M
áj nie je len mesiacom lásky, ale tiež maturitných skúšok. Ak už máte tieto časy za sebou, zaspomínajte si spoločne s nami, ako hrdo ste sa niesli mestom v ten posledný školský deň. Od chvíle, kedy vám pripnú na šaty zelenú stužku, sa študentské dni míňajú, akoby ste mali na krku stopky. Tik-tak-tik-tak. S vidinou otvorenej školskej brány pribúdajú pocity, že škola brzdí, že kradne voľnosť. Preto chce každý zrýchliť čas, nech už je to nezáživné učenie minulosťou. A čím ste bližšie k vytúženému cieľu, tým častejšie narážate na zelenú farbu. Zelená je farba nádeje a upokojuje, takže sa k študentom hodí. A pre nás, dávno odmaturovaných, je aj farbou spomienok.
Slovo maturita pochádza z latinského slova maturitas, čo znamená zrelosť, dospelosť. Aj preto sa maturitnej skúške často hovorí - skúška z dospelosti. Možno ste ale nevedeli, že práve tento výraz bol až do začiatku druhej svetovej vojny oficiálny a na maturitnom vysvedčení ste mohli nájsť výslednú známku ako
„dospelý s vyznamenaním“, „dospelý“ alebo „nedospelý“. Škoda, že to tak nezostalo, veď byť nedospelým znie omnoho lepšie ako suché NEPROSPEL.
Maturitou život nekončí, ani nezačína
Pri spomienke sa hádam aj zasmejete, no v momente, keď ste si sadli pred komisiu a očakávali znenie témy, ktorú ste si vytiahli, to také veselé istotne nebolo. Dolovať z pamäti poznámky, ktoré ste si počas akademického týždňa snažili vtĺcť do hlavy, nebolo jednoduché. O to ťažšie, ak ste akademický týždeň využili na predĺženie lúčenia. A v deň maturít ste stres a paniku umocňovali zvolávaním: „Ja nič neviem.“ Zvláštne, čoho sa v rôznych obdobiach života bojíme a neskôr nad tým len mávneme rukou.
Po zmaturovaní ste vyšli z budovy, kde ste trávili svoju mladosť a cítili ste sa slobodní. A to sú chvíle, ktoré sa oplatí prežiť, hoci netrvajú večne. Dnes by sme snáď už ani ten čas nechceli zrýchľovať. Pri „vyčínaní“ súčasných maturantov
v uliciach sa len pousmejeme a v duchu si zanôtime starú známu „Vždy, keď idú maturantky mestom..“
Mimochodom, spomeniete si, aké otázky ste si na maturite vytiahli?
Aj naši študenti sa zapotili na maturite, niektorí viac, iní menej, ale ten stres a konečný úspech stál zato. Sme hrdí na našich študentov, ktorí maturitu nebrali len ako formalitu, ale ako skúšku, na ktorú sa treba pripraviť. Všetkým maturantom gratulujeme a tešíme sa na slávnostné odovzdávanie maturitných vysvedčení.
Stabilne dobré výkony predviedli aj lučeneckí stredoškoláci. Keďže v tejto vekovej kategórii sa družstvá nebodovali, atléti bojovali najmä sami za seba. Jedným z najúspešnejších študentov v rámci stredných škôl bol Richard Stremi zo Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci. Ten dominoval v kráľovskej disciplíne v behu na sto metrov a následne aj v dvestovke.
Alexandry Nociarovej z Boľkoviec, ktorá pred dvomi rokmi svojím hrdinským činom obetavo zachránila ľudský život a zaplatila za to tou najvzácnejšou menou – vlastným zdravím a takmer i životom, keď s ťažkým poškodením mozgu upadla do bdelej kómy. Tento smutný príbeh v okamihu obrátil život naruby nielen jej, ale aj jej najbližším, jej rodine a priateľom. No chladnými nenechal ani ľudí, ktorí Sašku nikdy nestretli a osobne ju nepoznajú.
Žiaľ, celkový dojem z dobre vykonanej práce kazilo pár jednotlivcov, ktorí akoby boli účastníci letnej dovolenky. Väčšine z nás tých 8 dní ubehlo ako voda a 5.05.2016 po prevzatí si výplat, čakal na nás autobus a nočná jazda naprieč Čechami až domov do Lučenca. Domov sme prišli okolo 6,00 hod. ráno.
Ak predpokladáte, že chlapci si budujú zbierku motýľov pre zvedavé slečny, alebo nebodaj, že sa stali lepidopterológmi, ani jedno nie je správne.
Martin Zajac: „Chodník a jeho realizáciu sme v práci aj presne popísali. Jeho trasa 4 km sa nám zdá vhodná nielen na agroturistiku, ale aj na školské výlety pre mladšie deti. Žiaľ, všetky naše návrhy zostali len na papieri, nakoľko dotknutá obec neprejavila o našu prácu ani minimálny záujem. Toto vnímame ako dosť demotivujúce.“
obce Ipolytarnóc. Spred hlavnej budovy prírodnej rezervácie pravekých pozostatkov vyštartovali trojčlenné zmiešané družstvá, aby zdolali približne 15 kilometrovú trasu v teréne a došli do cieľa v Pleši. Aby pretek nemal charakter iba cezpoľného behu, súťažiaci sa museli dostať pomocou GPS súradníc na 5 stanovíšť. Na jednotlivých stanovištiach riešili rôzne, hlavne praktické úlohy. Ich úlohou bolo pripraviť meračský prístroj na meranie centráciou a horizontáciou, mali za úlohu zistiť výškové prevýšenie niveláciou, poskladať mapu Európy z drevenej skladačky a vytvoriť logické páry z geodetických prístrojov a k nim patriacich pomôcok. Ďalej určovali výšku trigonometrickou metódou a na poslednom stanovišti určovali výmeru. V tomto ročníku súťaže bolo možné vyriešiť aj dve extra úlohy za bonusové body. Podmienkou získania týchto bodov bolo najprv
uhádnuť, aké čísla sú priradené ktorým štátom na slepej mape Európy V druhej časti úlohy museli tiež na slepej mape uhádnuť názvy miest, z ktorých sa zúčastnili geodetické školy za prvých 10 rokov Medzinárodného geodetického päťboja.
Súťažná práca žiakov Martina ZAJACA, Jozefa SLOVÁKA s názvom Terénny výskum a tvorba modelu výskytu denných motýľov pre GIS sa aj napriek tvrdej konkurencii jednotlivých súťažných prác umiestnila na veľmi peknom 2 mieste.
Dúfame, že aj na tejto prehliadke budú naši žiaci úspešní a prinesú ocenenie tak, ako sa to po minulé roky podarilo študentom našej školy.