Štvrtok (26. máj 2016) bol skutočným sviatkom atletiky. Na štadióne Štiavničky sa totiž stretla atletická elita z celého kraja. Domovský stánok banskobystrickej Dukly už tradične hostil krajské kolo v atletike žiakov základných a stredných škôl, na ktorom nechýbali ani ambiciózni Lučenčania.

Stabilne dobré výkony predviedli aj lučeneckí stredoškoláci. Keďže v tejto vekovej kategórii sa družstvá nebodovali, atléti bojovali najmä sami za seba. Jedným z najúspešnejších študentov v rámci stredných škôl bol Richard Stremi zo Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci. Ten dominoval v kráľovskej disciplíne v behu na sto metrov a následne aj v dvestovke.

„So svojimi výkonmi som veľmi spokojný, keďže konkurencia bola naozaj silná a menšie problémy mi narobil aj mierny vietor. Tento pretek považujem za jeden z tých vážnejších a to viac si cením svoje prvenstvá,“ prezradil Stremi, ktorý sa vďaka výsledkom kvalifikoval medzi slovenskú šprintérsku elitu a postúpil na Majstrovstvá Slovenska.

V oboch finálových behoch nechal za sebou svojho najväčšieho rivala a klubového „parťáka“ z MAC Redox-u Lukasa Figu.

Zdroj: Róbert Rácz jr.

          Život píše rôzne príbehy, ktoré častokrát rozhodujú o ľudských osudoch. Tie, ktoré nám na tvári vyčaria úsmev a rožiaria pohľad, sú príbehy radostné a šťastné. Iné sú pre nás úplne obyčajné, nad takými sa v zhone tohto sveta ani nepozastavíme. Ale žiaľ, veľmi často sa stretávame s príbehmi ľudí, s ktorými si osud zahral veľmi krutú hru.

          A takýto je aj príbeh mladej študentky Alexandry  Nociarovej z Boľkoviec, ktorá pred dvomi rokmi svojím hrdinským činom obetavo zachránila ľudský život a zaplatila za to tou najvzácnejšou menou – vlastným zdravím a takmer i životom, keď s ťažkým poškodením mozgu upadla do bdelej kómy. Tento smutný príbeh v okamihu obrátil život naruby nielen jej, ale aj jej najbližším, jej rodine a priateľom. No chladnými nenechal ani ľudí, ktorí Sašku nikdy nestretli a osobne ju nepoznajú.

          Aj na našej škole sa našli dobrí ĺudia, ktorí sa radi a bez váhania zapojili do vyhlásenej zbierky farebných plastových vrchnákov. Zbieral každý, kto cítil, že aj takýmto zdanlivo bezvýznamným spôsobom môže pomôcť a urobiť dobrý skutok. A vrchnáčiky postupne pribúdali. Žlté, červené, oranžové, ružové, modré, zelené... Nič vám tie farby nepripomínajú? Mne pohľad na ne pripomína farby dúhy.

           Naším spoločným prianím je, nech každý jeden vyzbieraný vrchnáčik je poslom pozitívnej energie pre Sašku a jej najbližších. Nech sa všetky farby dúhy spoja a prenesú opäť do jej rozžiarených očí, aby sa mohla vrátiť do života a znova tešiť z farieb dúhy...

Po ročnej prestávke sa opäť 36 žiakov spolu s dvomi pedagógmi, vybralo v ranných hodinách na dlhú cestu autobusom. Cieľom cesty boli Kolešovice a priľahlá obec Heřmanov, kde žiaci-brigádnici mali prežiť 8 zaujímavých dní v chmeľniciach.

Skupinu tvorili už „ starí“ harcovníci, no väčšina nových žiakov nevedela, čo ich ešte čaká a neminie. Cesta ubehla pomerne rýchlo, po ubytovaní a poučení o bezpečnosti pri práci nás čakala prvá večera a spánok. Ráno budíček o 6,00 hod. veľmi dobre nepadol, hlavne žiakom prvákom. No raňajok o 6,45 hod. sa zúčastnili všetci. Následne si prevzali pracovné náradie, picháky, ktorými 8 dní zapichovali do pôdy vodiace drôty na chmeľ. Desiatu, obed, olovrant nám nosili na pole. Vonku na vzduchu všetkým chutilo. Pracovalo sa do  18,00- 19,30 hod. podľa potreby. Na ubytovni nás čakala večera a očakávaná sprcha. Oddychu sa brigádnici dočkali až okolo 20,00-21,00 hod. Večierka o 22,00 hod. väčšine padla vhod. Tí pracovitejší ju často aj predbehli.

Takto to šlo 8 pracovných dní. Menil sa len jedálniček a počasie, kde teplo striedal chlad, bezvetrie vietor, dokonca dáždik vystriedalo krátke sneženie. Výkony žiakov v práci boli rôzne, niektorí zapichali denne do 2000 drôtov, boli aj slabší, ktorým to tak nešlo, no snažili sa. Dosiahli slušné výkony 600- 1200 drôtov za deň.

Žiaľ, celkový dojem z dobre vykonanej práce kazilo pár jednotlivcov, ktorí akoby boli účastníci letnej dovolenky. Väčšine z nás tých 8 dní ubehlo ako voda a 5.05.2016 po prevzatí si výplat, čakal na nás autobus a nočná jazda naprieč Čechami až domov do Lučenca. Domov sme prišli okolo 6,00 hod. ráno.

Uvidíme čo bude o rok ako sa rozhodnú žiaci, či si brigádu zopakujú alebo nie. Je to dobrá skúsenosť ako sa tvrdo robí. Všetci sme sa vrátili zdraví. Verme tomu, že tohtoročná úroda chmeľu bude dobrá a pivo tiež a bude to aj našou zásluhou.

Ing. K. Klincko, Mgr. J. Škantár

23.mája sme sa s geodetmi/geoinformatikmi vybrali na geologickú exkurziu v našom blízkom aj vzdialenejšom okolí. Chceli sme naživo v prírode vidieť to, o čom sa učíme na hodinách základov geológie. Po príchode do obce Hajnáčka sme najskôr vybehli na Ragáč. Ragáč patrí medzi najreprezentatívnejšie príklady vulkanizmu v Cerovej vrchovine s celým radom dobre zachovaných vulkanických foriem. Dal nám síce naráno trochu zabrať, ale jednak pozorovanie troskového kužeľa, sopečných bômb (ktoré miestami sťažovali výstup a zostup) a vulkanicko-exhalačnej studne a jednak výhľady z neho dali rýchlo zabudnúť na strmosť svahu pri výstupe.

 Po zostupe sme minuli stopy po gotickom hrade Hajnáčka, ktorý bol postavený na hradnej skale tvorenej vulkanickým bralom z vyvreliny čadiča, z obdobia finálnej fázy terciérneho vulkanizmu v Západných Karpatoch. Na mnohých miestach skala v minulosti tvorila časť hradieb i vnútornej architektúry, do nej bolo vysekané aj schodište.

Z obce Hajnáčka nás ďalej súradnice viedli smerom na Pohanský hrad. Cestou sme nevynechali na pohľad nevysoký vŕšok Tilič. Vytvára na hrebeni pomyselný ostroh Je tvorený výstupom čadičovej žily na zemský povrch. Keďže je z tvrdšej horniny ako pieskovec v okolí, vytvára v teréne vyvýšeninu. Na vrchole je malá skalka, z ktorej je veľmi pekný výhľad na najkrajšiu časť Cerovej vrchoviny. O pár minút sme už na náhornej plošine, ktorá je na bazaltovom podklade najtypickejšia a najzachovalejšia na Slovensku. Je vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu so stupňom ochrany č.5. Pohanský hrad ukrýva aj pozostatky kamenného valu z doby pobytu Keltov a na jeho vrchole bolo kedysi slovanské hradište, ktoré slúžilo husitom v dobe ich nájazdov ako oporný bod.

Z pohanského hradu klesáme lesmi cerovej vrchoviny a lúkami Medvedej výšiny sa dostávame ku kameňolomu Mačacia, kde sa v minulosti ťažil bazalt najmä na dlažobné kocky. Toto miesto sa využíva vo forme náučnej lokality na dva účely: vedecké a náučno-výchovné. Využitie spočíva napr. v štúdiu a v možnosti demonštrovania vnútornej štruktúry viacerých generácií bazaltových pokrovov, dynamiky pohybu lávy a minerálneho zloženia bazaltu a to pre domácich aj zahraničných odborníkov, pre študentov vysokých škôl či už individuálne alebo v rámci exkurzií.

Z kameňolomu sme sa po zrušenej trati železničky na vývoz vyťaženého kameňa dostali pod hrad Šomoška. Najskôr sme si na v severnom svahu hradného vrchu mohli pozrieť kamenné more. Skladá sa prevažne z úlomkov päť až šesť bokých stĺpov bazaltu. Táto kamenná stráň vznikla sčasti zvetraním skalných výstupov bazaltu na hradnom vrchu a má prirodzený pôvod. O pár minút sme už stáli (ale asi viac sedeli) pod  9 metrov vysokým kamenným vodopádom, geomorfologickým útvarom, odkrytým v 14. storočí ťažbou bazaltu na výstavbu hradu. Mohli sme sledovať päť až šesť bokú odlučnosť bazaltu na okraji krátera s prechodom do lávového prúdu. Stĺpovitá odlučnosť je charakteristická pre homogénnu lávu, najmä pre bázické horniny a je vždy orientovaná kolmo na plochu chladnutia. V Cerovej vrchovine sa vyskytuje bežne, no v takejto ohnutej forme sa radí medzi európske unikáty. Sopka na Šomoške je jednou z viacerých malých erupčných centier, ktoré sa vytvorili na hlbokých zlomoch zemskej kôry, vzniknutých následkom vyvrásnenia centrálnych častí Západných Karpát.

Po krátkom občerstvení pod hradom sme sa náučným chodníkom vrátili na parkovisko a pokračovali na zastávku autobusu v obci Šiatorská Bukovinka. Na prvý pohľad by málokto predpokladal, že máme za sebou „hodinu“ geológie s dĺžkou 24,5km J

2. kolo prijímacích skúšok sa bude konať v utorok 21. júna 2016.

 

UCHÁDZAČOM O ŠTÚDIUM

PONÚKAME VOĽNÉ MIESTA V ŠTUDIJNÝCH ODBOROCH:

 

• 3650 M staviteľstvo (vyuč. jazyk slovenský)
• 3650 M staviteľstvo (vyuč. jazyk maďarský)
• 3650 M staviteľstvo (športová trieda, vyuč. jazyk slovenský)
• 3692 M geodézia, kartografia a kataster (vyuč. jaz. slovenský)
• 3692 M geodézia, kartografia a kataster (vyuč. jaz. maďarský)

 

Vyplnené a potvrdené prihlášky na štúdium na SŠ môžete doručiť poštou alebo osobne na sekretariát riaditeľstva školy.

 

Mgr. Ladislav Vikor, riaditeľ školy, (v.r.)

Výsledky 2. termínu 1. kola prijímacích skúšok 2016 nájdete roztriedené podľa študijných odborov v nasledovných tabuľkách:

 

3650 M staviteľstvo - vyučovací jazyk slovenský:

PS_2016_STV-SK2.pdf

 

3692 M geodézia, kartografia a katester - vyučovací jazyk slovenský:

PS_2016_GKK-SK2.pdf

Je už tradíciou mesta Lučenec usporiadať športové podujatie Matičný beh. Ide už o XXII. ročník Behu mládeže o Pohár Domu Matice Slovenskej. Naši študenti sa každoročne zúčastňujú tohto  behu. Je to atletická súťaž, kde súťažia jednotlivci ale aj družstvá.

Súťažiaci z našej školy:

Nikoleta Malatincová , Deana Fridrichová, Silvia Rendeková – I.A

Ramóna Botošová –II.A

Samuel Filip Drahovský, Dávid Telek –II.S

Barbora Černáková – III.A

Michal Mojžiš, Gergő Kelemen –III.S

Marek Majkút – IV.D

Trasa viedla cez Námestie republiky, okolo Galérie tri okruhy 2100 m. V kategórii „I“ juniori, naši študenti obsadili prvé tri miesta a to v poradí :

1. Michal Mojžiš

2. Marek Majkút

3. Gergő Kelemen

Aj v kategórii „družstvá“, obsadila naša škola 1. miesto.

Všetkým  srdečne blahoželáme.

Výsledky 1. termínu 1. kola prijímacích skúšok 2016 nájdete roztriedené podľa študijných odborov v nasledovných tabuľkách:

 

3650 M staviteľstvo - vyučovací jazyk slovenský:

PS_2016_STV-SK.pdf

 

3650 M staviteľstvo - vyučovací jazyk maďarský:

PS_2016_STV-HU.pdf

 

3692 M geodézia, kartografia a kataster - vyučovací jazyk slovenský:

PS_2016_GKK-SK.pdf

Moderné technológie sú už pre nás samozrejmosťou - stlačíte tlačidlo a je to. Našťastie nemusí každý vedieť, že to v skutočnosti také jednoduché nie je. Často stojí za úspešnou aplikáciou množstvo doslova aj fyzickej driny. Neveríte?

Jozef Slovák: „Skutočne je to tak. Množstvo hodín sme presedeli pred počítačom, vytvorili sme digitálny model reliéfu, analyzovali sme terénne dáta a dáta o motýľoch ... čo nám však dalo zabrať najviac, bol odchyt motýľov. Je to stále klasika: jemná sieťka, šikovnosť a koordinované pohyby.“

„...a aj istá kondícia,“ pokračuje Martin Zajac, „keďže motýle majú radi teplé slnečné dni. Niektoré krásne exempláre babôčky pávookej boli zatúlané a žltáčiky nesmierne hravé a ulietané.“

Ak predpokladáte, že chlapci si budujú zbierku motýľov pre zvedavé slečny, alebo nebodaj, že sa stali lepidopterológmi, ani jedno nie je správne.

Správne je, že obidvaja sú študentmi SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci a reprezentovali školu na celoštátnej prehliadke SOČ v Modre 27.-29. apríla 2016. Prácou Terénny výskum a tvorba modelu výskytu denných motýľov získali aj ocenenie poroty v odbore geoinformatické služby.

V čom vidí prínos ich práce Ing. Pavol Fodor, ktorý študentov viedol a často aj motivoval:

„Tímová práca oboch žiakov je spracovaním dát trojročného výskumu z diplomovej práce Mgr. Janky Fodorovej z Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a ich vlastného jednoročného výskumu v teréne a ponúka ucelený pohľad na výskyt motýľov v lokalite a tým umožňuje pomerne presne a zodpovedne analyzovať stav životného prostredia. Jednoznačne môže slúžiť ako podklad pre ďalší rozširujúci prípadne komparatívny výskum, môže sa však využiť aj v praxi - pri vybudovaní náučného chodníka na zvýšenie povedomia o význame motýľov a ich výpovednej hodnote o stave životného prostredia.

Martin Zajac: „Chodník a jeho realizáciu sme v práci aj presne popísali. Jeho trasa 4 km sa nám zdá vhodná nielen na agroturistiku, ale aj na školské výlety pre mladšie deti. Žiaľ, všetky naše návrhy zostali len na papieri, nakoľko dotknutá obec neprejavila o našu prácu ani minimálny záujem. Toto vnímame ako dosť demotivujúce.“

Jozef Slovák: „Ak už spomíname negatíva, mňa zarmútila skutočnosť, že napriek tomu, že celá práca je tímová, obhajoby a súťaže – aj na celoštátnej úrovni – sa môže zúčastniť vždy len jeden žiak. Nie je to dobrý signál, veď dnešné rozsiahlejšie interdisciplinárne problémy musia riešiť často celé tímy odborníkov.“

Martin Zajac: „Nazdávam sa, že aj naša aplikácia by sa dala viac rozšíriť, či už vzhľadom na územie, alebo aj iné druhy živočíchov, rastlín, prípadne osôb. Možností je neúrekom. Oboch nás teší hlavne to, že sme prezentovali široké možnosti využitia našich vedomostí z oblasti GIS v praxi.“

Zostáva už len dodať, že nás tešia nielen tieto, ale každoročné vynikajúce výsledky našich študentov na celoštátnych prehliadkach SOČ, ktoré sú dôkazom skutočného prepojenia školy s praxou.

Srdečne gratulujeme!

Zhovárala sa PhDr. Olívia Sojková.

Každý rok sa druhá májová nedeľa nesie v znamení osláv všetkých mamičiek. Ide o medzinárodnú udalosť, keďže nielen u nás na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách sa tento deň oslavuje ako Deň matiek.

Preto milé pani profesorky a všetky ženy – mamičky, prijmite od nás študentov malý slovný darček.

Nie je nič váženejšie ako byť matkou. Všetky matky určite potvrdia, že byť mamou je niečo nádherné, napĺňajúce, radostné, zároveň aj zodpovedné, veľa razy náročné, niekedy bolestné.

Všetci to vieme. Pre každého je jeho mamka tou najdôležitejšou osobou na svete. Mamka je ten človek, ktorého náruč sme pocítili ako prvú. Bolo to jej objatie, jej pohladenie, čo sme pociťovali od prvých dní nášho života. Jej hlas sme počúvali, učili sa prvé slová od nej.

Mama si zaslúži nielen našu úctu, zaslúži si našu lásku, zaslúži si, aby sme sa starali o jej šťastie. Deň matiek je príležitosť všetko toto si pripomenúť, aby sme na to v bežiacom kolobehu života nezabúdali. Zároveň je to dôvod, aby sme svojej mame vyjadrili city, aby sme ju objali, pripravili jej radosť.

A preto aj dnešné poďakovanie je venované matkám. Je venované mamám všetkým, či už majú deti malé a venujú im svoju každodennú starostlivosť, alebo sú to mamy už s deťmi dospelými, ktoré si už drobnými starosťami prešli a teraz prežívajú zas to, čím žijú ich deti. Však nenadarmo sa hovorí, malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti. Čo všetko si musí jedna matka prežiť, viete len vy ženy.

Prajem teda všetko dobré všetkým mamičkám. Mladým mamičkám, aby si užívali radostí so svojimi detičkami a taktiež mamkám skoršie narodeným, aby im ich veľké deti prinášali viac radostí ako starostí.

Všetko dobré vám prajeme.   

Rebeka Karboníková II.A

Moja kamarátka v lete na chalupe presedela pol dňa na pni na kraji lesa. Len tam totiž mala telefónny signál. Pracovala. Jej dcéra prišla na pár dní za ňou a namiesto pozdravu si pýtala heslo na wifi. Smiešne? No ani nie.

Každý piaty Slovák je vraj od niečoho závislý. Keď si odmyslíme batoľatá, novorodencov a starčekov, dospejeme k záveru, že závislosť sa týka každého jedného z nás. Wifi doma nevypína asi nikto, mobilné telefóny si so sebou nosíme už aj na toaletu, emaily kontrolujeme v pravidelných intervaloch a na sociálnych sieťach trávime podstatnú časť nášho voľného času. Ak týmito aktivitami denne trávime viac ako 3 hodiny, z odborného hľadiska máme problém. Medzi najčastejšie nelátkové závislosti, ktoré sa za posledné roky stali našimi tichými spolubývajúcimi, patria závislosť od internetu, televízie, ale aj mobilných telefónov.

Radíme sem tiež vorkoholizmus, šopoholizmus a neuveríte, no v psychológii je už celkom jasne definovaná aj závislosť od solária.

Rozmenené na drobné: vorkoholizmus- chorobná závislosť od práce. Vorkoholik myslí na prácu stále aj mimo nej, nevníma okolie.

Šopoholizmus – Je neovládateľná túžba nakupovať. Čo vyvoláva pocit viny, výčitky a hnev. Tanorexia- chorobné vystavovanie sa slnečnému žiareniu

A ako vznikajú nelátkové závislosti? Viac času trávime pri činnostiach, ktoré nám spôsobujú príjemné pocity. Časom začneme tieto činnosti uprednostňovať pred inými. Sme zaujatí, nevnímame okolie a jeho spätnú väzbu. Získavame presvedčenie, že to, čo robíme, nám neubližuje, iné si  nepripúšťame. A to je omyl.  Tak čo študenti, zamyslime sa nad sebou.

Síce v maďarčine, ale krátka reportáž o Medzinárodnom geodetickom päťboji si viete pozrieť tu:

Az alábbi linkeken elérhető a Nemzetközi Geodéta Ötrpóbáról készült rövid riport:

Link 1:

http://www.hirek.sk/video/20160420203354/Nemzetkozi-Geodeta-Otproba-Nogradban.html

Link 2:

https://www.facebook.com/bonacs74/posts/10205826833859302?pnref=story

Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera v Lučenci bola v dňoch 15. - 17. apríla 2016 organizátorom XI. ročníka Medzinárodného geodetického päťboja, súťaže pre stredné geodetické školy. Súťaže sa zúčastnilo 25 zmiešaných družstiev z 15-ich miest Slovenska, Maďarska a Česka, spolu viac ako 100 žiakov a učiteľov. Hlavnými partnermi súťaže pre tento ročník bola firma Leica a jej slovenský partner Geotech a Spolok maďarských expertov poľnohospodárstva MASZE Europea Hungary z Budapešti. Ceny do súťaže venoval miestny súkromný podnikateľ Ing. Erik Šándor z obce Pleš.

V prvý deň súťaže po registrácii si účastníci spoločne vypočuli odbornú prednášku o geoinformatickej aplikácii  Snap2Map. Je to aplikácia, ktorú záujemcovia o mini súťaž museli stiahnuť a nainštalovať do svojich smartfónov. Cieľom tejto súťaže bolo vytvoriť tzv. storymap v uliciach Fiľakova, kde boli ubytovaní účastníci týchto pretekov. „Mapové príbehy” hodnotila odborná porota, ktorej členmi boli zástupcovia firmy Esri, ktorá vyvinula mobilnú aplikáciu, ale i nezávislí rozhodcovia súťaže a učitelia zúčastnených škôl. Za najlepšiu a  najvtipnejšiu príhodu, obohatenú o fotografie z ulíc Fiľakova porota vyhodnotila príhodu zraneného kamienka, ktorú vytvorilo súťažné družstvo z maďarského mesta Miškolc.

V sobotu skoro ráno vyrazili autobusy so súťažiacimi na palube do maďarskej obce Ipolytarnóc. Spred hlavnej budovy prírodnej rezervácie pravekých pozostatkov vyštartovali trojčlenné zmiešané družstvá, aby zdolali približne 15 kilometrovú trasu v teréne a došli do cieľa v Pleši. Aby pretek nemal charakter iba cezpoľného behu, súťažiaci  sa museli dostať  pomocou GPS súradníc na 5 stanovíšť.  Na jednotlivých stanovištiach riešili rôzne, hlavne praktické úlohy. Ich úlohou bolo pripraviť meračský prístroj na meranie centráciou a horizontáciou, mali za úlohu zistiť výškové prevýšenie niveláciou, poskladať mapu Európy z drevenej skladačky a vytvoriť logické páry z geodetických prístrojov a k nim patriacich pomôcok. Ďalej určovali výšku trigonometrickou metódou a na poslednom stanovišti určovali výmeru. V tomto ročníku súťaže bolo možné vyriešiť aj dve extra úlohy za bonusové body. Podmienkou získania týchto bodov bolo  najprv uhádnuť, aké čísla sú priradené ktorým štátom na slepej mape Európy V druhej časti úlohy museli tiež na slepej mape uhádnuť názvy miest, z ktorých sa zúčastnili geodetické školy za prvých 10 rokov Medzinárodného geodetického päťboja.

Mnohí aj tento rok so sklamaním museli skonštatovať, že sa ešte z geodézie majú čo učiť. Väčšina zúčastnených škô ale právom môže byť hrdá na svojich žiakov. Najviac hrdí môžu byť učitelia víťazných tímov:

KategóriaA                                                                                Kategória B

1. Lučenec - družstvo B                                                         1. Lučenec - družstvo A

2. Lučenec - družstvo A                                                         2. Lučenec - družstvo B

3.Letohrad (z Česka) - družstvo A                                       3.Letohrad (z Česka) - družstvo A

Veríme, že aj v budúcom roku sa nám podarí zorganizovať túto jedinečnú súťaž pre stredné školy s geodetickým zameraním.

Csaba Bóna

15. apríl 2016 - už po 20- ty krát sa ulice miest a obcí v jediný deň v roku- zaplavia žltými narcismi. Je to jedinečná verejno-prospešná zbierka Ligy proti rakovine. Každý, kto si pripne narcis na svoj odev, vyjadrí gestom podporu a spolupatričnosť s tými, ktorí bojujú s rakovinou.

Pripnutím žltého kvietku v Deň narcisov vysielame onkologickým pacientom odkaz, že nie sú vo svojom ochorení sami. Týka sa to nás všetkých.

V piatok 8. apríla 2016 sa v priestoroch Spojenej školy Kremnička v Banskej Bystrici uskutočnilo krajské kolo prehliadky prác SOČ, na ktorom nechýbali ani žiaci našej školy.

SPŠ stavebnú O. Winklera v Lučenci na tejto významnej mimoškolskej činnosti žiakov stredných škôl reprezentovali traja žiači IV. D triedy, s dvoma prácami v súťažnom odbore 05 – Životné prostredie, geografia, geológia.

Súťažná práca žiakov Martina ZAJACA, Jozefa SLOVÁKA s názvom Terénny výskum a tvorba modelu výskytu denných motýľov pre GIS sa aj napriek tvrdej konkurencii jednotlivých súťažných prác umiestnila na veľmi peknom 2 mieste.

Žiačke Svetlane UHRINOVEJ s prácou Vizualizácia mesta Lučenec v prostredí ArcMap sa v tvrdej konkurencii umiestniť síce nepodarilo, ale bojovala veľmi statočne a zato jej patrí tiež pochvala.

Žiaci Martin Zajac a Jozef Slovák si svojím umiestnením  vybojovali  postup na Celoštátnu prehliadku prác SOČ, ktorá sa uskutoční v dňoch 26. - 29. apríla 2016 na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave.

Dúfame, že aj na tejto prehliadke budú naši žiaci úspešní a prinesú ocenenie tak, ako sa to po minulé roky podarilo študentom našej školy.

Na záver našim oceneným žiakom  srdečne blahoželáme.

Angela Fajdová

metodik SOČ

Tu si viete pozrieť definitívne výsledky talentových skúšok:

 

Vysledky_talentovych_skusok_2016

     Na našej škole je už tradíciou, že sa každý rok zapájame do súťaže Stredoškolská odborná činnosť, ktorej hlavnou myšlienkou je prispievať k vyhľadávaniu talentovaných a nadaných žiakov stredných škôl, rozvíjať tvorivé   myslenie žiakov, rozširovať a upevňovať ich odborné vedomosti , zručnosti a  vytvárať trvalý vzťah k príslušnému študijnému odboru.

     Táto myšlienka, aj tento školský rok oslovila  niekoľkých našich nadaných žiakov  a vďaka nim sme mohli  dňa 10. marca 2016 uskutočniť Školské kolo prezentácie a obhajoby prác SOČ.

     V odbore 05 – Životné prostredie, geografia, geológia sa jej zúčastnili traja žiaci s dvomi súťažnými prácami:

Svetlana UHRINOVÁ (IV.D) s prácou Vizualizácia mesta lučenec v prostredí ArcMap

Martin ZAJAC, Jozef SLOVÁK (IV.D) s prácou Terénny výskum a tvorba modelu výskytu denných motýľov pre GIS  

      Súťažiaci sa aj napriek počiatočnej tréme snažili, čo najlepšie odprezentovať svoje práce , pričom vložili do obhajoby vlastné myšlienky a odporúčania pre využitie v praxi. Pri obhajobe využívali aj rôzne vizualizačné prostriedky.

      Odborná hodnotiaca komisia na základe preštudovania predložených prác a vlastnej obhajoby určila nasledovné poradie umiestnenia prác:

1. miesto - Martin ZAJAC, Jozef SLOVÁK (IV.D) s prácou Terénny výskum a tvorba modelu výskytu denných motýľov pre GIS

2. miesto -  Svetlana UHRINOVÁ s prácou Vizualizácia mesta Lučenec v prostredí ArcMap

     

Obidve práce postupujú na krajské kolo SOČ, ktorá sa bude konať 8. apríla 2016 v Banskej Bystrici.

Všetkým umiestneným študentom zo srdca gratulujeme!

Na záver by som sa rada poďakovala aj konzultantom prác, ktorí si v záplave práce našli čas, usmerňovali a podporovali  žiakov v tejto mimoškolskej činnosti.

Angela Fajdová – metodička SOČ

Veľkonočné tradície nie sú len o šibaní a oblievaní. Obdobie Veľkého pôstu a Veľkej noci sa od nepamäti nieslo v znamení tradičných zvykov, ale aj takmer zabudnutých magických rituálov. Vyskúšate niektoré z nich?

Kedysi dbali slovenské rodiny na dodržiavanie tradícií oveľa viac než dnes. Pôsty bývali také prísne, že sa počas nich používal iný riad na varenie, aby sa z neho nedostal kúštik masti alebo mäsa do jedla. Etnologička a historička Zora Mintalová Zubercová vo svojej knihe Tradície na Slovensku zozbierala množstvo zaujímavých materiálov.

Keď dievky čarovali. Keďže ostať starou dievkou bolo nesmiernou hanbou, slobodné dievčence často využívali rôzne rituály a čary, aby zistili, kedy a za koho sa vydajú. Napríklad uchmatli mužom nohavice, dali si ich pod vankúš a čakali, čo sa im prisní.

Ale vráťme sa k veľkonočnému týždňu, ktorý nasleduje po Kvetnej nedeli, keď sa v kostoloch svätili zelené ratolesti- išlo o pripomienku na vstup Ježiša do Jeruzalema, keď ho ľudia vítali pred ukrižovaním zelenými palmovými ratolesťami.

Vajíčkom proti zlým duchom. Na Bielu sobotu sa v každom dome varili vajíčka –symbol plodnosti, nového života aj ochrana pred zlými duchmi. Klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša, červené víno jeho krv, k šunke sa varil chren ako spomienka na umučenie.

Veľkonočný pondelok patril šibačke a oblievačke. Dnes tieto zvyky splynuli, pretože niekedy sa na západe len šibalo a na východe oblievalo.

Číslo 22 je možno obyčajné číslo, ale ak ho spojíme s významnými dňami v environmentálnom kalendári, zistíme, že dva dôležité dni pripadajú práve na dátum 22. Je to Deň vody, ktorý býva 22. marca a Deň Zeme, ktorý oslavujeme 22. apríla.

Deň Zeme vznikol ako reakcia na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia. Iniciátorom bol environmentálny aktivista, senátor Spojených štátov z Wisconsinu, Gaylord  Nelson. Tento deň sa začal oslavovať od roku 1970. Jeho cieľom je pripomenutie si našej závislosti na cenných daroch poskytované Zemou. Je potreba si uvedomiť, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné, a preto sa treba venovať otázkam životného prostredia a prostredníctvom spoločného celosvetového úsilia chrániť jej poklady pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na Zemi.

Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 a to Valným zhromaždením OSN na konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Svetový deň vody sa oslavuje od roku 1993 každoročne práve 22. marca. V tento deň sa jednotlivé krajiny venujú aktivitám, ktoré majú za cieľ informovať verejnosť o význame vody.

Aj naše mesto Lučenec, podporuje zapojenie stredných škôl do tohto podujatia. Z našej školy sa tejto iniciatívy chytili študenti  I. a II. ročníka pod vedením triednych učiteľov. Čistili cestu k Čárde, okolie priehrady Ľadovo a mestské lesy. Druhá  trasa viedla popri bývalej železničnej vlečke Jánošíkova po Rúbanisko.

Snažíme sa vštepovať našim študentom myšlienku, že by  mali myslieť na našu Zem každý deň, nielen počas významných dní,  resp.  myslieť minimálne na naše okolie, či už ide o okolie školy, okolie našich domovov....a tieto miesta neznečisťovať, starať sa o zeleň a robiť všetko preto, aby sme mali svoje životné prostredie krajšie a príjemnejšie na život. Veď aj slávny G.B.Shaw povedal : "Naučili sme sa lietať v povetrí ako vtáky, potápať pod vodou ako ryby. Zostáva len jediné: „Naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia."

Áno, naše poďakovanie patrí ľuďom, ktorí  sa v tejto ťažkej dobe, keď sa takmer vo všetkých oblastiach prejavuje nedostatok finančných prostriedkov, rozhodli pomôcť našej škole poskytnutím stavebného materiálu.

Poďakovanie patrí p. Mariánovi Svoradovi z firmy SVOMA s.r.o. ,ktorej predmetom činnosti sú dopravné, inžinierske, pozemné, priemyselné stavby a stavby podľa požiadaviek.

Ďakujeme firme OK Trend Fiľakovo, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, výkon činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru - pozemné stavby, kontroly správnosti oceňovacích prác a ich podkladov, zabezpečenie vyjadrení, rozhodnutí a ostatných podkladov pre vydanie územných rozhodnutí a stavebných povolení, rozpočtové práce a kalkulácie stavieb, maloobchodná činnosť - stavebniny, kúpeľňové štúdio a farby-laky.

Ďakujeme tiež p. Milanovi Mrvovi z firmy KOLEK s.r.o., ktorej predmetom činnosti je výstavba a rekonštrukcia stavieb, výroba a predaj betónu, doprava stavebného materiálu, fasádne, búracie, výkopové a zemné práce, zatepľovanie, stolárske, zámočnícke a klampiarske práce.

Ďakujeme aj p. Gyulovi Kollárovi z firmy EX-BA s.r.o., ktorá realizuje komerčné a privátne referenčné práce v interiéri a v exteriéri.

Naši sponzori dodali materiál na rekonštrukciu školských dielní, ktoré budú slúžiť na prax našim študentom.

Ďakujeme!

Vedenie školy a zamestnanci