Nedostatok finančných prostriedkov sa prejavuje skoro všade a výnimkou nie je ani školstvo. Preto sme veľmi radi, ak sa niekto nájde, kto je ochotný pomôcť.

Takúto pomoc sme dostali od nášho bývalého žiaka, Slavomíra Cimermana a jeho firmy GEOMRAMOR s.r.o. Táto firma sa zaoberá dobývaním a ťažbou mramoru, predajom stavebného a okrasného kameňa, kameňom na ploty a domy a výrobkami na objednávku.

Preto sa chceme poďakovať za materiálnu pomoc, ktorá bude slúžiť našim stavbárom so zameraním záhradná a krajinná tvorba, na ich praktické využitie teoretických vedomostí.

Vedenie školy a zamestnanci

Pretláčanie rukou - armwresling nie je masový šport. Málokto vie, že Slovensko je dlhodobo jedna z najsilnejších krajín sveta, čo sa týka úspechov v pretláčaní rukou. Tento neustále rastúci šport sa teší každým rokom vyššiemu záujmu verejnosti, kvalitnejším súťažiam a počtu odhodlaných športovcov. Na Slovensku je mnoho klubov, ktorý tento šport zastrešujú. A jedným takýmto je klub v Kokave nad Rimavicou, v ktorom rastie aj náš študent Michal Golian.

Majster Slovenska, bronzový na Svetovom šampionáte v Bulharsku si zaslúži, aby sme sa s ním porozprávali o tomto pre nás ženy netradičnom športe. Michal je rýchly, dynamický chlapec, ktorý má 18 rokov, pretláča pravou aj ľavou rukou v hmotnosti nad 80 kg.

-Ako si sa dostal k tomuto športu?

-Úplne náhodou, poznal som trénera, zapáčilo sa mi to a keďže som mal dosť sily, možno po starom otcovi, tak som išiel do toho.

-Kedy si začal?

-Mal som 15 rokov, čiže sa tomuto športu intenzívne venujem tri roky.

-Ako vyzerá samotná súťaž?

-Základom je súťaženie za špeciálne na tento účel prispôsobeným stolíkom. Súťaží sa v stoji z rovného zápästia a pri úchope musí byť obom súťažiacim vidno hánky palcov, ramená musia byť vyrovnané a už sa len netrpezlivo čaká na pokyn „GO“.

-Čo ťa fascinuje na tomto športe?

-Páči sa mi, že to nie je jednoduchý šport, ale dynamický, rýchly a to je pre mňa dôležité.

-V akých podmienkach trénuješ?

-Náš klub v Kokave je perfektne vybavený, takže som spokojný. Je tam všetko, čo potrebujem k tréningu.

-Ako často trénuješ a aký je tréning?

-Tréningy sú 3-, 4-krát za týždeň a pred súťažou sú ešte intenzívnejšie. Tréning je najskôr silový, trénujem s činkami, na hrazde a potom dynamický, tzv. štarty, keď na súťaži zaznie „GO“ - to tiež treba cvičiť, rýchlosť.

-Užívaš nejaké podporné látky?

-Áno, ale sú to len doplnky stravy, proteíny, suplementy, ktoré pomáhajú pri regenerácii po veľkej záťaži.

-Máš nejakého sponzora?

-Sponzora nenájdete a na každú cestu treba peniaze. Nikto nepríde za vami a neponúkne vám pomoc. Nefunguje to, ani keď o pomoc požiadate. Niekedy je sponzor na výživové doplnky.

-Aké sú tvoje plány do budúcna?

-V roku 2017 sa teším na Majstrovstvá Európy a potom Sveta a chcel by som dosiahnuť majstrovský titul.

Michal, prajeme ti ešte veľa sily, rýchlosti a chuti do tohto športu. Ďakujeme za rozhovor!

Zhovárali sa: Mgr. Balážová a PhDr. Sojková

Dňa 27.10.2016 sa konalo okresné kolo vo futsale v Lučeneckej aréne na výstavisku.

Tohto turnaja sa zúčastnilo 9 škôl z okresu. Hrali vždy dve skupiny po 12 minút. Naši študenti v zápase o bronz porazili Obchodnú akadémiu Lučenec v penaltovom roztrele 2:1.

Výsledné poradie:

1. Gymnázium-Gimnázium Fiľakovo

2. Gymnázium Boženy Slančíkovej-Timravy Lučenec

3. SPŠ stavebná Oskara Winklera Lučenec

A čo je vlastne futsal? Pre tých, ktorí nevedia je to halová obdoba futbalu. Vznikol v Brazílii, pôvodne ako šport futbalových veteránov. Po futbalovej kariére sa presunuli hráči z trávnikov do menších plôch, do hál.

Našim športovcom gratulujeme a tešíme sa na bronzovú medailu!

Prelom októbra a novembra v sebe ukrýva svojské čaro. Oslávte ho halloweenom.

Halloween v preklade znamená predvečer všetkých svätých. Dnes ho poznáme ako komerčný sviatok spojený so strašidlami a s večierkami v kostýmoch. Jeho pohanský pôvod však siaha až k starému keltskému národu. Kelti sa v noci z 31. októbra na 1. novembra lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime. Verili, že v túto magickú noc sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Obliekali si strašidelné masky a maľovali sa vo viere, že v prestrojení sa zapáčia zlým duchom a tí ich potom nechajú na pokoji.

A keď nemáte radi halloween, pohrajte sa s jesennou prírodou a urobte si pekné dekorácie. Tak do toho s chuťou tvoriť.

Drogy každoročne ničia a ruinujú milióny ľudských životov. Čo by ste mali o nich vedieť?

To bola téma besedy našich študentov s aktivistom občianskeho združenia Slovensko bez drog. Nazvime ho Milan. Aj on sám skúsil, čo je droga ale už nikdy viac. V rámci prieskumu medzi tínedžermi, ktorý zisťoval, čo ich predovšetkým viedlo k užívaniu drog, 55% z nich odpovedalo, že to bol tlak zo strany priateľov. Chceli byť „cool“ a obľúbení. Díleri to vedia. Milan vysvetľoval, čo sú drogy, ich účinky a následky. Študenti, vo všeobecnosti majú znalosti o drogách a predsa im podľahnú. Práve prevencia takouto formou by mala pomáhať.

Milan pripomenul, že práve díleri sa budú k vám správať ako priatelia a ponúknu sa, že vám „pomôžu“ s „niečím,“ čo vás postaví na nohy. Ale pozor, kašlú na to, či drogy zruinujú váš život alebo nie, hlavne nech dostanú zaplatené. Jediné o čo im ide, sú peniaze.

Poznajte fakty o drogách a urobte vlastné rozhodnutia.

V mnohých dedinkách nášho regiónu nájdeme skutočné skvosty ľudovej architektúry, aj keď na prvý pohľad vyzerajú ako staré a ošarpané budovy. Sú dôkazom umu a šikovnosti obyvateľov Novohradu.

Ekologické, ekonomické a estetické domčeky sú dodnes živým svedectvom rozvinutej ľudovej kultúry v našom regióne spred viac ako sto rokov. Je dôležité, aby sa na toto významné kultúrne dedičstvo nezabudlo, a preto oceňujeme snahu Novohradskej knižnice v Lučenci, ktorá nám sprostredkovala prednášku stredoškolského profesora p. Böszörményiho.

Výklad spestrený bohatým fotodokumentačným materiálom nám priblížil spôsob výstavby obydlí, ich pôvodnú i dnešnú podobu. Dozvedeli sme sa aj veľa zaujímavostí o živote našich obyvateľov.

Ďakujeme Novohradskej knižnici v Lučenci, že sme si takto zaujímavo a vo veľmi peknom prostredí pripomenuli Deň svetového kultúrneho dedičstva.

PhDr. Olívia Sojková

Tatry sú v jesennom období naozaj rozprávkovo krásne. Biela prikrývka a vysokohorský svieži vzduch majú svoje čaro. O tom sme sa mohli presvedčiť my, tretiaci SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci, na kurze ochrany života a zdravia.

V pondelok nás čakala príjemná prechádzka z hotela „Detský raj“ v Tatranskej Lesnej do neďalekej Tatranskej Lomnice.

Na utorok sme mali naplánovanú obhliadku koncentračného tábora v Oswienčime. Sme hrdí, že sme jedna z tých škôl, ktorá sa už vyše 15 rokov zúčastňuje tejto exkurzie. Bol to naozaj veľmi silný a emotívny zážitok. Je známe, že ide o najväčší koncentračný tábor v celom Poľsku, resp. na celom svete, preto si ani nedokážeme predstaviť koľko utrpenia a brutality sa tam odohralo.

„Zabudnúť znamená nechať ich znovu zomrieť.“(Elie Wiesel)

Ja osobne s týmto citátom súhlasím. Nesmieme zabudnúť. Mali by si byť všetci vedomí toho, čo sa tam dialo, aby sa história nezopakovala. Myslím, že na návštevu tohto tábora a slová, ktoré nám povedala pani sprievodkyňa nikdy nezabudnem.

V stredu sme už mali na pláne veselšiu činnosť a to túru z Bielych vôd na Zelené pleso, kde sme navštívili chatu Brnčalku. Táto chata a okolitá príroda je turistami, cyklistami, horolezcami i lyžiarmi vyhľadávaná pre mimoriadne dobré terénne podmienky a krásne prostredie.

Vo štvrtok sme hrdo zdolali Popradské pleso a tí zdatnejší Sedlo pod Ostrvou. Počasie nám až tak neprialo, ale ani to neubralo na kráse prírody, ktorú sme mali možnosť vidieť. Po ceste naspäť na hotel, sme ešte navštívili Symbolický cintorín, ktorý je venovaný pamiatke tých, čo nechali svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne i Tatrancom, ktorí zahynuli vo svetových horách.

Piatok sme sa venovali baleniu, rozlúčili sme sa s kuchárkami, ktoré sa o nás starali a vyrazili sme na cestu domov.

Tatry vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú radi prírodu a relax.

Gaberová Lenka III.A

Jeseň, ktorej obdobím momentálne prechádzame, je až poeticky krásna. Nádherný čas, kedy sú stromy okolitých lesov odeté do pestrofarebných šiat a v diaľave sa už belejú končiare vrchov. Všetko je jasné, priezračné a čisté. Ostré slnečné lúče prerážajú chladné závany vetra a hladia naše tváre. Jeseň je naozaj krásna. A v jednom zo svojich mesiacov, ktorý sme nedávno začali, nám pripomína jednu z najvzácnejších cností, ktorá môže byť zrodená v duši človeka.

Je ňou úcta k starším. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k našim otcom a k našim mamám. K našim prarodičom. Ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby naše zostali hladké a nepoškvrnené.

Každý malý chlapec bude raz aj dedko. Dedka všetci v úcte majú, dedko vie vraj všetko, píše sa v jednej básni. Nepochybujme, že niečo podobné platí aj pre ženy. Bolo by nedôstojné, aby sme zabúdali. Všetci raz budeme starí. Ale starší ľudia nie sú menejcenní. Sú krásni. Krásni vďaka svojej múdrosti. Prejavujme im úctu, pretože nám ešte vždy majú čo dať. Človek sa učí celý život. A najlepším učiteľom sú jeho najbližší. Rodina. Rodičia či starí rodičia.

Začal sa mesiac, kedy si týchto ľudí a to, čo pre nás urobili, pripomíname. Nikdy na nich nesmieme zabudnúť. Nikdy. A nepripomínať si ich iba v jeden deň alebo v jeden mesiac, ale každý deň v roku.

(študenti  SPŠS O.W. Lučenec)

Slovenský reprezentant a študent štvrtého ročníka našej školy Michal Golian sa v dňoch 1. - 10. októbra zúčastnil Majstrovstiev sveta v pretláčaní rukou v bulharskom Blagoevgrade. Talentovaný osemnásťročný Kokavčan potvrdil v náročnej juniorskej kategórii nad 80 kg svoje vysoké ambície a tešil sa tak z bronzového kovu. Umiestnenie na tretej priečke je pre Michala obrovský úspech vzhľadom na to, že šampionát tohto typu bol pre neho premiérový. Michalovi prajeme do budúcnosti mnoho podobných úspechov.

ŠK Novohrad Lučenec 2 - 1 MŠK Fomat Martin

 

Úspešný víkend zavŕšili aj starší dorastenci ŠK Novohrad Lučenec, keď po výbornom výkone zvíťazili nad  nezdolaným a lídrom tabuľky II. ligy MŠK Fomat Martin 1:0, gólom Kovalančíka.

Treba dodať, že kostry mužstiev U19 a U 17 ŠK Novohrad Lučenec tvoria chlapci z našich športových tried. Sú to nasledovní žiaci:

U19 - Dominik Badinka, Adrián Klimák, Daniel Melich, Marián Kocúr, Dávid Telek, Dominik Kovalančík, Gergő Kelemen

U17 - Dominik Dobiaš, Adam Keszi, Matej Botoš, Tibor Botoš, Richard Šága, Lukáš Telek, Marián Vašek.

Poznáte? Určite! Začiatok známej piesne najmasovejšieho športu – futbalu. Ani tento rok sme neporušili tradíciu a dňa 3. októbra usporiadala naša škola už 11. ročník futbalového turnaja pod záštitou riaditeľa školy pre žiakov základných škôl z okresu Lučenec.

Turnaj je tradíciou na vyhľadávanie talentov zo žiakov 8. a 9. ročníkov ZŠ. Organizátori pozorne sledujú zápasy, na základe ktorých vyberú tých najlepších hráčov a títo sa neskôr môžu stať študentmi našej školy v športovej triede. Tí najlepší sa majú možnosť zdokonaľovať vo futbale v klube ŠK Novohrad Lučenec pod vedením skúsených trénerov.

Tohto roku súťažilo sedem družstiev, z ktorých sa vyžrebovali dve štvorčlenné skupiny. Hralo sa v rámci skupiny, každý s každým. Hralo sa 2 krát 10 minút podľa pravidiel. Viedli ich rozhodcovia za pomoci študentov športovcov našej školy. Hralo sa fair play.

Chceme sa poďakovať študentom, ktorí sa pričinili o dobrú organizáciu turnaja a to ozvučením, fotografovaním a tiež klubu Novohrad za poskytnutie ihriska, lôpt a siete. Mladí futbalisti dokázali, že šport a hlavne futbal ich baví a tu sú tí najlepší:

1. miesto: ZŠ M. R. Štefánika, Haličská cesta 1191/8 Lučenec

2. miesto: ZŠ Štefana Koháriho II. s VJM - II. Koháry István Alapiskola, Mládežnícka 7 Fiľakovo

3. miesto: Základná škola s materskou školou, Štúrova 70 Kokava nad Rimavicou

Víťazom odovzdal ceny náš riaditeľ Mgr. Ladislav Vikor. Ocenil aj najlepšieho hráča, ktorým sa stal Alexej Jakuba zo ZŠ M.R.Štefánika a najlepšieho brankára Andreasa Sedlačeka zo ZŠ M.R.Štefánika.

Športu zdar a futbalu obzvlášť!

Do fotosúťaže firmy Geotech Bratislava "Geodeti v akcii" sme prihlásili fotku, na ktorej náš maturant, Roman Lőrinčík a jeho figurantka zameriavajú letisko Sliač. Fotografia je akčná aj tým, že sa podarilo zachytiť na nej aj jedno lietadlo, ako preletí nad našimi geodetmi.

Priatelia, ďakujeme za priebežnú podporu na facebookovej stránke firmy Geotech Bratislava. Ak ste regitrovaní na Facebooku a fotka sa vám páči, alebo jednoducho chcete nás iba podporiť vyhrať hlavnú cenu súťaže, teda bezplatný servis na mašinu na obrázku, tak "lajkujte" foto priamo na FB stránke Geotechu (link nižšie).

Fotosúťaž - Geodeti v akcii

Ďakujeme za vašu priazeň!

Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom – toto platí nielen o cudzojazyčnej komunikácii, ale aj o spôsobe uvažovania, vnímania sveta a kultúry. Tohtoročný Európsky deň jazykov na našej škole bol venovaný súčasnej nemeckej kultúre, ktorá prináša naozaj aktuálne problémy presahujúce hranice krajiny i kontinentu.

Premietanie známeho nemeckého filmu Er ist wieder da (A je tu zas) nakrúteného podľa rovnomennej knihy Timura Vermesa bolo určite zaujímavým zážitkom. Filmu síce nechýba humor a hlavne satira, v konečnom dôsledku je však často smutnou sondou do dnešnej konzumnej spoločnosti.

K zdarnému priebehu podujatia prispelo nielen pozorné publikum, ale aj technici Roman Lőrinčík a Oliver Tibor Kašinský. Všetkým ďakujeme za spoluprácu.

PhDr. Olívia Sojková

Povedali si naši študenti pod vedením riaditeľa školy Mgr. Ladislava Vikora a telocvikára Mgr. Jakuba Škantára. Preverili si svoju kondíciu a prevetrali pľúca. Keďže Lučenec je tento týždeň v pohybe, ani naša škola neporušila tradíciu. Trasa bola náročná, merala viac ako minulý rok a to 68,5 km.

Začala sa pred našou školou, pokračovala cez Rapovce do Kalondy, odtiaľ do maďarskej dediny Ipolytarnóc, ktorá je prírodnou rezerváciou pravekých pozostatkov, potom do dedinky Litke ešte v Maďarsku. Dali si aj oddych, fotili sa na moste Madách, ktorý spája Maďarsko a Slovensko cez rieku Ipeľ.  Išli ďalej cez most Katalin, dolu k dedinke Kirt, pokračovali cez Čeláre, Bušince, Muľu, Trenč, Veľkú nad Ipľom, Panické Dravce až do Lučenca.

Trasa veľmi pekná ale aj poriadne náročná, hlavne pre niektorých študentov, ktorí toho mali už dosť. Všetci trasu však zvládli a tešia sa na ďalší rok.

Ani únava neodradila našich študentov, aby aj na druhý deň (22.9.) podporili Lučenec v pohybe. Aj vďaka triedam II.S a III.A, ktoré sa zúčastnili skupinového tanca, sa podarilo prekonať rekord v počte tancujúcich ľudí.

Náš zástupca Mgr. Csaba Bóna si zobral pod svoje krídla skupinku deviatich chlapcov a vybrali sa na cyklistický sprievod mestom. Trasa viedla od OC Galéria cez Haličskú cestu, potom po dvojprúdovke na Rúbanisko, pokračovali Športovou ulicou, B. Němcovej, Husovou, Vajanského, Masarykovou a skončili pri OC Galéria. Naši študenti sa pohybu skutočne neboja a hoci ho na našej škole majú dosť, neboja sa podporiť dobrú vec.

Pochvala patrí všetkým, ktorí podporili týždeň mobility. Študenti - hor sa na dvojkolesové tátoše!

A tu sú naši cyklisti:

1. Imrich Hájaš I. A
2. Filip Sajko I. A
3. Miroslav Vilhan I. A
4. Dominik Dobiaš I. S
5. Peter Havran I. S
6. Miroslav Ľalík I. S
7. Erik Sihelský I. S
8. Lukas Figa II. S
9. Marek Caban III. A
10. Jakub Dibala III. A
11. Lukáš Hronec III. A
12. Matej Kováč III. A
13. Patrik Mázor III. S
14. Adrián Mišík III. S
15. Oliver Tibor Kašinský IV. A
16. Ľubomír Križo IV. A
17. Peter Pihulič IV. A
18. Michal Mojžiš IV. S
19. Richard Stremi IV. S

Hovorí známa pranostika. Dnes o 04:29 hod. sa podľa astronomických výpočtov začína na našej pologuli jeseň.

Gaštany, voňavé jablká, všakovaké tekvičky, šípky, lístie v najrôznejších odtieňoch červenej, žltej a oranžovej, taká je jeseň príjemne melancholická, farebná, slnečná a daždivá zároveň.

Prečo má jeseň prívlastok melancholická. Nič melancholické na nej nevidím. Áno, je daždivá, ale dážď  je životodarný. Áno, dni sú kratšie, ale zato máme dlhší večer, ktorý môžeme stráviť s našimi najbližšími. Neviem, čím to je, že ľudia viac frflú na to zlé a oveľa menej chvália to dobré, a preto verím tomu, že za zlú náladu si môžeme často vlastne sami. Jeden pohľad na jeseňou zafarbené lesy a všetky chmáry sú razom preč. Jeseň sa mi spája s oberaním jabĺk. Každý rok som dočiahla vyššie a vyššie, každý rok som mohla naoberať viac. Ani mi len nenapadlo, že by ma jesenná atmosféra mala opantávať akousi čudesnou, smutnou melanchóliou. Keď pozorujem deti pri hre, dochádza mi, že melanchólia je len výmyslom dospelákov, ktorí sa hnevajú na to, že už nie sú deťmi.

Tak o akej jesennej melanchólii by mala byť reč?

Ćeský odborný časopis Geodetický a kartografický obzor zverejnil náš článok o Medzinárodnom geodetickom päťboji 2016. Nájdete ho na 183-184. (číslovaných) stranách čísla 8/2016 (inak 25-26. strana .pdf dokumentu).

 

http://egako.eu/wp-content/uploads/2016/08/gako_2016_08.pdf

Už ste niekedy zažili pocit, že ste v učebni od rána 8.30 do 15.30 (1 hod obedňajšia prestávka), učíte sa a ste pri tom šťastní, smejete sa a odchádzate mladší ako ste prišli?

Nepredstaviteľné?

Keby som to nebola zažila na vlastnej koži, neuverím ani ja.

Nemecké vydavateľstvo Hueber Verlag zorganizvalo v Bratislave v dňoch 30. a 31. augusta 2016 odbornú koferenciu pre učiteľky a učiteľov (zúčastnil sa jeden) nemeckého jazyka. Hosťom konferencie bola aj vynikajúca vedkyňa PD Dr. habil Marion Grein z Johannes Gutenberg-Universität v meste Mainz. Vo svojej prednáške a dvoch workshopoch nám sprostredkovala najnovšie výskumy a zistenia z neurodidaktiky, ktoré dokazujú, že učenie naozaj nesmie byť mučenie. A keďže nás čaká nový školský rok, podelím sa s Vami o pár užitočných informácií.

Rodíme sa s fantastickým arzenálom nervových buniek – sto miliárd, z toho v mozgu ich je sedemnásť miliárd. Počúvanie sa plne rozvinie už v prenatálnom štádiu nášho života, takže sa rodíme aj s úžasnou schopnosťou rozoznať zvuky všetkých 7000 jazykov, ktoré na svete existujú. Napríklad – dokážeme všetci (aj Slováci) počuť rozdiel medzi čínskym l a r. Pokiaľ túto schopnosť netrénujeme, automaticky ju v 11. mesiaci života strácame. Rovnako je to aj s nervovými bunkami. Ak medzi nimi nevznikajú spojenia – neučíme sa.

Dobrá správa je, že ak sa neučíme, neznamená to automaticky, že sme leniví. O tom, či sa niečo chceme alebo nechceme naučiť rozhoduje totiž náš limbický systém, pretože učenie je dôsledkom synapsy, čiže spojenia medzi neurónmi. Limbický systém je ochotný spolupracovať, len ak dostane za odmenu telu vlastné opiáty –  asi 60 doposiaľ známych zlúčenín ako napr. dopamín a oxytocín. Veľmi zjednodušene: môžeme sa učiť, len keď sme šťastní. To dokážeme maximálne 6 z 24 hodín denne. U malých detí trvá jednorázové vylúčenie dopamínu maximálne 8 minút, u dospelých 20-30 minút. Pozitívne emócie preto otvárajú dvere k učeniu sa a aj k učeniu.

Teraz by mali nasledovať rady, aké sú tie správne metódy. Žiaľ, nič univerzálne neexistuje, pretože každý je iný. Napríklad ženy majú o 30 % viac prepojení medzi pravou a ľavou hemisférou ako muži, nehovoriac o kultúrnych, sociálnych, vekových a geografických rozdieloch medzi ľuďmi. Jeden príklad za všetky: Nemci pri výslovnosti využívajú 250 tvárových svalov, Taliani len 50.

Existuje však overený a jednotný recept na to, ako náš mozog zaručene omladne: stačí prepojiť pravú a ľavú hemisféru, prednú a zadnú časť mozgu. Je to veľmi jednoduché: učte sa cudzie jazyky; je to činnosť, ktorá je skutočným mozgovým liftingom. Čím viac cudzích jazykov, tým lepšie. Aby sa predchádzalo demencii, uvažujú nemecké inštitúcie o zavedení vyučovania minimálne 3 cudzích jazykov paralelne.

Všetky ostatné tipy a triky, ktoré som sa na konferencii naučila budú určite v tomto školskom roku súčasťou aj mojich vyučovacích hodín.

PhDr. Olívia Sojková

Ešte pár dní a je to tu. Začiatok nového školského roka. Ten náš 2016/17 bude určite iný ako bol ten predchádzajúci. Naši prváci sú isto plní očakávania a možno realita bude úplne iná, ale s tým treba počítať.

Veríme, že tento školský rok všetkých príjemne prekvapí, že študenti nájdu v našej škole útočisko, dobrú atmosféru a príjemných učiteľov. Určite ste počas prázdnin načerpali nové sily do všedných dní a užijete si príjemné slnečné lúče, ktoré má pre nás september určite ešte odložené. Aj naša školská stránka má pre Vás pripravených veľa inšpirácií.

Tešíme sa na Vás.

Vedenie školy a pedagógovia

Slávnostný začiatok bude na školskom dvore o 8:30 hod.

Najradšej mám more a konce sveta, teda Európy, pretože ako suchozemský občan v srdci kontinentu chcem aspoň v lete zažiť kúsok dobrodružstva.

Vybrať si za miesto dovolenky Dagebüll na nemecko-dánskej hranici k takýmto zážitkom určite patrí. Severné more je tu veľmi roztopašné, príliv a odliv Vás naháňa ako päťročné dieťa. Chvíľu vidíte na horizonte sedem ostrovov a o dve hodiny môžete veselou chôdzou po dne nedávneho mora prejsť až k poslednému. Ja som došla len k prvému, pretože príliv sa blížil a chcela som sa vrátiť späť na pevninu. Prenocovať na ostrovoch nie je problém, ale bála som sa rôznych morských nástrah - hmla, piráti a tulene. Poviete si, čo už taká hmla - stačí päť minút a nevidíte iba vlastný nos v nekonečnom odlive, kde teda žiadne turistické značky nie sú. Piráti sú, bolo nám povedané, hlavne zo Somálska a niekoľko vojnových lodí Nemecka a Dánska má čo robiť. No a na každom rohu pobrežia visia špeciálne varovania o tom, že rozkošné tulene Vám môžu v nestráženej chvíli na jeden hlt skonzumovať aj celú ruku namiesto menšej ryby.

Istotu pobrežia si ľudia najviac vychutnávali na prekrásne zelených plážach s malebnými plážovými domčekmi a košmi. Voda bola super teplá, takže názov „Severné more“ sa zdal úplne mimo, až kým som sa nedostala o pár kilometrov ďalej. Dánsky ostrov Romo ukázal naozajstný sever s energickým vetrom a dosť nehostinným počasím. Vyvážila to skutočnosť, že sme sa autom dostali až na niekoľko kilometrov širokú piesčitú pláž a driftovanie tu patrilo k povinnej jazde. A možno maličkosť, ale veľmi výpovedná - všade splachovacie toalety s tečúcou vodou a toaletným papierom.

Nadchli ma aj Severania - je to moje pomenovanie obyvateľov severného Nemecka, Dánska a Nórska a asi aj všetkých ostatných. Podľa viacerých prieskumov patria hlavne Dáni k najšťastnejším ľuďom sveta a je to aj cítiť všade naokolo. Sú bezprostrední, bezproblémoví. Prekvapivo milujú hotdogy - čo je podľa nich lahodné trojchodové menu pozostávajúce z rožka, párka a horčice. Sú skutočne vynikajúce akoby tým našim ani z oka nevypadli.

Dáni sú vtipní - postavia si železnicu, ktorá spája jednotlivé ostrovy a tak cestujete pekne po krajine a zrazu vidíte koniec ostrova a šup rovno do mora - teda myslím železnica - potom tunelom až k druhému ostrovu. Autá a autobusy umiestnia na most Storebeltbrucke a 18 km Vás mierny severný vánok pohojdáva ponad obrovské zaoceánske lode. Na ostrovoch pestujú kvety, lebo je to pekné, nerozčuľujú sa, keď prší, aspoň majú čas na palacinky (pečú ich v celej Kodani a krásne rozvoniavajú).

Nemci sú preorganizovaní - v prvé dni, neskôr si človek rýchlo zvykne, že všetko funguje a prestane sa čudovať. V zámku Glücksburg Vás po zakúpení vstupenky privíta sprievodca v dobovom kostýme, potom majiteľka zámku prostredníctvom videa a potom si môžete chodiť, kde chcete a pozerať, čo len chcete - chvíľu si môžete myslieť, že tu naozaj bývate... večer Vás samozrejme pošlú domov.

 

Obyvatelia Nórska navrhli vláde, aby pri príležitosti storočnice nezávislosti Fínska posunula štátnu hranicu na severovýchode o dvesto metrov. Vrchol pohoria Halti by sa tak ocitol na Fínskom území a krajina tisícich jazier by tak mala aj jeden horský končiar (1365 m). Aké veľkorysé. Autorom myšlienky je geodet.

Po celý čas som mala pocit, že tu je obloha krajšia, slnko akosi bližšie - a to aj doslova. O 22.00 som sa autom vracala z organového koncertu v Langenhorne a musela som vytiahnuť z kabelky slnečné okuliare, aby som sa nezviezla z hrádze rovno do náručia všadeprítomných oviec. Doma - myslím Dagebüll - som si sadla do prúteného koša a o 23.00 som pozorovala západ slnka.

PhDr. Olívia Sojková

Staň sa cestovateľom, nie turistom!

Pýtaš sa aký je rozdiel?

V zážitkoch, ktoré Ťa obohatia, poučia, potešia alebo rozcitlivejú, naučia vnímať krásu, dobro, radosť a všetko pozitívne okolo Teba a v Tebe.

Nemusíš bývať v štvorhiviezdičkovom hoteli a cestovať na kraj sveta, stačí, keď vyjdeš z domu a... otvoríš svoje srdce.

Pre všetkých, ktorí to už toto leto skúsili a majú chuť hodiť to do notebooku, je tu súťaž:

S letom svetom

Napíš krátky text o svojich prázdninových zážitkoch a pošli ho na olivia.sojkova@gmail.com.

Najlepšie texty uverejníme a odmeníme.

Na leto nedám dopustiť!

Aj z praktických dôvodov, to je jasné. Tričká a kraťasy namiesto vetroviek a čapíc, ovocné limonády namiesto horúcich čajov, šalát s kúskom mäsa namiesto dobre prevarenej polievky... leto vonia, leto dobíja. Vietor vlasy neničí, ale sa s nimi hrá a obaľuje vás do ich vône. Dážď nezalieza pod kožu, búrka vyčistí vzduch. A na kliešte už existuje špeciálny sprej, ktorý ich zmrazí, tak paráda.

Ale hlavne!

Leto je najlepším obdobím na zmeny. V lete k nám celkom prirodzene prichádzajú veci, ktoré nám robia dobre, ktoré máme radi a hlavne pre ktoré sa oplatí žiť. Čerstvý vzduch je lepší ako klimatizovaná kancelária. Láska je intenzívnejšia, keď spolu trávime viac času. Jedlo je chutnejšie v tráve pod stromami. S kamošmi je väčšia zábava pri jazere za mestom ako na Facebooku. Kapela znie lepšie na festivale ako z cédečka. Slnko hádže tiene za nás, ak mu nastavíme náš úsmev.

Skúsme tento rok iný model leta ako predtým. Nečerpajme energiu na to, aby sme potom vydržali jeseň, zimu a vyčkávali na ďalšie leto. Pamätajme si, čo všetko v nás vyplavuje endorfíny a nechajme si to v živote po celý rok. Možno nás to bude stáť rozhodnutia. Veľké. Odvážne. Možno sa vykašleme na „prácu snov“, možno sa naplno vrhneme do neistého projektu. Ale nenechajme skvelý pocit z leta odísť...

Udržme si ho v sebe. To slniečko v nás nám budú mnohí závidieť. Aj naša školská stránka bude mať prázdniny, tak sa tešte na september.

Príjemnú dovolenku, milí kolegovia, veľa oddychu, menej práce a s elánom do nového školského roka. Dovidenia!