Ten deň sa začal ako každý iný, no predsa bo v niečom odlišný. Po prvej hodine sme sa my študenti stretli s nezvyčajnou Lučenčankou. Akoby si niekto myslel, že nám začne prednášať v slovenčine, bol na omyle. Hoci tu žila 18 rokov, všetko rozprávala v angličtine.

Zo začiatku som mala obavy, či jej porozumiem, ale moje obavy boli zbytočné. Téma jej rozprávania bola: „ Ako žiť svoj sen a dosiahnuť skvelú kariéru“. Začiatok jej rozprávania sa niesol v teoretickej rovine, kde brala inšpiráciu z psychológie. No potom to začalo byť pre nás zaujímavé. Rozprávala ako si ona splnila svoj sen. Odmalička chcela cestovať, spoznávať nové kultúry, jazyky a ľudí. Fascinovala ju čínština. Už ako 18 ročná odišla do Ameriky, kde sa snažila zdokonaliť v angličtine, a potom nasledovala Čína. Aj tento jazyk zvládla. Verte, neverte ovláda ho  fakt veľmi dobre. Čo sa týka cestovania, tak navštívila hádam každý kúsok tejto zeme, či to bola Afrika, Stredná Amerika atď. A kariéra? Istý čas pracovala pre Google.

Dozvedeli sme sa ešte veľa ďalších zaujímavých udalostí ale čas bol krátky a my sme sa museli rozlúčiť. Prajeme jej ešte veľa krásnych cestovateľských zážitkov a dúfame, že k nám ešte zavíta. Dovidenia.                                     

N. Nociarová (IV.A)              

Prajeme Vám príjemné a pokojné prežitie vianočných sviatkov

a v novom roku 2016 dobré zdravie, veľa šťastia, lásky,

úspechov a porozumenia.

Za kolektív zamestnancov

Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci

Mgr. Ladislav Vikor, riaditeľ školy

Aj touto cestou Vám ďakujeme za spoluprácu,

prejavenú dôveru a priazeň v roku 2015.

Názov je z nemčiny

Slovo Vianoce pochádza z nemeckého Weihnachten, čo v doslovnom preklade znamená svätá noc.

Ježiško sa narodil skôr

Historici to údajne vedia už dávno a súhlasia s nimi aj astrológovia. Kristus sa zrejme narodil niekedy v septembri roku 7 pred naším letopočtom. Sú to síce iba odhady ale vyzerá to tak, že od nášho 24. decembra má narodenie Ježiša dosť ďaleko.

Betlehemská hviezda nebola kométa

Nad Betlehemom vraj nepreletela kométa, ale podľa českého astronóma Grygara sa odohral zvláštny astronomický úkaz uhlového zblíženia planét Jupiter a Saturn. Kométu k výjavu narodenia Ježiška namaľoval taliansky maliar a s Betlehemom nemá nič spoločné.

Adventný kalendár

Najskôr si ľudia robili v decembri až do Štedrého dňa na stenu kriedou čiary. Prvý tlačený adventný kalendár nemal otváracie okienka. Vytvoril ho nemecký tlačiar v roku 1908. V roku 1921 ho vylepšili o okienka a čokoládou ho naplnili až v roku 1958.

Adventný veniec

Vymyslel ho mladý kňaz okolo roku 1830, ktorý sa v Hamburgu staral o siroty v útulku. Deti sa nevedeli dočkať Vianoc a stále sa na ne vypytovali. Aby mal pokoj, po obvode kolesa z voza dal 19 menších červených sviečok a štyri veľké biele a začiatkom decembra deťom povedal, aby každý deň počas týždňa zapálili jednu červenú sviečku a v nedeľu

Vianočný stromček

Pravý vianočný stromček prvý raz postavili v Brémach v roku 1570. Vysokú jedľu ozdobili jablkami, pečivom a papierovými kvetmi. Slováci stromček dlho nechceli, pretože bol neslovanský. V Prahe ho mali v roku 1812, v Bratislave takmer o 100 rokov neskôr.

Toto je zopár zaujímavostí o Vianociach. Užívajte si voľné dni, robte, čo vás teší, veď Vianoce sú hlavne preto, aby sme boli šťastní, ľúbili sa a odpúšťali.

Hoci sa na Luciu skloňujú slová ako striga, bosorka alebo čarodejnica, nemožno zabúdať ani na iný rozmer tohto kúzelného dňa, počas ktorého si pripomíname život svätej Lucie – patrónky chudobných. Lucia sa narodila v Taliansku bohatým rodičom. V detstve stratila otca a svoj život zasvätila Bohu. Bolo to v čase, keď prenasledovali kresťanov,  a tak aj ona skončila pred súdom. Viery sa však nevzdala. Nakoniec ju sťali mečom.

No a niektoré čary: Papieriky pod vankúšom- vydajachtivé devy si nastrihali papierové lístočky 10 kusov, napísali na ne mená chlapcov, na jedenásty stará dievka a na dvanásty smrť. Dali ich pod vankúš a každý deň jeden spálili. Posledný obsahoval veštbu.

Ohryzok odhalí profesiu ženícha- dievčatá chceli vedieť, čo bude robiť ich nastávajúci. Od Lucie do Vianoc obhrýzali jabĺčko- každý deň len kúsok. Počas Štedrého dňa ohryzok dali na roh domu a ráno čakali kto pôjde tadiaľ prvý a teda ženích bude mať také povolanie.

Veštenie z vajíčka- počas Štedrého večera oddelili žĺtok od bielka a bielok vyliali do studenej vody. Po polnočnej omši veštili z tvarov bielka čo ich čaká v citovej oblasti.

Lucijný stolček –kto si naň sadol v kostole, videl všetky bosorky, ktoré obývajú dedinu.

Staršie ženy praktizovali na Luciu zdravotnú mágiu. Pre každého člena rodiny dali do vody čerešňovú vetvičku. Ten komu vetvička počas Vianoc zakvitla, sa dožije i nasledujúcich sviatkov.

Takže pozor dievčatá nastávajú stridžie dni.

Stará ľudová múdrosť hovorí to, čo platilo kedysi a platí dodnes, možno ešte oveľa intenzívnejšie. Verejne vystúpiť a prezentovať svoj názor totiž vôbec nie je jednoduché a prezradí to o človeku niekedy aj viac, ako by si sám želal. Vyskúšali si to aj najlepší slovenčinári z jednotlivých tried v rámci súťaže Povedz svoj názor.

V prvom kole sa žiaci vyjadrili k aktuálnej téme utečeneckej krízy, kde mali vo svojom vystúpení ponúknuť návrhy na riešenie problému. V kategórii prváci a druháci boli najpresvedčivejšie dievčatá z I.A – Pavlína Janíková, Deana Fridrichová, Nikoleta Malatincová, u tretiakov a štvrtákov najviac presvedčilo družstvo III.S – Michal Mojžiš, Richard Stremi a Lukáš Adam.

V druhom kole sa písal príbeh, v ktorom sa museli vyskytnúť vopred dané slová. Nie všetkým sa podarilo vytvoriť text s pointou, aj keď vtip a humor nechýbali ani v jednom príbehu. Najlepšie sa darilo opäť už spomínaným dievčatám z I.A a maturantom zo IV.A – Dávidovi Pecúchovi, Michalovi Šatarovi a Marekovi Strculovi.

Záverečné kolo bolo poučné hlavne pre členky poroty. Hľadali sa totiž vlastnosti TOP pedagóga. Po vzájomnej zhode, že to má byť človek pohodový, veselý, priateľský, férový, športového ducha... sme ako najlepších vyhodnotili žiačky z II.A – Rebeka Karboníková,Tomáš Hýravý, Alena Böhmerová a zo starších žiakov IV.D – Jaroslav Drugda, Jozef Slovák, Martin Zajac.

Porota kládla dôraz nielen na obsah prezentovaného textu, ale aj na kvalitu samotnej prezentácie jazykového prejavu. Tieto zručnosti sa dajú využiť takmer všade a vždy, ak nie inokedy tak na maturitnej skúške stopercentne.

Všetkým súťažiacim ďakujeme za aktívny, zanietený a zodpovedný prístup.

Olívia Sojková

Olympiáda zo slovenského jazyka a literatúry je jednou z foriem dobrovoľnej záujmovej činnosti žiakov základných a stredných škôl, je organizovaná ako postupová súťaž a je vyhlasovaná každoročne. Jej cieľom je prehĺbiť, rozširovať a upevňovať komunikačné zručnosti žiakov v slovenskom jazyku, rozširovať záujem o sebavzdelávanie a samostatnú tvorivú činnosť. Aj naši študenti sa zúčastnili školského kola olympiády.

V prvej časti pracovali s textom, kde bolo 25 úloh - náročných, ktoré mali zvládnuť za 30 minút.

Druhá časť bola písomná, kde mali napísať článok do novín, v ktorom potenciálnym záujemcom mali predstaviť región v ktorom žijú. V tejto časti sa hodnotilo: dodržanie žánru a témy, výstižnosť, originalita textu, jazyková zložka, lexika, gramatika, štýl a pravopis.

Tretia časť bola ústna, kde tvorili diskusný príspevok k téme Význam turistiky pre rozvoj jednotlivých regiónov Slovenska. V tejto časti sa hodnotila výstavba textu, prednes, celkový dojem, vystupovanie, verbálne a neverbálne prejavy.

Súťažili študenti II.A  - menovite: Alena Böhmerová, Rebeka Karboníková, Tomáš Hyravý, Lenka Gaberová, Patrik Nociar, Michaela Žiaková, Simona Galová.

Prvú časť- test zvládli najlepšie: R. Karboníková, T. Hyravý, P. Nociar.

V druhej časti sa všetci snažili predstaviť čo najlepšie svoj región, no a v tretej časti, kde sa študenti prezentovali ústnym prejavom bola najlepšia M. Žiaková, L. Gaberová, R. Karboníková a A. Böhmerová. Študentom gratulujeme a veríme, že do ďalšieho ročníka olympiády prilákame viac študentov.  Vďaka patrí aj mojim kolegyniam, PhDr. O. Sojkovej, Mgr. S. Balkovskej. 

Inka Balážová

V piatok 4. decembra vyšli do ulíc dobrovoľníci aj našej školy s pokladničkami s usmiatym Hugom - maskotom zbierky Hodina deťom.

Do zbierky v uliciach oslovení okoloidúci prispeli ľubovoľnou finančnou čiastkou, čím podporili projekty zamerané na pomoc deťom. Z výťažku minulého ročníka celoročnej zbierky Nadácia detí SLovenska vďaka darcom mohla podporiť 50 projektov, ktoré pomáhali deťom prežívať ich radosti, zvládnuť ťažkosti, aktívne tráviť voľný čas a rozvíjať ich schopnosti a potenciál.

Barbara Bystrianská a Peter Pihulič tvorili jednu dvojicu dobrovoľníkov, ďalšiu Róbert Koóš a Štefan Mátyáš. Napriek nepriaznivému počasiu sa im podarilo vyzbierať 127,16 €, ktoré už boli poukázané na účet nadácie.

Za každú finančnú čiastku vám ďakujeme v mene deti celého Slovenska!

V telocvični Obchodnej akadémie Lučenec sa odohralo obvodné kolo vo volejbale žiakov stredných škôl. Turnaja sa zúčastnilo 5 stredných škôl:

• Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera – Winkler Oszkár Épitöipari, Boženy Němcovej 1, 984 15 Lučenec
• Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy, Haličská cesta 9, 984 03 Lučenec
• Obchodná akadémia, Lúčna 4, 984 16 Lučenec
• Stredná odborná škola technická, Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec

• Stredná odborná škola hotelových služieb a dopravy, Zvolenská cesta 83, 984 01 Lučenec

Družstvá hrali v jednej skupine systémom „každý s každým“ na dva hrané sety do 20-teho bodu s rozdielom dvoch bodov. Hodnotenie: Víťazstvo 3 body, prehra 0 bodov. Družstvo, ktoré malo aktívny pomer lôpt získalo 2 body a družstvo, ktoré malo pasívny pomer lôpt získalo 1 bod.

Určenie poradia: V prípade rovnosti bodov dvoch družstiev rozhodoval pomer vyhratých a prehratých setov.

Poradie a výsledky zápasov:

Školy

 Tabuľka:

Konečné poradie:

1. Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera – Winkler Oszkár Épitöipari, Boženy Němcovej 1, 984 15 Lučenec
2. Stredná odborná škola technická, Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec
3. Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy, Haličská cesta 9, 984 03 Lučenec

Do regionálneho kola postupuje družstvo našej školy.

Stužková slávnosť je udalosť, ktorá má mať v našich spomienkach trvalú hodnotu, pretože je jedinečnou udalosťou, na ktorej sa v rovnakom čase, na rovnakom mieste stretávajú žiaci, ich rodičia, učitelia a ďalší pozvaní hostia.

Je miestom, kde atmosféra dýcha krásnym vôňami, elegantnými šatami , dobrou náladou, úsmevmi na tvárach, ale aj očakávaním, ako to všetko dopadne. Aby tá udalosť mala trvalú hodnotu s krásnymi spomienkami všetkých zúčastnených, je dôležité do nej investovať nielen finančnú hotovosť, ale aj premyslenú organizáciu, aby celkový dojem netrpel dezorientáciou , chaosom, nevhodným vystupovaním, ťaživou atmosférou spôsobenou napr. zlým výberom hudobného moderátora, kameramana, nič nehovoriacim programom, hluchými miestami, kedy nikto nevie, čo má nasledovať a podobne.

Rovnako dôležité je uvedomiť si, že stužková slávnosť nie je diskotékou, na ktorú chodia každý týždeň, a kde sa oni len zabávajú, venujú svojim priateľom a priateľkám, bez účasti rodičov a učiteľov.

Stužková slávnosť je v prvom rade udalosť, možno ich prvé spoločné stretnutie s rodičmi, pedagogickým zborom a vôbec s ľuďmi, na ktorých by im malo záležať, aby sa cítili rovnako dobre ako oni, keďže sú hostiteľmi, a pozvali si ich ako svojich hostí. Triedny učiteľ /učiteľka

nie je len pozvaný hosť, ale pre žiakov jediná najbližšia osoba, s ktorou by sa mali radiť, keď im záleží na tom, aby všetko dobre dopadlo. Lebo práve triedny učiteľ /učiteľka zodpovedá za organizačný priebeh stužkovej slávnosti ,a to nielen jej slávnostnej časti , ale aj ďalšieho programu. Citlivo usmerňuje, odporúča vhodnejšie spôsoby, možnosti a pod., aby stužkovou slávnosťou neutrpelo dobré meno školy a stužková slávnosť mala dôstojný priebeh.

Program by mal byť nápaditý, zábavný, vtipný, ale nemal by byť zbytočne dlhý, nemal by nikoho urážať a pod. Keďže žiaci organizovaním podobných spoločenských udalostí nemajú skúsenosti, je potrebné, aby im bol triedny učiteľ/učiteľka nápomocný.

Aj naši štvrtáci zo IV.A a IV.D absolvovali túto slávnostnú udalosť, ktorá sa im hádam vryje do pamäti a budú na ňu spomínať s láskou. I keď prípravy na obidve stužkové neboli bez problémov. My, triedne učiteľky, môžeme vyjadriť len spokojnosť s celým priebehom slávnosti a našim maturantom chceme popriať len to najlepšie.

(BA,PR)

Na začiatok malý test.

Kto z vás by na svojom živote chcel aspoň niečo zmeniť, zdvihnite ruku.

Dobre.

Kto z vás to nerobí preto, lebo nevie, ako začať, nemá odvahu, energiu a aj možno oporu v rodine, zdvihnite ruku.

Dobre.

A kto z vás chce byť šťastný úplne a stále, zdvihnite ruku!

Ak bola vaša dlaň vo vzduchu trikrát, držíte v rukách niečo, čo vás nakopne. Čo vás určite nakopne! Pretože v čase Vianoc viac ako inokedy doceňujeme pravé hodnoty. Viac si doprajeme –aj času, aj dobrého jedla, vínka aj spánku. Viac sa vidíme s rodinou a s priateľmi. Hráme sa s deťmi. Viac myslíme na tých, ktorí potrebujú našu pomoc. Spomalíme, sme dobrí a šťastných okamihov je viac ako inokedy. No a prečo by sme sa mali do januára vrátiť s tým, že zasa bude všetko v starých koľajach, ktoré nám spôsobujú vrásky, sivú pleť a berú nám iskry z oka?

Poďme byť šťastní! Nie tak ako ľudia, ktorí sa na šťastie hrajú a podľa ktorých je všetko super, pozitívne, nádherné, bohovské. Nie tak ako tí, ktorí tvrdia, že zlú náladu už roky nemali, nepriznajú smútok, hnev ani sklamanie.

Nie nasilu.

Buďme šťastní vo vnútri. Buďme šťastní sami so sebou, tak potichu. Pestujme si ten pocit tým, že sa postupne budeme zbavovať vecí a ľudí, ktorí nám škodia. Robme všetko tak, aby sme si robili radosť, aby sme nežili len pre niekoho, ale aj pre seba. Venujme sa svojim potrebám, lebo inak nás pre svoje potreby použijú iní. Ja viem, ľahko sa mudruje, ťažko sa to robí. Aby ste vedeli, že sa to dá.

Byť šťastní. Záleží len na vás. Na vašom rozhodnutí.

Oznamujem Vám výsledok hlasovania:

Jurassic World - 13 hlasov

Spy - 9 hlasov

San Andreas - 14 hlasov

Fast and Furious 7 - 43 hlasov

Everest - 53 hlasov

Takže 22.12.2015 si pozrie celá škola film Everest.

Ďakujem všetkým 132 hlasujúcim, že odovzdali svoj hlas!

Lezárult a szavazás. Íme a végeredmény:

Jurassic World - 13 szavazat

Spy - 9 szavazat

San Andreas - 14 szavazat

Fast and Furious 7 - 43 szavazat

Everest - 53 szavazat

Így 2015.12.22-én az Everest c. filmet nézzük meg az Apolló moziban.

Köszönet mind a 132 szavazónak!

Drahá naša Evka,

ako blesk z jasného neba nás zasiahla smutná a nečakaná správa o tvojom odchode .
Neuvidíme už láskavý pohľad tvojich očí, neprihovorí  sa nám tvoj milý úsmev, nepodáš nám svoju pracovitú ruku. Vyhasli tvoje oči, onemeli pery, znehybneli ruky. V srdciach cítime bolesť, prázdno a do očí sa nám tlačia slzy, lebo sa treba rozlúčiť navždy. Budeš nám chýbať, Evka. Nám , tvojim bývalým kolegom aj svojim najbližším.

Nech je však všetkým útechou tvoj síce krátky, ale usilovnou prácou naplnený život, ktorý si tak obetavo žila a ktorý si tak veľmi túžila i ďalej žiť, ani nie tak kvôli sebe, ako pre dobro všetkých blízkych.

Lúčime sa s tebou, Evka . Ďakujeme ti za všetko, budeš nám chýbať.

Tvoju pamiatku si v srdciach zachováme navždy.

Ing. Eva GERTNEROVÁ

(28. 03. 1947 – 19. 11. 2015)

Dňa 20. 11. 2015 nás zasiahla smutná správa o náhlom a nenávratnom odchode našej bývalej spolupracovníčky a priateľky, kolegyne Ing. Evy Gertnerovej.

Na Strednú priemyselnú školu stavebnú v Lučenci nastúpila ako inžinierka z praxe 1. septembra 1985 a odpracovala tu takmer 21 rokov ako vyučujúca odborných predmetov geodetických. Počas celého tohto obdobia  poctivo a fundovane odovzdávala odborné vedomosti  a svoje praktické skúsenosti niekoľkým generáciám mladých geodetov. V čase svojej pedagogickej praxe bola viackrát poverená funkciou triednej učiteľky, ktorú vykonávala vždy zodpovedne a svedomite.  Ako každý z nás, aj ona okrem radostí prežívala aj svoje starosti, či už pracovné, alebo osobné, ale ku všetkému, čo jej život prinášal, vedela vždy obdivuhodne zaujať postoj večného optimistu. Aj pre toto sme ju mali radi a takto si ju budeme navždy pamätať. Vždy usmiatu, príjemnú a rozvážnu ženu, ktorá oddane milovala svoju rodinu a mala rada život.

Česť Tvojej pamiatke, Evka!

22. decembra 2015 od 10:00 už tradične ukončujeme školský rok v kine Apollo (Lučenec).

Aký film si pozrieme? Rozhodnutie necháme na Vás, všetkých žiakov i učiteľov. Už čoskoro budete mať možnosť cez aplikáciu Edupage (v mobiloch, tabletoch), resp. v elektronickej žiackej knižke vybrať film z ponuky, ktorú dalo kino Apollo. V ankete si označíte jeden z piatich filmov. Vaše rozhodnutie si môžete zmeniť hocikoľkokrát. Hlasovanie je umožnené do 24.11.2015 do 23:59. Po tomto termíne anketa už nebude dostupná.

Az idei évet is moziban fejezzük be. A Losonci Apolló Mozi kínálatából lehet választani. Az okos telefonon, táblagépeken az Edupage applikációban, vagy az edupage oldalon lehet bejelentkezés után szavazni arra filmre, amelyiket látni szeretnétek. Döntéseteket bármennyiszer meg tudjáatok változtatni. Szavazni 2015.11.24-ig (23:59) tudtok.

Ponuka filmov - A kínálat:

Jurassic World

Spy

San Andreas

Fast and furious 7

Everest

Dňa 19.10.2015 sa 33 študentov Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci vybrali aj s tromi profesormi na Kurz na ochranu života a zdravia do Vysokých Tatier, presnejšie do Tatranskej Lesnej. Ubytovaní sme boli v prekrásnom prostredí Detského Raja. Kurz trval od pondelka do piatku. Počas tohto týždňa sa žiaci zúčastnili prednášky o pomoci a ochrane života pri núdzovej situácii a mnohých zaujímavých túr. Kratšia túra smerovala zo Štrbského Plesa k vodopádu Skok, kde si žiaci vychutnali krásny pohľad na vodopád. Ďalšia túra smerovala rovno z Detského Raja na Skalnaté Pleso, kde sme sa cestou pozastavili pri Rainerovej chate, naobedovali sme sa na Zamkovského chate a vychutnali si teplý čaj na Skalnatej chate. Z tohto týždňa sme si vzali domov aj zážitok z Poľska, z koncentračného tábora Osvienčim, ktorý bol počas druhej svetovej vojny nemecký vyhladzovací tábor, na ktorý sme sa boli pozrieť. Dozvedeli sme sa zaujímavé informácie o histórii, ktorá siaha do rokov 1940 až 1945,kedy dochádzalo k masovým popravám a vyvražďovaniu hlavne židovského obyvateľstva. Študenti 3.A a 3.S triedy by sa chceli touto cestou poďakovať svojim triednym profesorom, pánovi riaditeľovi a všetkým, ktorí pomohli s organizáciou kurzu.

Ďakujeme.

Monika Bolčová z III.A

Obrazy plné farieb, ktoré okrem prírody nedokáže namiešať nikto iný, predlžujúce sa večery na premýšľanie, stretávanie sa s priateľmi a vôňa pečených gaštanov. Dažďové kvapky stekajúce po oknách či rímsach, ktoré s tichým šumením padajú do  kaluží. Celkom prirodzene, pokojne, lebo jeseň a zem v tomto čase tak trochu vypína, relaxuje a naberá sily.

Pridajme sa k nej, tiež tak trochu vypnime, pochmúrne myšlienky hoďme za hlavu a vyberme sa počas krátkych jesenných prázdnin niekam do prírody.

Taká túra po známych či ešte málo objavených chodníčkoch dokáže zázraky. Popri krásnej jeseni, nezabudnite ani na svojich zosnulých, pretože  v novembri si pripomíname ich pamiatku.

Užite si ešte neskoré babie leto čo najpríjemnejšie.

Zaježová – rozsiahle laznícke osídlenie neďaleko Zvolena je už roky synonymom voľnosti, slobodného ducha, lásky k prírode a tradíciám našich predkov.

 Novousadlíci, ktorí objavili tento zapadnutý kút po roku 1989, mu vtlačili novú pečať. Zmysel svojho života nevidia v preplnených uliciach, nákupných centrách, uponáhľanom svete. Zvíťazil pokoj Zaježovej, ktorú väčšina z nich dôverne nazýva Zaježkou.

Pozývame vás medzi ľudí, ktorí uprostred hektického 21. storočia dokážu žiť v súlade s prírodou. Domáci im zvyknú hovoriť novousadlíci.  Život na odľahlých usadlostiach si novousadlíci zvolili z rôznych dôvodov. Mohlo to byť rozčarovanie z hektického mestského života, snaha o hľadanie vlastnej vnútornej rovnováhy, ale aj rovnováhy v prírode. Nakoniec, jedno od druhého mnohí považujú za neoddeliteľné.

Dedinka Zaježová nestihla napísať dlhú históriu. Maličké lazy v pohorí Javorie neďaleko Zvolena sa spojili do samostatnej obce až v roku 1958. Zaježovú tvorilo 173 lazníckych usadlostí s viac ako tisíckou hektárov pôdy. V tom čase mala obec 660 obyvateľov.

Nie náhodou je ich leitmotívom výrok mysliteľa a mystika Eckharta Tolleho: „Keď ľudia vyčistia svoj vnútorný priestor, prestanú znečisťovať Zem." Snažia sa myslieť a žiť ekologicky, nadviazať na tradície predkov a vychovávajú k tomu aj svoje deti. Časť ľudí ich preto obdivuje, iní považujú za čudákov. Ale tí, ktorí sa tu usadili natrvalo, už vedia, že pokoj a bytostné spojenie s prírodou im stoja za akúkoľvek námahu.  Hoci každý z nich sa rozhodol pre život v Zaježovej z odlišných pohnútok, majú jasno v tom, čo ich spája. Sen o peknom živote na peknom mieste.

Naši študenti –stavbári aj záhradkári ako ich ľudovo nazývame, pretože študujú odbor krajinná a záhradná tvorba sa zúčastnili tejto exkurzie v lone prírody.

Tu sú ich zážitky, Lucie Bernerovej a Tibora Husára.

1. Čo si myslíš o Zaježovej?

T: O Zaježovej som si myslel, že také miesto už v dnešnej dobe neexistuje. Ľudia tu žijú s prírodou.

L: Tu by človek mohol žiť na starobu. Sú tu rozbehnuté zaujímavé projekty, o ktorých Slováci ani nechyrujú.

2. Vieš si predstaviť takýto život v takejto komunite ľudí?

T: Áno viem a dokonca po takom túžim. Vždy ma fascinoval život na lazoch, kde sa človek musí naučiť svojpomocne pracovať a získavať zručnosti, aby prežil.

L: Nie neviem, chýbal mi signál na telefón a je to tam odrezané od sveta.

3. Ako žijú tamojší ľudia?

T: Napríklad majú autobusovú zastávku s poštovými schránkami, majú svoj systém nakupovania a iné zaujímavé veci.

L: Ľudia tam žijú veľmi ekologicky.

4. Vieš si predstaviť život bez televízora?

T: Úplne v pohode  aj teraz pozerám televíziu veľmi málo.

L: Myslím, že áno ak je človek obklopený príjemnými ľuďmi.

5. A čo tamojšia škola?

T: Je netradičná, tvorí ju 11 žiakov, každý v inom ročníku. Je to zaujímavé, škola hrou.

L: Súhlasím, škola hrou a v lone prírody.

Ďakujem za rozhovor. Dúfam, že sa do Zaježovej ešte vrátite.

Aktualizovali sme modul Výchovný poradca

Naša škola aj tento rok 5. októbra  pod záštitou riaditeľa školy usporiadala 10. ročník futbalového turnaja pre žiakov ZŠ z okresu Lučenec.

Turnaj sa stal už tradíciou  a slúži na vyhľadávanie talentov zo žiakov 8. a 9. ročníkov ZŠ. Organizátor pozorne sleduje zápasy, na základe ktorých vyberie tých najlepších hráčov a títo sa môžu uchádzať o štúdium na našej škole v športovej triede. Zároveň tí najlepší majú možnosť zdokonaľovať svoje umenie vo futbale v klube LAFC Lučenec pod vedením skúsených trénerov.

Tento rok sa prihlásilo 8 družstiev, z ktorých sa vyžrebovali dve skupiny. Hralo sa v rámci skupiny, každý s každým. Zápasy trvali 15 minút, podľa pravidiel. Viedli ich rozhodcovia za pomoci študentov športovcov našej školy. Hralo sa fair play  a niektoré družstvá podali pekný výkon. Z hľadiska organizácie turnaja chceme poďakovať študentom, ktorí sa starali o ozvučenie, fotografovanie a tiež klubu LAFC, ktorý poskytol ihrisko, lopty, siete.

Vyhrali všetci, keďže dokázali, že športujú radi. Do finále sa dostali len tí najlepší a tu je výsledková listina: 1. miesto: ZŠ Vajanského

                                              2. miesto: ZŠ M.R.Štefánika

                                              3. miesto: ZŠ L.Novomeského

Na záver pán riaditeľ Mgr. L. Vikor odovzdal víťazom poháre a diplomy, lopty a vecné ceny. Ocenil aj najlepšieho brankára – T. Lamockého zo ZŠ M.R.Štefánika aj najlepšieho hráča – S. Káku zo ZŠ Vajanského.

Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

Zasadli do lavíc, ktoré začali drať pred šesťdesiatimi rokmi. Odvtedy sa škola zmenila. Časy, keď o počítačoch a iných technický vymoženostiach nebolo ani chýru, ani slychu, sú dávno preč. No v ich spomienkach stále žijú. Profesori, ktorí nás navždy opustili, spolužiaci a škola, ktorá bola pre nich skvelým odrazovým mostíkom do ďalšieho života. Pribudli im šediny aj vrásky, ale iskra v očiach nepohasla. Najmä keď spomínajú na svoje študentské časy ožijú. Razom sa prenesú do chvíľ, keď Stredná priemyselná škola stavebná v Lučenci bola ich druhým domovom.

FOTO: Tento šesťlístok patril k prvým abiturientom Vyššej priemyselnej školy stavebnej Klementa Gottwalda v Lučenci. Dnes škola nesie názov Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera.

Šesťlístok bývalých študentov spomínanej školy sprevádzal v piatok 25. 9. na stretnutie po 60. rokoch dážď. Vonku bolo pochmúrne, no pre Katku Radolecovú, rodenú Sitkovú, Alexeja Ivanova, Jána Kováča, Daniela Maceka, Jána Mázora a Jána Makaja, nebol tento deň všedným. Spolužiaci, ktorí sa dnes už stretávajú každý rok, si opäť podali ruky a spomínaniu nebolo konca kraja. Radosti, starosti, humorné príbehy, so všetkým sa podelili. Všetci šiesti sú stavebníci a svorne tvrdia, že škola ich do budúcnosti vynikajúco vybavila.

V čase, keď sa rozhodla študovať „stavbárinu“ Katka Radolecová z Lučenca, nebola stavebná priemyslovka pre dievčatá atraktívnou. Svedčí o tom aj fakt, že z ôsmich zástupkýň nežného pohlavia v ročníku pokračovali po troch mesiacoch v stúdiu len dve.

„Od začiatku som bola stavbárkou  srdcom i dušou. Keď som chodila do meštianky veľmi pekne som kreslila. Lenin, Stalin, obrovské plagáty, aj to bola vtedy moja parketa,“ spomína sympatická dôchodkyňa. Nikdy však nezabudne na slová učiteľa Pivovarčiho, ktorý jej povedal, že nemusí kresliť len portréty či krajinky.

„Kresliť projekty, to je tiež jedno krásne umenie, no nie všetci mu rozumejú,“ oživila pani Katka v spomienkach slová učiteľa a pokračovala: „A mal pravdu. Skutočne je to umenie a mne sa hlboko vrylo pod kožu. Nikdy som neoľutovala, že som si vybrala práve stavebnú školu.“ Jej kroky smerovali po skončení stredoškolského štúdia do Vojenského projektového ústavu v Banskej Bystrici.

Všetci šiesti sa uplatnili v stavebníctve, zastávali riadiace posty. Diela, pri zrode ktorých stáli, majú na očiach aj dnes. Alexej Ivanov sa po škole stal vedúcim investičného oddelenia v Stavoindustrii. „Bol som spokojný. S prácou aj s platom. A veruže bolo čo robiť. Pamätám si, ako mi námestník povedal, že zo závodu môžem vyjsť len aute, aby som všetko stihol porobiť,“ s úsmevom podotkne Banskobystričan.

Aj Ján Kováč pricestoval na stretnutie do Lučenca z mesta pod Urpínom. Tiež sa po škole zamestnal v Stavoindustrii. Jeho chlapčenským snom bolo postaviť bytovku, v ktorej žijú mladé rodiny, pred ktorou sa prechádzajú mamičky s kočíkmi. Nikdy sa však nenaplnil. Ján mal pod palcom priemyselné stavby. Poľnohospodárske silá v Lučenci, Rimavskej Sobote, bývalý cukrovar, pivovar či hotel Lux v Banskej Bystrici. Na týchto aj ďalších významných stavbách zanechal svoj rukopis.

Život Daniela Maceka z Kokavy bol úzko spätý so sklárňami. Projektovú dokumentáciu mal pod drobnohľadom v Utekáči, Málinci, Zlatne aj Poltári.

FOTO: zľava - Ján Mázor, Ján Makaj a Daniel Macek.

Kedysi už počas stredoškolských štúdií žiaci vedeli, kam pôjdu pracovať. Dostávali takzvané umiestenky. Aj Ján Mázor s Jánom Makajom ich dostali. Mladí chlapci si ich však vymenili. A tak Lučenčan Ján Makaj nastúpil  po maturite do katarínskohutskej sklárne a Ján Mázor z Lučenca, kedysi Kalinovčan, smeroval na Okresný stavebný podnik do Lučenca. Rovnako, ako ich spolužiaci, aj oni dnes majú pred očami stavby, ktoré videli dvíhať sa od základov. Ján Mázor to môže povedať v prípade lučeneckých  sídlisk Rúbanisko III, Červená Armáda alebo Vajanského. Bytovky v Poltári, Kalinove, Fiľakove, tiež kotolne, zdravotné stredisko či kino, to všetko je aj jeho dielom.

Ján Makaj bol v katarínskohutskej sklárni konštruktérom, neskôr vedúcim údržby. Bol pri oprave závodných bytov neďaleko fabriky. Po deviatich rokoch jeho kroky smerovali do Lučenca. Stal sa vedúcim výstavby na vtedajšom Mestskom národnom výbore. Priehrada, Dom smútku, zimný štadión. Aj to sú jeho diela, okolo ktorých prechádza aj po rokoch. Do jeho života však kruto zasiahol rok 1968, neskôr aj choroba.

Vrúcny pozdrav od spolužiakov prišiel aj z Kanady. Ivan Hliva oslovil svojich kamarátov prostredníctvom korešpodencie so sekretárkou riaditeľa školy Slavkou Dankovou. Ani on na časy strávené v školských laviciach nikdy nezabudne. Rovnako, ako partia, ktorá sa na sklonku uplynulého týždňa stretla po šiestich desaťročiach. Ak jej zdravie dovolí, o rok si cestu do stavebnej priemyslovky nájdu opäť.

FOTO: Bývalých študentov stavebnej priemyslovky privítal súčasný riaditeľ školy Ladislav Vikor.

Čítajte viac: http://novohrad.sme.sk/c/8021217/stretli-sa-po-sestdesiatich-rokoch-opat-v-skolskych-laviciach.html#ixzz3o0MB7V2M

Vydané 30. 9. 2015 Autor: Marcela Ballová

Európsky deň jazykov sa oslavuje každoročne 26. septembra už od roku 2001 z iniciatívy Rady Európy v Štrasburgu.

O význame ovládania cudzích jazykov dnes nepochybuje hádam nikto. Veď vďaka nim môžeme cestovať a objavovať iné krajiny, môžeme  pracovať a obohacovať svoje skúsenosti. Vďaka nim môžeme stretnúť zaujímavých ľudí, získať nových priateľov.

Dnes možno viac ako kedykoľvek predtým platí stará múdrosť: „Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom“.

Naša škola využíva každoročne možnosť priblížiť cudzie jazyky svojim žiakom inou, zábavnejšou formou. Jeden z najobľúbenejších a najprirodzenejších spôsobov ako sa naučiť anglicky, je sledovanie filmu.

Naši tretiaci a štvrtáci si pri príležitosti tohto dňa  pozreli športovú drámu Southpaw (Ľavák). Pre prvý a druhý ročník sme premietali film Bend Like Beckham (Blafuj ako Beckham).

Dúfajme , že študentov táto skúsenosť nielen povzbudila  k ešte usilovnejšiemu štúdiu jazykov, aby sa raz mohli bez problémov dorozumieť s ľuďmi iných kultúr ale aj navnadila k štúdiu cudzieho jazyka.