Naše dobrodružstvo začalo 26. apríla pred budovou školy, kde nás čakal vyhriaty autobus.
Plní očakávania sme vyrazili do Čiech. Dlhú cestu sme si skracovali počúvaním hudby, hraní kariet, krátkymi prestávkami na pumpách. Konečne sme dorazili do dedinky Kolešovice. Navôkol samé polia, ktoré čakali na naše usilovné ruky.
Vošli sme do areálu, kde sme mali stráviť deväť dní. Naše prvé dojmy z izieb boli rôzne. Staré dvojposchodové postele, piecka, vankúše plnené slamou, žiadne skrine. Nevedeli sme si predstaviť život na tomto mieste. Jeden z najväčších problémov každého z nás bol život bez WiFi. Vybalili sme si veci. Na stôl, ktorý sme tam mali, sme vyložili paštéty, rožky, fašírky a všetky cukrovinky. Večer od vzrušenia, že čo nás čaká za prácu, sme nevedeli zaspať. Ráno nás budil chlad, pretože sa v noci nikomu nechcelo vstávať k piecke. Obliekli sme sa do montérok a vyrazili na raňajky.
O 7:30 sme sa ocitli na poli. S vypúlenými očami sme sa pozerali na tie kilometrové polia, na obrovské stĺpy a drôty, ktoré z nich viseli. Blato nám znepríjemňovalo prácu, mali sme ho až po uši. Do rúk sme dostali picháky (náš pracovný nástroj). Pridali sa k nám tri ženy, ktoré nám pomáhali, zaučovali nás. Začali sme pracovať (pichať). Chytili sme tenký drôt, ktorý visel zhora, spravili naň mašličku a pichli do zeme. Takýchto drôtov za 6,5 dní sme napichali 200 000 ks. Veru nás aj boleli ruky, nohy. Večer sa nám snívalo, ako pracujeme a picháme drôty. Naša fantázia pracovala. Keď sme sa pozreli na strop videli sme samé drôty. Na pole k nám každý deň chodievalo biele auto s desiatou, obedom, olovrantom a večerou. Zhodli sme sa aj s profesormi, že nám zrejme varí Gordon Ramsay. Česká kuchyňa mala zvláštne kombinácie jedla ako napr. párky s kašou.
Konečne sme sa prepichali na koniec týždňa. Sladká peňažná odmena na nás čakala spoza dverí. Radosť z peňazí a odchodu domov bola nádherná. S plnou peňaženkou sme sa rozlúčili a vyrazili domov. Cestou naspäť sme si pozreli krásnu Prahu a zastavili pri McDonald’s-ovi.
Touto brigádou nás sprevádzali páni profesori László Fazekaš a Jakub Škantár, ktorým ďakujeme za veľa.
Erik Szabó, I. A


- aby prišli do školy alebo do práce v ľudovom kroji. Hrdo sa hlásime k iniciátorom, ktorými sú žiaci našej školy, Michal Koristek a Alžbeta Čajková. Prvotným podnetom bol ich príchod na maturitné skúšky v ľudových krojoch. Cestou mest
om pozerali na nich okoloidúci s úžasom v očiach ako aj s prekvapením, čo ich inšpirovalo k tomu, aby uliciam znovu vdýchli závan histórie.