Náš lyžiarsky kurz sa začal dňa 6.1.2019, keď sme sa zišli triedy I. A a I. S pred školou pri parku a vyrazili sme na lyžiarsky výcvik do Tatranskej Lomnice. Po sviatkoch sme boli všetci oddýchnutí a pripravení zdolať hocijaký svah.

Cesta ubehla celkom rýchlo a všetci sme v poriadku prišli do Detského raja v Tatranskej Lesnej. Hneď po príchode sme sa všetci ponáhľali do izieb a unavení z cesty sa vystreli na posteliach. Každý večer sme mali denný rozkaz, kde nám pán profesor Škantár oznámil program na nasledujúci deň.

Na druhé ráno sa nám vstávalo dosť ťažko, keďže sme šli spať neskoro. Po ťažkom vstávaní nás prebrala rozcvička o 7:00 a potom nasledovali raňajky. Po raňajkách sme sa všetci išli prichystať a pomaly sme vyrazili na svah. Počasie v pondelok bolo krásne, oproti ostatným dňom. Na svahu sme zvládali prvé jazdy, niekto lepšie iní horšie a kochali sme sa krásou našich veľhôr. Aj napriek pár pádom, šlo všetko ľahko a aj tí čo stáli na lyžiach prvý krát si rýchlo zvykli.

Čo sa týka jedla, bolo každý deň pestré, ale myslím si, že najviac sme si pochutnali na buchtách na pare aj keď chlapci sa sťažovali, že toho bolo málo.

Po večeroch sme mali možnosť odreagovať sa vo wellness alebo v saune. V jeden večer nás prišiel pozrieť pán Svetozár, ktorý nám porozprával o jeho práci horolezca a inštruktora. Rozprával veľmi pútavo o jeho zážitkoch na horách, o zvieratách alebo ako sa vystrojiť na turistiku do hôr.

Spravili smi si aj výlet zubačkou do tatranského ľadového domu, kde sme videli velebné diela z ľadu.

Každý deň sme zažívali kopec srandy, keď sme sa zabávali na izbách. A prišiel posledný deň nášho lyžiarskeho kurzu. Každý si chcel čo najviac užiť, buď poslednou lyžovačkou alebo šantením v snehu. A čo je dôležité, že sa nikomu nič nestalo a nikto sa nevrátil domov s úrazom. Každý z nás si to užil, bavil sa a tešili sme sa konečne domov.

Natália Veličová I. A

Spoločnosť sa mení, ale ľudská závisť a radosť zostávajú stále rovnaké

Položme si otázku: Čo vlastne spoločnosť je? Potrebujeme ju? Patrí každý z nás do nejakej spoločnosti? Určite áno. Človek je bytosť, ktorá potrebuje k životu ľudí. Každý z nás je jedinečný a iný. Máme svoje negatíva i pozitíva. Naše pocity, skúsenosti, ale aj povahy prenášame do kolektívu, v ktorom sa nachádzame. Ovplyvňujeme ho a čiastočne aj riadime. „Ten, kto nedokáže žiť v spoločnosti alebo ju nepotrebuje, pretože je sebestačný, musí byť buď zviera alebo boh.“ - Aristoteles

Už dávni spisovatelia sa venovali téme spoločnosť. Je to slovo, ktoré sa často skloňuje aj v literatúre. Autori sa často opierali o túto tému, pretože mnohokrát nesúhlasili s delením ľudí na nižšie a vyššie vrstvy. Odsudzovali to. Zmenilo sa odvtedy niečo? Nemyslím si. Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí konajú len vo svoj prospech. Bohužiaľ sa nevieme poučiť z minulosti. Robíme stále tie isté chyby.

Načo bola a je dobrá spoločnosť? Ľudia v spoločnosti boli a sú odvážnejší. Neboja sa vyjadriť svoj názor, keď vedia, že pri nich niekto stojí. Takým príkladom sú DAV-isti. Ladislav Novomeský mal okolo seba skupinu mladých ľudí, ktorí sa nebáli venovať istým témam. Dokázali sa vyjadriť, ale aj vzbúriť proti dobe.

Pri otázke či sa spoločnosť zmenila za tie roky, je ťažké odpovedať. Myslíme si, že spoločnosť sa musela zmeniť. Lenže spoločnosť tvoria ľudia. A človek sa nemení. Charakter ľudí zostáva vždy rovnaký. Všetky zlé ale aj dobré vlastnosti ľudí ostávajú na Zemi navždy. Človek nedokáže riadiť svoje emócie. Veľakrát konáme bezhlavo. Lenže dokážeme tieto emócie krotiť, a preto sme zodpovední za svoje činy.

Závisť. Závisť patrí k ľudským emóciám, ktoré nedokážeme riadiť. Každý z nás sa s ňou už stretol. Číha na každom rohu. Závisť bola a vždy bude metlou spoločnosti. Hovorí sa, že peniaze vládnu svetu. Možno je to pravda, ale Curt Goetz povedal: „Nie peniaze, ale závisť vládne svetu.“ Bohužiaľ je to pravda. Čo je horšie? Peniaze či závisť? Ja osobne si medzi týmito dvoma neviem vybrať. Peniaze kazia charakter ľudí, ale závisť rozdeľuje ľudí. Kresťanstvo ju považuje za jeden zo siedmich hlavných hriechov. Položme si otázku, či sme zodpovední za niečo, čo máme vrodené. Závisť je emócia, ktorú nedokážeme riadiť. Lenže ju dokážeme skryť a tváriť sa tak, aby sme tomu druhému neublížili.

Radosť. Radosť je ďalšou ľudskou emóciou, ktorej výsledkom je úsmev. Je neodmysliteľnou súčasťou života. Potrebuje ju každý? Radosť je ako med. Sladký pocit, s ktorým sme silnejší a zdravší. Každý z nás potrebuje k životu pocit šťastia, pozitívnu náladu, smiech... Bez radosti by naša psychika bola chorá a bezvládna. Je radosť v spoločnosti rovnaká? Radosť bola a vždy bude. Lenže radosť sa zmenila. Dnes je život ľahší ako kedysi. Ľudia sa nevedia tešiť z maličkostí, čo život prináša. Sú nároční a potrebujú čo najviac.

Áno. Spoločnosť je veľmi dôležitou súčasťou života nás ľudí, pretože naša psychika je ovplyvnená aj ľuďmi okolo nás. Je dôležité si vybrať správny kolektív. Treba si uvedomiť, prečo sme na tomto svete. Predsa aby sme robili radosť iným, pretože to z nás robí ľudí.

 

„Niektorí ľudia sú v najhoršej spoločnosti vtedy, keď sú sami.“ - Jozef Tadian

Erik Szabó, III. A

(Ilustračné foto: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4502/max-kaspar-preco-sa-meni-nasa-spolocnost-k-horsiemu)

Poviete si, no a čo, opäť sme starší a možno múdrejší. Čo by ste povedali, keby sme dali bodku nášmu starému životu a hľadali niečo nové, kvalitnejšie a možno by sme ho mali zmeniť od základu. Je to v nás, v našom vnútri ako sa so životom popasujeme. Žijeme v dobe, keď na otázku „Ako sa máš?“ odpovedáme, že rýchlo. Nemáme na nič čas, vyhovárame sa na množstvo povinností. Tak skúsme to zmeniť.

Nie, nedávajme si predsavzatia čo zmeníme a čo nie, ale tešme sa jednoducho zo života. Nájdime si čas na rodičov len tak, nezáväzne, porozprávajme sa s mužom, s deťmi, dajme si limit na sociálne siete, prechádzajme sa, čítajme, stretnime sa s priateľmi, jednoducho žime.

Viem, ľahko sa to píše, ťažšie vykoná. Proste robme si radosť, neprešľapujme na mieste, ale vedome sa tešme každý deň zo života.

Všetkým kolegom a zamestnancom školy želám veľa zdravia, chuti a elánu do nového roka, aby ste v tomto čase, aj počas celého roka mali možnosť vnímať krásu vecí, ktoré vás napĺňajú a robia váš svet krajší.

Aj našej školskej stránke prajem veľa zaujímavých a poučných článkov.

Inka Balážová

Okná na Vianoce neumývam. A nerobím to ani na Veľkú noc. Umývam ich vtedy, keď sa mi zdajú naozaj špinavé. Pre mňa je totiž synonymom vianočného času niečo celkom iné ako dokonale „vygruntovaný“ byt či dom. Mňa baví vyvárať menej vypekať, baliť darčeky. Odmietam sa kvôli Vianociam stresovať. Naopak, baví ma preladenie do absolútne spomaleného módu.

Totiž, čím som staršia, tým viac sa snažím žiť v prítomnosti a venovať náležitú pozornosť a energiu len tým činnostiam a ľuďom, na ktorých mi záleží. Snažím sa byť vedome pomalšia vo všetkých oblastiach života, čo je pre mňa občas náročné, keďže som prirodzene netrpezlivá, rýchla a často chcem mať všetko hneď. „Spomaľ, nič ti neutečie,“ vravím si v duchu v aute, v obchode, cestou z práce. A naozaj, nič mi ešte neutieklo. Naopak, všimla a uvedomila som si veľa „pekností,“ ktoré by mi inak prefrčali pred nosom pri mojom rýchlom pokluse.

Pomalé Vianoce. Bez nadmerného upratovania, nakupovania, zásobovania, naháňania sa, bez stresu, bez kvanta (častokrát nepotrebných) podarúnkov. Vianoce v duchu „menej je viac.“

Urobte si v tomto predvianočnom období viac času na to, čo vám urobí skutočnú, takú naozajstnú a nefalšovanú radosť, pri ktorej vám srdce piští.

Takže šťastné a veselé a ............POMALÉ!

(Zdroj: https://www.jaga.sk/portfolio/moj-dom-11-2018/)

Milí pedagógovia , milí spolužiaci a milí zamestnanci školy!

Blížia sa sviatky pokoja a radosti. V kruhu najbližších sa stretávame pri štedrovečernom stole a čakáme na zvonenie zvončeka, ktorý nám hlási, že na nás niečo čaká pod vianočným stromčekom. Nie nadarmo sa hovorí, že sú to sviatky pokoja a radosti. Pocit vianočnej atmosféry či dobrej nálady sa šíri aj po chodbách našej školy. Stromček pred dverami školy nám rozžiari úsmev na perách.

Končí sa rok 2018 a ja by som sa chcel v mene žiackej školskej rady (ŽŠR) poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhali - vedeniu školy, pedagógom, zamestnancom a spolužiakom. Som presvedčený, že aj rok 2019 bude tak úspešný a prinesie nám nové dobrodružstvá a výzvy.

Prajem Vám všetkým, krásne prežitie vianočných sviatkov a úspešný vstup do nového roku. Zdraví, oddýchnutí a spokojní sa stretneme dňa 08.01.2019.

Erik Szabó - predseda ŽŠR

Dňa 3.12.2018 sme sa zúčastnili florbalového turnaja na našej škole. Bolo to okresné kolo stredných škôl. Zápasy boli náročné a vyrovnané, a konkurencia veľmi silná.

Súperilo dokopy sedem škôl a hralo sa systémom, každý s každým. Naša bilancia bola päť výhier a jedna remíza. Dokázali sme vyhrať s ťažkými súpermi a posledný zápas mal rozhodnúť, či vyhráme celý turnaj. Porazili sme Gymnázium B.S.Timravy a postúpili do regionálneho kola, ktoré bude v Rimavskej Sobote.

Výhra nás nabudila do ďalších súťaží.

Peter Havran, III. S

inšpirované knihou Jonasa Janossona Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

 

Jedného letného dňa sme si išli s kamarátmi sadnúť do miestneho podniku. Chceli sme sa po dlhých dňoch v práci konečne odreagovať, pretože všetci piati sme pracovali pre tajnú službu a konečne sme mali trošku voľna. Zrazu do podniku prišiel náš kamarát Peter a povedal : „Zohnal som lístky na futbal." Boli sme veľmi radi, pretože lístky boli vypredané už 2 týždne.

Keď sme už začínali byť nervózni, že ten zápas nestihneme, konečne prišiel šofér. Pýtali sme sa ho, kde bol tak dlho a on povedal: „Niekto mi rozbil zadné okno." Rýchlo sme mu odpovedali: „Kašli teraz na to, ideme na futbal." Keď sme prišli do Košíc a išli sme do nášho obľúbeného podniku, kde sa stretávajú fanúšikovia nášho tímu, už sme mali super náladu. Tentokrát tam ale prišli aj fanúšikovia druhého tímu, s ktorými sme sa nemali veľmi v láske a preto hneď ako prišli, všetci stíchli a len pozerali. Zrazu si sadli k nám. Ja som sa spýtal: „Čo tu chcete?" a ich šéf vytiahol na stôl zbraň. Len som sa usmial, rýchlo som zobral zbraň a  sa veľká bitka. Po pár minútach prišla polícia a skoro všetkých nás zobrali do vyšetrovačky. Lenže nevedeli, kto sme. Zavolali sme kamarátovi a už sme utekali na zápas Tottenham proti Westham United. Vyhrali sme 3:0. Všetko bolo super, všetci skandovali „United, United " až kým nebolo počuť výstrel. A kričali: „Všetci na zem!" My ako tajná služba sme boli ozbrojení. Začala sa prestrelka, pozrel som sa dole a videl som brankára ležať na zemi, prišli sme k nemu, bohužiaľ už nemal pulz. Zrazu sme počuli posledný výstrel, všetci sme mali hlavy dole a po chvíli opäť hore. Pozreli sme sa na kamaráta Petra, ktorý ležal na zemi a mal prestrelenú hlavu.

Hneď sme sa vrátili do práce a zistili sme, že sa jedná o futbalovú mafiu. Vyšetrovali sme ich a trvalo pol roka, kým sme ich dostali do väzenia. Na súde dostali doživotie.

Filip Biroščák, II. A

 

Uplynulý rok 2018 bol pre historikov naozajstnou lahôdkou - vybrať si z mnohých výročí pre školský projekt preto nebolo ľahké. Rozhodla storočnica vzniku prvej republiky.

Medzi mnohými výzvami sa núkala hlavne otázka významu tejto udalosti pre nás a pre súčasnosť. Tejto témy sa zhostili štyri pracovné skupiny študentov I. S triedy. Pracovali samostatne a vytvorili si zaujímavé a pútavé prezentácie a zistili, že to veru nie je ľahké postaviť sa pred svojich spolužiakov. Priniesli informácie o udalostiach, ale aj o živote našich predkov. Záver vyučovacej hodiny patril autentickým záberom z vtedajšieho územia Slovenska.

Školský projekt sa vydaril a myslím, že zaujal aj poslucháčov z I. A triedy. Určite prispel k spestreniu vyučovania dejepisu a k zdokonaleniu zručností a kompetencií žiakov pracovať samostatne, zodpovedne a organizovať prácu v tíme.

Touto cestou ďakujem svojim študentom - I. S triede - za prípravu a realizáciu projektu, ktorým sme si aj my pripomenuli jedno z najvýznamnejších výročí roku 2018.

Olívia Sojková

Zahraj si o 10 bluetooth reproduktorov a 7 bluetooth slúchadiel. Odpovedz na tri jednoduché otázky správne a si v hre. Získaj pre niekoho skvelý darček alebo si výhru jednoducho nechaj pre seba. TUNE UP!!!

http://bit.ly/kviz-isic-euro26

Pýtate sa v čom? No predsa v plávaní. Toľko talentov sa nevidí tak často. Krytá plaváreň v Rimavskej Sobote privítala plavecké talenty v športovom plávaní. Preteky boli usporiadané pre kategóriu stredných škôl.

Naša škola sa na týchto pretekoch prezentovala skutočne excelentne. Tu sú výsledky.

1. miesto - voľný spôsob: Dominik Kozlok, I. S

1. miesto - prsia: Dominik Kozlok, I. S

1. miesto - znak: Dominik Kozlok, I. S

1. miesto - zmiešaná štafeta: Radana Toldyová I. A, Dominik Kozlok I. S, Peter Čížik II. A

2. miesto - voľný spôsob: Peter Čížik, II. A

1. miesto - prsia: Radana Toldyová, I. A

Všetkým úspešným plavcom prajeme ešte veľa plaveckých úspechov!

Futbal je kolektívny šport s loptou, v ktorom proti sebe stoja dva tímy s jedenástimi hráčmi a jeho cieľom je dostať loptu do bránky súperovho tímu. Samotná hra je rozdelená do dvoch polčasov po 45 minútach. Hru kontroluje rozhodca, usmerňuje ju a trestá neprimerané zákroky ako aj simulovanie zranení, ktoré sú bohužiaľ veľmi časté.

Odkedy je však súčasťou nášho každodenného života - a akým spôsobom a kde si ho môžeme užívať?

Súčasný futbal v podobnej forme ako ho poznáme dnes, vznikol v Anglicku v 16. storočí. Avšak základy tohto športu siahajú až do 2. storočia pred naším letopočtom v Grécku a Ríme ale aj do Latinskej Ameriky. Časom sa postupne futbal stal najrozšírenejším športom sveta. Veľký počet štátov ho dokonca vydáva za svoj národný šport, ako napríklad Brazília, odkiaľ pochádzajú tí najlepší futbalisti sveta.

Každá futbalová krajina má svoju národnú ligu, ktorá sa hrá celý rok. Najznámejšia je anglická Premier League. Najlepšie európske celky hrajú medzinárodné turnaje: Ligu majstrov (UEFA Champions League) a Európsku ligu (UEFA Europa League). Víťazi týchto turnajov potom proti sebe hrajú o takzvaný super pohár.

Najväčšou futbalovou udalosťou sú Majstrovstvá sveta, kde proti sebe hrá 32 najlepších národných tímov. Majstrovstvá sveta sú vždy raz za 4 roky. V polovici tohto časového obdobia sa ešte hrajú Majstrovstvá každého svetadielu zvlášť. Z týchto sú asi najprestížnejšie Majstrovstvá Európy.

Neoddeliteľnou súčasťou futbalu sú samozrejme taktiež fanúšikovia ako národných tímov, tak klubov. Niekedy dokážu vyburcovať svoj tím k obdivuhodným výkonom, ale môžu tiež zničiť celú hru svojím nevhodným chovaním.

Futbal nie je iba šport, kde sa treba naháňať za loptou a dúfať, že vám niekto prihrá na gól. Futbal je o výdrži a drine, o disciplíne a morálke, o taktike a zohranosti, skrátka nestačí mať iba talent. Vraví sa, že futbal stmeľuje kolektív, ale iba keď ho hráte srdcom. V takomto prípade je nie iba športom, ale i zmyslom a spôsobom života.

Richard Šága, III. S

Dňa 4.12.2018 sme mali možnosť opäť si vyskúšať naše zlepšenie sa vo florbalovom turnaji žiačok proti ostatným stredným školám.

Ako minulý rok, tak ani tento sme neočakávali, že vyhráme. Turnaj sme odohrali podľa možností a myslím si, že sme sa za našu hru nemuseli vôbec hanbiť. Prváčky ukázali, aké sú šikovné a to nám dosť pomohlo. Aj keď sme prvý zápas proti Pedagogickej škole prehrali 3:6, tak nás to len povzbudilo, pretože to bola jedna z najlepších škôl a skoro sme s ňou remizovali. Druhý zápas proti Hotelovej akadémii sme vyhrali 2:1 a tá radosť nás nabudila do ďalšieho zápasu proti tiež dobrej škole, a to Zdravotníckej. S ňou sme z víťazného stavu 2:0 nakoniec remizovali 2:2. Trocha sme sklesli, pretože tie body nám dosť chýbali.

V poslednom zápase, v ktorom sme mali možnosť hrať o 3. miesto, sme už išli z posledných síl a to bolo aj vidieť. No prehrali sme ho. Skončili sme na 4. mieste, čo nás dosť mrzelo, ale do budúceho roku sa zlepšíme a určite viac zabojujeme o vyššie priečky.

Hráčky: Barbara Mileiová, Fruzsina Herényiová, Martina Muránska, Ľubomíra Pocklanová, Sara Valachová, Daniela Balogová, Barbara Salutová, Radana Toldyová a Viktória Bandúrová.

Barbara Mileiová, II. S

30. november 2018 bol dňom „Otvorených dverí“ na našej škole. Touto cestou sa chceme poďakovať všetkým zúčastneným školám, učiteľom, výchovným poradcom, ktorí si našli čas a chuť prísť so žiakmi do našej školy.

Poďakovanie patrí aj všetkým kolegom, ktorí sa svojím pričinením podieľali na úspešnom zvládnutí dňa otvorených dverí a svoje odborné znalosti odovzdali budúcim študentom. Naša škola prezentuje študijné odbory, ktoré sú v súčasnej dobe na trhu práce hľadané. Nie je to klišé, ale fakt. Preto neváhajte a dajte si k nám prihlášku!

Tešíme sa na Vás! Ďakujeme!

Od minulého týždňa sa naša škola môže pochváliť novou vymoženosťou - internetom zadarmo pre žiakov. Okrem pohodlných sedačiek sa na druhom poschodí školy objavil WiFi router a s ním „nevídané“ možnosti zábavy, informovanosti a komunikácie. Myšlienka modernizácie školy sa zrodila v našich radoch a vzišla od zástupcov školskej rady, ktorí ju posunuli pánovi riaditeľovi školy. Nápad Free WiFi sa mu zapáčil a prakticky ihneď sa zrealizoval.

Touto cestou sa chcem v mene všetkých žiakov poďakovať vedeniu školy za realizáciu tejto myšlienky. Nemôžem nespomenúť poďakovanie aj pánovi profesorovi Aurelovi Fajdovi a pánovi školníkovi Otovi Benemu za inštaláciu a spojazdnenie WiFi routeru.

Erik Szabó - predseda ŽŠR

2. december – tento rok je v kalendári prvou adventnou nedeľou. Hlavným znakom a symbolom adventu je adventný veniec, ktorý slúži práve k odpočítavaniu štyroch adventných týždňov. Advent znamená príchod. Pre Kresťanov je advent začiatkom cirkevného roka. Je to oslávenie narodenia Ježiša Krista. Tento sviatok sa traduje od 6. storočia.

Štyri nedele majú aj špeciálne meno. Prvá je železná, druhá bronzová, tretia strieborná a posledná pred Štedrým dňom zlatá. Adventný veniec predstavuje symboliku, má byť urobený z vetvičiek ihličia, pretože má predstavovať život. Hlavnou farbou adventu je fialová, predstavuje pokoru a dôstojnosť. Tri sviečky sú fialové a jedna ružová, ktorá symbolizuje priateľstvo.

Symbolika sviečok: prvá - nádej, druhá - mier, tretia - priateľstvo, štvrtá - láska.

V dňoch 10.-11.11.2018 som sa zúčastnil na krátkom futsalovom sústredení v Bratislave a na tretí deň sme sa letecky presunuli z Viedne do Milána. Odtiaľ autobusom do športového areálu NOVARELLO pri meste Novara.

V tomto rozsiahlom športovom komplexe, aký by ste u nás hľadali veru márne, sme mali nadštandardné podmienky. Štvorhviezdičkové ubytovanie, multifunkčná športová hala, reštaurácia, wellnes a spa, fitness a niekoľko futbalových ihrísk. A to všetko vsadené do nádherného parku so sochami, množstvom oddychových zón, starým mlynom a fontánami. Toto stredisko je údajne jedno z najlepších tréningových centier v celom Taliansku!

Po ničím nerušenej ceste sme mali večer aj tréningovú jednotku a regeneráciu. Trénovali sme v útulnej športovej hale hneď vedľa hotelového komplexu, kde sme na druhý deň (utorok 13.11.2018) odohrali svoj prvý priateľský zápas. Zápas sa pre nás vyvíjal dobre, keď sme sa na jeho začiatku gólovo presadili. Nasledovala však veľmi hluchá fáza, v ktorej sme vyprodukovali až neskutočné množstvo defenzívnych chýb, ktoré Taliani trestali ako na bežiacom páse. Polčasové 5:2 bolo pre nás až príliš kruté. Druhý polčas sa nám darilo ako v ofenzíve tak aj defenzíve, z čoho vyplýva aj výsledok druhého polčasu 1:0. Bohužiaľ sme prehrali 5:3.

Na druhý deň sme sa celá výprava vydali na krátky výlet do centra Novary. Nie je to typické historické mesto, aké by sa v Talianku očakávalo. Pre domácich je to bežné, pokojné a malé mesto. Pre nás to bolo mesto rôznych architektonických štýlov a samotné ulice centra plné ľudí, bicyklov a áut, kde je vôbec problém v pokoji sa prechádzať, sa nám veľmi páčilo.

Čo sa týka stravovania a životného štýlu, Novara neostala povesti Talianska nič dlžná. Všade samé kaviarne, pekárne a módne obchody za veľmi prijateľné ceny. A že Taliani jedia cestoviny miesto polievok a snáď ku všetkému od rána do večera, je každému jasné.

Večer sme odohrali druhé priateľské stretnutie s Talianmi. Odvetný zápas mal na pohľad podobný výsledok aj vývoj, ale priebeh totálne odlišný od prvého zápasu. Skóre tentokrát otvorili domáci futsalisti a v podstate kontrolovali hru. Veľmi ťažko sme sa presadzovali a za celý polčas sme nevystrelili poriadnu strelu. Cez polčas sme prehrávali 2:0. Druhý polčas začal gólom na 0:3 a práve tento moment nás pokropil živou vodou, zmenili sme taktiku a znížili sme na 2:3, aj na 3:4, ale vytúžene vyrovnanie sme nedosiahli. Čo nás môže tešiť, je to, že v druhom polčase v úplnom presse sme mali herne navrch.

Z tohto dvojzápasu som získal množstvo nových športových skúseností.

Adam Keszi, III. S

Rýchlosť zmien na trhu práce, ktoré momentálne zažívame, je niekedy až neuveriteľná. Je možné prispôsobiť odborné vzdelávanie tomuto tempu a navyše očakávanej kvalite? Samozrejme!

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu podporuje práve v rámci svojho nového projektu aktivity zamerané na skvalitnenie vzdelávania na odborných školách. Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera v Lučenci získala grant na implementáciu projektu „Inovácia praktického vzdelávania = úspešný absolvent na trhu práce“ a vďaka novému technickému vybaveniu sa stane jedinou strednou odbornou školou na Slovensku, ktorá poskytuje svojim žiakom možnosť získať na stredoškolskej úrovni zručnosti a kompetencie v oblasti geografických informačných systémov.

A teraz trochu pre laikov: ak si pozriete video pedagóga školy a garanta pre GIS Ing. Pavla Fodora, nadobudnete pocit nesmiernej ľahkosti a zábavnosti - sedem minút a šestnásť sekúnd umeleckého obrazu, zvuku a inšpirácií. Máte chuť zobrať do rúk kameru a točiť. Opýtali sme sa preto, ako dlho trvá v skutočnosti „výroba“ takéhoto videa?

-Aj keď sa to možno nezdá, ale príprava videa trvala jeden a pol roka. Technicky sa natáčalo štyri dni a štyri noci sa strihalo. Bolo použité množstvo techniky a samozrejme fungoval aj užší štáb asi desiatich ľudí, nehovoriac o spolupráci s mnohými ďalšími nadšencami a pomocníkmi.

-Takže tvrdá práca?

-V skutočnosti to bol relax spojený s novou skúsenosťou urobiť niečo iné a priblížiť možnosti nášho odboru až na umeleckej úrovni.

-Má šancu vyskúšať si takúto tvorbu každý absolvent študijného odboru?

-Vďaka vynikajúcemu technickému vybaveniu školy, ktoré sa rozšíri aj podporou z projektu Inovácia praktického vzdelávania má každý študent školy v rámci predmetov fotogrametria a modelovanie v 3D nielen možnosť, ale aj povinnosť zhotoviť napr. technickú videodokumentáciu. Absolvent však môže svoje zručnosti použiť aj mimo odboru v rámci krúžku a experimentovať.

-A urobiť si radosť?

-Nie je predsa na škodu, ak je vyučovanie zábavné a zaujímavé. Podstatou však zostáva skutočnosť, že takýto absolvent sa môže uplatniť v mnohých ďalších oblastiach - životné prostredie, u lesníkov, plynárov, vodohospodárov... a aj umelcov, možno v reklame. Všimli ste si vo videu prekrásny make-up a zaujímavé kostýmy (autorky: Jarka Vengrínová a Janka Fodorová)?

-Takže už nie je klasický geodet?

-Stáva sa z neho absolvent s akousi pridanou hodnotou a jeho uplatnenie sa na trhu práce je oveľa širšie a úspešnejšie.

Inovácia odborného vzdelávania má na SPŠ stavebnej v Lučenci zelenú nielen vďaka podpore z Integrovaného regionálneho operačného programu, zapáleným pedagógom, ale aj vďaka snahe vedenia školy, ktoré podporuje staré dobré spojenie teórie a praxe a ponúka svojim študentom nové možnosti rozvoja ich talentu.

Olívia Sojková

Milé privítanie na začiatok. Hneď bol deň krajší. Hovoríme o kvíze „Povedz si svoj názor“, ktorý sa konal pondelok 19.11.2018 prvé tri vyučovacie hodiny. Tak ako minulý rok sme sa ho zúčastnili s obmenou niektorých žiakov. Z každej triedy sme mohli byť traja. Naše „stálice“ už vedeli ako to funguje, ale tento rok bol výnimočný, pretože sme začali opačne.

Na úvod sme dostali za úlohu napísať sloh. Mohli sme si vybrať z troch tém. Prvá bola úvaha, druhé rozprávanie a posledné, tretie, opis. Mali sme rôzne nápady na každú tému, ale nakoniec u nás zvíťazila práve žiakmi obľúbená ale zároveň aj nenávidená úvaha. Bolo to najlepšie, čo sme si mohli vybrať, pretože nám pero písalo samé. Ťažko sa nám lúčilo s takou dobrou témou, akou bola práve táto s názvom „Čo by som odkázal svojmu mladšiemu ja.“ Po celkovom zhodnotení sa náš sloh umiestnil na prvom mieste. Na našich tvárach sa vyčarili úsmevy, ktoré museli vidieť snáď všetci.

Nemohli sme však poľaviť z nášho tempa a chceli sme to dotiahnuť do úplného konca. Pokračovali sme druhou úlohou. Na stôl sa nám doniesol papier, na ktorom bol text v duchu si hovoriac, čo to len môže byť? V triede zrazu ticho. Každý usilovne čítal text, z ktorého sme si mali spraviť poznámky a potom ich odprezentovať. Nikto ani na chvíľu nezaváhal a pustil sa do toho. Úloha bola o zaujímavých stavbách vo svete. Touto témou sme aj ďalej pokračovali prezretím blogu práve o týchto stavbách. Napokon sme začali pracovať na poslednej úlohe, ktorá bola pre všetkých rozhodujúca. Práca na tejto úlohe trvala najkratších desať minút nášho života. Vyjadrite svoj názor o výživových doplnkoch? Po prezentácii, ktorá niesla tento názov, sa mal jeden z každej skupiny vyjadriť na danú tému.

Po spočítaní všetkých bodov v súťaži skončila trieda II. S na bronzovom mieste s menami ako sú Barbara Mileiová, Jozef Matiaš, Martin Miklóš. Naša trieda II. A skončila na krásnom striebornom mieste v zložení Martina Muránska, Marína Gorobec a Daniel Vikor. Prvé miesto dosiahla trieda IV. A s najväčším počtom bodov a to 22. Z tejto triedy zlato po druhýkrát obhájili tri dievčatá a to Nikoleta Malatincová, Paulína Janíková a Deana Fridrichová.

Gorobec, Vikor, Muránska, II. A

On sa jej opýtal: „Vieš, čo je biela a čierna?“ Ona mu odpovedala: „Viem.“ „Čo?“ chcel vedieť. „Sú to predsa farby.“ Ale on jej oponoval: „Nie ... nevieš, čo je to. Biela a čierna je slabý alebo silný odraz svetla. Kde tu sa môže zjaviť farba. Ty prinášaš farby do môjho života. Keď zmizneš, zmiznú aj ony a ja sa vrátim do čiernobieleho sveta, a zas to bude len svetelný odraz. Biela je veľa svetla, mení sa jeho ubúdaním. Tyrkysová je najsvetlejšia tma a potom už len tmavne až do tej najčernejšej. Je to stav, keď žiješ už len v tme a vieš, že musíš zachovať posledné lúče svetla, lebo niekto to potrebuje.“

Z tohto krátkeho rozhovoru ide až mráz po chrbte, lebo nikto skutočne nechce žiť v čiernobielom svete. Niekedy je však život taký náročný, že sa tam mnohí dostanú a už viac farby nevidia alebo nechcú vidieť. Určite je dôležité mať čokoľvek, čo nám v živote „prináša farby“, inak povedané, čo nás robí šťastnými.

Preto by sme nemali zabúdať aj na malé drobnosti, ktoré nám rozjasnia deň a doslova ho zafarbia. A nemusia to byť len veci, ktoré pre nás niekto urobí. Možností, kde vidieť malé každodenné radosti, je mnoho. Preto treba mať oči stále otvorené. Farby sú všade vôkol nás a zohrávajú dôležitú úlohu nielen zo psychologického, ale aj z vizuálneho hľadiska.

Mne samej dokáže rozžiariť deň aj nejaká nová kombinácia farieb, ktorú som videla v interiéri či módnom časopise. V tom okamihu už mám plán, ako ju buď vyskúšam na sebe, alebo pri svojom papierovom tvorení.

Majte krásny deň a oči otvorené pre všetky farby každodenného života, aby ste neupadli do čiernobieleho sveta...

Barbi Mileiová, II. S