Tatry sú v jesennom období naozaj rozprávkovo krásne.
Biela prikrývka a vysokohorský svieži vzduch majú svoje čaro. O tom sme sa mohli presvedčiť my, tretiaci SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci, na kurze ochrany života a zdravia.
V pondelok nás čakala príjemná prechádzka z hotela „Detský raj“ v Tatranskej Lesnej do neďalekej Tatranskej Lomnice.
Na utorok sme mali naplánovanú obhliadku koncentračného tábora v Oswienčime. Sme hrdí, že sme jedna z tých škôl, ktorá sa už vyše 15 rokov zúčastňuje tejto exkurzie. Bol to naozaj veľmi silný a emotívny zážitok. Je známe, že ide o najväčší koncentračný tábor v celom Poľsku, resp. na celom svete, preto si ani nedokážeme predstaviť koľko utrpenia a brutality sa tam odohralo.
„Zabudnúť znamená nechať ich znovu zomrieť.“(Elie Wiesel)
Ja osobne s týmto citátom súhlasím. Nesmieme zabudnúť. Mali by si byť všetci vedomí toho, čo sa tam dialo, aby sa história nezopakovala. Myslím, že na návštevu tohto tábora a slová, ktoré nám povedala pani sprievodkyňa nikdy nezabudnem.
V stredu sme už mali na pláne veselšiu činnosť a to túru z Bielych vôd na Zelené pleso, kde sme navštívili chatu Brnčalku. Táto chata a okolitá príroda je turistami, cyklistami, horolezcami i lyžiarmi vyhľadávaná pre mimoriadne dobré terénne podmienky a krásne prostredie.
Vo štvrtok sme hrdo zdolali Popradské 
pleso a tí zdatnejší Sedlo pod Ostrvou. Počasie nám až tak neprialo, ale ani to neubralo na kráse prírody, ktorú sme mali možnosť vidieť. Po ceste naspäť na hotel, sme ešte navštívili Symbolický cintorín, ktorý je venovaný pamiatke tých, čo nechali svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne i Tatrancom, ktorí zahynuli vo svetových horách.
Piatok sme sa venovali baleniu, rozlúčili sme sa s kuchárkami, ktoré sa o nás starali a vyrazili sme na cestu domov.
Tatry vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú radi prírodu a relax.
Gaberová Lenka III.A
tant a študent štvrtého ročníka našej školy Michal Golian sa v dňoch 1. - 10. októbra zúčastnil Majstrovstiev sveta v pretláčaní rukou v bulharskom Blagoevgrade. Talentovaný osemnásťročný Kokavčan potvrdil v náročnej juniorskej kategórii nad 80 kg svoje vysoké ambície a tešil sa tak z bronzového kovu. Umiestnenie na tretej priečke je pre Michala obrovský úspech vzhľadom na to, že šampionát tohto typu bol pre neho premiérový. Michalovi prajeme do budúcnosti mnoho podobných úspechov.
.jpg)
brať si za miesto dovolenky Dagebüll na nemecko-dánskej hranici k takýmto zážitkom určite patrí. Severné more je tu veľmi roztopašné, príliv a odliv Vás naháňa ako päťročné dieťa. Chvíľu vidíte na horizonte sedem ostrovov a o dve hodiny môžete veselou chôdzou po dne nedávneho mora prejsť až k poslednému. Ja som došla len k prvému, pretože príliv sa blížil a chcela som sa vrátiť späť na pevninu. Prenocovať na ostrovoch nie je problém, ale bála som sa 
rôznych morských nástrah - hmla, piráti a tulene. Poviete si, čo už taká hmla - stačí päť minút a nevidíte iba vlastný nos v nekonečnom odlive, kde teda žiadne turistické značky nie sú. Piráti sú, bolo nám povedané, hlavne zo Somálska a niekoľko vojnových lodí Nemecka a Dánska má čo robiť. No a na každom rohu pobrežia visia špeciálne varovania o tom, že rozkošné tulene Vám môžu v nestráženej chvíli na jeden hlt skonzumovať aj celú ruku namiesto menšej ryby.
s malebnými plážovými domčekmi a košmi. Voda bola super teplá, takže názov „Severné more“ sa zdal úplne mimo, až kým som sa nedostala o pár kilometrov ďalej. Dánsky ostrov Romo ukázal naozajstný sever s energickým vetrom a dosť nehostinným počasím. Vyvážila to skutočnosť, že sme sa autom dostali až na niekoľko kilometrov širokú piesčitú pláž a driftovanie tu patrilo k povinnej jazde. A možno maličkosť, ale veľmi výpovedná - všade splachovacie toalety s tečúcou vodou a toaletným papierom.
Nadchli ma aj Severania - je to moje pomenovanie obyvateľov severného Nemecka, Dánska a Nórska a asi aj všetkých ostatných. Podľa viacerých prieskumov patria hlavne Dáni k najšťastnejším ľuďom sveta a je to aj cítiť všade naokolo. Sú bezprostrední, bezproblémoví. Prekvapivo milujú hotdogy - čo je podľa nich lahodné trojchodové menu pozostávajúce z rožka, párka a horčice. Sú skutočne vynikajúce akoby tým našim ani z oka nevypadli.
Dáni sú vtipní - postavia si železnicu, ktorá spája jednotlivé ostrovy a tak cestujete pekne po krajine a zrazu vidíte koniec ostrova a šup rovno do mora - teda myslím železnica - potom tunelom až k druhému ostrovu. Autá a autobusy umiestnia na most Storebeltbrucke a 18 km Vás mierny severný vánok pohojdáva ponad obrovské zaoceánske lode. Na ostrovoch pestujú kvety, lebo je to pekné, nerozčuľujú sa, keď prší, aspoň majú čas na palacinky (pečú ich v celej Kodani a krásne rozvoniavajú).
všetko funguje a prestane sa čudovať. V zámku Glücksburg Vás po zakúpení 
vstupenky privíta sprievodca v dobovom kostýme, potom majiteľka zámku prostredníctvom videa a potom si môžete chodiť, kde chcete a pozerať, čo len chcete - chvíľu si môžete myslieť, že tu naozaj bývate... večer Vás samozrejme pošlú domov.
Lučenci oslovil môj žiak Tibor Husár. Nebolo možné nezbadať v jeho očiach radosť a nadšenie, aké sa u študenta strednej školy vidí stále zriedkavejšie. Ponúkol mi mobil a v ňom, čuduj sa svete – dom so strešnými oknami, svetlovodmi, jazierkom, záhradou so všetkými ekologickými vymoženosťami, 
obložený elegantnou bridlicou, s malým altánkom. Ako typická jazykárka som bola okamžite unesená možnosťami dnešného stavebného a projektantského priemyslu. Na konci veľkej prestávky som bola presvedčená, že dom si dám postaviť. Nuž ale konkurencia nespí a hneď som dostala ďalšiu ponuku na nízkoenergetický dom. Už napohľad vyzeral úžasne a Oliver Tibor Kašinský naprojektoval zaujímavo presvetlený dom tak úsporne, že mesačné náklady na jeho prevádzku by nepresiahli 40 eur. Cena 200 000 euro na kľúč ma však trochu zaskočila a ako správny zákazník som zaváhala. Nevadí, hneď sa mi ponúkla aj lacnejšia varianta, za 150 000 eur. 
Tímea Tóthová mi odprezentovala klasický dvojposchodový dom pre mladé rodiny s množstvom svetla v podkroví s kompletnou dokumentáciou, stačí len začať.
Škola túto aktivitu podporuje, o čom svedčí aj každoročná účasť vedenia školy na celoštátnej prehliadke víťazných prác v Bratislave. Mgr. Csaba Bóna vidí najväčší prínos v možnosti stretnúť sa a porovnávať sa – nielen pre jednotlivcov, ale aj pre samotné školy. Je to jedno z najideálnejších prepojení školy s praxou – súťaživou formou sa podporuje tvorivé uplatnenie teoretických vedomostí na konkrétnom projekte. Práce posudzuje porota odborníkov z praxe a firma VELUX tento rok prvýkrát vydala aj reprezentačný katalóg víťazných prác. Vďaka patronátu ŠIOV-u pod vedením Ing. Aleny Galanovej je záverečná prehliadka vždy dôstojným zavŕšením celoročnej snahy študentov, ale aj pedagógov a neformálne určuje smerovanie a nové trendy v staviteľstve. „Možno aj preto mi tohto roku chýbala exkurzia do jedného z výrobných závodov firmy VELUX“ – dodáva zástupca riaditeľa.