Jeseň, ktorej obdobím momentálne prechádzame, je až poeticky krásna. Nádherný čas, kedy sú stromy okolitých lesov odeté do pestrofarebných šiat a v diaľave sa už belejú končiare vrchov. Všetko je jasné, priezračné a čisté. Ostré slnečné lúče prerážajú chladné závany vetra a hladia naše tváre. Jeseň je naozaj krásna. A v jednom zo svojich mesiacov, ktorý sme nedávno začali, nám pripomína jednu z najvzácnejších cností, ktorá môže byť zrodená v duši človeka.
Je ňou úcta k starším. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k našim otcom a k našim mamám. K našim prarodičom. Ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby naše zostali hladké a nepoškvrnené.
Každý malý chlapec bude raz aj dedko. Dedka všetci v úcte majú, dedko vie vraj všetko, píše sa v jednej básni. Nepochybujme, že niečo podobné platí aj pre ženy. Bolo by nedôstojné, aby sme zabúdali. Všetci raz budeme starí. Ale starší ľudia nie sú menejcenní. Sú krásni. Krásni vďaka svojej múdrosti. Prejavujme im úctu, pretože nám ešte vždy majú čo dať. Človek sa učí celý život. A najlepším učiteľom sú jeho najbližší. Rodina. Rodičia či starí rodičia.
Začal sa mesiac, kedy si týchto ľudí a to, čo pre nás urobili, pripomíname. Nikdy na nich nesmieme zabudnúť. Nikdy. A nepripomínať si ich iba v jeden deň alebo v jeden mesiac, ale každý deň v roku.
(študenti SPŠS O.W. Lučenec)
tant a študent štvrtého ročníka našej školy Michal Golian sa v dňoch 1. - 10. októbra zúčastnil Majstrovstiev sveta v pretláčaní rukou v bulharskom Blagoevgrade. Talentovaný osemnásťročný Kokavčan potvrdil v náročnej juniorskej kategórii nad 80 kg svoje vysoké ambície a tešil sa tak z bronzového kovu. Umiestnenie na tretej priečke je pre Michala obrovský úspech vzhľadom na to, že šampionát tohto typu bol pre neho premiérový. Michalovi prajeme do budúcnosti mnoho podobných úspechov.









.jpg)
brať si za miesto dovolenky Dagebüll na nemecko-dánskej hranici k takýmto zážitkom určite patrí. Severné more je tu veľmi roztopašné, príliv a odliv Vás naháňa ako päťročné dieťa. Chvíľu vidíte na horizonte sedem ostrovov a o dve hodiny môžete veselou chôdzou po dne nedávneho mora prejsť až k poslednému. Ja som došla len k prvému, pretože príliv sa blížil a chcela som sa vrátiť späť na pevninu. Prenocovať na ostrovoch nie je problém, ale bála som sa
rôznych morských nástrah - hmla, piráti a tulene. Poviete si, čo už taká hmla - stačí päť minút a nevidíte iba vlastný nos v nekonečnom odlive, kde teda žiadne turistické značky nie sú. Piráti sú, bolo nám povedané, hlavne zo Somálska a niekoľko vojnových lodí Nemecka a Dánska má čo robiť. No a na každom rohu pobrežia visia špeciálne varovania o tom, že rozkošné tulene Vám môžu v nestráženej chvíli na jeden hlt skonzumovať aj celú ruku namiesto menšej ryby.
s malebnými plážovými domčekmi a košmi. Voda bola super teplá, takže názov „Severné more“ sa zdal úplne mimo, až kým som sa nedostala o pár kilometrov ďalej. Dánsky ostrov Romo ukázal naozajstný sever s energickým vetrom a dosť nehostinným počasím. Vyvážila to skutočnosť, že sme sa autom dostali až na niekoľko kilometrov širokú piesčitú pláž a driftovanie tu patrilo k povinnej jazde. A možno maličkosť, ale veľmi výpovedná - všade splachovacie toalety s tečúcou vodou a toaletným papierom.
Nadchli ma aj Severania - je to moje pomenovanie obyvateľov severného Nemecka, Dánska a Nórska a asi aj všetkých ostatných. Podľa viacerých prieskumov patria hlavne Dáni k najšťastnejším ľuďom sveta a je to aj cítiť všade naokolo. Sú bezprostrední, bezproblémoví. Prekvapivo milujú hotdogy - čo je podľa nich lahodné trojchodové menu pozostávajúce z rožka, párka a horčice. Sú skutočne vynikajúce akoby tým našim ani z oka nevypadli.
Dáni sú vtipní - postavia si železnicu, ktorá spája jednotlivé ostrovy a tak cestujete pekne po krajine a zrazu vidíte koniec ostrova a šup rovno do mora - teda myslím železnica - potom tunelom až k druhému ostrovu. Autá a autobusy umiestnia na most Storebeltbrucke a 18 km Vás mierny severný vánok pohojdáva ponad obrovské zaoceánske lode. Na ostrovoch pestujú kvety, lebo je to pekné, nerozčuľujú sa, keď prší, aspoň majú čas na palacinky (pečú ich v celej Kodani a krásne rozvoniavajú).
všetko funguje a prestane sa čudovať. V zámku Glücksburg Vás po zakúpení
vstupenky privíta sprievodca v dobovom kostýme, potom majiteľka zámku prostredníctvom videa a potom si môžete chodiť, kde chcete a pozerať, čo len chcete - chvíľu si môžete myslieť, že tu naozaj bývate... večer Vás samozrejme pošlú domov.













Lučenci oslovil môj žiak Tibor Husár. Nebolo možné nezbadať v jeho očiach radosť a nadšenie, aké sa u študenta strednej školy vidí stále zriedkavejšie. Ponúkol mi mobil a v ňom, čuduj sa svete – dom so strešnými oknami, svetlovodmi, jazierkom, záhradou so všetkými ekologickými vymoženosťami,
obložený elegantnou bridlicou, s malým altánkom. Ako typická jazykárka som bola okamžite unesená možnosťami dnešného stavebného a projektantského priemyslu. Na konci veľkej prestávky som bola presvedčená, že dom si dám postaviť. Nuž ale konkurencia nespí a hneď som dostala ďalšiu ponuku na nízkoenergetický dom. Už napohľad vyzeral úžasne a Oliver Tibor Kašinský naprojektoval zaujímavo presvetlený dom tak úsporne, že mesačné náklady na jeho prevádzku by nepresiahli 40 eur. Cena 200 000 euro na kľúč ma však trochu zaskočila a ako správny zákazník som zaváhala. Nevadí, hneď sa mi ponúkla aj lacnejšia varianta, za 150 000 eur.
Tímea Tóthová mi odprezentovala klasický dvojposchodový dom pre mladé rodiny s množstvom svetla v podkroví s kompletnou dokumentáciou, stačí len začať.
Škola túto aktivitu podporuje, o čom svedčí aj každoročná účasť vedenia školy na celoštátnej prehliadke víťazných prác v Bratislave. Mgr. Csaba Bóna vidí najväčší prínos v možnosti stretnúť sa a porovnávať sa – nielen pre jednotlivcov, ale aj pre samotné školy. Je to jedno z najideálnejších prepojení školy s praxou – súťaživou formou sa podporuje tvorivé uplatnenie teoretických vedomostí na konkrétnom projekte. Práce posudzuje porota odborníkov z praxe a firma VELUX tento rok prvýkrát vydala aj reprezentačný katalóg víťazných prác. Vďaka patronátu ŠIOV-u pod vedením Ing. Aleny Galanovej je záverečná prehliadka vždy dôstojným zavŕšením celoročnej snahy študentov, ale aj pedagógov a neformálne určuje smerovanie a nové trendy v staviteľstve. „Možno aj preto mi tohto roku chýbala exkurzia do jedného z výrobných závodov firmy VELUX“ – dodáva zástupca riaditeľa.
Anton Grasalkovič, jeden z najvýznamnejších uhorských politikov. V tom čase slúžil ako letné sídlo a stál za mestom. V roku 1775 ho navštívila aj samotná Mária-Terézia. Medzi významnými hosťami bol aj hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý tu uvádzal premiéry svojich hier. Toľko z publikácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.