presnejšie Chopok, chata Trangoška. Cesta nám ubehla pomerne rýchlo. Po príchode tam, sme sa hneď ubytovali a vyrazili na prvú rozbiehajúcu túru.

Počasie bolo prvé dva dni skvelé, takže sme si užívali čerstvý horský vzduch aj s lúčmi slnka. Každý sme si kráčali svojím tempom, no niektorí to vzdali hneď na začiatku a vrátili sa na chatu. Šlapanie do kopcov malo aj svoje pozitíva, pretože tie prekrásne výhľady stáli za to. Spravili sme si pár fotiek a pokračovali ďalej. Cestou dolu sme museli ísť opatrne, lebo sme išli po dosť strmom kopci a niektorým sa aj šmýkalo.

Na druhý deň sme po približne rovnako dlhej túre hore kopcom navštívili Jaskyňu mŕtvych netopierov. Niekto oľutoval, že sa poriadne teplo neobliekol, pretože tam bola dosť zima, no zvládol to každý. Prechádzanie touto jaskyňou bolo náročnejšie, a tak nám pomáhalo aj istenie a prilby na hlavách. Tiež sme mohli vidieť pár kostí týchto mŕtvych netopierov a hneď bol z toho super zážitok.

Na tretí deň sme mali v pláne vyšlapať na Ďumbier, no počasie nám to trochu prekazilo. Od rána bola veľká hmla a po asi 1,5 hodinovej túre sme sa kvôli silnému vetru otočili naspäť na chatu a bolo po výstupe. Bolo nám to dosť ľúto, ale aj toto je súčasť turistiky. Snáď si to niekedy vynahradíme. Keď nám už tá túra nevyšla, tak sme sa aspoň zabávali na chate. Niekto viac, niekto menej a niekto sa až priveľmi odreagoval.

Tento výlet sme ukončili návštevou Bystrianskej jaskyne a spokojne a zdravo sme sa vrátili naspäť domov.

Barbi Mileiová, III. S

Hodina etiky v zariadení pre seniorov Ambra

Privítala nás vôňa babičkinej kuchyne, koláče, čaj a „naši seniori“. Zvláštna atmosféra, kde nebolo treba veľa slov, pretože vo vzduchu viselo akési čarovné dobro, ktoré celé generácie hľadajú v rozprávkach.

Besedovalo sa o škole, živote, zážitkoch, ďeťoch... Bola to čarovná chvíľa, keď som si uvedomila, čo všetko znamenajú pre nás starší ľudia, čo všetko pre nás znamenajú ľudia, ktorí sa o nich s láskou starajú a čo všetko znamenajú pre spoločnosť mladí ľudia, ktorí vedia byť pokorní a úprimne vnímajú všetky tieto hodnoty celou svojou dušou.

Som hrdá na všetkých svojich „etikárov“ z I.A, I.B a II.S.

Do zariadenia pre seniorov sme hrdo niesli naše vlastnoručne vyrobené pozdravy a domov sme na oplátku prišli so srdcom na dlani.

Olívia Sojková

Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera – Winkler Oszkár Építőipari Szakközépiskola B. Němcovej 1, 984 15  Lučenec

(ďalej len ,,SPŠSOWLC“)

vyhlasuje týmto

OBCHODNÚ VEREJNÚ SÚŤAŽ

podľa § 281 zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov v súlade s odd. IV článok 8 Zásad hospodárenia s majetkom BBSK .

Predmetom obchodnej verejnej súťaže je nájom majetku BBSK v správe SPŠSOWLC:

• nebytový priestor za účelom nápojového automatu v budove školy, B. Němcovej 1, 984 15 Lučenec, zapísaného na liste vlastníctva č. 9334 o celkovom výmere 1 m²
• nebytový priestor sa nachádza na 2. nadzemnom podlaží SPŠOWLC
• doba nájmu: od 01.01.2020 do 31.12.2020
• minimálne nájomné: 100,00 Eur m²/rok + režijné náklady.

Podrobnejšie sa dočítate o podmienkach obchodnej súťaže v súbore nižšie:

Napojovy_automat-_Obchodna_sutaz.pdf

Aj tento rok môžete vy, žiaci vyhrať zaujímavé ceny, ak sa zapojíte do súťaže (viď nižšie).

Po výraznejšom ochladení začiatkom októbra k nám konečne dorazilo babie leto. Užívame si ho plnými dúškami počas dňa, keď po rozplynutí rannej hmly slnko zohreje vzduch na príjemnú teplotu a my sa môžeme kochať nádhernou prírodou hrajúcou všetkými farbami, s prevahou zlatožltej, nasávať do seba úžasnú vôňu padajúceho lístia a tešiť sa z krásnych jesenných dní.

Babie leto je obdobie suchého, málo veterného, slnečného a cez deň teplého obdobia, ktoré sa v Európe vyskytuje na rozhraní septembra a októbra. V severnej Amerike sa toto obdobie nazýva indiánske leto, v Nemecku je to leto sv. Michala, v Bulharsku cigánske leto. Názov „babie leto“ pôvodne označoval poletujúce vlákna pavučín s pavúkmi, ktoré sa vyskytujú v tomto období. Poletujúce pavučinky môžu niekomu pripomínať strieborné vlasy babičky. Pavúky tieto vlákna používajú ako padáky, ktoré ich zanášajú v prípade dobrého vetra niekoľko stoviek kilometrov.

Užite si krásu babieho leta 

Natália Veličová, II. A

(Ilustračné foto: www.tomyno.sk)

Poznáte to, niekedy si človek musí v živote víťazstvo vyboxovať a niekedy naozaj doslova. Tvrdý šport, ťažké údery a boj až za hranicu síl vyžaduje silných a chladnokrvných bojovníkov – predstavte si, že pár takýchto športovcov sedí v jednej triede stavebnej priemyslovky v Lučenci. Ale zdanie klame, sú to veľmi milí a príjemní chlapci. Jeden z nich, Erik Borovička - nedávno oslávil jedno zo svojich prvých víťazstiev.

-Na ligovom zápase 2. Slovenskej ligy boxu v Leviciach si vo váhe do 70 kg zdolal skúseného boxeristu Dávida Boszokiho. Aký to bol pocit?

-Bol som rád, pretože som do zápasu dal všetko a moji tréneri Dávid a Tomáš Zöldovci z lučeneckého Box Teamu, kde momentálne intenzívne trénujem, boli so mnou spokojní. Tvrdo som na sebe pracoval celé leto a som rád, že výsledky sa dostavili.

-Potešili sa určite aj doma. Mimochodom, ako reagujú tvoji najbližší na to, že robíš takýto nebezpečný šport?

-To je veľmi diskutabilné. Myslím si, že je bezpečnejší ako iné športy, napríklad futbal, kde sú zranenia bežné. V boxe trénujem taktiku, úder očakávam a viem sa aktívne brániť. Pokiaľ je to fér zápas, určite sú zranenia minimálne.

-Napriek tomu, ešte stále to nie je u nás masovo obľúbený šport.

-Ani ja som pôvodne o ňom neuvažoval, hoci som ho poznal už zo základnej školy. Chcel som sa venovať basketbalu, žiaľ nemal som možnosť trénovať a tak som sa k boxu vrátil. Mám vynikajúcich trénerov a intenzívne tréningy, ktoré mi dali zabrať hlavne cez prázdniny.

-Nebolo by lepšie trochu si oddýchnuť, sadnúť za počítač...

-Mám rád pohyb a dobrá fyzická kondícia je pre mňa veľmi dôležitá. Box je môj koníček a chcel by som sa mu venovať aj profesionálne.

-Takže tvoje plány do budúcnosti sú jasné.

-Áno, motivácia je v živote veľmi dôležitá. Mám svoje ciele. Najbližšie sú Majstrovstvá SR na budúci rok, čo je veľká výzva.

-A potom?

Neustále sa zlepšovať, byť stále lepší a dostať sa až na olympiádu.

Ak máte pocit, že rozhovor bol stručný, jasný a skromný, bez veľkých gest, tak správne tušíte, že Erik má radšej činy ako slová a že je to priamy, čestný a pracovitý mladý muž.

Aj touto cestou mu srdečne gratulujeme k úspechu a prajeme splnenie všetkých snov, nielen olympijských.

Olívia Sojková

Jedno ráno, keď som vstal, bol iný deň ako inokedy. To ráno som sa bál, bol som v strese viac ako kedykoľvek predtým. Ten deň ma totiž čakala školská súťaž v behu.

Bol tuším rok 2009 a ja som mal asi osem či deväť rokov. Bol som žiakom tretieho ročníka základnej školy v mojom rodnom meste Liptovský Mikuláš. Po výborných raňajkách sme sa vybrali autom do mesta. Bol som stále v strese. Mamina mi pomáhala vetou: „Neboj sa, zvládneš to“. S jej vierou som si veril viac a aj som veril, že to dám: „Však som súťaživý typ, ja ich predbehnem“.

Nastal čas, keď sa určité ročníky dostavili na štartovnú čiaru. Vtedy tuším začínali deviataci. Zaznel výstrel a všetci sa rozutekali, avšak predsa len niektorí boli takí „frajeri“ leniví, že ostali poslední a len kráčali, aby sa nepovedalo. Podotýkam, že podstatou bolo, že si cestou chrúmali čipsy. Veľmi sme sa na nich smiali, akí sú a nerozumel som, ako si to môžu dovoliť. Bolo tam veľmi veľa ľudí, celá škola, rodičia, učitelia a nejakí fotografi.

Keď sa rozhlásilo, že budú bežať ročníky tretí, štvrtý a tuším, že aj piaty spolu, dosť som sa naštval a nejako som si prestal veriť. Vtedy som súťažil s mojim najlepším kamarátom. „My to dáme, na nás nemajú“, povedali sme si a postavili sme sa na čiaru ku kraju cesty, pretože inde už nebolo ani miesto. Pamätám si, že nás bolo tak veľa, že by som ani náhodou neuhádol, koľko. Srdce mi bilo ako o život. Všetci na štarte kričali a povzbudzovali: „ Do toho, do toho!“ a v tom zaznel výstrel. Rozbehli sme sa.  Ja a môj kamarát sme sa dostávali spolu s ostatnými mojimi spolužiakmi z druhej triedy do popredia. Stále som si kontroloval pravú a ľavú stranu, či ma niekto nepredbieha. Neveril som, že sme na toľkej pozícii z toľkých žiakov. Zrazu Janko prestal bežať a ja som sa zľakol, či sa mu niečo nestalo. „ Si v poriadku?“, kričím, „Áno som, bež, buď prvý!“. Nakoniec som ho poslúchol. Udialo sa to v pár sekundách. Ani som sa nenazdal a prešla jedna, druhá zákruta a ja som si znovu skontroloval pravú aj ľavú stranu. Ľudia, musím vám povedať, že som sa otočil a zistil som, že som to mohol do cieľa odkráčať. Skupinka žiakov bežala za mnou niekoľko metrov ďaleko. Priam boli na začiatku jednej ulice a ja na jej konci. Vtedy som mal veľkú kondičku. Hrával som hokej, chodil na plávanie a celkovo som športoval. Blížil som sa do cieľa a mňa zrazu začali dobiehať. “Filip, Filip, Filip!“ kričala moja trieda a ja som pochopil, že mám pridať. Pridal som a cez cieľovú pásku som dobehol ako prvý. Celý vyčerpaný som lapal po dychu. Spolu so spolužiakmi dobehla za mnou aj mamina. „Vidíš, vravela som, že to dokážeš“. Po chvíli prišlo na rad vyhodnocovanie a fotenie. Z každých skupín si výhercovia museli zastať na stupne víťazov. Nechcelo sa mi veriť, že ja budem stáť prvýkrát v strede na tom najvyššom stupni a stále som sa smial. „Gratulujem ti, ja som ti veril“, došiel za mnou Janko. Zrazu sa ozval z reproduktora hlas pána primátora: „A prvé miesto získava Filip Sajko, gratulujem“. Veľmi som sa hanbil a usmieval sa. Stále som tomu neveril. Keď som si zastal na stupeň víťazov, bol to úžasný pocit. Všetci si nás fotili a kričali. Bol som na seba hrdý. Na ďalší deň sme boli v novinách, kde sme mali spoločnú fotku.

Večer som prišiel domov a pozrel si ceny, ktoré som vyhral. Dostal som knižku a tričko olympiády, ktoré mám dodnes v skrini spolu s diplomom a vždy si rád zaspomínam na tie časy, keď som vyhral prvé miesto „v mojom Mikuláši“. S úsmevom na tvári si spokojný a celkom vyčerpaný líham do postele s vetou: „Dnes som mal rande so svojim mestom“.

Filip Sajko, IV. A

Asi ste si všetci všimli v akom svete žijeme. Žijeme konzumným štýlom života. Každé zrnko na našej Zemi je využívané rôznymi developermi, investormi, podnikateľmi. Stromy sa rúbu na výrobu nábytku, domov na vykurovanie. Spracúvajú sa na papier, či už na písanie alebo na utieranie nosa, či špiny na kuchynskej linke. No myslí tu niekto aj na to, že sa míňajú a pomaly nám dochádza kyslík? Sme síce v korunách stromov, ale takýmto štýlom si raz podpílime pod sebou vlastný konár. Nebudeme sa pozerať na mínusy iba na plusy, prachy do vačku a ostatné ma netrápi. Toto takto nemá byť. Našu prírodu si máme chrániť. V poriadku, rúbme lesy, ale nech tí, ktorí lesy rúbu, nech vysadia o 20% viac ako vyrúbali! Slovensko tento systém bohužiaľ nemá. Všetci pozerajú na seba, koľko majú, koľko si nakradnú poprípade slušne zarobia.

Ďalším problémom na Slovensku sú kopy odpadu na povolených, ale žiaľbohu aj na nepovolených skládkach. Sme pre Európu len jedno veľké smetisko. Nezmyselne si kupujeme odpad až domov. Kupujeme igelitky, ovocie zabalené v plastovom obale, kupujeme jednorázové plasty. Mohli by sme ich recyklovať. Najlepšie by samozrejme bolo nenosiť tento odpad domov, mať jednu fľašu na vodu, nakupovať v maloobchodoch s čapovanou drogériou, kúpiť si radšej ľanovú tašku a s ňou si brať zeleninu z tržníc, mäso brať do nádob nie do sáčku a mnoho iných vychytávok, ktoré by pomohli, aby sme neprodukovali toľko plastu. Toto všetko si však treba naplánovať, premyslieť. Sme však leniví, chceme všetko zjednodušovať. Niektorí ľudia až nerozmýšľajú pri tom, ako veci využívajú. Vyberú sa na výlet do hôr na turistiku, zoberú si dvojlitrovú plastovú fľašu plnú vody. Váži možno cez dva kilogramy. Keď túto vodu z plastovej fľaše vypijú, zostane im prázdna niekoľko gramová plastová fľaša. Človek si povie, odpad vyhodím, nebudem to predsa nosiť. Tak ju vyhodí a fľaša sa bude rozkladať asi 500 rokov. Toto spraví jeden človek. Lenže koľko je nás na tomto svete a koľko ľudí takýmto spôsobom rozmýšľa. Je také ťažké zobrať tú prázdnu niekoľkogramovú fľašku domov do koša? Myslím, že nie.

Naša situácia je kritická. Musíme začať ľudí informovať, čo sa deje, čo nám hrozí, keď budeme rozmýšľať a konať takýmto spôsobom. Musíme sa zmeniť, robiť veci inak ako doteraz. Treba obnovovať naše lesy, pretože na ich stav sa už nedá pozerať. Zároveň ich treba čistiť od voľne pohodeného odpadu, od plastov, skla, ktorý sa tam dostal vďaka nám. Napravme svoje chyby, urobme krok vpred, zmeňme sa!

Trápila ma táto situácia. Chcel som zmenu, ale čo urobí človiečik ako ja. Potreboval som skupinu ľudí, ktorí majú podobné názory ako ja a záleží im na svojom okolí a na svojej budúcnosti. Preto som svojich priateľov informoval pomocou sociálnych sietí o tomto mojom názore. Zverejňoval som to s maličkou dušičkou a v hlave si tak natipoval, že sa mi ozve 10 . Po asi 12 hodinách sa mi ozvalo 40 ľudí. 40 ľudí, ktorí chcú zmenu, ktorí aj mali podobnú myšlienku, ale nevedeli, čo a ako robiť. Bol som veľmi prekvapený, koľko ľudí sa mi ozvalo. Myslel som si, že na prírode záleží len pár ľuďom, že to nie je nejaká závažná téma pre ostatných. Mýlil som sa. S týmito ľuďmi som začal komunikovať, dával som im najavo, že som rád, že sa ku mne pridali. A oni boli radi ešte viac. Vysvetlil som im podrobnejšie náš program a  s ním súhlasil. Chýbalo nám už len meno našej skupiny. A tak sa teraz voláme Dobrovoľníci Novohradu. Prečo tento názov? Z dvoch hľadísk. Pretože členovia tejto dobrovoľníckej skupiny sú zo všetkých kútov Novohradu a pretože sa chceme o tento kúsok Slovenska ,,starať“. Chceme čistiť lesy od voľne pohodeného odpadu a vysádzať stromčeky. Keďže sme chceli všetci začať, vybrali sme dátum 1.9.2019, kedy bol náš prvý ,,čistiaci deň“. Bolo nás osem. Je ťažké zhodnúť sa na jednom dátume toľkí ľudia, ale aspoň nás bolo niekoľko. Vyzbierali sme 8 plných vriec. Po našom čistení som mal neskutočne dobrý pocit, urobili sme niečo užitočné pre naše okolie. Našli sme rôzny odpad od pneumatiky po fólie, sklo a samozrejme plasty. Všetko sa to nafotilo a postovalo na sociálne siete. Po týchto zverejneniach sa nám začali ozývať rôzne dobrovoľnícke skupiny ako clean.piestany, očamiprírody zo Zvolena a UpracmesiSlovensko. Vtedy som zistil, že nie sme sami. Po prvom upratovaní sme tak všetci premýšľali, čo ďalej. Ako pracovať, kam chodiť, kto by nám mohol pomôcť. A keďže som poznal pána Pavla Baculíka z mojej strednej školy stavebnej v Lučenci, môj prvý krok bol za ním. Pretože je viceprimátor mesta Lučenec. Po vysvetlení našich plánov, kto sme, čo robíme, pán Baculík najprv nevedel, či si robím srandu alebo to myslím vážne. Citujem jeho výrok: ,,Žasnem!“ Dohodli sme sa na ďalšom termíne čistenia a s radosťou nás bude podporovať v našich aktivitách formou darovania vriec, kontajnerov a občerstvenia. Nečakal som takúto podporu od mesta Lučenec a som im vďačný za všetko. Ďalšie čistenie 29.9.2019: moje očakávania boli tak 30 ľudí. No prišlo ich neuveriteľných 80 dobrovoľníkov. A vyzbierali sme 150 vriec odpadu. Neskutočné číslo. Toto dokážu ľudia nazbierať za 2 hodiny. Ľudia, ktorí chcú niečo dokázať a ktorí chcú bojovať.

Po týchto dvoch čisteniach som sa pýtal našich dobrovoľníkov, prečo toto všetko robia. Ich odpovede boli napríklad:

,,Pre dobrý pocit, pretože nám záleží na našom okolí, na našej budúcnosti. A chceme dokázať to, že nie sme skazená generácia, ktorá pozerá neustále do mobilu, ale že aj zbierame informácie, ktoré sú užitočné pre nás.“ (Radana Toldyová)

„Lebo je to podľa mňa veľmi dobrá myšlienka, ktorou sa dá prírode pomôcť a aspoň sčasti ju odbremeniť od tých všetkých záťaží, ktorými ju trápime.“ (Matej Klimo)

„Pretože lesy sú podmienkou nášho prežitia, dávajú nám kyslík, život. A povinnosťou človeka je starať sa o to, čo nám dáva dôvod žiť. Človek si chce v lese oddýchnuť, nadýchať sa čerstvého vzduchu. A nie ničiť ju odpadom, znečisťovať prírodu. Ale žiaľ, stále sa nájdu osoby, ktoré to robia. A preto sme tu my, pre čistý život, pre čistý vzduch, pre čisté lesy.“ (Richard Nagy)

Ľudia, ktorým na našej prírode záleží. Som na nich hrdý!

Plánujeme naďalej čistiť lesy od odpadov. Takže, ak sa chceš k nám pridať aj ty, neváhaj, kontaktuj nás na Instagrame (dobrovolnici_novohrad), na Facebooku (dobrovoľníci novohradu) alebo emailom dobrovolnicinovohrad@gmail.com. Budeme radi, keď nás bude čo najviac. Sleduj sociálne siete ,aby si nezmeškal žiadnu akciu. Príď, kedy sa ti bude dať. Je to na báze dobrovoľníctva. Využi svoj voľný čas na niečo prospešné pre každého. Chceme predsa mať pred aj za sebou poriadok. A takisto, aby si ľudia uvedomili, že odpad nepatrí do prírody a treba proti tomu bojovať! Tešíme sa na každého.

S pozdravom vedúci dobrovoľníkov Jakub Matúška a zástupca Dominik Maurer,

Dobrovoľníci Novohradu.

Jakub Matúška, IV. A

Táto vytrvalostná atletická bežecká disciplína sa uskutočňuje v členitom teréne. Na pretekoch súťažia väčšinou jednotlivci aj družstvá.

Pozrime sa trošku do histórie tejto disciplíny. Prvé majstrovstvá Anglicka sa konali v roku 1876 a v teréne zablúdili všetci štartujúci. V roku 1903 sa prvýkrát uskutočnili preteky s názvom Kros národov, ktoré sa stali predchodcom súčasných majstrovstiev sveta v tejto disciplíne. Od roku 1973 sa v krose uskutočňujú oficiálne majstrovstvá sveta, ktoré organizuje Medzinárodná atletická federácia (IAAF)

Aj naše mesto Lučenec organizuje každoročne súťaž v Cezpoľnom behu, kde reprezentujú našu školu tí najlepší alebo tí, ktorí to chcú skúsiť a zmerať si svoje sily v konkurencii.

Dňa 4.10.2019 sa konalo obvodné kolo v kategórii žiaci SŠ. Mestský park v Lučenci sa zaplnil študentami stredných škôl a v silnej konkurencii sa našim športovcom darilo.

V súťaži jednotlivcov získal 2. miesto - Adam Keszi IV. S.

V súťaži družstiev sa o 2. miesto pričinili - Jakub Ťažký I. A, Adam Keszi IV. S.

Našim chlapcom gratulujeme a sme radi, že úspešne reprezentujú našu školu.

Danka Balogová, II. A

Banskobystrický samosprávny kraj usporiadal 2. októbra 2019 už 58. ročník hier v atletike žiakov základných a stredných škôl, tzv. Horehronské hry, ktoré sú najstarším atletickým podujatím v kraji. Ako každý rok, tak aj tento ročník finančne podporil BBSK.

Hry sa uskutočnili na štadióne SNP na Štiavničkách v Banskej Bystrici. Súťažilo sa v disciplínach: beh na 100, 800 a 1500 m (chlapci), v skoku do výšky, diaľky, vrch guľou.

Každý pretekár mohol štartovať maximálne v dvoch disciplínach. V silnej konkurencii a za krásneho počasia sa nám podarilo získať:

3. miesto v behu na 100 m – Martin Miklóš, III. S

Ani ďalší naši atléti sa v silnej konkurencii nestratili a obsadili pekné miesta.

Tu sú všetci zúčastnení: Danka Kardošová I. A, Fruzsina Herényiová III. S, Martin Miklóš III. S.

Všetkým atlétom gratulujeme a tešíme sa na ďalšie krásne úspechy!

Martin Miklóš, III. S

Futbalový zápas „ O pohár riaditeľa SPŠS O. Winklera“ v Lučenci má už niekoľko ročnú úspešnú tradíciu a tento rok je to už 14. ročník. Cieľom tohto turnaja je vyhľadávanie a podpora talentovanej mládeže z 8. a 9. ročníkov základných škôl. Organizátor turnaja pozorne sleduje jednotlivé zápasy, na základe ktorých vyberie tých najlepších.

30. septembra sa na ihrisku ZŠ Vajanského, stretlo 7 mužstiev žiakov základných škôl:

1. ZŠ Novomeského Lučenec

2. ZŠ Školská Fiľakovo

3. ZŠ MRŠ Lučenec

4. ZŠ Haličská cesta 7 Lučenec

5. ZŠ Vajanského Lučenec

6. ZŠ Balog nad Ipľom

7. ZŠ Kokava nad Rimavicou

Z jednotlivých mužstiev sa vyžrebovali dve skupiny. Hralo sa v rámci skupiny, každý s každým. Zápasy trvali 15 minút, podľa vopred stanovených pravidiel. Viedli ich rozhodcovia, žiaci IV. S triedy SPŠS O. Winklera. Všetky zápasy prebehli v rámci fair play, hoci boje boli neúprosné a niektoré mužstvá hrali ozaj pekný futbal.

Okolo obeda skončili boje v skupinách a o tretie miesto si zahrali mužstvá, ktoré skončili na druhých miestach svojich skupín. Vyhrali všetci zúčastnení, dokázali, že radi športujú.

Konečne prišlo finále, kde školy fandili tomu svojmu mužstvu. Tu sú výsledky:

1.  miesto: ZŠ Novomeského Lučenec

2.  miesto: ZŠ Školská Fiľakovo

3.  miesto: ZŠ MRŠ Lučenec

Z hľadiska organizácie patrí vďaka Základnej škole Vajanského za poskytnuté priestory, žiakom IV. S triedy Dominikovi Dobiašovi, Adriánovi Trajteľovi, Adamovi Keszimu, Lukášovi Telekovi, zvukárovi, ktorý sa staral o dobrú hudbu, fotografovi, ktorý zachytil neskutočné momenty.

Všetkých šikovných futbalistov radi privítame v našej škole, kde sa neustále venujeme športovým nadšencom. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník turnaja a veríme, že pribudne aj viac základných škôl.

Športu zdar a futbalu zvlášť!

Každoročne sa na našej škole dňa 26. septembra oslavuje Európsky deň jazykov. Naši profesori sprostredkúvajú informácie nám študentom, aké sú jazyky pre nás nesmierne dôležité a ako nám pomáhajú v našom smere, ktorým nás vedú.

Vzdelanie, ktoré dostávame každý deň v podobe nášho materinského jazyka slovenčiny a pre nás cudzieho jazyka angličtiny je v našich životoch veľmi podstatné.

Tohtoročný Európsky deň jazykov bol poňatý „stavbársky“.

Na hodinách angličtiny nám bolo pustené video, po anglicky, ktoré nám priblížilo svet prírodných stavieb. Na videu sme videli rôzne domy, ktoré boli postavané z prírodných materiálov a ukážku toho ako sa takýto dom stavia.

Keď sa pozrieme okolo seba, každý deň sa dozvedáme niečo iné a inak to nebolo ani dnes.

Tento deň, by sa mal tradične dodržiavať každý rok na našej škole a byť aspoň malou poctou pre JAZYK.

Marína Gorobec 3.A