16. december 2016 bol pre našu triedu slávnostný. Pri príležitosti odovzdávania zelených stužiek sme si okrem iného zaspomínali aj na spoločne prežité školské časy.
Vieme, že nie vždy sme boli najlepší - či už v správaní alebo v študijných výsledkoch. O tom by mohli rozprávať naši profesori, ktorí si to s nami preskákali až sem, do štvrtého ročníka. Aj napriek tomu, že do učenia sa nám veľmi nechcelo a nie vždy sme boli pripravení tak, ako sme mali byť, to s nami vydržali. Prihovorili sa za nás vtedy, keď sme to potrebovali najviac, podržali nás vo chvíľach, kedy sme mali na mále. No najdôležitejšou vecou, ktorú pre nás robili a stále robia je príprava na maturity, ktoré nás čakajú už v marci.
Za toto všetko, čo ste pre nás robili a stále robíte, Vám panie profesorky a páni profesori, patrí jedno veľké ďakujem. A verme, že sa aj my budeme môcť odvďačiť Vám, a to vo forme úspešného ukončenia štúdia.
V štúdiu sme neoslňovali, ale v športe sa nám darilo. Veď sme trieda športovcov, tak sa aj patrilo. Medzi tých najúspešnejších patrí Rišo, ktorý svojimi výkonmi v behu na 100, 200 a 300 m dosahoval vynikajúce výsledky mnohokrát prvé miesta, nielen na okresnej a krajskej úrovni, ale taktiež na celoštátnej.
Ďalším, ktorému šport chutí viac ako škola, je Rado. Nerobí mu problém žiadny šport. Či je to volejbal, basketbal, stolný tenis a mnoho ďalších. Dôkazom jeho športového nadania sú nie raz prvé miesta našej školy na medziškolských turnajoch.
Je o nás známe, že učeniu sa chceme vyhnúť ako sa dá - Maťko nie je žiadna výnimka. Ten pred učením uteká do posilňovne, kde sa stará o to, aby vyzeral čo najlepšie z každého uhla pohľadu. Avšak bol aj súčasťou volejbalového a basketbalového tímu našej školy a taktiež sa podieľal na víťazstvách.
Tak isto ako Maťo, tak aj Dávid obľubuje posilňovňu. No nie vždy tomu bolo tak. Kým mu nerobilo problémy koleno, bol vynikajúci futbalista. Mnohokrát v tíme na školských futbalových zápasoch a taktiež bol stabilným článkom v tíme LAFC Lučenec.
Ten ktorého nič nerozhádže, berie všetko s nadhľadom, je Jakub. Viac ako škola ho baví hokej. A to, že ho hokej baví je vidieť hlavne teraz v štvrtom ročníku, kedy si nechal vypracovať individuálny študijný plán, aby sa mohol hokeju venovať v Piešťanoch.
Tak ako Jakuba, aj Erika bavil hokej. No po zrušení tímu v Lučenci sa mu už ďalej nemohol venovať. A tak zúročil skúsenosti z hokeja vo florbalovej bránke. A aj vďaka nemu sme tento rok postúpili na krajské majstrovstvá vo florbale.
Nie všetci sme boli súčasťou reprezentácie školy, no aj napriek tomu sa venujeme športu. Jedným z takýchto chalanov je Števo, ktorý sa venuje futbalu.
Podobným prípadom je aj Palino, ktorý nie raz reprezentoval vo volejbale. Ale taktiež hrával futbal za LAFC.
Posledným do partie, som ja. Mne zachutili behy na dlhé trate. Či už to bol beh na 1500 m alebo cezpoľné behy, ktoré svojou dĺžkou dosahovali aj 5 kilometrov. Vždy som sa snažil podať čo najlepší výkon, nie raz sa mi podarilo skončiť na prvých miestach a spolu s ostatnými našimi študentmi aj z nižších ročníkov sme dokázali zvíťaziť aj v súťaži škôl.
To by bolo o nás už asi všetko. Ešte raz by som sa chcel poďakovať rodičom za to, že ste nás tie dlhé roky stále podporovali a viedli správnym smerom. A profesorom vďaka za to, že sme sa dostali až sem, za ich prácu a trpezlivosť, že to s nami vydržali.
Michal Mojžiš, IV. S
