Sedela som na zemi a bolo mi jasné, že môžem prechladnúť. Na oblohe sa spájali čierne mraky, pôsobili hrôzostrašne a hoci som sa búrky nebála, cítila by som sa bezpečnejšie, keby sme sa vrátili konečne na internát.
Mala som chuť bežať za Alexom, ktorému prišlo náramne vtipné dať si znova pouličné automobilové preteky! Lenže on si ma ani len nevšímal vďaka hádke s Kevinom. Som si istá, že tá hádka vznikla kvôli mne, pretože som sa chcela dozvedieť viac.
-Koho že nám to sem vietor privial? - ozval sa spoza mňa chlapčenský hlas a ja som sa za ním otočila, pretože som ho nepoznala.
-Karin. Som tvoj verný fanúšik, - zasmial sa. - Som Tim.
-Nevedela som, že mám tak sympatických fanúšikov, - usmiala som sa na neho, kým si sadal vedľa mňa. Nesnažila som sa ho zbaliť, len som si uvedomila, že by o Alexovi mohol vedieť viac ako ktokoľvek iný. Veď nepriateľ pozná nepriateľa najlepšie, nie?
-Vy spolu chodíte? Myslel som, že sa Alex záväzkom vyhýba. - Len som pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. - A koľko myslíš, že toto vaše kamarátstvo vydrží? - zasmial sa. - Poznám ho. Nevydrží dlho, otvorí sa ti a potom sa posuniete na ďalší stupeň.
Z mojich úst sa vydral ironický smiech. - Blbosť! Sotva ho poznám.
-Jeho nepozná nikto, vieš?
Musela som sa znovu zasmiať. - Vyzerá to tak, že ty ho poznáš až veľmi dobre! To preto bol tak naštvaný, keď prehral? Teda vyzeral ako malé, ufňukané a uplakané dieťa, aj keď neplakal.
-Každý máme niekoho, koho neznášame. Ja som sa stal tým jeho objektom, - mykol plecami. V rovnakej chvíli som si všimla, že k nám pochoduje Alex. Naštvaný Alex.
-Počuj Tim, dobre sa mi s tebou kecalo, ale už radšej pôjdem, - rozbehla som sa oproti Alexovi, aby sa zbytočne nepribližoval k Timovi.
-Pôjdeme už? - opýtala som ho, lenže on pokračoval v ceste. Panika ma začala chytať až keď sa priblížil k Timovi.
-Alex! -vykríkla som a bežala som za ním.
-To, že si vyhral z teba nerobí nič viac, Tim. Stále si rovnako úbohý ako keď si rozbil auto mojej mamy a ja som to musel vziať na seba, - vážne som sa modlila, aby to slovnou bitkou skončilo.
-Chceš zalepiť oči ľuďom? Karin? Prečo to teraz vyťahuješ? Nemusím Karin poznať, aby som povedal, že nie je taká ako tvoja ex! Môžeš byť aj sériový vrah! Neviem, či by také rozumné dievča mohlo milovať psychopata ako si ty.
Keď toto dopovedal, Alex začal prudko dýchať a všetci sme vedeli, že čoskoro vybuchne.
-Tak, čo Alex? Prečo sa jej nepriznáš, čo si spravil? Veď ty dobre vieš, na čo narážam.
Presne toto stačilo Alexovi na to aby stratil kontrolu nad sebaovládaním, vrazil mu päsťou, až sa to zdalo ako reflex. Tim mu to samozrejme vrátil. Niekoľkokrát. Keď po niekoľkých minútach ležal Tim bezvládne na zemi, mala som pocit akoby sa zastavil čas. Tim vyzeral byť mŕtvy.
-Prestaň Alex! Zabiješ ho! - počula som Kevina.
Nebola som schopná vnímať jasne, no výkriky rozzúreného Kevina mi pomohli domyslieť si, že bitka už skončila. Tim mal ale dosť sily na to, aby ešte stihol za Alexom kričať.
-Karta sa obrátila, Alex! Ja viac nie som ten zbabelec. Vieš, kto ním je? Si to ty! Si zbabelec Alex!
Poslednú vetu stihol zašepkať kým upadol do bezvedomia.
Nikto sa tej bitke nečudoval, Tim Alexa predsa vyprovokoval.
Konečne som našla Alexa samého. Chcela som sa s ním porozprávať, no zároveň aj nie. Sedel na zadných sedadlách v aute. Vonku už dávno začalo pršať a tak mi jeho miesto vyhovovalo. Bol zadívaný na predné sklo a odtiaľ sledoval dianie vonku.
-Mrzí ma to, - zašepkala som takmer nečujne pozorujúc jeho rany, modriny a monokel. - Stále robím chyby. Vždy všetko pokašlem.
-Toto nie je o tebe Karin! - vykríkol, až mnou striaslo.
-Naozaj? Lebo ja mám pocit, že ťa naštvalo, keď si ho videl so mnou! Áno, rozprávala som sa s tvojím nepriateľom a chceš vedieť prečo? Pretože sa stále snažím mať ťa rada! - Alex na mňa konečne pozrel. - Samozrejme, že je to o mne, Alex.
A potom som vystúpila z auta. Nastúpim, až keď sa upokojí. Bože, nemôže ma na intrák odviezť niekto iný? Nahneval ma. Dobehli ma jeho kroky, ani len som nevedela, že za mnou kráča. Rukou si ma otočil k sebe , až tak, že sa naše telá dotýkali. Z reflexu som mu svojou rukou zatlačila do hrude a odstúpila ďalej.
-Vieš, čo ma najviac zaráža? - vyslovila som skôr rečnícku otázku a bez toho, aby som čakala odpoveď, som ďalej pokračovala. - Štve ťa to, že to, čo Tim povedal, bola pravda. Niekto, ako ja, ťa nikdy milovať nebude. - Studené kvapky pomaly zmáčali moje oblečenie. - Áno, štve ťa to. - Uznala som šepky a tvárou som sa nebezpečne priblížila k tej jeho. - Ty si ten, čo ma od seba neustále odháňa. Urob s tým niečo, Alex. - Nie, neflirtovala som s ním, teda nesnažila som sa o to. Ale pristihla som sa pri tom, ako sa mu pozerám na pery. A ak by ma od seba neodtlačil ďalej, pobozkala by som ho.
-Požiadaj Tima o odvoz, pretože on ťa od seba neodháňa, - povedal jednoducho a odkráčal do auta akoby sa nič nestalo.
A tak som tam zostala sama stáť, pozorujúc Alexovo auto ako postupne mizne v diaľke.
Lenka Majerová, II. A