Ako na každej strednej škole sa koná privítanie prvákov, tak to bolo aj u nás, v stredu 16.11. Imatrikulácia je slávnostné uvedenie prvákov do študentského života na škole.

Pre našich prvákov sme si my tretiaci, pripravili rôzne úlohy, ktoré museli splniť. Úlohy mali v celku jednoduché a zostavené tak, aby sa zabavili aj oni, aj my. Čo by to bola za imatrikulácia, keby študenti neboli patrične pokreslení a samozrejmosťou boli aj vtipné účesy. Určite mi všetci dajú za pravdu, že to bola imatrikulácia ako sa patrí.

Po splnení úloh sa prečítali prísahy prvákov, sľúbili, že ich budú dodržiavať a na záver prísahy všetci stavbári boli uvedení do cechu stavbárskeho, tak ako dakedy my a to pomocou príložníkov, ktoré sme pocítili na zadnej časti tela. Podobne to bolo aj s geodetmi, tí to mali o niečo príjemnejšie. Športovci – stavbári neboli taktiež o nič ukrátení a po „príjemnom“ výprasku ich čakala futbalová lopta, ktorej museli dať pusu.

Týmto gestom sme ich oficiálne privítali medzi seba. Veľmi sme sa snažili, aby všetko klapalo podľa plánov, aby sa všetci zabávali a aby mali z tohto dňa nezabudnuteľný zážitok. A myslím, že sa nám to naozaj podarilo.

Takže milí prváci, na záver môjho článku Vás chcem ešte raz srdečne privítať medzi nami a popriať Vám veľa úspechov na našej škole.

Gaberová Lenka III.A

Dňa 11.11.2016 sa vo Zvolene v Divadle Jozefa Gregora Tajovského uskutočnilo divadelné predstavenie „OLIVER TWIST“ v angličtine. Nebolo to však obyčajné divadlo, bolo jedinečnou príležitosťou overiť si svoje vedomosti z anglického jazyka naživo. Počuť dialógy s dejom odohrávajúcim priamo pred očami divákov je úplne odlišné, ako nahrávky v škole.

Táto divadelná hra poukazuje na príbeh chlapca - siroty, s ktorým sa osud neľahko zahral. Oliver je milý, srdečný a silný typ osobnosti. Na dieťa je nesmierne odvážny a jediné po čom túži je láska. Autor kritizoval vtedajšiu Londýnsku spoločnosť a poukázal na sociálnu problematiku ako aj jej dopad na výchovu detí.

Otvorene popisuje všetky úskalia života detí, ktoré sú odkázané a zverené do opatery štátu.

Mali sme možnosť uvedomiť si aké ťažké to v tej dobe muselo byť pre deti, aký ťažký je život bez rodičov.

Lenka Gaberová III.A

Dlhoročnou tradíciou na našej škole a jedným z cieľov školského vzdelávacieho programu je podporovať humanitné, charitatívne a dobročinné akcie. Druhý novembrový týždeň sa niesol v znamení dobrých činov žiakov Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera Lučenec.

09.11.2016 sa desať žiakov zapojilo do akcie, ktorú poznáte pod názvom Študentská kvapka krvi. Kampaň zameranú na oslovovanie darcov krvi organizuje Slovenský Červený kríž v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR a hematologicko-transfúznymi oddeleniami nemocníc.

Medzi darcami krvi boli aj prvodarci, ktorí verím, že sa do akcie nezapojili iba pre vecné ceny, ktoré tento rok mali prilákať čo najväčší počet darcov, ale motivovalo ich možnosť rozhodnúť aj o osude iného človeka a zachrániť mu život.

Kto môže byť darcom krvi?

Veľmi zjednodušene každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov (pri opakovanom darovaní do 65 rokov), ktorý má viac ako 50 kg.

Srdečná vďaka patrí nasledovným žiakom:

1. Martin Dančo III. S

2. Adrián Mišík III. S

3. Monika Bolčová IV. A

4. Jerguš Gombala IV. A

5. Michal Koristek IV. A

6. Ľubomír Križo IV. A

7. Michal Mičoda IV. A

8. Patrik Melich IV. A

9. Peter Pihulič IV. A

10. Štefan Mátyáš IV. S

Spolu s našimi študentmi daroval krv aj náš najmladší kolega, Mgr. Jakub Škantár, ktorí ešte zdravotné problémy nemá.

Škola spolupracuje medzi inými aj s Nadáciou pre deti Slovenska. Práve oni sú tí, ktorí kampaňou Hodina deťom podporujú projekty pomáhajúce deťom a mladým ľuďom na celom Slovensku.

Do verejnej zbierky v uliciach mesta Lučenec, ktorá sa konala 11.11.2016, sa prihlásili tri dvojice žiakov. Mali síce aj nepríjemné skúsenosti pri oslovovaní ľudí, ale všeobecne sa dá skonštatovať, že tento rok boli najúspešnejší v porovnaní s ostatnými ročníkmi kampane. Vyzbierali spolu 141,26 €, čo možno na prvé prečítanie nie je nejaká obrovská suma, ale tých, ktorí pomoc potrebujú, určite poteší.

A tu sú výsledky dvojíc:

1. Alena Böhmerová a Simona Galová - 60,03 €

2. Martin Dančo a Adrián Mišík - 42,86 €

3. Lukáš Hronec a Matej Kováč - 38,37 €

Podľa čoho spoznáte dobrého študenta? Podľa dobrých známok? Ľudí, ktorí potrebujú krv alebo finančnú pomoc známky žiakov vôbec netrápia. Ich zdravie, či život závisí od ich ochoty darovať krv, zapojiť sa do charitatívnych zbierok. Pre nich je hrdinom študent každej krvnej skupiny, každý žiak, ktorí sa zapojil do zbierky v uliciach, bez ohľadu na počet dobrých, či zlých známok.

Inka Balážová a Csaba Bóna

(zdroje: http://www.redcross.sk/kampane/studentska_kvapka_krvi_2016, http://www.nds.sk/)

Každoročne naše profesorky slovenského jazyka pripravujú súťažný kvíz „Povedz si svoj názor.“ Tento rok sa súťažilo na témy čitateľská a finančná gramotnosť.

Dobré čitateľské zručnosti vytvárajú predpoklad pre zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov. Čitateľská gramotnosť je spôsobilosť vnímať písaný text, čítať, rozumieť jeho obsahu, zaujať k nemu postoj, vyhľadať si potrebné informácie a využiť podstatu daných vecí. Finančná gramotnosť sú znalosti, ktoré človeku umožňujú porozumieť financiám a správne s nimi nakladať.

Dňa 7.11.2016 sme sa zišli trojčlenné družstvá zo všetkých ročníkov, aby sme si overili naše vedomosti a zručnosti. Témy sú naozaj aktuálne, o čom svedčí aj fakt, že samotný pán minister školstva vyhlásil tento rok za rok čitateľskej gramotnosti a poukázal na problém dnešnej doby, ktorý spočíva v tom, že naša mládež sa čoraz viac venuje internetu. Deti už nesiahajú po knihách, čo sa prejavuje ako neschopnosť rozumieť písanému textu.

V prvej časti súťaže sme dostali za úlohu napísať obsah prečítaných článkov a povedať si svoj názor. Témy článkov sa týkali globálneho ochladzovania, zosuvov pôdy a chorôb prenášaných vzduchom. Názory jednotlivých tímov boli rôzne, ale zaujímavé.

Druhá časť súťaže sa niesla v duchu finančnej gramotnosti. Dostali sme úlohy, riešiť rodinné rozpočty v rôznych vymyslených rodinách s inými príjmami. Museli sme riešiť situácie, kde a ako ušetriť. Takmer nikto z nás nechcel šetriť na paušáloch v mobile, na pohonných hmotách v autách. Bolo to zaujímavé. V ďalšej časti sme sa potrápili s cudzími slovami z oblasti financií.

Poslednou úlohou bolo napísať krátky vymyslený príbeh, kde sme si precvičili vlastnú tvorbu, pravopis a kreativitu. Naše profesorky vyhodnotili každú časť a vyhlásili víťazov.

Boli vytvorené dve vekové kategórie: v jednej súťažili žiaci prvého a druhého ročníka a v druhej tretiaci s maturantmi. Tu sú víťazi jednotlivých vekových kategórií:

Prváci-druháci:

I. A – Filip Görner, Alexander Jacso, Ondrej Mačuda

Tretiaci-maturanti:

IV. S – Michal Mojžiš, Dávid Sabó, Richard Stremi

Víťazi si odniesli sladkú odmenu a zároveň im gratulujeme. Poďakovanie patrí aj ostatným súťažiacim, ktorí nesklamali, ako aj pani profesorkám, ktoré pre nás každoročne túto súťaž pripravujú. Tešíme sa opäť o rok.

Lenka Gaberová, III.A

Nedostatok finančných prostriedkov sa prejavuje skoro všade a výnimkou nie je ani školstvo. Preto sme veľmi radi, ak sa niekto nájde, kto je ochotný pomôcť.

Takúto pomoc sme dostali od nášho bývalého žiaka, Slavomíra Cimermana a jeho firmy GEOMRAMOR s.r.o. Táto firma sa zaoberá dobývaním a ťažbou mramoru, predajom stavebného a okrasného kameňa, kameňom na ploty a domy a výrobkami na objednávku.

Preto sa chceme poďakovať za materiálnu pomoc, ktorá bude slúžiť našim stavbárom so zameraním záhradná a krajinná tvorba, na ich praktické využitie teoretických vedomostí.

Vedenie školy a zamestnanci

Pretláčanie rukou - armwresling nie je masový šport. Málokto vie, že Slovensko je dlhodobo jedna z najsilnejších krajín sveta, čo sa týka úspechov v pretláčaní rukou. Tento neustále rastúci šport sa teší každým rokom vyššiemu záujmu verejnosti, kvalitnejším súťažiam a počtu odhodlaných športovcov. Na Slovensku je mnoho klubov, ktorý tento šport zastrešujú. A jedným takýmto je klub v Kokave nad Rimavicou, v ktorom rastie aj náš študent Michal Golian.

Majster Slovenska, bronzový na Svetovom šampionáte v Bulharsku si zaslúži, aby sme sa s ním porozprávali o tomto pre nás ženy netradičnom športe. Michal je rýchly, dynamický chlapec, ktorý má 18 rokov, pretláča pravou aj ľavou rukou v hmotnosti nad 80 kg.

-Ako si sa dostal k tomuto športu?

-Úplne náhodou, poznal som trénera, zapáčilo sa mi to a keďže som mal dosť sily, možno po starom otcovi, tak som išiel do toho.

-Kedy si začal?

-Mal som 15 rokov, čiže sa tomuto športu intenzívne venujem tri roky.

-Ako vyzerá samotná súťaž?

-Základom je súťaženie za špeciálne na tento účel prispôsobeným stolíkom. Súťaží sa v stoji z rovného zápästia a pri úchope musí byť obom súťažiacim vidno hánky palcov, ramená musia byť vyrovnané a už sa len netrpezlivo čaká na pokyn „GO“.

-Čo ťa fascinuje na tomto športe?

-Páči sa mi, že to nie je jednoduchý šport, ale dynamický, rýchly a to je pre mňa dôležité.

-V akých podmienkach trénuješ?

-Náš klub v Kokave je perfektne vybavený, takže som spokojný. Je tam všetko, čo potrebujem k tréningu.

-Ako často trénuješ a aký je tréning?

-Tréningy sú 3-, 4-krát za týždeň a pred súťažou sú ešte intenzívnejšie. Tréning je najskôr silový, trénujem s činkami, na hrazde a potom dynamický, tzv. štarty, keď na súťaži zaznie „GO“ - to tiež treba cvičiť, rýchlosť.

-Užívaš nejaké podporné látky?

-Áno, ale sú to len doplnky stravy, proteíny, suplementy, ktoré pomáhajú pri regenerácii po veľkej záťaži.

-Máš nejakého sponzora?

-Sponzora nenájdete a na každú cestu treba peniaze. Nikto nepríde za vami a neponúkne vám pomoc. Nefunguje to, ani keď o pomoc požiadate. Niekedy je sponzor na výživové doplnky.

-Aké sú tvoje plány do budúcna?

-V roku 2017 sa teším na Majstrovstvá Európy a potom Sveta a chcel by som dosiahnuť majstrovský titul.

Michal, prajeme ti ešte veľa sily, rýchlosti a chuti do tohto športu. Ďakujeme za rozhovor!

Zhovárali sa: Mgr. Balážová a PhDr. Sojková

Dňa 27.10.2016 sa konalo okresné kolo vo futsale v Lučeneckej aréne na výstavisku.

Tohto turnaja sa zúčastnilo 9 škôl z okresu. Hrali vždy dve skupiny po 12 minút. Naši študenti v zápase o bronz porazili Obchodnú akadémiu Lučenec v penaltovom roztrele 2:1.

Výsledné poradie:

1. Gymnázium-Gimnázium Fiľakovo

2. Gymnázium Boženy Slančíkovej-Timravy Lučenec

3. SPŠ stavebná Oskara Winklera Lučenec

A čo je vlastne futsal? Pre tých, ktorí nevedia je to halová obdoba futbalu. Vznikol v Brazílii, pôvodne ako šport futbalových veteránov. Po futbalovej kariére sa presunuli hráči z trávnikov do menších plôch, do hál.

Našim športovcom gratulujeme a tešíme sa na bronzovú medailu!

Prelom októbra a novembra v sebe ukrýva svojské čaro. Oslávte ho halloweenom.

Halloween v preklade znamená predvečer všetkých svätých. Dnes ho poznáme ako komerčný sviatok spojený so strašidlami a s večierkami v kostýmoch. Jeho pohanský pôvod však siaha až k starému keltskému národu. Kelti sa v noci z 31. októbra na 1. novembra lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime. Verili, že v túto magickú noc sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Obliekali si strašidelné masky a maľovali sa vo viere, že v prestrojení sa zapáčia zlým duchom a tí ich potom nechajú na pokoji.

A keď nemáte radi halloween, pohrajte sa s jesennou prírodou a urobte si pekné dekorácie. Tak do toho s chuťou tvoriť.

Drogy každoročne ničia a ruinujú milióny ľudských životov. Čo by ste mali o nich vedieť?

To bola téma besedy našich študentov s aktivistom občianskeho združenia Slovensko bez drog. Nazvime ho Milan. Aj on sám skúsil, čo je droga ale už nikdy viac. V rámci prieskumu medzi tínedžermi, ktorý zisťoval, čo ich predovšetkým viedlo k užívaniu drog, 55% z nich odpovedalo, že to bol tlak zo strany priateľov. Chceli byť „cool“ a obľúbení. Díleri to vedia. Milan vysvetľoval, čo sú drogy, ich účinky a následky. Študenti, vo všeobecnosti majú znalosti o drogách a predsa im podľahnú. Práve prevencia takouto formou by mala pomáhať.

Milan pripomenul, že práve díleri sa budú k vám správať ako priatelia a ponúknu sa, že vám „pomôžu“ s „niečím,“ čo vás postaví na nohy. Ale pozor, kašlú na to, či drogy zruinujú váš život alebo nie, hlavne nech dostanú zaplatené. Jediné o čo im ide, sú peniaze.

Poznajte fakty o drogách a urobte vlastné rozhodnutia.

V mnohých dedinkách nášho regiónu nájdeme skutočné skvosty ľudovej architektúry, aj keď na prvý pohľad vyzerajú ako staré a ošarpané budovy. Sú dôkazom umu a šikovnosti obyvateľov Novohradu.

Ekologické, ekonomické a estetické domčeky sú dodnes živým svedectvom rozvinutej ľudovej kultúry v našom regióne spred viac ako sto rokov. Je dôležité, aby sa na toto významné kultúrne dedičstvo nezabudlo, a preto oceňujeme snahu Novohradskej knižnice v Lučenci, ktorá nám sprostredkovala prednášku stredoškolského profesora p. Böszörményiho.

Výklad spestrený bohatým fotodokumentačným materiálom nám priblížil spôsob výstavby obydlí, ich pôvodnú i dnešnú podobu. Dozvedeli sme sa aj veľa zaujímavostí o živote našich obyvateľov.

Ďakujeme Novohradskej knižnici v Lučenci, že sme si takto zaujímavo a vo veľmi peknom prostredí pripomenuli Deň svetového kultúrneho dedičstva.

PhDr. Olívia Sojková

Tatry sú v jesennom období naozaj rozprávkovo krásne. Biela prikrývka a vysokohorský svieži vzduch majú svoje čaro. O tom sme sa mohli presvedčiť my, tretiaci SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci, na kurze ochrany života a zdravia.

V pondelok nás čakala príjemná prechádzka z hotela „Detský raj“ v Tatranskej Lesnej do neďalekej Tatranskej Lomnice.

Na utorok sme mali naplánovanú obhliadku koncentračného tábora v Oswienčime. Sme hrdí, že sme jedna z tých škôl, ktorá sa už vyše 15 rokov zúčastňuje tejto exkurzie. Bol to naozaj veľmi silný a emotívny zážitok. Je známe, že ide o najväčší koncentračný tábor v celom Poľsku, resp. na celom svete, preto si ani nedokážeme predstaviť koľko utrpenia a brutality sa tam odohralo.

„Zabudnúť znamená nechať ich znovu zomrieť.“(Elie Wiesel)

Ja osobne s týmto citátom súhlasím. Nesmieme zabudnúť. Mali by si byť všetci vedomí toho, čo sa tam dialo, aby sa história nezopakovala. Myslím, že na návštevu tohto tábora a slová, ktoré nám povedala pani sprievodkyňa nikdy nezabudnem.

V stredu sme už mali na pláne veselšiu činnosť a to túru z Bielych vôd na Zelené pleso, kde sme navštívili chatu Brnčalku. Táto chata a okolitá príroda je turistami, cyklistami, horolezcami i lyžiarmi vyhľadávaná pre mimoriadne dobré terénne podmienky a krásne prostredie.

Vo štvrtok sme hrdo zdolali Popradské pleso a tí zdatnejší Sedlo pod Ostrvou. Počasie nám až tak neprialo, ale ani to neubralo na kráse prírody, ktorú sme mali možnosť vidieť. Po ceste naspäť na hotel, sme ešte navštívili Symbolický cintorín, ktorý je venovaný pamiatke tých, čo nechali svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne i Tatrancom, ktorí zahynuli vo svetových horách.

Piatok sme sa venovali baleniu, rozlúčili sme sa s kuchárkami, ktoré sa o nás starali a vyrazili sme na cestu domov.

Tatry vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú radi prírodu a relax.

Gaberová Lenka III.A

Jeseň, ktorej obdobím momentálne prechádzame, je až poeticky krásna. Nádherný čas, kedy sú stromy okolitých lesov odeté do pestrofarebných šiat a v diaľave sa už belejú končiare vrchov. Všetko je jasné, priezračné a čisté. Ostré slnečné lúče prerážajú chladné závany vetra a hladia naše tváre. Jeseň je naozaj krásna. A v jednom zo svojich mesiacov, ktorý sme nedávno začali, nám pripomína jednu z najvzácnejších cností, ktorá môže byť zrodená v duši človeka.

Je ňou úcta k starším. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k našim otcom a k našim mamám. K našim prarodičom. Ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby naše zostali hladké a nepoškvrnené.

Každý malý chlapec bude raz aj dedko. Dedka všetci v úcte majú, dedko vie vraj všetko, píše sa v jednej básni. Nepochybujme, že niečo podobné platí aj pre ženy. Bolo by nedôstojné, aby sme zabúdali. Všetci raz budeme starí. Ale starší ľudia nie sú menejcenní. Sú krásni. Krásni vďaka svojej múdrosti. Prejavujme im úctu, pretože nám ešte vždy majú čo dať. Človek sa učí celý život. A najlepším učiteľom sú jeho najbližší. Rodina. Rodičia či starí rodičia.

Začal sa mesiac, kedy si týchto ľudí a to, čo pre nás urobili, pripomíname. Nikdy na nich nesmieme zabudnúť. Nikdy. A nepripomínať si ich iba v jeden deň alebo v jeden mesiac, ale každý deň v roku.

(študenti  SPŠS O.W. Lučenec)

Slovenský reprezentant a študent štvrtého ročníka našej školy Michal Golian sa v dňoch 1. - 10. októbra zúčastnil Majstrovstiev sveta v pretláčaní rukou v bulharskom Blagoevgrade. Talentovaný osemnásťročný Kokavčan potvrdil v náročnej juniorskej kategórii nad 80 kg svoje vysoké ambície a tešil sa tak z bronzového kovu. Umiestnenie na tretej priečke je pre Michala obrovský úspech vzhľadom na to, že šampionát tohto typu bol pre neho premiérový. Michalovi prajeme do budúcnosti mnoho podobných úspechov.

ŠK Novohrad Lučenec 2 - 1 MŠK Fomat Martin

 

Úspešný víkend zavŕšili aj starší dorastenci ŠK Novohrad Lučenec, keď po výbornom výkone zvíťazili nad  nezdolaným a lídrom tabuľky II. ligy MŠK Fomat Martin 1:0, gólom Kovalančíka.

Treba dodať, že kostry mužstiev U19 a U 17 ŠK Novohrad Lučenec tvoria chlapci z našich športových tried. Sú to nasledovní žiaci:

U19 - Dominik Badinka, Adrián Klimák, Daniel Melich, Marián Kocúr, Dávid Telek, Dominik Kovalančík, Gergő Kelemen

U17 - Dominik Dobiaš, Adam Keszi, Matej Botoš, Tibor Botoš, Richard Šága, Lukáš Telek, Marián Vašek.

Poznáte? Určite! Začiatok známej piesne najmasovejšieho športu – futbalu. Ani tento rok sme neporušili tradíciu a dňa 3. októbra usporiadala naša škola už 11. ročník futbalového turnaja pod záštitou riaditeľa školy pre žiakov základných škôl z okresu Lučenec.

Turnaj je tradíciou na vyhľadávanie talentov zo žiakov 8. a 9. ročníkov ZŠ. Organizátori pozorne sledujú zápasy, na základe ktorých vyberú tých najlepších hráčov a títo sa neskôr môžu stať študentmi našej školy v športovej triede. Tí najlepší sa majú možnosť zdokonaľovať vo futbale v klube ŠK Novohrad Lučenec pod vedením skúsených trénerov.

Tohto roku súťažilo sedem družstiev, z ktorých sa vyžrebovali dve štvorčlenné skupiny. Hralo sa v rámci skupiny, každý s každým. Hralo sa 2 krát 10 minút podľa pravidiel. Viedli ich rozhodcovia za pomoci študentov športovcov našej školy. Hralo sa fair play.

Chceme sa poďakovať študentom, ktorí sa pričinili o dobrú organizáciu turnaja a to ozvučením, fotografovaním a tiež klubu Novohrad za poskytnutie ihriska, lôpt a siete. Mladí futbalisti dokázali, že šport a hlavne futbal ich baví a tu sú tí najlepší:

1. miesto: ZŠ M. R. Štefánika, Haličská cesta 1191/8 Lučenec

2. miesto: ZŠ Štefana Koháriho II. s VJM - II. Koháry István Alapiskola, Mládežnícka 7 Fiľakovo

3. miesto: Základná škola s materskou školou, Štúrova 70 Kokava nad Rimavicou

Víťazom odovzdal ceny náš riaditeľ Mgr. Ladislav Vikor. Ocenil aj najlepšieho hráča, ktorým sa stal Alexej Jakuba zo ZŠ M.R.Štefánika a najlepšieho brankára Andreasa Sedlačeka zo ZŠ M.R.Štefánika.

Športu zdar a futbalu obzvlášť!

Do fotosúťaže firmy Geotech Bratislava "Geodeti v akcii" sme prihlásili fotku, na ktorej náš maturant, Roman Lőrinčík a jeho figurantka zameriavajú letisko Sliač. Fotografia je akčná aj tým, že sa podarilo zachytiť na nej aj jedno lietadlo, ako preletí nad našimi geodetmi.

Priatelia, ďakujeme za priebežnú podporu na facebookovej stránke firmy Geotech Bratislava. Ak ste regitrovaní na Facebooku a fotka sa vám páči, alebo jednoducho chcete nás iba podporiť vyhrať hlavnú cenu súťaže, teda bezplatný servis na mašinu na obrázku, tak "lajkujte" foto priamo na FB stránke Geotechu (link nižšie).

Fotosúťaž - Geodeti v akcii

Ďakujeme za vašu priazeň!

Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom – toto platí nielen o cudzojazyčnej komunikácii, ale aj o spôsobe uvažovania, vnímania sveta a kultúry. Tohtoročný Európsky deň jazykov na našej škole bol venovaný súčasnej nemeckej kultúre, ktorá prináša naozaj aktuálne problémy presahujúce hranice krajiny i kontinentu.

Premietanie známeho nemeckého filmu Er ist wieder da (A je tu zas) nakrúteného podľa rovnomennej knihy Timura Vermesa bolo určite zaujímavým zážitkom. Filmu síce nechýba humor a hlavne satira, v konečnom dôsledku je však často smutnou sondou do dnešnej konzumnej spoločnosti.

K zdarnému priebehu podujatia prispelo nielen pozorné publikum, ale aj technici Roman Lőrinčík a Oliver Tibor Kašinský. Všetkým ďakujeme za spoluprácu.

PhDr. Olívia Sojková

Povedali si naši študenti pod vedením riaditeľa školy Mgr. Ladislava Vikora a telocvikára Mgr. Jakuba Škantára. Preverili si svoju kondíciu a prevetrali pľúca. Keďže Lučenec je tento týždeň v pohybe, ani naša škola neporušila tradíciu. Trasa bola náročná, merala viac ako minulý rok a to 68,5 km.

Začala sa pred našou školou, pokračovala cez Rapovce do Kalondy, odtiaľ do maďarskej dediny Ipolytarnóc, ktorá je prírodnou rezerváciou pravekých pozostatkov, potom do dedinky Litke ešte v Maďarsku. Dali si aj oddych, fotili sa na moste Madách, ktorý spája Maďarsko a Slovensko cez rieku Ipeľ.  Išli ďalej cez most Katalin, dolu k dedinke Kirt, pokračovali cez Čeláre, Bušince, Muľu, Trenč, Veľkú nad Ipľom, Panické Dravce až do Lučenca.

Trasa veľmi pekná ale aj poriadne náročná, hlavne pre niektorých študentov, ktorí toho mali už dosť. Všetci trasu však zvládli a tešia sa na ďalší rok.

Ani únava neodradila našich študentov, aby aj na druhý deň (22.9.) podporili Lučenec v pohybe. Aj vďaka triedam II.S a III.A, ktoré sa zúčastnili skupinového tanca, sa podarilo prekonať rekord v počte tancujúcich ľudí.

Náš zástupca Mgr. Csaba Bóna si zobral pod svoje krídla skupinku deviatich chlapcov a vybrali sa na cyklistický sprievod mestom. Trasa viedla od OC Galéria cez Haličskú cestu, potom po dvojprúdovke na Rúbanisko, pokračovali Športovou ulicou, B. Němcovej, Husovou, Vajanského, Masarykovou a skončili pri OC Galéria. Naši študenti sa pohybu skutočne neboja a hoci ho na našej škole majú dosť, neboja sa podporiť dobrú vec.

Pochvala patrí všetkým, ktorí podporili týždeň mobility. Študenti - hor sa na dvojkolesové tátoše!

A tu sú naši cyklisti:

1. Imrich Hájaš I. A
2. Filip Sajko I. A
3. Miroslav Vilhan I. A
4. Dominik Dobiaš I. S
5. Peter Havran I. S
6. Miroslav Ľalík I. S
7. Erik Sihelský I. S
8. Lukas Figa II. S
9. Marek Caban III. A
10. Jakub Dibala III. A
11. Lukáš Hronec III. A
12. Matej Kováč III. A
13. Patrik Mázor III. S
14. Adrián Mišík III. S
15. Oliver Tibor Kašinský IV. A
16. Ľubomír Križo IV. A
17. Peter Pihulič IV. A
18. Michal Mojžiš IV. S
19. Richard Stremi IV. S

Hovorí známa pranostika. Dnes o 04:29 hod. sa podľa astronomických výpočtov začína na našej pologuli jeseň.

Gaštany, voňavé jablká, všakovaké tekvičky, šípky, lístie v najrôznejších odtieňoch červenej, žltej a oranžovej, taká je jeseň príjemne melancholická, farebná, slnečná a daždivá zároveň.

Prečo má jeseň prívlastok melancholická. Nič melancholické na nej nevidím. Áno, je daždivá, ale dážď  je životodarný. Áno, dni sú kratšie, ale zato máme dlhší večer, ktorý môžeme stráviť s našimi najbližšími. Neviem, čím to je, že ľudia viac frflú na to zlé a oveľa menej chvália to dobré, a preto verím tomu, že za zlú náladu si môžeme často vlastne sami. Jeden pohľad na jeseňou zafarbené lesy a všetky chmáry sú razom preč. Jeseň sa mi spája s oberaním jabĺk. Každý rok som dočiahla vyššie a vyššie, každý rok som mohla naoberať viac. Ani mi len nenapadlo, že by ma jesenná atmosféra mala opantávať akousi čudesnou, smutnou melanchóliou. Keď pozorujem deti pri hre, dochádza mi, že melanchólia je len výmyslom dospelákov, ktorí sa hnevajú na to, že už nie sú deťmi.

Tak o akej jesennej melanchólii by mala byť reč?