Gaudeamus igitur...
Kto by nepoznal známu melódiu, ktorá sa hrá a spieva pri slávnostných akademických príležitostiach ako študentská hymna. Melódia je vznešená a vznikla v 13. storočí pravdepodobne v prostredí Bolonskej univerzity. Čo nás ale môže prekvapiť, je jej text.
Neoficiálna študentská hymna Gaudeamus igitur je spievaná po latinsky. Jej doslovný preklad názvu je „Radujme sa teda“. Pôvodný názov bol De brevitate vitae - „O krátkosti života“. Napriek tomu, že jej melódia je vznešená, bola to pôvodne pijanská pieseň, ktorá oslavovala radosti študentského života a mladosti s humorom. Definitívnu verziu vytvoril až nemecký študent teológie Christian Wilhelm Kindleben a bola publikovaná v roku 1781. Slová piesne s radosťou ospevujú študentský život pričom spájajú témy života, sexu a konca života, teda smrti. Pôvodnú melódiu však použil aj česky skladateľ Bedřich Smetana vo svojom „Pochode študentských légií“ z roku 1848.
Verzie, ktoré sa spievajú na verejnosti sa líšia od tých, ktoré sa spievajú v uzavretej spoločnosti. Je niekoľko textových variácií. Pieseň má pôvodne desať slôh, ale spievajú sa len niektoré. V Británii sa spievajú štyri slohy. U nás sa spievajú v latinčine dve slohy a to prvá a štvrtá. Všetky verzie však majú jedno spoločné a to, že nesú spoločné posolstvo, Carpe diem - „Užívaj si dňa“.
Latinský text: Slovenský text:
Gaudeamus igitur Radujme sa teda
iuvenes dum sumus: pokiaľ sme mladí:
post iucundam iuventutem, po príjemnej mladosti,
post molestam senectutem po obťažnej starobe
nos habebit humus. staneme sa súčasťou zeme.
Vita nostra brevis est, Život náš je krátky,
brevi finietur; čas rýchlo končí,
venit mors velociter rýchlo príde smrť,
rapit nos atrociter, kruto nás uchopí,
nemini parcetur. nikto nebude ušetrený.
Ubi sunt, qui ante nos in mundo fuere? Kde sú, tí ktorí pred nami na svete žili?
Vadite ad superos, Kráčajte na nebesia,
transite ad inferos. prejdite do pekiel.
Ubi iam? - Fuere. Kde už? – Žili.
Vivat academia, Nech žije akadémia,
vivant professores, nech žijú profesori,
vivant membrum quodlibet, nech žije každý člen,
vivat membra quaelibet, nech žijú všetci z nás,
semper sint in flore! navždy nech kvitnú!
Peter Čížik, I. A