Na leto nedám dopustiť!
Aj z praktických dôvodov, to je jasné. Tričká a kraťasy namiesto vetroviek a čapíc, ovocné limonády namiesto horúcich čajov, šalát s kúskom mäsa namiesto dobre prevarenej polievky... leto vonia, leto dobíja. Vietor vlasy neničí, ale sa s nimi hrá a obaľuje vás do ich vône. Dážď nezalieza pod kožu, búrka vyčistí vzduch. A na kliešte už existuje špeciálny sprej, ktorý ich zmrazí, tak paráda.
Ale hlavne!
Leto je najlepším obdobím na zmeny. V lete k nám celkom prirodzene prichádzajú veci, ktoré nám robia dobre, ktoré máme radi a hlavne pre ktoré sa oplatí žiť. Čerstvý vzduch je lepší ako klimatizovaná kancelária. Láska je intenzívnejšia, keď spolu trávime viac času. Jedlo je chutnejšie v tráve pod stromami. S kamošmi je väčšia zábava pri jazere za mestom ako na Facebooku. Kapela znie lepšie na festivale ako z cédečka. Slnko hádže tiene za nás, ak mu nastavíme náš úsmev.
Skúsme tento rok iný model leta ako predtým. Nečerpajme energiu na to, aby sme potom vydržali jeseň, zimu a vyčkávali na ďalšie leto. Pamätajme si, čo všetko v nás vyplavuje endorfíny a nechajme si to v živote po celý rok. Možno nás to bude stáť rozhodnutia. Veľké. Odvážne. Možno sa vykašleme na „prácu snov“, možno sa naplno vrhneme do neistého projektu. Ale nenechajme skvelý pocit z leta odísť...
Udržme si ho v sebe. To slniečko v nás nám budú mnohí závidieť. Aj naša školská stránka bude mať prázdniny, tak sa tešte na september.
Príjemnú dovolenku, milí kolegovia, veľa oddychu, menej práce a s elánom do nového školského roka. Dovidenia!
Lučenci oslovil môj žiak Tibor Husár. Nebolo možné nezbadať v jeho očiach radosť a nadšenie, aké sa u študenta strednej školy vidí stále zriedkavejšie. Ponúkol mi mobil a v ňom, čuduj sa svete – dom so strešnými oknami, svetlovodmi, jazierkom, záhradou so všetkými ekologickými vymoženosťami, 
obložený elegantnou bridlicou, s malým altánkom. Ako typická jazykárka som bola okamžite unesená možnosťami dnešného stavebného a projektantského priemyslu. Na konci veľkej prestávky som bola presvedčená, že dom si dám postaviť. Nuž ale konkurencia nespí a hneď som dostala ďalšiu ponuku na nízkoenergetický dom. Už napohľad vyzeral úžasne a Oliver Tibor Kašinský naprojektoval zaujímavo presvetlený dom tak úsporne, že mesačné náklady na jeho prevádzku by nepresiahli 40 eur. Cena 200 000 euro na kľúč ma však trochu zaskočila a ako správny zákazník som zaváhala. Nevadí, hneď sa mi ponúkla aj lacnejšia varianta, za 150 000 eur. 
Tímea Tóthová mi odprezentovala klasický dvojposchodový dom pre mladé rodiny s množstvom svetla v podkroví s kompletnou dokumentáciou, stačí len začať.
Škola túto aktivitu podporuje, o čom svedčí aj každoročná účasť vedenia školy na celoštátnej prehliadke víťazných prác v Bratislave. Mgr. Csaba Bóna vidí najväčší prínos v možnosti stretnúť sa a porovnávať sa – nielen pre jednotlivcov, ale aj pre samotné školy. Je to jedno z najideálnejších prepojení školy s praxou – súťaživou formou sa podporuje tvorivé uplatnenie teoretických vedomostí na konkrétnom projekte. Práce posudzuje porota odborníkov z praxe a firma VELUX tento rok prvýkrát vydala aj reprezentačný katalóg víťazných prác. Vďaka patronátu ŠIOV-u pod vedením Ing. Aleny Galanovej je záverečná prehliadka vždy dôstojným zavŕšením celoročnej snahy študentov, ale aj pedagógov a neformálne určuje smerovanie a nové trendy v staviteľstve. „Možno aj preto mi tohto roku chýbala exkurzia do jedného z výrobných závodov firmy VELUX“ – dodáva zástupca riaditeľa.
Anton Grasalkovič, jeden z najvýznamnejších uhorských politikov. V tom čase slúžil ako letné sídlo a stál za mestom. V roku 1775 ho navštívila aj samotná Mária-Terézia. Medzi významnými hosťami bol aj hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý tu uvádzal premiéry svojich hier. Toľko z publikácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.
áj nie je len mesiacom lásky, ale tiež maturitných skúšok. Ak už máte tieto časy za sebou, zaspomínajte si spoločne s nami, ako hrdo ste sa niesli mestom v ten posledný školský deň. Od chvíle, kedy vám pripnú na šaty zelenú stužku, sa študentské dni míňajú, akoby ste mali na krku stopky. Tik-tak-tik-tak. S vidinou otvorenej školskej brány pribúdajú pocity, že škola brzdí, že kradne voľnosť. Preto chce každý zrýchliť čas, nech už je to nezáživné učenie minulosťou. A čím ste bližšie k vytúženému cieľu, tým častejšie narážate na zelenú farbu. Zelená je farba nádeje a upokojuje, takže sa k študentom hodí. A pre nás, dávno odmaturovaných, je aj farbou spomienok.
Slovo maturita pochádza z latinského slova maturitas, čo znamená zrelosť, dospelosť. Aj preto sa maturitnej skúške často hovorí - skúška z dospelosti. Možno ste ale nevedeli, že práve tento výraz bol až do začiatku druhej svetovej vojny oficiálny a na maturitnom vysvedčení ste mohli nájsť výslednú známku ako 
„dospelý s vyznamenaním“, „dospelý“ alebo „nedospelý“. Škoda, že to tak nezostalo, veď byť nedospelým znie omnoho lepšie ako suché NEPROSPEL.
Po zmaturovaní ste vyšli z budovy, kde ste trávili svoju mladosť a cítili ste sa slobodní. A to sú chvíle, ktoré sa oplatí prežiť, hoci netrvajú večne. Dnes by sme snáď už ani ten čas nechceli zrýchľovať. Pri „vyčínaní“ súčasných maturantov 
v uliciach sa len pousmejeme a v duchu si zanôtime starú známu „Vždy, keď idú maturantky mestom..“
Stabilne dobré výkony predviedli aj lučeneckí stredoškoláci. Keďže v tejto vekovej kategórii sa družstvá nebodovali, atléti bojovali najmä sami za seba. Jedným z najúspešnejších študentov v rámci stredných škôl bol Richard Stremi zo Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci. Ten dominoval v kráľovskej disciplíne v behu na sto metrov a následne aj v dvestovke.
Žiaľ, celkový dojem z dobre vykonanej práce kazilo pár jednotlivcov, ktorí akoby boli účastníci letnej dovolenky. Väčšine z nás tých 8 dní ubehlo ako voda a 5.05.2016 po prevzatí si výplat, čakal na nás autobus a nočná jazda naprieč Čechami až domov do Lučenca. Domov sme prišli okolo 6,00 hod. ráno.
Ak predpokladáte, že chlapci si budujú zbierku motýľov pre zvedavé slečny, alebo nebodaj, že sa stali lepidopterológmi, ani jedno nie je správne.
Martin Zajac: „Chodník a jeho realizáciu sme v práci aj presne popísali. Jeho trasa 4 km sa nám zdá vhodná nielen na agroturistiku, ale aj na školské výlety pre mladšie deti. Žiaľ, všetky naše návrhy zostali len na papieri, nakoľko dotknutá obec neprejavila o našu prácu ani minimálny záujem. Toto vnímame ako dosť demotivujúce.“