Je už tradíciou našej školy, pripraviť športovo-zábavný deň, plný atraktívnych športových disciplín, tradičných aj netradičných. Možnosť zmerať si sily so súpermi z iných tried, a tak si dokázať rýchlosť, silu, vytrvalosť, odvahu a fair play.

Naša škola sa drží hesla: „U nás sa môžeš len športovo hrať, ale keď chceš, športovcom sa môžeš stať.“

Tak sme si povedali, že dosť bolo sedieť v škole nad knihami a išli sme si zamakať. Počasie nám prialo, tak sme to využili a spríjemnili sme si posledné chvíle v tomto školskom roku. Povedali si to aj naši najvyšší - p. riaditeľ Mgr. L. Vikor, p. zástupca Mgr. Cs. Bóna a naša kolegyňa Ing. K. Pandi a odštartovali športový deň na bicykloch. Ich trasa merala 46 km a viedla z Lučenca cez Rapovce do Kalondy odtiaľ do maďarskej dediny Ipolytarnoc, ktorá je prírodnou rezerváciou pravekých pozostatkov, potom do dedinky Litke tiež ešte v Maďarsku, prešli cez most v obci Rároš, ktorý spája Maďarsko a Slovensko cez rieku Ipeľ, pokračovali obcou Trenč, Veľká nad Ipľom, Panické Dravce a späť do Lučenca a našej školy. Trasa mierne náročná, ale veľmi pekná.

Športový deň pokračoval už tradične futbalom, ktorý má u nás výnimočné postavenie a študenti si zmerali sily medzi sebou navzájom. Na 1. mieste skončil Berky tím - II.S, 2. miesto si vybojovali Champions - I.S a na 3. mieste skončili Draci - III.S. Hoci bolo horúco, chlapcom to nevadilo, riadne sa vypotili, ale hrali s nadšením a vložili do zápasov všetko. Aj v telocvični bolo teplo, kde si študenti zahrali basketbal, vonku ich čakal ping-pong, volejbal. Náš športový deň mal aj trochu netradičné disciplíny a to turnaj v Counter Strike-ku na počítačoch, ale aj čítanie beletrie pre tých, ktorí nemohli športovať. Povedzme si, že to bol pekný koniec školského roka.

Všetkým študentom prajeme príjemné prázdniny a tešíme sa na september.

Mgr. Inka Balážová

Plávanie je ideálna pohybová aktivita, ktorou možno kompenzovať nielen pracovné vyťaženie, pričom má osobitný význam pre harmonický a správny vývin každej osobnosti. Plávanie pozitívne pôsobí na srdcovo-cievny, dýchací i svalový systém.

V dňoch 20. až 24.júna 2016 naši študenti druhého ročníka, pod vedením svojich profesorov telesnej a športovej výchovy, Mgr. J. Škantára a Mgr. P. Baculíka a svojich triednych profesoriek, Mgr. S. Balkovskej a Mgr. Z. Lukáčovej, absolvovali plavecký kurz. Prvý deň sa kvôli trošku chladnejšiemu počasiu začal kurz na termálnom kúpalisku Novolandia v Rapovciach, v ďalšie dni už kurz pokračoval na mestskom kúpalisku v Lučenci.

Tento kurz sa niesol v duchu myšlienky: „Plávanie je nielen pre vrcholových športovcov, ale hlavne pre zdravie každého človeka, ktorý chce pre seba niečo urobiť. Plávanie posilní ducha a pomôže potom prekonať problémy každodenného života.“

Cieľom kurzu bolo naučiť neplavcov plávať a plavcov zdokonaliť v jednotlivých plaveckých štýloch, zbaviť sa strachu a budovať si pozitívny vzťah k plávaniu.

Počas kurzu sa žiaci učili samostatne splývať a správne dýchať. Mnohí účastníci kurzu najmä zo športovej triedy už mali dosť skúseností a zdokonaľovali sa v tom, čo už vedia a učili sa ďalšie plavecké štýly a prvky.

Počas celého týždňa bolo vynikajúce počasie, príjemná priateľská atmosféra plná zábavy a radosti zo spoločne stráveného času.

Metodika plaveckého kurzu bola založená na individuálnom prístupe a tak aj ten, kto sa spočiatku bál a bol opatrný sa napokon vďaka správnemu prístupu svojich profesorov osmelil a bol spokojný so sebou aj svojim výkonom.

V posledný deň sa uskutočnilo vyhodnotenie výkonov a osobitnú pozornosť si zaslúžia výkony týchto študentov v disciplíne na 100 m voľným spôsobom:

1. 1:47 - Martin Laluha - II.S
2. 2:20 - Daniel Melich - II.S
3. 2:24 - Tomáš Mészáros - II.S

Počas celého týždňa bolo vynikajúce počasie, príjemná priateľská atmosféra plná zábavy a radosti zo spoločne stráveného času.

Mgr.Slavka Balkovská

Život píše rôzne príbehy, ktoré častokrát rozhodujú o ľudských osudoch. Tie, ktoré nám na tvári vyčaria úsmev a rozžiaria pohľad, sú príbehy radostné a šťastné. Iné sú pre nás úplne obyčajné, nad takými sa v zhone tohto sveta ani nepozastavíme. Ale žiaľ, veľmi často sa stretávame s príbehmi ľudí, s ktorými si osud zahral veľmi krutú hru.

A takýto je aj príbeh mladej študentky Alexandry  Nociarovej z Boľkoviec, ktorá pred dvomi rokmi svojím hrdinským činom obetavo zachránila ľudský život a zaplatila za to tou najvzácnejšou menou – vlastným zdravím a takmer i životom, keď s ťažkým poškodením mozgu upadla do bdelej kómy. Tento smutný príbeh v okamihu obrátil život naruby nielen jej, ale aj jej najbližším, jej rodine a priateľom. No chladnými nenechal ani ľudí, ktorí Sašku nikdy nestretli a osobne ju nepoznajú.

Aj na našej škole sa našli dobrí ľudia, ktorí sa radi a bez váhania zapojili do vyhlásenej zbierky farebných plastových vrchnákov. Zbieral každý, kto cítil, že aj takýmto zdanlivo bezvýznamným spôsobom môže pomôcť a urobiť dobrý skutok. A vrchnáčiky postupne pribúdali. Žlté, červené, oranžové, ružové, modré, zelené... Nič vám tie farby nepripomínajú? Mne pohľad na ne pripomína farby dúhy.

Naším spoločným prianím je, nech každý jeden vyzbieraný vrchnáčik je poslom pozitívnej energie pre Sašku a jej najbližších. Nech sa všetky farby dúhy spoja a prenesú opäť do jej rozžiarených očí, aby sa mohla vrátiť do života a znova tešiť z farieb dúhy...

Toľko slová iniciátorky na prvý pohľad zdanlivo bezvýznamnej akcie na Strednej priemyselnej škole stavebnej Oskara Winklera v Lučenci, pani Slavky Dankovej.

Čím viac sa plnil kôš plastovými vrchnákmi, tým viac sme sa tešili. Akcia nemala nijakú mohutnú informačnú kampaň, stačil malý letáčik na nástenke. Napriek tomu žiaci, učitelia i zamestnanci každodenne prinášali napohľad drobné omrvinky pomoci, ale prinášali aj dobrý pocit zo spolupatričnosti a empatie, pomoci a ochoty nezištne urobiť niečo pre toho druhého. Myslíme si, že plný kôš plastových vrchnákov je tým najkrajším vysvedčením aké naša škola tohto roku dostala.

Slavka Danková, Olívia Sojková

Ipeľské tehelne a.s. Lučenec hľadajú na mesiace júl – august 2016 šikovného brigádnika na pozíciu rozpočtára materiálov.

V prípade záujmu kontaktujte pána Jančkára na tel.č. 0905 895 732.

V jedno májové dopoludnie ma na chodbe Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci oslovil môj žiak Tibor Husár. Nebolo možné nezbadať v jeho očiach radosť a nadšenie, aké sa u študenta strednej školy vidí stále zriedkavejšie. Ponúkol mi mobil a v ňom, čuduj sa svete – dom so strešnými oknami, svetlovodmi, jazierkom, záhradou so všetkými ekologickými vymoženosťami, obložený elegantnou bridlicou, s malým altánkom. Ako typická jazykárka som bola okamžite unesená možnosťami dnešného stavebného a projektantského priemyslu. Na konci veľkej prestávky som bola presvedčená, že dom si dám postaviť. Nuž ale konkurencia nespí a hneď som dostala ďalšiu ponuku na nízkoenergetický dom. Už napohľad vyzeral úžasne a Oliver Tibor Kašinský naprojektoval zaujímavo presvetlený dom tak úsporne, že mesačné náklady na jeho prevádzku by nepresiahli 40 eur. Cena 200 000 euro na kľúč ma však trochu zaskočila a ako správny zákazník som zaváhala. Nevadí, hneď sa mi ponúkla aj lacnejšia varianta, za 150 000 eur. Tímea Tóthová mi odprezentovala klasický dvojposchodový dom pre mladé rodiny s množstvom svetla v podkroví s kompletnou dokumentáciou, stačí len začať.

Znie to tak trochu ako rozprávka, ale opak je pravdou. Spomínaná študentka a študenti nás aj tohto roku reprezentovali na 8. ročníku súťaže pre študentov stredných odborných škôl so zameraním na staviteľstvo Rodinný dom VELUX. Hoci výsledky ich prác vyzerajú ako jedna veľká detská skladačka, nie je to vôbec jednoduché. Konzultantky súťažných prác Ing. Otílía Kučerová a Ing. Renata Palenčárová ma ubezpečili, že len samotná vizualizácia projektu vyžaduje mnoho vedomostí a zručností v odbore. Ocenili hlavne skutočnosť, že študenti pracujú s konkrétnymi výrobkami z praxe a musia zvládnuť zladiť niekoľko parametrov a požiadaviek. Práca je časovo náročná a nie každý študent má toľko vytrvalosti, aby sa v záverečnej fáze zrodil prakticky hotový projekt rodinného domu s dokumentáciou a vizualizáciou.

Škola túto aktivitu podporuje, o čom svedčí aj každoročná účasť vedenia školy na celoštátnej prehliadke víťazných prác v Bratislave. Mgr. Csaba Bóna vidí najväčší prínos v možnosti stretnúť sa a porovnávať sa – nielen pre jednotlivcov, ale aj pre samotné školy. Je to jedno z najideálnejších prepojení školy s praxou – súťaživou formou sa podporuje tvorivé uplatnenie teoretických vedomostí na konkrétnom projekte. Práce posudzuje porota odborníkov z praxe a firma VELUX tento rok prvýkrát vydala aj reprezentačný katalóg víťazných prác. Vďaka patronátu ŠIOV-u pod vedením Ing. Aleny Galanovej je záverečná prehliadka vždy dôstojným zavŕšením celoročnej snahy študentov, ale aj pedagógov a neformálne určuje smerovanie a nové trendy v staviteľstve. „Možno aj preto mi tohto roku chýbala exkurzia do jedného z výrobných závodov firmy VELUX“ – dodáva zástupca riaditeľa.

A skutočne dobrým koncom tohto príbehu a aj článku je aktivita firmy VELUX a jej dcérskej spoločnosti pôsobiacej v ČR a SR na poli odborného vzdelávania, pretože školy, ktorým záleží na odbornom a profesionálnom raste žiakov podporujú a oceňujú tieto aktivity a ukazujú tak širokej verejnosti, že odborné vzdelávanie na ich pôde stojí na pevných základoch teórie a praxe.

Spracovala PhDr. Olívia Sojková

Vždy keď idete na návštevu  do nového prostredia, strieda sa radosť s obavou, tobôž, ak sa jedná o návštevu jedného z najreprezentatívnejších palácov na Slovensku.

Grasalkovičov palác je sídlom prezidenta Slovenskej republiky od roku 1996, najprv však prešiel rozsiahlou rekonštrukciou do pôvodnej podoby zo šesťdesiatych rokov 18. storočia. Palác dal postaviť gróf Anton Grasalkovič, jeden z najvýznamnejších uhorských politikov. V tom čase slúžil ako letné sídlo a stál za mestom. V roku 1775 ho navštívila aj samotná Mária-Terézia. Medzi významnými hosťami bol aj hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý tu uvádzal premiéry svojich hier. Toľko z publikácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

Aj napriek nepriaznivému počasiu sme si státie v rade užívali. Obdivovali sme nádvorie paláca a striedanie hradnej stráže, ešte aj bezpečnostná kontrola bola zaujímavým zážitkom. Palác nás prekvapil nielen zariadením - veď sme sa pohybovali v miestnostiach, ktoré poznáme z televízie, ale aj priľahlými záhradami. Tapety, koberce, lustre, obrazy, výhľad z okien... všetko sme vnímali s akousi hrdosťou, že toto sídlo dôstojne reprezentuje našu krajinu. Najdôležitejším momentom však bolo prijatie. Úsmev, kam sme vkročili, milé slovo, fotografovanie, ochota boli snáď to najkrajšie, čo sme si z návštevy Dňa otvorených dverí odnášali. Naplnil nás pocit hrdosti a výnimočnosti. Cítili sme sa tu naozaj veľmi dobre.

Ďakujeme.

Študenti  SPŠ stavebnej O. Winklera v Lučenci

Na pozíciu učiteľa anglického jazyka hľadáme kolegu.

Bližšie informácie si prečítate tu.

SLÁVNOSTNÉ  ODOVZDÁVANIE  MATURITNÝCH  VYSVEDČENÍ

Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna pádov i výhier, sklamaní a úsmevov, spoznávania i lúčenia. Takéto chvíle sme prežívali 3. júna 2016 v slávnostnej atmosfére spoločenskej miestnosti SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci. Zišli sa tam naši tohtoroční maturanti, ich triedne učiteľky a ctení hostia, aby spoločne odprevadili absolventov na cestu dospelosti.

Slávnostnými prejavmi zatvorili za nimi bránu strednej školy riaditeľ školy, Mgr. Ladislav Vikor, viceprimátor mesta Lučenec, Mgr. Pavol Baculík. Svojou návštevou nás poctili: vedúci oddelenia školstva a mládeže Banskobystrického samosprávneho kraja, Mgr. Vojtech Papp a predsedníčka školskej maturitnej komisie, Mgr. Andrea Bálintová. Vedenie školy ocenilo tých, ktorí dosiahli vynikajúce študijné, športové, odborné výsledky na rôznych súťažiach. Z rúk riaditeľa školy a triednych si študenti prevzali maturitné vysvedčenia a knižné odmeny.

Blahoželáme všetkým maturantom, ktorí úspešne zložili prvú významnú skúšku v živote.

Zároveň ďakujeme vedeniu školy a všetkým učiteľom za to, že sa stali pre svojich študentov úspešnými a neúnavnými hľadačmi pravdy a svetla na ceste ich poznania. Ďakujeme za ich prácu, trpezlivosť, obetavosť a zároveň im želáme veľa zdravia a tvorivých síl do ďalšieho života.

Triedne učiteľky – Ing. Renata Palenčárová, Mgr. Inka Balážová

Máj nie je len mesiacom lásky, ale tiež maturitných skúšok. Ak už máte tieto časy za sebou, zaspomínajte si spoločne s nami, ako hrdo ste sa niesli mestom v ten posledný školský deň. Od chvíle, kedy vám pripnú na šaty zelenú stužku, sa študentské dni míňajú, akoby ste mali na krku stopky. Tik-tak-tik-tak. S vidinou otvorenej školskej brány pribúdajú pocity, že škola brzdí, že kradne voľnosť. Preto chce každý zrýchliť čas, nech už je to nezáživné učenie minulosťou. A čím ste bližšie k vytúženému cieľu, tým častejšie narážate na zelenú farbu. Zelená je farba nádeje a upokojuje, takže sa k študentom hodí. A pre nás, dávno odmaturovaných, je aj farbou spomienok.

Slovo maturita pochádza z latinského slova maturitas, čo znamená zrelosť, dospelosť. Aj preto sa maturitnej skúške často hovorí - skúška z dospelosti. Možno ste ale nevedeli, že práve tento výraz bol až do začiatku druhej svetovej vojny oficiálny a na maturitnom vysvedčení ste mohli nájsť výslednú známku ako „dospelý s vyznamenaním“, „dospelý“ alebo „nedospelý“. Škoda, že to tak nezostalo, veď byť nedospelým znie omnoho lepšie ako suché NEPROSPEL.

Maturitou život nekončí, ani nezačína

Pri spomienke sa hádam aj zasmejete, no v momente, keď ste si sadli pred komisiu a očakávali znenie témy, ktorú ste si vytiahli, to také veselé istotne nebolo. Dolovať z pamäti poznámky, ktoré ste si počas akademického týždňa snažili vtĺcť do hlavy, nebolo jednoduché. O to ťažšie, ak ste akademický týždeň využili na predĺženie lúčenia. A v deň maturít ste stres a paniku umocňovali zvolávaním: „Ja nič neviem.“ Zvláštne, čoho sa v rôznych obdobiach života bojíme a neskôr nad tým len mávneme rukou.

Po zmaturovaní ste vyšli z budovy, kde ste trávili svoju mladosť a cítili ste sa slobodní. A to sú chvíle, ktoré sa oplatí prežiť, hoci netrvajú večne. Dnes by sme snáď už ani ten čas nechceli zrýchľovať. Pri „vyčínaní“ súčasných maturantov v uliciach sa len pousmejeme a v duchu si zanôtime starú známu „Vždy, keď idú maturantky mestom..“

Mimochodom, spomeniete si, aké otázky ste si na maturite vytiahli?

Aj naši študenti sa zapotili na maturite, niektorí viac, iní menej, ale ten stres a konečný úspech stál zato. Sme hrdí na našich študentov, ktorí maturitu nebrali len ako formalitu, ale ako skúšku, na ktorú sa treba pripraviť. Všetkým maturantom gratulujeme a tešíme sa na slávnostné odovzdávanie maturitných vysvedčení.

Štvrtok (26. máj 2016) bol skutočným sviatkom atletiky. Na štadióne Štiavničky sa totiž stretla atletická elita z celého kraja. Domovský stánok banskobystrickej Dukly už tradične hostil krajské kolo v atletike žiakov základných a stredných škôl, na ktorom nechýbali ani ambiciózni Lučenčania.

Stabilne dobré výkony predviedli aj lučeneckí stredoškoláci. Keďže v tejto vekovej kategórii sa družstvá nebodovali, atléti bojovali najmä sami za seba. Jedným z najúspešnejších študentov v rámci stredných škôl bol Richard Stremi zo Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci. Ten dominoval v kráľovskej disciplíne v behu na sto metrov a následne aj v dvestovke.

„So svojimi výkonmi som veľmi spokojný, keďže konkurencia bola naozaj silná a menšie problémy mi narobil aj mierny vietor. Tento pretek považujem za jeden z tých vážnejších a to viac si cením svoje prvenstvá,“ prezradil Stremi, ktorý sa vďaka výsledkom kvalifikoval medzi slovenskú šprintérsku elitu a postúpil na Majstrovstvá Slovenska.

V oboch finálových behoch nechal za sebou svojho najväčšieho rivala a klubového „parťáka“ z MAC Redox-u Lukasa Figu.

Zdroj: Róbert Rácz jr.

          Život píše rôzne príbehy, ktoré častokrát rozhodujú o ľudských osudoch. Tie, ktoré nám na tvári vyčaria úsmev a rožiaria pohľad, sú príbehy radostné a šťastné. Iné sú pre nás úplne obyčajné, nad takými sa v zhone tohto sveta ani nepozastavíme. Ale žiaľ, veľmi často sa stretávame s príbehmi ľudí, s ktorými si osud zahral veľmi krutú hru.

          A takýto je aj príbeh mladej študentky Alexandry  Nociarovej z Boľkoviec, ktorá pred dvomi rokmi svojím hrdinským činom obetavo zachránila ľudský život a zaplatila za to tou najvzácnejšou menou – vlastným zdravím a takmer i životom, keď s ťažkým poškodením mozgu upadla do bdelej kómy. Tento smutný príbeh v okamihu obrátil život naruby nielen jej, ale aj jej najbližším, jej rodine a priateľom. No chladnými nenechal ani ľudí, ktorí Sašku nikdy nestretli a osobne ju nepoznajú.

          Aj na našej škole sa našli dobrí ĺudia, ktorí sa radi a bez váhania zapojili do vyhlásenej zbierky farebných plastových vrchnákov. Zbieral každý, kto cítil, že aj takýmto zdanlivo bezvýznamným spôsobom môže pomôcť a urobiť dobrý skutok. A vrchnáčiky postupne pribúdali. Žlté, červené, oranžové, ružové, modré, zelené... Nič vám tie farby nepripomínajú? Mne pohľad na ne pripomína farby dúhy.

           Naším spoločným prianím je, nech každý jeden vyzbieraný vrchnáčik je poslom pozitívnej energie pre Sašku a jej najbližších. Nech sa všetky farby dúhy spoja a prenesú opäť do jej rozžiarených očí, aby sa mohla vrátiť do života a znova tešiť z farieb dúhy...

Po ročnej prestávke sa opäť 36 žiakov spolu s dvomi pedagógmi, vybralo v ranných hodinách na dlhú cestu autobusom. Cieľom cesty boli Kolešovice a priľahlá obec Heřmanov, kde žiaci-brigádnici mali prežiť 8 zaujímavých dní v chmeľniciach.

Skupinu tvorili už „ starí“ harcovníci, no väčšina nových žiakov nevedela, čo ich ešte čaká a neminie. Cesta ubehla pomerne rýchlo, po ubytovaní a poučení o bezpečnosti pri práci nás čakala prvá večera a spánok. Ráno budíček o 6,00 hod. veľmi dobre nepadol, hlavne žiakom prvákom. No raňajok o 6,45 hod. sa zúčastnili všetci. Následne si prevzali pracovné náradie, picháky, ktorými 8 dní zapichovali do pôdy vodiace drôty na chmeľ. Desiatu, obed, olovrant nám nosili na pole. Vonku na vzduchu všetkým chutilo. Pracovalo sa do  18,00- 19,30 hod. podľa potreby. Na ubytovni nás čakala večera a očakávaná sprcha. Oddychu sa brigádnici dočkali až okolo 20,00-21,00 hod. Večierka o 22,00 hod. väčšine padla vhod. Tí pracovitejší ju často aj predbehli.

Takto to šlo 8 pracovných dní. Menil sa len jedálniček a počasie, kde teplo striedal chlad, bezvetrie vietor, dokonca dáždik vystriedalo krátke sneženie. Výkony žiakov v práci boli rôzne, niektorí zapichali denne do 2000 drôtov, boli aj slabší, ktorým to tak nešlo, no snažili sa. Dosiahli slušné výkony 600- 1200 drôtov za deň.

Žiaľ, celkový dojem z dobre vykonanej práce kazilo pár jednotlivcov, ktorí akoby boli účastníci letnej dovolenky. Väčšine z nás tých 8 dní ubehlo ako voda a 5.05.2016 po prevzatí si výplat, čakal na nás autobus a nočná jazda naprieč Čechami až domov do Lučenca. Domov sme prišli okolo 6,00 hod. ráno.

Uvidíme čo bude o rok ako sa rozhodnú žiaci, či si brigádu zopakujú alebo nie. Je to dobrá skúsenosť ako sa tvrdo robí. Všetci sme sa vrátili zdraví. Verme tomu, že tohtoročná úroda chmeľu bude dobrá a pivo tiež a bude to aj našou zásluhou.

Ing. K. Klincko, Mgr. J. Škantár

23.mája sme sa s geodetmi/geoinformatikmi vybrali na geologickú exkurziu v našom blízkom aj vzdialenejšom okolí. Chceli sme naživo v prírode vidieť to, o čom sa učíme na hodinách základov geológie. Po príchode do obce Hajnáčka sme najskôr vybehli na Ragáč. Ragáč patrí medzi najreprezentatívnejšie príklady vulkanizmu v Cerovej vrchovine s celým radom dobre zachovaných vulkanických foriem. Dal nám síce naráno trochu zabrať, ale jednak pozorovanie troskového kužeľa, sopečných bômb (ktoré miestami sťažovali výstup a zostup) a vulkanicko-exhalačnej studne a jednak výhľady z neho dali rýchlo zabudnúť na strmosť svahu pri výstupe.

 Po zostupe sme minuli stopy po gotickom hrade Hajnáčka, ktorý bol postavený na hradnej skale tvorenej vulkanickým bralom z vyvreliny čadiča, z obdobia finálnej fázy terciérneho vulkanizmu v Západných Karpatoch. Na mnohých miestach skala v minulosti tvorila časť hradieb i vnútornej architektúry, do nej bolo vysekané aj schodište.

Z obce Hajnáčka nás ďalej súradnice viedli smerom na Pohanský hrad. Cestou sme nevynechali na pohľad nevysoký vŕšok Tilič. Vytvára na hrebeni pomyselný ostroh Je tvorený výstupom čadičovej žily na zemský povrch. Keďže je z tvrdšej horniny ako pieskovec v okolí, vytvára v teréne vyvýšeninu. Na vrchole je malá skalka, z ktorej je veľmi pekný výhľad na najkrajšiu časť Cerovej vrchoviny. O pár minút sme už na náhornej plošine, ktorá je na bazaltovom podklade najtypickejšia a najzachovalejšia na Slovensku. Je vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu so stupňom ochrany č.5. Pohanský hrad ukrýva aj pozostatky kamenného valu z doby pobytu Keltov a na jeho vrchole bolo kedysi slovanské hradište, ktoré slúžilo husitom v dobe ich nájazdov ako oporný bod.

Z pohanského hradu klesáme lesmi cerovej vrchoviny a lúkami Medvedej výšiny sa dostávame ku kameňolomu Mačacia, kde sa v minulosti ťažil bazalt najmä na dlažobné kocky. Toto miesto sa využíva vo forme náučnej lokality na dva účely: vedecké a náučno-výchovné. Využitie spočíva napr. v štúdiu a v možnosti demonštrovania vnútornej štruktúry viacerých generácií bazaltových pokrovov, dynamiky pohybu lávy a minerálneho zloženia bazaltu a to pre domácich aj zahraničných odborníkov, pre študentov vysokých škôl či už individuálne alebo v rámci exkurzií.

Z kameňolomu sme sa po zrušenej trati železničky na vývoz vyťaženého kameňa dostali pod hrad Šomoška. Najskôr sme si na v severnom svahu hradného vrchu mohli pozrieť kamenné more. Skladá sa prevažne z úlomkov päť až šesť bokých stĺpov bazaltu. Táto kamenná stráň vznikla sčasti zvetraním skalných výstupov bazaltu na hradnom vrchu a má prirodzený pôvod. O pár minút sme už stáli (ale asi viac sedeli) pod  9 metrov vysokým kamenným vodopádom, geomorfologickým útvarom, odkrytým v 14. storočí ťažbou bazaltu na výstavbu hradu. Mohli sme sledovať päť až šesť bokú odlučnosť bazaltu na okraji krátera s prechodom do lávového prúdu. Stĺpovitá odlučnosť je charakteristická pre homogénnu lávu, najmä pre bázické horniny a je vždy orientovaná kolmo na plochu chladnutia. V Cerovej vrchovine sa vyskytuje bežne, no v takejto ohnutej forme sa radí medzi európske unikáty. Sopka na Šomoške je jednou z viacerých malých erupčných centier, ktoré sa vytvorili na hlbokých zlomoch zemskej kôry, vzniknutých následkom vyvrásnenia centrálnych častí Západných Karpát.

Po krátkom občerstvení pod hradom sme sa náučným chodníkom vrátili na parkovisko a pokračovali na zastávku autobusu v obci Šiatorská Bukovinka. Na prvý pohľad by málokto predpokladal, že máme za sebou „hodinu“ geológie s dĺžkou 24,5km J

2. kolo prijímacích skúšok sa bude konať v utorok 21. júna 2016.

 

UCHÁDZAČOM O ŠTÚDIUM

PONÚKAME VOĽNÉ MIESTA V ŠTUDIJNÝCH ODBOROCH:

 

• 3650 M staviteľstvo (vyuč. jazyk slovenský)
• 3650 M staviteľstvo (vyuč. jazyk maďarský)
• 3650 M staviteľstvo (športová trieda, vyuč. jazyk slovenský)
• 3692 M geodézia, kartografia a kataster (vyuč. jaz. slovenský)
• 3692 M geodézia, kartografia a kataster (vyuč. jaz. maďarský)

 

Vyplnené a potvrdené prihlášky na štúdium na SŠ môžete doručiť poštou alebo osobne na sekretariát riaditeľstva školy.

 

Mgr. Ladislav Vikor, riaditeľ školy, (v.r.)

Výsledky 2. termínu 1. kola prijímacích skúšok 2016 nájdete roztriedené podľa študijných odborov v nasledovných tabuľkách:

 

3650 M staviteľstvo - vyučovací jazyk slovenský:

PS_2016_STV-SK2.pdf

 

3692 M geodézia, kartografia a katester - vyučovací jazyk slovenský:

PS_2016_GKK-SK2.pdf

Je už tradíciou mesta Lučenec usporiadať športové podujatie Matičný beh. Ide už o XXII. ročník Behu mládeže o Pohár Domu Matice Slovenskej. Naši študenti sa každoročne zúčastňujú tohto  behu. Je to atletická súťaž, kde súťažia jednotlivci ale aj družstvá.

Súťažiaci z našej školy:

Nikoleta Malatincová , Deana Fridrichová, Silvia Rendeková – I.A

Ramóna Botošová –II.A

Samuel Filip Drahovský, Dávid Telek –II.S

Barbora Černáková – III.A

Michal Mojžiš, Gergő Kelemen –III.S

Marek Majkút – IV.D

Trasa viedla cez Námestie republiky, okolo Galérie tri okruhy 2100 m. V kategórii „I“ juniori, naši študenti obsadili prvé tri miesta a to v poradí :

1. Michal Mojžiš

2. Marek Majkút

3. Gergő Kelemen

Aj v kategórii „družstvá“, obsadila naša škola 1. miesto.

Všetkým  srdečne blahoželáme.

Výsledky 1. termínu 1. kola prijímacích skúšok 2016 nájdete roztriedené podľa študijných odborov v nasledovných tabuľkách:

 

3650 M staviteľstvo - vyučovací jazyk slovenský:

PS_2016_STV-SK.pdf

 

3650 M staviteľstvo - vyučovací jazyk maďarský:

PS_2016_STV-HU.pdf

 

3692 M geodézia, kartografia a kataster - vyučovací jazyk slovenský:

PS_2016_GKK-SK.pdf

Moderné technológie sú už pre nás samozrejmosťou - stlačíte tlačidlo a je to. Našťastie nemusí každý vedieť, že to v skutočnosti také jednoduché nie je. Často stojí za úspešnou aplikáciou množstvo doslova aj fyzickej driny. Neveríte?

Jozef Slovák: „Skutočne je to tak. Množstvo hodín sme presedeli pred počítačom, vytvorili sme digitálny model reliéfu, analyzovali sme terénne dáta a dáta o motýľoch ... čo nám však dalo zabrať najviac, bol odchyt motýľov. Je to stále klasika: jemná sieťka, šikovnosť a koordinované pohyby.“

„...a aj istá kondícia,“ pokračuje Martin Zajac, „keďže motýle majú radi teplé slnečné dni. Niektoré krásne exempláre babôčky pávookej boli zatúlané a žltáčiky nesmierne hravé a ulietané.“

Ak predpokladáte, že chlapci si budujú zbierku motýľov pre zvedavé slečny, alebo nebodaj, že sa stali lepidopterológmi, ani jedno nie je správne.

Správne je, že obidvaja sú študentmi SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci a reprezentovali školu na celoštátnej prehliadke SOČ v Modre 27.-29. apríla 2016. Prácou Terénny výskum a tvorba modelu výskytu denných motýľov získali aj ocenenie poroty v odbore geoinformatické služby.

V čom vidí prínos ich práce Ing. Pavol Fodor, ktorý študentov viedol a často aj motivoval:

„Tímová práca oboch žiakov je spracovaním dát trojročného výskumu z diplomovej práce Mgr. Janky Fodorovej z Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a ich vlastného jednoročného výskumu v teréne a ponúka ucelený pohľad na výskyt motýľov v lokalite a tým umožňuje pomerne presne a zodpovedne analyzovať stav životného prostredia. Jednoznačne môže slúžiť ako podklad pre ďalší rozširujúci prípadne komparatívny výskum, môže sa však využiť aj v praxi - pri vybudovaní náučného chodníka na zvýšenie povedomia o význame motýľov a ich výpovednej hodnote o stave životného prostredia.

Martin Zajac: „Chodník a jeho realizáciu sme v práci aj presne popísali. Jeho trasa 4 km sa nám zdá vhodná nielen na agroturistiku, ale aj na školské výlety pre mladšie deti. Žiaľ, všetky naše návrhy zostali len na papieri, nakoľko dotknutá obec neprejavila o našu prácu ani minimálny záujem. Toto vnímame ako dosť demotivujúce.“

Jozef Slovák: „Ak už spomíname negatíva, mňa zarmútila skutočnosť, že napriek tomu, že celá práca je tímová, obhajoby a súťaže – aj na celoštátnej úrovni – sa môže zúčastniť vždy len jeden žiak. Nie je to dobrý signál, veď dnešné rozsiahlejšie interdisciplinárne problémy musia riešiť často celé tímy odborníkov.“

Martin Zajac: „Nazdávam sa, že aj naša aplikácia by sa dala viac rozšíriť, či už vzhľadom na územie, alebo aj iné druhy živočíchov, rastlín, prípadne osôb. Možností je neúrekom. Oboch nás teší hlavne to, že sme prezentovali široké možnosti využitia našich vedomostí z oblasti GIS v praxi.“

Zostáva už len dodať, že nás tešia nielen tieto, ale každoročné vynikajúce výsledky našich študentov na celoštátnych prehliadkach SOČ, ktoré sú dôkazom skutočného prepojenia školy s praxou.

Srdečne gratulujeme!

Zhovárala sa PhDr. Olívia Sojková.

Každý rok sa druhá májová nedeľa nesie v znamení osláv všetkých mamičiek. Ide o medzinárodnú udalosť, keďže nielen u nás na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách sa tento deň oslavuje ako Deň matiek.

Preto milé pani profesorky a všetky ženy – mamičky, prijmite od nás študentov malý slovný darček.

Nie je nič váženejšie ako byť matkou. Všetky matky určite potvrdia, že byť mamou je niečo nádherné, napĺňajúce, radostné, zároveň aj zodpovedné, veľa razy náročné, niekedy bolestné.

Všetci to vieme. Pre každého je jeho mamka tou najdôležitejšou osobou na svete. Mamka je ten človek, ktorého náruč sme pocítili ako prvú. Bolo to jej objatie, jej pohladenie, čo sme pociťovali od prvých dní nášho života. Jej hlas sme počúvali, učili sa prvé slová od nej.

Mama si zaslúži nielen našu úctu, zaslúži si našu lásku, zaslúži si, aby sme sa starali o jej šťastie. Deň matiek je príležitosť všetko toto si pripomenúť, aby sme na to v bežiacom kolobehu života nezabúdali. Zároveň je to dôvod, aby sme svojej mame vyjadrili city, aby sme ju objali, pripravili jej radosť.

A preto aj dnešné poďakovanie je venované matkám. Je venované mamám všetkým, či už majú deti malé a venujú im svoju každodennú starostlivosť, alebo sú to mamy už s deťmi dospelými, ktoré si už drobnými starosťami prešli a teraz prežívajú zas to, čím žijú ich deti. Však nenadarmo sa hovorí, malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti. Čo všetko si musí jedna matka prežiť, viete len vy ženy.

Prajem teda všetko dobré všetkým mamičkám. Mladým mamičkám, aby si užívali radostí so svojimi detičkami a taktiež mamkám skoršie narodeným, aby im ich veľké deti prinášali viac radostí ako starostí.

Všetko dobré vám prajeme.   

Rebeka Karboníková II.A

Moja kamarátka v lete na chalupe presedela pol dňa na pni na kraji lesa. Len tam totiž mala telefónny signál. Pracovala. Jej dcéra prišla na pár dní za ňou a namiesto pozdravu si pýtala heslo na wifi. Smiešne? No ani nie.

Každý piaty Slovák je vraj od niečoho závislý. Keď si odmyslíme batoľatá, novorodencov a starčekov, dospejeme k záveru, že závislosť sa týka každého jedného z nás. Wifi doma nevypína asi nikto, mobilné telefóny si so sebou nosíme už aj na toaletu, emaily kontrolujeme v pravidelných intervaloch a na sociálnych sieťach trávime podstatnú časť nášho voľného času. Ak týmito aktivitami denne trávime viac ako 3 hodiny, z odborného hľadiska máme problém. Medzi najčastejšie nelátkové závislosti, ktoré sa za posledné roky stali našimi tichými spolubývajúcimi, patria závislosť od internetu, televízie, ale aj mobilných telefónov.

Radíme sem tiež vorkoholizmus, šopoholizmus a neuveríte, no v psychológii je už celkom jasne definovaná aj závislosť od solária.

Rozmenené na drobné: vorkoholizmus- chorobná závislosť od práce. Vorkoholik myslí na prácu stále aj mimo nej, nevníma okolie.

Šopoholizmus – Je neovládateľná túžba nakupovať. Čo vyvoláva pocit viny, výčitky a hnev. Tanorexia- chorobné vystavovanie sa slnečnému žiareniu

A ako vznikajú nelátkové závislosti? Viac času trávime pri činnostiach, ktoré nám spôsobujú príjemné pocity. Časom začneme tieto činnosti uprednostňovať pred inými. Sme zaujatí, nevnímame okolie a jeho spätnú väzbu. Získavame presvedčenie, že to, čo robíme, nám neubližuje, iné si  nepripúšťame. A to je omyl.  Tak čo študenti, zamyslime sa nad sebou.