Pozvánka na exkurziu v termíne 6.-7.6.2017

Trasa: Lučenec – Klagenfurt – Benátky a späť

Cena: 90 eur (doprava autobusom, ubytovanie, raňajky, poistenie)

Informácie a prihlásenie: PhDr. Olívia Sojková, Mgr. Csaba Bóna

Termín: do 31.3.2017 so zálohou 20 eur

Neopakovateľné čaro, ktoré z Benátok vychádza je ukryté v jeho architektúre. Hovoriť o všetkých stavbách je naozaj ťažké. Muselo by sa totiž spomenúť niekoľko tisíc budov, ktoré v Benátkach sú, pretože každá je niečím zaujímavá. Ťažko vynechať niečo a popísať aspoň dvadsať z nich, iní by sa ozvali, že práve ich obľúbené miesto sa v tomto zozname nenachádza. Ako istotne viete, práve Benátky sú miestom, kde mnohí mládenci požiadajú o ruku svoju milovanú. Prenajať si gondolu a požiadať ju o ruku na gondole vie byť tiež čarovné a ktorá by povedala nie?

Ak ale máme hovoriť o stavbách, ktoré pútajú pozornosť a sú pre Benátky významné, aj o nich by sme hovorili veľa. Slávne uličky, hotely, miesta kde sa nakrúcali filmy, miesta obľúbené pre žiadosti o ruku a miesta plné romantiky, budovy ktoré sú zviazané s nejakou historickou udalosťou, chrámy a kostoly. Kláštorov a nábožensky významných stavieb je tu viacero. Je celkom možné, že svoju prehliadku začnete na námestí St. Marco pri ktorom je kostol St. Marco s prekrásnou výzdobou zvonku, vstupné dnu sa platí a je naň často priveľmi dlhý rad na to, aby ste si nechali ujsť mnohé ďalšie miesta. Piazza de St. Marco je krásne miesto a vždy plné ľudí, pokiaľ nie sú záplavy, ale aj tak sa občas nájde niekto, čo už do vody spadol a už to nerieši. Na rovnakom námestí nájdete množstvo značkových obchodov, drahého oblečenia, módnych doplnkov, koženej obuvy, kabeliek a tašiek. Skrátka tento sortiment nájdete v celých Benátkach a to absolútne. Akoby ste tu ani nič iné nájsť nemohli – kaviarne, obchody so suvenírmi, nejaká trafika a do toho obrovské množstvo svetových značiek drahých šiat, elegancie, parfumov a šperkov.

Benátky, ako celé staré mesto na vode, sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1987. Talianom sa darí mesto zahraňovať, aj keď voda je voda. Mnohé budovy v mestečku dodnes stoja na dubových koloch zapichnutých do morského dna. Niektoré budovy majú aj rôznymi modernými spôsobmi spevnené základy. Pôsobenie všade prítomnej vody tiež neprospieva náterom a vybaveniu domácností, ktoré v starom centre fungujú bežne, ako domácnosti napríklad naše. Z bytoch a bytových domov nie sú múzeá, ako si mnohí myslia, v meste sa normálne žije. 

Významné osobnosti pochádzajúce z Benátok:
- Tizian (1485 - 1576) slávny renesančný maliar
- Tintoretto (1518 - 1594) taktiež slávny renesančný maliar
- Paolo Veronese (1528 - 1588) renesančný maliar
- Antonio Vivaldi (1678 - 1741) kňaz a skladateľ
- Carlo Goldoni (1707 - 1793) dramatik
- Giacomo Casanova (1725 – 1798) bol kňazom, špiónom aj diplomatom
- Terence Hill (* 1939) herce preslávený aj vďaka dvojici Bud Spencer a Terence Hill. Najznámejšie úlohy T. Hilla sú Superpoliš, Štastný Luke a ďalšie.

Cesta okolo sveta za tri hodiny

MINIMUNDUS znamená minisvet

Snívali ste o ceste okolo sveta a nemali ste na ňu nikdy dostatok prostriedkov? Nesnívajte a navštívte hlavné mesto Korutánska Klagenfurt. V Klagenfurte je veľmi zaujímavá atrakcia Minimundus - park miniatúr. A hoci je Klagenfurt pri jednom z najväčších a najteplejších alpských jazier v Európe - pri Wörthersee, mnoho návštevníkov sem zavíta najmä kvôli tomuto parku.

Začali ho budovať v roku 1957 a za takmer 58 rokov jeho existencie sa podarilo na ploche 26.000 m² vytvoriť 150 modelov známych svetových stavieb, funkčných modelov železníc a lodí v mierke 1:25 z 53 štátov. Uvidíte tu miniatury tých najkrajších budov sveta.

Stavba mnohých z nich bola technicky, časovo ale aj finančne veľmi náročná. Napríklad Baziliku sv. Petra stavali šesť rokov s nákladom 750.000 eur. Každého určite očarí niečo iné. Odfotografovať sa môžete napríklad pri bazilike Sagrada Familia (Barcelona), Eiffelovke (Paríž), alebo Soche slobody (USA). Veľmi zaujímavé sú aj technické modely, ako napríklad Atomium z Bruselu či americký raketoplán. Počas niekoľkých hodín strávených v Minimunduse získate pocit, že ste už videli celý svet.

Olívia Sojková

(zdroje: http://benatky.cestovanie.biz, http://www.austria.sk, 

https://www.google.sk/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&ved=0ahUKEwiN-OSg3-TSAhXGPxQKHYgfCT4QjB0IBg&url=http%3A%2F%2Fwww.bedandbreakfastalteatro.com%2Fen&psig=AFQjCNHnDPGL7W-eeGd0qSvstZDnH_MvIQ&ust=1490087641941641)

Učiteľ národov - Ján Amos Komenský povedal: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“

Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari ale  aj s mesiacom knihy. Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače, patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci?

Marec je mesiac knihy už od roku 1955, kedy ho v bývalom Československu vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu. Cieľ bol jednoduchý – podpora trvalého záujmu o knihy.

Martin Hrebenda Hačavský (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880) bol šíriteľom slovenskej a českej knihy. Narodil sa a aj zomrel v marci. Paradoxne bol slepý, to mu však nebránilo venovať sa zbieraniu kníh a ich zachraňovaniu. Medzi vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské knihy. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom  sa zaslúžil, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej. Žiaľ, čím ďalej tým viac mladí ľudia zanedbávajú beletriu a radšej využívajú internet, mobil, alebo sa neprítomne pozerajú na televíznu obrazovku. Následkom je postupné znižovanie inteligencie a skreslený obraz skutočnosti.

Do mesiaca knihy vhodne zapadol aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila Slovenská asociácia knižníc v roku 1999 a pravidelne sa organizuje posledný marcový týždeň.

Kniha ťa prosí:

1. Zober ma do čistých rúk.

2. Som smutná, keď ma položíš na vlhké a mastné miesto.

3. Neohýbaj  moje strany.

4. Vložená ceruzka a pero medzi listami ma poškodzujú.

5. Nečítaj  ma, prosím,  pri  jedení.

(Zdroj: http://smolenican.sk/nemilovat-knihu-znamena-nemilovat-mudrost/)

Dňa 6. marca 2017 sme sa všetci žiaci odboru geodézia, kartografia a kataster zúčastnili exkurzie vo Vojenskom topografickom ústave v Banskej Bystrici.

Na úvod sme si vypočuli prezentáciu o tomto ústave a o jeho úlohách. Naše ďalšie kroky smerovali do miestnosti, ktorá je plná histórie a to hlavne kvôli tomu, že nám približuje svojou výstavou to, ako sa kedysi vytvárali mapy. Staré pomôcky, prístroje, ale aj mapy nám ukázali, koľko námahy a času musel človek vložiť do tvorby jednej mapy.

Odtiaľ sa naše cesty rozdelili do štyroch skupín podľa ročníka a postupne sme prešli všetky poschodia, na ktorých pre nás mali niečo zaujímavé na ukážku. My ako štvrtáci sme najskôr navštívili archív, kde majú uskladnené rôzne druhy máp, fotogrametrických snímok a rôzne iné veci. Ukázali nám aj miestnosť a stroje, na ktorých tlačia svoje mapy. Ďalej sme postúpili o poschodie vyššie, kde na nás čakala ukážka rôznych druhov máp, ktoré vyhotovujú. Boli tam rôzne účelové mapy, mapy pre pilotov, pre pozemné sily, mapy, ktoré sa používajú pri cvičeniach, ale aj také, ktoré využívajú na misiách, napríklad v Afganistane. Na treťom poschodí na nás čakala ukážka spracovania fotogrametrických snímok. Veľmi nás to zaujalo, keďže na jednej obrazovke sa po pridaní filtra zobrazuje snímka v tvare 3D a na druhom monitore sa zobrazuje program, do ktorého je táto snímka prekresľovaná. Na poslednom štvrtom poschodí nám na ukážku vybrali dva prístroje, ktoré používajú na meranie. Po niekoľkých minútach „hrania sa“ a kochania sa s týchto skvostov, pri čom nám o nich rozprávali zaujímavé veci, sme sa pobrali ku vchodu, kde sme sa všetci opäť stretli.

Naši sprievodcovia sa rozhodli, že nám ešte ukážu permanentnú referenčnú stanicu GNSS siete SK POS, ktorá sa nachádza neďaleko tohto ústavu a tak sme sa vybrali za nimi. Po obhliadnutí tohto miesta sme sa všetci o niečo múdrejší vrátili domov.

Alžbeta Čajková, IV. A

Radosť a šťastie sa dávaním znásobuje. A viete, že šťastie máme aj v krvi? Podeľte sa s ním!

Slovenský Červený kríž každoročne štartuje kampaň - Valentínska kvapka krvi. Cieľom kampane je prilákať mladých ľudí k darcovstvu krvi. Darovanie krvi je skutočným „darom života,“ ktorý zdravý jedinec môže poskytnúť ľuďom chorým a po úrazoch. Je to veľmi prospešný, bezpečný a jednoduchý humánny krok. Potreba krvi je veľká, a preto sa každoročne do tejto kampane zapájajú aj študenti našej školy spolu s mladým kolegom.

Naši darcovia:

Mgr. Jakub Škantár

1. Lukáš Adam - III.A

2. Lucia Vývleková - III.A

3. Beata Pusztaiová - III.A

4. Simona Galová - III.A

5. Denis Šutta - III.A

6. Daniel Melich - III.S

7. Ľubomír Križo - IV.A

8. Oliver Kašinský - IV.A

9. Bianka Čemanová - IV.A

10. Patrik Šípoš - IV.A

11. Barbora Černáková - IV.A

12. Jerguš Gombala - IV.A

13. Ján Šuniar - IV.A

14. Štefan Mátyáš - IV.S

15.Karol Karola - IV.S

Všetkým darcom ďakujeme. Lásku máme v krvi. Dokáž to aj Ty!

Inka Balážová

(foto: Mgr. Jakub Škantár)

Chceš si splniť svoje sny? Chceš siahnuť na dno svojich síl? Chceš naozajstný adrenalín?

Skús triatlon!

O plávaní, behu a cyklistike som sa porozprávala s Michalom Mojžišom, žiakom IV. S triedy, ktorý mi prezradil, že práve tento šport ho najviac oslovil. Skúškou jeho síl bol Gemerský triatlon, v auguste 2016, pretože tu zdolal 650 m vo vode, 27 km na bicykli a 7 km na vlastných nohách a to vo vynikajúcom tempe.

Prečo práve triatlon?

Chcel som si to vyskúšať, je to totiž náročná kombinácia náročných športov a v prípade, že chcete pretek dokončiť, viete, že sa nemôžete spoľahnúť na nikoho iného – je to len na poctivej fyzickej príprave. Najdôležitejšia je ale psychika.

Dá sa povedať, že práve náročnosť a kombinácia športov je to, čo Ťa láka?

Áno. Spoločne s trénerom sa momentálne pripravujem na duatlon - beh (5 km), bicykel (20 km) a beh (2,5 km). Tu si človek naozaj môže siahnuť na dno síl a overiť si svoje schopnosti. Neplatia žiadne výhovorky, všetko je len o pctivej príprave.

Ako sa cítiš po náročnom preteku?

Tesne po súťaži som doslova vyšťavený a neznášam ten pocit, ale po čase nastúpia endorfíny, ale aj akýsi pocit zadosťučinenia: moja príprava mala zmysel a som rád, že som dosiahol vytýčený cieľ.

A aký je tvoj životný cieľ?

Športovať, byť stále lepší a študovať.

Momentálne študuješ v športovej triede a blížia sa maturitné skúšky. Je možné všetko skĺbiť?

Určite áno, aj keď musím povedať, že klasická zábava po večeroch ma neláka. Mám relatívne pevný režim: pondelok a piatok sa venujem škole a fyzicky oddychujem. Ostatné dni vstávam o 4.30, aby som mohol ešte hodinu pred vyučovaním behať, štvrtok popoludní som v posilke. Víkendy idem prakticky naplno – 4 až 5 hodín som na bicykli a venujem sa príprave na preteky.

Štúdium v športovej triede je pre mňa ideálne, pretože sa môžem venovať športu oveľa intenzívnejšie. Učiť sa však bohužiaľ musím. Pre mňa osobne veľa znamená aj podpora mojich profesorov a školy. Pochvaly od triedneho učiteľa a riaditeľa školy nie sú pre mňa len odmenou, ale aj morálnou podporou, ktorú si veľmi vážim.

Kto ti najviac pomáha?

Určite rodičia, rozumejú mi a akceptujú moje rozhodnutia a v neposlednej miere mi pomáhajú aj finančne. Som členom cyklistického klubu CK Rimavská Sobota, ktorý sa stará o môj rozvoj. Určite musím spomenúť môjho trénera, kouča Bc. Paľa Gábora, je totiž pre mňa veľkou oporou v mojej športovej kariére.

Je to len náhoda, že Paľko Gábor je absolventom stavebnej priemyslovky v Lučenci?

Neviem, ale je jasné, že šport má na našej škole veľkú tradíciu.

 

Na záver nášho rozhovoru by som sa chcela Michalovi Mojžišovi poďakovať za doterajšiu reprezentáciu školy a za vynikajúce študijné výsledky a popriať mu, aby si splnil všetky sny.

Zhovárala sa Olívia Sojková.

(Fotky: Ck MŠK Kežmarok, Nokin.sk, Roman Lőrinčík a iní)

V poslednom zápase, ktorý otvoril cestu našim florbalistom do regionálneho kola, porazili kondične aj technicky Strednú zdravotnícku školu.

Regionálne kolo sa konalo 15.02.2017 v Rimavskej Sobote. Naši chlapci dostali za súpera Gymnázium I. Krasku z Rimavskej Soboty. Súper bol lepší, a tak sa chlapci museli uspokojiť s druhým miestom. Hrali však skvelý zápas, a preto im patrí vďaka a gratulácia.

Hovorili sme už o histórii florbalu, tak si teraz povedzme niečo o výstroji. Hráčsky výstroj pozostáva z krátkych nohavíc, trička (dres) s číslom na chrbte a hrudi a halovej obuvi. Brankár musí mať dlhé nohavice, masku a môže mať rukavice. Palice sú zvyčajne vyrobené zo sklených polykarbónových alebo karbónových vlákien. Majú hmotnosť 150-300 gramov a dĺžku 80 do 100 cm. Čepele sú vyrobené z rozličných plastových zložiek.

Naše úspešné družstvo: Peter Havran, Erik Hudec, Jakub Kubiš, Martin Bálint, Patrik Mázor, Tomáš Meszáros, Michal Mojžiš, Radoslav Mydlo, Róbert Péter, Michal Ružinský.

Tak chlapci, veľa elánu do ďalších zápasov.

Mgr. Inka Balážová
(Fotky: Mgr. Jakub Škantár)

„Zármutok znesieš sám, ale o radosť sa musíš podeliť.“ Elbert Hubbar

Zarmútený človek len ťažko prijme návštevu a sám nevyhľadáva spoločnosť ostatných ľudí. Radšej sa zavrie vo svojej izbe. Štyri steny sú väzením pre jeho city. Dumá a premýšľa. Spája slabiky do slov a slová do viet v nádeji, že niekto predsa len prečíta knihu o jeho trápení. Čaká na ten správny moment, kedy opäť uzrie svetlo sveta. Vyjde z ulity smútku a dokáže sám sebe a svojmu okoliu, že žije a má už dosť smutnej samoty. Ako mu môžem pomôcť? Posolím ho soľou prílišného záujmu? Alebo rozbijem jeho ulitu a ukončím jeho samotu. Teraz nie. On sám vie, kedy opustí svoju slimačiu ulitu v podobe studenej izby. Ako povedal starogrécky dramatik Menandros – Čas zahojí všetky rany.

Po prečítaní dobrej správy je človek schopný vybehnúť na ulicu a zakričať do všetkých strán jej znenie. Rád sa pochváli a častokrát trochu prikrášli svoje rozprávanie o tom, aký je štastný. Klame sám seba? Nie, on si uvedomuje pravdu, no klame iných. Robí to rád, pretože príliš veľa štastia v jednom človeku vyvolá závisť druhých. Dobrodinec by sa mohol opýtať, čo z toho má? Ich závisť mu dáva vyššie postavenie v spoločnosti a on rastie a naberá na sile. Bublina, ktorú vytvoril, však praskne a zrúti sa do seba. On nechcel nikomu ublížiť, on len chcel byť šťastný. Každý sme strojcom svojho šťastia.

Myslím si, že by to kľudne mohlo byť naopak. Smutní nech sú spolu a šťastný nech je sám. Smutní ľudia potrebujú jeden druhého. Potrebujú podporiť, aby sa mohli odraziť zo svojho dna. Preto si myslím, že šťastný človek by sa nemusel chváliť a vyhľadávať spoločnosť. Prečo? Má predsa svoje šťastie.

Ján Šuniar, IV. A

(obrázok bol prebratý: http://lalettredamour.blogspot.sk/2013/06/lettre-damour-romantique.html)

Či už Valentína oslavujete alebo nie, malou drobnosťou by ste občas svoju lásku obdarovať mohli a povedať milou maličkosťou –ľúbim ťa.

Valentín nie ja americký! Aj keď sa to hovorí, pôvod sviatku svätého Valentína by sme určite nemali hľadať v Amerike. Valentinus bol rímsky kresťanský kňaz a lekár, žil v Ríme za vlády cisára Marka Aurélia Klaudia. Vzdelaný Valentín je opradený viacerými legendami, jedna z nich hovorí, že ho uväznili preto, lebo liečil kresťanov, ďalšia zas, že dôvodom jeho odsúdenia bolo tajné sobášenie mladých kresťanských párov aj napriek zákazu cisára, za čo bol 14. februára roku 269 sťatý. Valentinus vraj pred popravou poslal svojej milej lístok s textom „Od Tvojho Valentína.“ To bola asi prvá „valentínka.“

Takže, milí zamilovaní chlapci, mládenci, chlapi či seniori, nemajte obavy a nechystajte veľké vyznania. Valentínsky kvietok prezradí vaše pocity. A keď pridáte úprimný bozk, každá žena bude šťastná.

Ruža- je symbolom vrúcnosti a krásy. Biele ruže vyjadrujú oddanosť, žlté zasa hovoria o zvádzaní a zmyselnosti.

Tulipán- červené sú symbolom náklonnosti

Orchidea- evokuje tajomnosť, nevypočítateľnosť, nejednoznačnosť a jedinečnosť. Zároveň hypnotizuje krásou a netradičným zovňajškom- to všetko chce darca povedať svojej vyvolenej.

Ľalia- je kvetom na výnimočnú príležitosť, darca ženu pokladá za takú- výnimočnú.

Karafiát- je kvetom víťazov, sexuálnych výziev, ale aj vernosti a stálosti.

Strelícia- táto oranžová kráska znamená jediné: muž, ktorý vám ju daroval, túži po vašej čo najtesnejšej blízkosti.

A čo na záver? Mnoho žien má radšej menej slov...

(obrázky boli prebraté zo stránok: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ru%C5%BEa, http://www.ttstudio.sk/vyhledavani/cerveny-tulipan-1229.html, https://casprezeny.azet.sk/fotogaleria/124562/odkvitla-vam-orchidea-2-tipy-ako-ju-znovu-ozivit-skuste-jej-sposobit-maly-sok-urcite-to-zaberie/4, http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=111531, https://www.wattpad.com/280809901-dopisy-sophie, http://www.ireceptar.cz/zahrada/pokojove-rostliny/exoticke-kvety-strelicie-v-pokoji-i-na-balkone/?pid=20245)

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, kde žijete? Poznáte svoje mesto, okolie – svoj životný priestor? Všímate si život okolo seba, rastliny, živočíchy, jeho kvalitu?

Ak áno, určite vás zaujmú najlepšie projekty žiakov prvého ročníka z predmetu geografia: Erika Szabóa a Dominika Majera z I. A triedy.

Ak nie, možno budú tieto práce pre vás inšpiráciou a poučením.

 

PhDr. Olívia Sojková

Po vlaňajšom víťazstve, postúpilo naše volejbalové družstvo do regionálneho kola vo volejbale, ktoré sa konalo 7.2. 2017 vo Veľkom Krtíši. Tohto turnaja sa zúčastnili tri tímy a to Tisovec, Veľký Krtíš a my. Proti súperovi z Tisovca, ktorý mal aj aktívnych hráčov volejbalu, sme tesne prehrali a proti Veľkému Krtíšu sme hladko vyhrali.

Naši chlapci obsadili krásne 2. miesto. Chlapci podali dobrý výkon a tešia sa na ďalšie súboje.

A tu je naše družstvo:

Denis Grexa, Martin Majkút, Radovan Mydlo, Richard Stremi, Pavel Kováč, Radoslav Janšto, Michal Golian, Martin Bálint.

Chlapcom gratulujeme a prajeme veľa chuti a bojovnosti!

Mgr. Inka Balážová

(Fotky a video: Mgr. Jakub Škantár)

Spomínate si ešte? Pred mesiacmi som vám napísal o tom, do akých dobročinných akcií sa zapájajú naši študenti.

Tu je dôkaz toho, že sa zapojili aj do zbierky, vďaka ktorej prežili Vianoce s úsmevom mnohé deti, ktoré žijú v ťažkej situácii.

Mgr. Csaba Bóna

Naša škola, ako každý rok, otvorila brány školy všetkým deviatakom základných škôl. Naši budúci študenti isto privítajú príjemné prostredie v zrekonštruovanej budove, nové učebne s modernými učebnými pomôckami, výkonné počítače, veľkoplošné tlačiarne a modernú meračskú techniku. V našich študijných odboroch ako sú pozemné staviteľstvo, záhradná a krajinná tvorba, geodézia, kartografia a kataster a geodézia a geografické informačné systémy majú široké možnosti uplatnenia sa. Napríklad v projekčnej kancelárii, na stavbe, v útvaroch štátnej správy, v podnikateľskej sfére, na úrade životného prostredia, pozemkovom úrade, lesnom úrade, správe katastra, ako správca inžinierskych sietí, v logistike, v záchranných systémoch a v mnohých ďalších.

Poskytujeme motivačné prospechové štipendiá a cenu „Študent roka“.

A pre aktívnych športovcov, poskytujeme priestor na ich rozvoj a to v atletike, futbale, basketbale, ľadoovm hokeji a v iných športoch - florbal, futsal.

Nebojte sa našej školy!

Touto cestou chcem poďakovať všetkým školám a výchovným poradcom, ktorí sa zaslúžili o úspešný náš - Deň otvorených dverí.

Srdečná vďaka!

Mgr. Inka Balážová

(Fotky: Roman Lőrinčík)

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, 27. január 2017, bol pre mnohých mladých ľudí v Lučenci nezabudnuteľný.

Poďakovanie patrí rodáčke z Lučenca – redaktorke a spisovateľke Veronike Homolovej Tóthovej, Novohradskej knižnici v Lučenci a Mestskému úradu v Lučenci.

„Všetko to začalo tým, že tí, ktorí bývali na hlavných uliciach, museli sa vysťahovať do vedľajšej ulice...“. To sú slová pani Violy Stern Fischerovej o tom, ako v Lučenci počas druhej svetovej vojny začali budovať židovské geto.

Po pripojení Lučenca v roku 1938 k Maďarsku to vyzeralo pre Židov žijúcich v tomto meste relatívne nádejne. Síce sa im nežilo ľahko, ale žili. Prvé deportácie Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov začali až na začiatku mája roku 1944. Za osem týždňov deportovali viac ako štyristotisíc Židov. Medzi nimi bola aj pani Viola s rodinou.

„...Prišli sme do Osvienčimu a začali nás selektovať. Chlapi, ženy. Ja som sa ani nevedela rozlúčiť s mojim oteckom. Už som ho nevidela. A my sme išli ženy a dostali sme sa k rampe. A tam bol Mengele... Život, smrť. Život, smrť. Život, smrť. Ja som sa dostala na stranu smrti. S mojou mamičkou. Pozrel sa na mňa Mengele: Komm her! Išli sme s mamičkou, spýtal sa ma: Koľko máš rokov? Mala som dvadsaťdva. Do mojej mamičky také kopol, že sa len tak váľala po zemi. A ostala na strane smrti. A ja som na strane života...“ - spomína na príchod do tábora a na to, kedy sa skončil jej dovtedy obyčajný, nepoznačený život, na to, kedy naposledy videla ľudí, ktorých milovala.

Pani Viola Stern Fischerová. Žena, ktorá prežila štyri koncentračné tábory, pokusy doktora Mengeleho, pomohla dolapiť jednu z najkrutejších dozorkýň v Birkenau a nakoniec sama zorganizovala veľmi riskantný útek z pochodu smrti. To všetko prežila. Obyčajné dievča, ako sama o sebe tvrdí. Nielenže prežila sterilizačné pokusy doktora Mengeleho, ona ho dokázala poraziť.

„...Porazila som ho dvakrát. Mám dve skvelé dcéry...“

Nakoniec sa jej podarilo dostať sa späť domov do Lučenca: „...a z francúzskej hranice som prišla do Lučenca. Pešo. A tam na mňa čakal starší brat.“

Príbeh pani Violy zaujal rodenú Lučenčanku Veroniku Homolovú Tóthovú, ktorá registrovala pani Violu už v detskom veku a keď neskôr začala pracovať v televízii, pripravila krátku spravodajskú reportáž o manželovi pani Violy, pánovi Fischerovi.

„...Jeho ste spoznali veľmi ľahko. Pán Fischer totižto počas vojny bojoval na strane spojencov, na strane Veľkej Británie a zúčastnil sa aj vylodenia v Normandii... ...nosil svoju typickú tankistickú baretku, občas na čiernom saku vojenské nášivky a vyznamenania, ktoré dostal. Bol jeden zo štyroch Slovákov vyznamenaných francúzskym Radom čestnej légie“, spomína Veronika na pána Fischera. V tom čase však ešte nepoznala príbeh pani Violy. S ním sa stretla len pred desiatimi rokmi, keď už pracovala ako reportérka v televízii JOJ a začala nakrúcať dokumentárny cyklus Neumlčaní. Vtedy sa vďaka jednému pánovi, ktorý prežil holokaust ako tlmočník, dopočula o žene, Slovenke, ktorá žije v Prahe a prežila štyri koncentračné tábory a Mengeleho pokusy. Nakoniec sa dopátrala k adrese. „...a išla som do tej Prahy, zaklopala som, a otvorila mi dvere moja pani Viola. Takže to bolo veľké prekvapenie, že ja vlastne tú ženu poznám...“, opisuje svoje stretnutie s pani Violou v Prahe. Dohodli sa na natočení dokumentárneho filmu o jej živote. Avšak spomienky, aj keď po sedemdesiatich rokoch, boli príliš bolestné na to, aby ich mohla pani Viola detailne prerozprávať pred kamerou. Padol návrh, že by sa mohla napísať o tom kniha, ale ten ostal iba „prišpendlený“ vo vzduchu a ani pani Homolová, ani pani Viola sa ním podrobnejšie nezaoberali. Až o dva roky neskôr sa stalo, že Veroniku oslovilo vydavateľstvo Ikar s ponukou, nech pre nich napíše knihu a ona im ponúkla príbeh pani Violy. Tá rada súhlasila, pretože chcela, aby jej príbeh a spomienka na jej blízkych zostala, aj keď tu už ona nebude. A tak sa začala dvojročná cesta, počas ktorej pátrala spisovateľka aj v archívoch napr. vo Washingtone, Osvienčime, či v Jeruzaleme, aby mohla tvrdenia pani Violy podložiť faktami. Nie preto, že by jej neverila, ale preto, aby jej verili aj viac skeptickejší čitatelia. Nakoniec kniha vyšla začiatkom novembra 2016. Je plná silných spomienok, emócií a priam neuveriteľných udalostí. Je to kniha o smrti a o prežití. O tom ako vám môže jedno rozhodnutie zachrániť alebo zobrať život. O strate a znovuobjavení nádeje, ktorá sa už zdala tak vzdialenou. O tom ako môže aj obyčajný človek prežiť krutosť iných ľudí. Je to o tom, či sa vy dokážete s tým všetkým, čo sa stalo, vyrovnať natoľko, aby ste mohli žiť ďalej.

S autorkou Veronikou Homolovou Tóthovou sa konala dňa 27. januára 2017 beseda na radnici v Lučenci. Okrem dospelých a pamätníkov, ktorí sa chceli stretnúť s touto úžasnou autorkou, sem zavítali aj mladí ľudia, medzi ktorými nechýbali ani žiaci Strednej priemyselnej školy stavebnej O. Winklera v Lučenci. V počte štrnásť žiakov sme sa s nedočkavosťou usadili a keď to celé začalo, s údivom sme počúvali rozprávanie pani Homolovej. Rozprávala o sebe, o pani Viole, o knihe a o tom všetkom, čo zažila pri jej písaní. Po viac ako hodine sme sa s boľavým srdcom a myšlienkami na všetok ten smútok a strasti života, ktoré musela pani Viola prežiť, pobrali domov. Ešte predtým sme sa spolu s autorkou odfotografovali a nechali si podpísať knihu, ktorú žiačka III. A triedy Lenka Gaberová už aj stihla dočítať. Jej spolužiak, Jakub Dibala je síce ešte len v polovici príbehu, ale aj on, aj Lenka mi ochotne odpovedali na moje otázky.

Aké máš pocity?

Lenka: „Niektoré pasáže tejto knižky sa čítali naozaj ťažko. Vzbudila vo mne ľútosť, smútok a v určitej časti aj pobúrenie.“

Jakub: „Poviem ti, keď ju dočítam celú.“

Myslíš si, že by si ty alebo niekto, koho poznáš dokázal/a prežiť to, čo pani Viola?

Lenka: „Ja? Určite nie. Pani Viola prežila veci, ktoré by som ja určite prežiť nedokázala, ba neviem si ich ani predstaviť.“

Jakub: „Neviem, či by som to zvládol ja, ale niekto, koho poznám, by to zvládol určite - môj prastarý otec sa tam bohužiaľ dostal a chvalabohu to prežil.“

Zanechala táto kniha v tebe nejakú emočnú stopu?

Lenka: „Táto kniha zanechala vo mne smútok, aj poznanie vtedajšieho života. Života prenasledovaných Židov.“

Jakub: „Emočnú „ujmu“ som mal aj predtým, keďže viem, čo si tam prastarký vytrpel. No, dojala ma tá kniha v tom, ako to pani Viola zvládla.“

Komu by si odporučil/a prečítať si túto knihu?

Lenka: „Myslím, že táto kniha je určená takmer pre všetky vekové kategórie, ale najmä pre tých mladších čitateľov, ktorí si z nej odnesú ponaučenie a pochopia.“

Jakub: „Odporučil by som ju mladším, hlavne tínedžerom, aby aj oni pochopili, aké to tam bolo a ako sa žilo.“

Vedel/a by si si predstaviť filmové spracovanie tejto knihy?

Lenka: „Vedela. Uvítala by som ho.“

Jakub: „Určite by som uvítal aj filmové spracovanie knihy.“

Moje poďakovanie patrí na záver všetkým menovaným, ale aj nemenovaným za úžasnú hodinu literatúry, dejepisu, etiky, ...

Alžbeta Čajková, IV. A

(Fotky: Jakub Dibala, III. A)

Dňa 25.1.2017 sa v Lučenci na Základnej škole Ladislava Novomeského konala beseda s olympijským víťazom z Ria de Janeiro v disciplíne chôdza na 50 kilometrov, s Matejom Tóthom. Študenti našej školy - SPŠ stavebnej Oskara Winklera mali tú česť vidieť a vypočuť si olympijského víťaza naživo.

Mňa osobne ako aktívneho športovca zaujal jeho životný príbeh.

Matej Tóth, rodák z Nitry, sa začal venovať atletike ako piatak na škole, vtedy ešte s osemročným vyučovacím programom. S atletikou začínal všeobecne vo všetkých disciplínach. Šli mu najmä behy na dlhé trate, ako 1000 m a 1500 m. Ako siedmak sa dostal ku chôdzi. Na súťaži skončil na druhom mieste a tak sa jeho učiteľ za neho prihovoril u trénera Petra Mečiara. Tréner mu nedával veľké nádeje - nemal na to postavu, technika nebola tiež bohviečo, ako povedal Matej. Ale dal mu šancu, napísal mu tréningový denník a Matej ho do bodky splnil. A tak pán Mečiar videl, že je pracant a že má potenciál. Pod jeho vedením začali prichádzať výsledky. Prvým väčším bolo ôsme miesto na Majstrovstvách sveta do sedemnásť rokov.

Snom Mateja bolo dostať sa do Dukly, čo sa mu ako dvadsaťročnému podarilo a pod vedením trénera Jozefa Benčíka sa o rok neskôr zúčastnil na olympijských hrách.

Ako nám sám povedal, za svoju doterajšiu kariéru chodca má nachodené okolo 93 000 kilometrov a zodral viac ako 200 párov botasiek - čo sú úctyhodné čísla.

Ďalej mi už ostáva len poďakovať mu, že si našiel čas aj napriek nabitému programu a že sa s nami podelil o skúsenosti, zážitky a dal nám rady do športového života. A ponaučenie: motiváciou nemajú byť získané medaily a diplomy z podujatí, ale posúvanie seba samého vpred.

Najväčšie úspechy Mateja Tótha – inšpirácia pre všetkých mladých športovcov:

Peking 2008

Na letných olympijských hrách 2008 skončil na 26. mieste časom 1:23:17 hod.

Berlín 2009

Na MS v atletike v Berlíne skončil na dvadsaťkilometrovej trati na 9. mieste, v čase 1:21:13, na päťdesiatkilometrovej trati na 10. mieste v čase 3:48:35 h.

Chihuahua 2010

Na svetovom pohári v chôdzi v Chihuahue (Mexiko) zvíťazil na 50 km časom 3:53:30 h. V histórii je po Jozefovi Pribilincovi druhý Slovák, ktorému sa to podarilo.

Daegu 2011

Na majstrovstvách sveta v atletike v Tägu obsadil na 20 km trati 14. miesto s časom 1:22:55 h.

Londýn 2012

Na LOH 2012 v Londýne skončil na 8. mieste časom 3:41:24 h. Následne sa posunul na 5. miesto pre dopingové nálezy 3 chodcov pred ním.

Moskva 2013

Na Majstrovstvách sveta v atletike v Moskve 2013 na 50 km trati dosiahol 5. miesto, s časom 3:41:07 h si tak vylepšil svoje sezónne maximum.

Zürich 2014

Na Majstrovstvách Európy v atletike v Zürichu 2014 získal striebornú medailu v novom slovenskom rekorde 3:36:21 h.

Peking 2015

1. miesto na MS v Pekingu časom 3:40:32 h. Tóth vybojoval pre slovenskú atletiku premiérovú zlatú medailu na majstrovstvách sveta v ére samostatnosti. V marci tohto roku taktiež vytvoril nový slovenský rekord a tretí najlepší čas histórie v chôdzi na 50 km časom 3:34:38 h v Dudinciach.

Rio de Janeiro 2016

Na olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro získal zlatú medailu časom 3:40:58 h, bola to prvá olympijská medaila v atletike pre Slovensko v ére samostatnosti a zároveň prvá zlatá olympijská medaila pre Slovensko v inom športe ako vo vodnom slalome.

Matej, ďakujeme!

Michal Mojžiš, IV. S

Je to predmetová súťaž žiakov, organizuje sa ako jedna z foriem dobrovoľnej záujmovej činnosti a je súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.

Aj naša škola pravidelne pripravuje žiakov na túto súťaž. V školskom kole bol úspešný Tomáš Hyravý, žiak III. A triedy, ktorý postúpil do okresného kola, ktoré sa konalo na gymnáziu v Lučenci. Tomáš si preveril svoje jazykové zručnosti a skončil na krásnom 2. mieste.

Vo všeobecnosti sa žiaci v jazykových kompetenciách na olympiádach neustále zlepšujú. Výborní sú v ústnom prejave, počúvaní a čítaní s porozumením. Malé rezervy sú v gramatike a slovnej zásobe. Dôležitá je písomná časť, najmä úroveň slovnej zásoby a ovládanie gramatiky a jazykových štruktúr.

Tomášovi gratulujeme a dúfame, že bude aj ďalej reprezentovať našu školu.

V našich športových triedach nám rastú vynikajúci športovci, ktorí šíria dobré meno za hranicami regiónu aj našej krajiny.

Halovú sezónu v atletike, úspešne začal náš študent Lukas Figa (II. S), atlét MAC Redox Lučenec. Dňa 21.01.2017 sa konali v Bratislave Halové majstrovstvá stredoslovenského kraja v atletike. Lukas súťaží v kategórii dorast a získal dvakrát 1. miesto a to v behu na 60 metrov a v behu na 200 metrov. Lukasovi sa v atletike naozaj darí, tu je prehľad aspoň niektorých jeho úspechov.

-strieborný v behu na 300 m na M-SsAZ starších žiakov

-trojnásobný víťaz Mládežníckej atletiky (Bratislava)

-majster SR starších žiakov v behu na 60 m (najrýchlejší žiak na Slovensku)

-majster Slovenska starších žiakov v behu na 300 m

-bronzový na M-SR starších žiakov v behu na 150 m

-majster SR dorastu v hale v behu na 200 m

-majster SR – člen štafety starších žiakov 4 x 60 m

-víťaz Novohradských hier v atletike (60 a 300 m)

-víťaz atletického mítingu v Turecku (100 m).

Lukasovi gratulujeme a drží mu palce na blížiace sa Majstrovstvá Slovenska.

Mgr. Inka Balážová

(23.01.2017, fotky: http://nasenovinky.sk/, http://nasnovohrad.sme.sk/)

Túto otázku sa dieťa nepýta, kladie ju väčšinou svojím správaním.

Blíži sa čas vysvedčení a mnohí rodičia riešia túto skutočnosť po svojom. Žijeme v dobe hektiky, stresu, vo finančných ťažkostiach, a preto nám neostáva čas na naše deti. Ale ak ich už máme a myslím, že sme ich aj naozaj chceli, musíme si na ne nájsť čas. Tu je pár rád doktora Rossa Campbella z Fakulty medicíny na Univerzite v Tennesse.

Hlavný problém vidí v tom, že rodičia nevedia dieťaťu prejaviť lásku. Ak ho milujeme, len keď spĺňa naše podmienky, je neisté, a preto náchylné na úzkostlivosť. Ak sa správa neprimerane, otázka je, čo potrebuje, nie ako ho zmeniť, myslí si uznávaný americký psychiater a rodinný poradca. Prejavte mu lásku!

Očný kontakt

Nezabudnite sa dieťaťu pri rozhovore pozerať do očí, neokrikujte ho z vedľajšej izby. Pri očnom kontakte sa vylučuje hormón oxytocín, ktorý matku s dieťaťom zbližuje.

Objatie

Ani keď už dieťa nemusíte dvíhať na ruky a starať sa oň, nemali by ste zabúdať na to, že potrebuje hmatateľný dôkaz vašej náklonnosti. Každodenné objatie by malo byť samozrejmosťou. Ak sa mu tínedžer bráni, rešpektujte to, no nájdite iný spôsob. Napríklad otcovské priateľské zápasenie, mamy zas postrapatenie, pohladenie. Nevyhýbajte sa mu.

Sústredená pozornosť

Nájdite si chvíľku, keď budete dieťaťu venovať nerušenú pozornosť, odložte mobil, počítač, vypnite telku. Musí cítiť, že naň beriete ohľad. Mali by to byť chvíle, keď ste s dieťaťom sami.

Už jedna alebo dve minúty urobia divy.

Usmerňovanie

Ani odrastené dieťa ešte nie je pripravené na to, aby ste ho prestali vychovávať. Nie však príkazmi a zákazmi, na ktoré reaguje citlivo, skôr nežným usmerňovaním a vlastným príkladom. Čím viac sa vám darí napĺňať prvé tri body, tým ľahšie vám pôjde štvrtý.

Nenechajte to zájsť tak ďaleko, že už nebude ochotné hovoriť.

(23.01.2017, ilustračné foto: https://projectoserfamilia.wordpress.com/)

Ak čítate našu stránku, tak pred časom sme písali o našom študentovi - Michalovi Golianovi, ktorý sa venuje netradičnému športu a to pretláčaniu rukou.

V tomto športe sa Michalovi naozaj darí a žne jeden úspech za druhým. Tak to bolo aj ku koncu roka 2016. Michal vyhral krajské kolo v Tvrdošíne a postúpil do celoslovenského finále v Banskej Bystrici, ktoré sa konalo 23.11.2016.

Tu sa súťažilo v pretláčaní len pravou rukou a Michal opäť nesklamal a skončil v hmotnosti nad 80 kg na 1. mieste.

17.12.2016 vyhlásili TOP 5 najlepších pretláčačov roka 2016 a Michal bol ocenený ako „Junior roka 2016“.

Gratulujeme a prajeme mu veľa úspechov v ďalšej športovej kariére!

Mgr. Inka Balážová

(23.01.2017, fotky: http://www.armsport.sk/)

Čo je TalentGuide

TalentGuide je mentoringový program, ktorý prepája talentovaných stredoškolákov s úspešnými vysokoškolákmi a mladými profesionálmi.

Ak študuješ v druhom, treťom alebo štvrtom ročníku na strednej škole, chceš pracovať na svojom rozvoji, rozmýšľať nad svojou budúcnosťou nad rámec bežných očakávaní a rád by si spoznal perspektívu staršieho, skúsenejšieho človeka na svoje ciele a aktivity, ponúkame ti hľadanie odpovedí v priateľskom dialógu s mentorom. TalentGuide je bezplatný program, ktorý prebieha v slovenčine. Ak sa v rámci TalentGuide prihlásiš aj na letný program v zahraničí, tak musíš samozrejme ovládať aj angličtinu na dostatočnej úrovni.

 

Tento rok ponúkame vybraným študentom možnosť zúčastniť sa na piatich programoch:

• Yale Young Global Scholars na Yale University, Connecticut, USA. Viac o tomto programe nájdeš na http://globalscholars.yale.edu/ a často kladené otázky tu.

• Leadership Seminar alebo Summer Scholars programy na University of Notre Dame, Indiana, USA. Študenti sa môžu uchádzať o oba programy. Viac informácií nájdeš na http://precollege.nd.edu/ a často kladené otázky tu.

• Pre-university Summer School na King’s College London, Veľká Británia. Ponuku kurzov a často kladené otázky nájdeš na tomto linku.

• Global Scholars Program, African Leadership Academy, Južná Afrika. Viac o programe nájdeš tu a často kladené otázky tu.

• A week in business, príležitosť vytvorená a zastrešená LEAF. O konkrétnom mieste a termíne rozhodnete v spolupráci so študentom po prijatí.

Viac o tom, čo je TalentGuide, či je tento bezplatný výberový program pre teba a čo očakávať, nájdeš na stránke https://www.talentguide.sk/, v sekcii najčastejšie otázky a odpovede.

Termín prihlásenia je 31.01.2017.

(23.01.2017)

Riaditeľstvo školy pozýva žiakov IX. ročníka, rodičov a výchovných poradcov ZŠ na prezentáciu možností štúdia a študijných odborov priamo vo vyučovacom procese v priestoroch našej školy v rámci akcie

„DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ - 2017“,

dňa 2. februára 2017  v čase od 8.30 do 13.00 hod.

PONUKA ŠTUDIJNÝCH ODBOROV NA ŠKOLSKÝ ROK 2017/2018:

• 3650 M staviteľstvo - vyuč. jazyk slovenský – 16 žiakov
• 3692 M geodézia, kartografia a kataster - vyuč. jazyk slovenský – 15  žiakov
• 3650 M staviteľstvo - športová trieda - vyuč.  jazyk slovenský – 31  žiakov

​Športová trieda v študijnom odbore 3650 M Staviteľstvo sa otvára so zameraním na športy:-ATLETIKA, FUTBAL, ĽADOVÝ HOKEJ a BASKETBAL a otvára možnosti pre pohybovo nadaných žiakov, ktorí chcú svoj športový talent rozvíjať súčasne so získavaním  odborného  vzdelania.

​Prosíme Vás, aby ste nám (e-mailom alebo telefonicky) nahlásili orientačný počet účastníkov za Vašu školu najneskôr 1. 2. 2017. O spätnú informáciu Vás prosíme aj v prípade, ak sa tejto akcie Vaša škola nezúčastní. V prípade záujmu radi privítame aj rodičov Vašich žiakov. Zároveň Vás prosíme o informovanie o tejto možnosti prostredníctvom Vašich žiakov. 

Ďakujeme za Vašu priazeň!

(17.01.2017, ilustračné foto: http://a2-studio.hu/)