Je ním žiačka I.A triedy Radana Toldyová, ktorá sa venuje športovej disciplíne džudo. Je to bojové umenie, spôsob sebaobrany, ale najmä olympijský šport, ktorý všestranne rozvíja telesnú zdatnosť a psychickú odolnosť cvičenca. Filozofia džuda kladie veľký dôraz na techniku a psychické schopnosti, prostredníctvom ktorých dokáže džudista v prípade potreby eliminovať aj podstatne silnejšieho protivníka. Súčasťou cvičenia je aj etika, ktorá prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti cvičiaceho.
-Na začiatok sa Ťa chceme opýtať, ako si sa dostala k tomuto športu?Mala si nejaký vzor?
-Vzorom mi bol môj bratranec, ktorý bol trénerom a neskôr sa stal aj mojím trénerom.
-Koľko si mala rokov, keď si začala s džudom?
-Mala som 9 rokov, takže sa džudu venujem 7 rokov.
-Aké boli začiatky? Bolo to pre Teba ťažké?
-Na začiatku ma trénoval môj bratranec a to bola asi jediná pozitívna vec, keď som mala svalovicu. Bolo to ťažké, lebo moje súperky robili džudo odmalička. V deviatich rokoch to bola pre nich každodenná rutina, na rozdiel odomňa.
-Ako reagovala tvoja rodina, keď zrazu mali dcéru-džudistku?
-No boli nadšení, od samého začiatku ma podporovali, za čo im ďakujem.
-Aká bola reakcia spolužiakov, keď sa dozvedeli, že si sa začala venovať práve tomuto športu?
-V škole to nebolo až také ružové. Postupne sa so mnou prestali baviť spolužiaci. Považovali ma za „chlapčenské dievča“, niektorí dokonca až za chlapca.
-Tak to si teda nemala ľahké, ale v džude si aj napriek tomu napredovala. Ako sa to vyvíjalo?
-Najprv som sa učila len základy, napríklad padať. Zvládla som to za mesiac, iným to trvalo aj pol roka. A to bol dôvod môjho „povýšenia“, preradili ma medzi pokročilých. Tam boli tí najlepší.
-Aké úspechy si dosiahla v tvojej kariére džudistky?
-Tie prichádzali postupne. Taký najväčší úspech bol v Budapešti na Medzinárodnom turnaji, kde som sa umiestnila na 1. mieste a vtedy prišiel aj zlatý pohár.
-Tak to je úžasné. Gratulujeme! Koľko času denne venuješ tréningu?
-Tak 6 hodín. Na kamarátov nemám čas.
-Máš aj špeciálny jedálny lístok?
-Moja strava je prísne strážená. 4 roky som si musela udržiavať hmotnosť do 44 kg. To znamenalo nejesť sladké, slané a naopak prijímať veľa vitamínov a proteínov. Zdravotné problémy mi nedovolili športovať tak ako predtým, tak som odstúpila z reprezentácie.
-Aké máš plány do budúcna?
-V novembri ma čakajú Majstrovstvá Slovenska. Pôjdem tam a vyskúšam si svoju aktuálnu pripravenosť. Momentálne reprezentujem klub Dukla Banská Bystrica a chcela by som si obhájiť štvornásobný titul Majsterky Slovenska do 44 kg.
-Budeme Ti držať palce a ďakujeme za rozhovor.
Úspešnú džudistku vyspovedali jej nové spolužiačky - Danka Balogová a Natália Veličová.
