Raz, keď budú moje deti dosť veľké...
Raz, keď budú moje deti dosť veľké na to, aby pochopili, čo motivuje ich rodičov, im poviem:
Milovala som ťa natoľko, že som sa ťa vždy pýtala kam a s kým ideš a o koľkej sa vrátiš domov.
Milovala som ťa natoľko, aby som ťa nechala samého prísť na to, že tvoj nový najlepší kamarát nie je až taký dokonalý.
Milovala som ťa natoľko, aby som ťa potrestala a nechala ťa upratať si tvoju izbu, čo ti zabralo dve hodiny. Aj keď mne by to netrvalo viac ako 15 minút.
Milovala som ťa natoľko, aby som ťa nechala vidieť môj hnev, sklamanie a slzy, aby si pochopil, že ani tvoji rodičia nie sú perfektní.
Milovala som ťa natoľko, že som ťa nechala prevziať zodpovednosť za tvoje činy, aj keď tresty boli často také tvrdé, že mi skoro puklo srdce.
Ale najmä, milovala som ťa natoľko, že som neváhala povedať NIE, aj keď som vedela, že ma nepochopíš, a že ma možno za to budeš až nenávidieť.
Boli to pre mňa najťažšie zápasy.
Ale dnes som spokojná, lebo som v nich zvíťazila. A viem, že zároveň si zvíťazila aj ty.
A raz, keď tvoje deti budú dosť veľké na to, aby pochopili, čo motivuje rodičov, povieš im:
Tvoja mama nie je zlá, keď má starosť o teba. Ja už viem, že tá moja bola najlepšia na svete, hoci vtedy som si myslela, že je najhoršia mama na svete.
Kým ostatné deti raňajkovali cukríky, my sme museli jesť ovocie, zeleninu, kukuričné lupienky, vajcia, mlieko a hrianky.
Kým ostatné deti mali na obed limonádu keksíky, my sme museli jesť mäso a šalát.
A buď si istý, že aj večere sme mali iné, a ja som si myslela, že mama nám nechce dať to čo máme rady, čokolády a cukríky. Lebo som vedela, že mnohé deti to jedli.
Moja mama musela vždy vedieť, kde trávime náš voľný čas.
Musela vedieť, s kým sa kamarátime a čo spolu robíme.
Myslela som si, že sa mám horšie ako vo väzení.
Dokonca nerešpektovala ani žiadne zákony na ochranu maloletých – museli sme umývať riad, vynášať smeti, kŕmiť psa, kúpať a venčiť ho, upratovať si v izbe - a ešte hŕbu podobných nútených prác.
Myslela som si, že kvôli našej mame sme prišli o mnoho zážitkov, ktoré mali možnosť zažiť ostatné deti.
Vždy trvala na tom, aby sme hovorili pravdu, a nič viac len pravdu.
Keď sme prišli do puberty, prisahám, že bola schopná čítať nám myšlienky.
Bolo to na zúfanie:
Dohliadala na to, aby sme si umývali zuby, aby sme sa kúpali, aby sme študovali.
Už máš spravené úlohy?
Ach, aké otravné otázky!
Niekedy som dokonca rozmýšľala, že utečiem z domu.
Vždy ju rozhnevalo, keď nás videla bosých. Myslela som si, že nám zbytočne a nezmyselne strpčuje život.
Kvôli našej mame sme okrem iného prišli o kopu zážitkov:
kvôli nej sme nikdy neskúsili drogy, nikdy sme nemali problémy s alkoholom, nestali sa z nás vandali.
Kvôli nej sme si nikdy nezranili telo ani dušu.
Áno, to všetko kvôli nej.
A teraz mám vlastnú rodinu, som celkom dobre vychovaná, som čestná, s úctou pristupujem k človeku, mame sa podarilo zachrániť moje svedomie, som tolerantná, ale poznám nebezpečenstvá a preto viem, že správne zásady sú múdrosťou, preto sa snažím robiť všetko, čo najlepšie aj za cenu mnohých obetí.
A to aj za cenu toho, že riskujem, že si moje deti budú o mne myslieť to, čo som si ja myslela o mojej mame. Lebo už som konečne pochopila čo je to výchova s láskou k zodpovednosti, za šťastie mojich detí. Pochopila som, že nová generácia to najviac potrebuje. Áno, potrebuje viac takých mám.
Koľko pravdy je v týchto vetách. Ďakujem!
Všetko najlepšie patrí všetkým mamám!!!
(BA)
(Zdroj: http://stanislava.napady.net/klik-na-rubriky/blahozelanie/den-matiek-a-mdz)