Už ste niekedy zažili pocit, že ste v učebni od rána 8.30 do 15.30 (1 hod obedňajšia prestávka), učíte sa a ste pri tom šťastní, smejete sa a odchádzate mladší ako ste prišli?
Nepredstaviteľné?
Keby som to nebola zažila na vlastnej koži, neuverím ani ja.
Nemecké vydavateľstvo Hueber Verlag zorganizvalo v Bratislave v dňoch 30. a 31. augusta 2016 odbornú koferenciu pre učiteľky a učiteľov (zúčastnil sa jeden) nemeckého jazyka. Hosťom konferencie bola aj vynikajúca vedkyňa PD Dr. habil Marion Grein z Johannes Gutenberg-Universität v meste Mainz. Vo svojej prednáške a dvoch workshopoch nám sprostredkovala najnovšie výskumy a zistenia z neurodidaktiky, ktoré dokazujú, že učenie naozaj nesmie byť mučenie. A keďže nás čaká nový školský rok, podelím sa s Vami o pár užitočných informácií.
.jpg)
Rodíme sa s fantastickým arzenálom nervových buniek – sto miliárd, z toho v mozgu ich je sedemnásť miliárd. Počúvanie sa plne rozvinie už v prenatálnom štádiu nášho života, takže sa rodíme aj s úžasnou schopnosťou rozoznať zvuky všetkých 7000 jazykov, ktoré na svete existujú. Napríklad – dokážeme všetci (aj Slováci) počuť rozdiel medzi čínskym l a r. Pokiaľ túto schopnosť netrénujeme, automaticky ju v 11. mesiaci života strácame. Rovnako je to aj s nervovými bunkami. Ak medzi nimi nevznikajú spojenia – neučíme sa.
Dobrá správa je, že ak sa neučíme, neznamená to automaticky, že sme leniví. O tom, či sa niečo chceme alebo nechceme naučiť rozhoduje totiž náš limbický systém, pretože učenie je dôsledkom synapsy, čiže spojenia medzi neurónmi. Limbický systém je ochotný spolupracovať, len ak dostane za odmenu telu vlastné opiáty – asi 60 doposiaľ známych zlúčenín ako napr. dopamín a oxytocín. Veľmi zjednodušene: môžeme sa učiť, len keď sme šťastní. To dokážeme maximálne 6 z 24 hodín denne. U malých detí trvá jednorázové vylúčenie dopamínu maximálne 8 minút, u dospelých 20-30 minút. Pozitívne emócie preto otvárajú dvere k učeniu sa a aj k učeniu.
Teraz by mali nasledovať rady, aké sú tie správne metódy. Žiaľ, nič univerzálne neexistuje, pretože každý je iný. Napríklad ženy majú o 30 % viac prepojení medzi pravou a ľavou hemisférou ako muži, nehovoriac o kultúrnych, sociálnych, vekových a geografických rozdieloch medzi ľuďmi. Jeden príklad za všetky: Nemci pri výslovnosti využívajú 250 tvárových svalov, Taliani len 50.
Existuje však overený a jednotný recept na to, ako náš mozog zaručene omladne: stačí prepojiť pravú a ľavú hemisféru, prednú a zadnú časť mozgu. Je to veľmi jednoduché: učte sa cudzie jazyky; je to činnosť, ktorá je skutočným mozgovým liftingom. Čím viac cudzích jazykov, tým lepšie. Aby sa predchádzalo demencii, uvažujú nemecké inštitúcie o zavedení vyučovania minimálne 3 cudzích jazykov paralelne.
Všetky ostatné tipy a triky, ktoré som sa na konferencii naučila budú určite v tomto školskom roku súčasťou aj mojich vyučovacích hodín.
PhDr. Olívia Sojková
brať si za miesto dovolenky Dagebüll na nemecko-dánskej hranici k takýmto zážitkom určite patrí. Severné more je tu veľmi roztopašné, príliv a odliv Vás naháňa ako päťročné dieťa. Chvíľu vidíte na horizonte sedem ostrovov a o dve hodiny môžete veselou chôdzou po dne nedávneho mora prejsť až k poslednému. Ja som došla len k prvému, pretože príliv sa blížil a chcela som sa vrátiť späť na pevninu. Prenocovať na ostrovoch nie je problém, ale bála som sa 
rôznych morských nástrah - hmla, piráti a tulene. Poviete si, čo už taká hmla - stačí päť minút a nevidíte iba vlastný nos v nekonečnom odlive, kde teda žiadne turistické značky nie sú. Piráti sú, bolo nám povedané, hlavne zo Somálska a niekoľko vojnových lodí Nemecka a Dánska má čo robiť. No a na každom rohu pobrežia visia špeciálne varovania o tom, že rozkošné tulene Vám môžu v nestráženej chvíli na jeden hlt skonzumovať aj celú ruku namiesto menšej ryby.
s malebnými plážovými domčekmi a košmi. Voda bola super teplá, takže názov „Severné more“ sa zdal úplne mimo, až kým som sa nedostala o pár kilometrov ďalej. Dánsky ostrov Romo ukázal naozajstný sever s energickým vetrom a dosť nehostinným počasím. Vyvážila to skutočnosť, že sme sa autom dostali až na niekoľko kilometrov širokú piesčitú pláž a driftovanie tu patrilo k povinnej jazde. A možno maličkosť, ale veľmi výpovedná - všade splachovacie toalety s tečúcou vodou a toaletným papierom.
Nadchli ma aj Severania - je to moje pomenovanie obyvateľov severného Nemecka, Dánska a Nórska a asi aj všetkých ostatných. Podľa viacerých prieskumov patria hlavne Dáni k najšťastnejším ľuďom sveta a je to aj cítiť všade naokolo. Sú bezprostrední, bezproblémoví. Prekvapivo milujú hotdogy - čo je podľa nich lahodné trojchodové menu pozostávajúce z rožka, párka a horčice. Sú skutočne vynikajúce akoby tým našim ani z oka nevypadli.
Dáni sú vtipní - postavia si železnicu, ktorá spája jednotlivé ostrovy a tak cestujete pekne po krajine a zrazu vidíte koniec ostrova a šup rovno do mora - teda myslím železnica - potom tunelom až k druhému ostrovu. Autá a autobusy umiestnia na most Storebeltbrucke a 18 km Vás mierny severný vánok pohojdáva ponad obrovské zaoceánske lode. Na ostrovoch pestujú kvety, lebo je to pekné, nerozčuľujú sa, keď prší, aspoň majú čas na palacinky (pečú ich v celej Kodani a krásne rozvoniavajú).
všetko funguje a prestane sa čudovať. V zámku Glücksburg Vás po zakúpení 
vstupenky privíta sprievodca v dobovom kostýme, potom majiteľka zámku prostredníctvom videa a potom si môžete chodiť, kde chcete a pozerať, čo len chcete - chvíľu si môžete myslieť, že tu naozaj bývate... večer Vás samozrejme pošlú domov.
Lučenci oslovil môj žiak Tibor Husár. Nebolo možné nezbadať v jeho očiach radosť a nadšenie, aké sa u študenta strednej školy vidí stále zriedkavejšie. Ponúkol mi mobil a v ňom, čuduj sa svete – dom so strešnými oknami, svetlovodmi, jazierkom, záhradou so všetkými ekologickými vymoženosťami, 
obložený elegantnou bridlicou, s malým altánkom. Ako typická jazykárka som bola okamžite unesená možnosťami dnešného stavebného a projektantského priemyslu. Na konci veľkej prestávky som bola presvedčená, že dom si dám postaviť. Nuž ale konkurencia nespí a hneď som dostala ďalšiu ponuku na nízkoenergetický dom. Už napohľad vyzeral úžasne a Oliver Tibor Kašinský naprojektoval zaujímavo presvetlený dom tak úsporne, že mesačné náklady na jeho prevádzku by nepresiahli 40 eur. Cena 200 000 euro na kľúč ma však trochu zaskočila a ako správny zákazník som zaváhala. Nevadí, hneď sa mi ponúkla aj lacnejšia varianta, za 150 000 eur. 
Tímea Tóthová mi odprezentovala klasický dvojposchodový dom pre mladé rodiny s množstvom svetla v podkroví s kompletnou dokumentáciou, stačí len začať.
Škola túto aktivitu podporuje, o čom svedčí aj každoročná účasť vedenia školy na celoštátnej prehliadke víťazných prác v Bratislave. Mgr. Csaba Bóna vidí najväčší prínos v možnosti stretnúť sa a porovnávať sa – nielen pre jednotlivcov, ale aj pre samotné školy. Je to jedno z najideálnejších prepojení školy s praxou – súťaživou formou sa podporuje tvorivé uplatnenie teoretických vedomostí na konkrétnom projekte. Práce posudzuje porota odborníkov z praxe a firma VELUX tento rok prvýkrát vydala aj reprezentačný katalóg víťazných prác. Vďaka patronátu ŠIOV-u pod vedením Ing. Aleny Galanovej je záverečná prehliadka vždy dôstojným zavŕšením celoročnej snahy študentov, ale aj pedagógov a neformálne určuje smerovanie a nové trendy v staviteľstve. „Možno aj preto mi tohto roku chýbala exkurzia do jedného z výrobných závodov firmy VELUX“ – dodáva zástupca riaditeľa.
Anton Grasalkovič, jeden z najvýznamnejších uhorských politikov. V tom čase slúžil ako letné sídlo a stál za mestom. V roku 1775 ho navštívila aj samotná Mária-Terézia. Medzi významnými hosťami bol aj hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý tu uvádzal premiéry svojich hier. Toľko z publikácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.
áj nie je len mesiacom lásky, ale tiež maturitných skúšok. Ak už máte tieto časy za sebou, zaspomínajte si spoločne s nami, ako hrdo ste sa niesli mestom v ten posledný školský deň. Od chvíle, kedy vám pripnú na šaty zelenú stužku, sa študentské dni míňajú, akoby ste mali na krku stopky. Tik-tak-tik-tak. S vidinou otvorenej školskej brány pribúdajú pocity, že škola brzdí, že kradne voľnosť. Preto chce každý zrýchliť čas, nech už je to nezáživné učenie minulosťou. A čím ste bližšie k vytúženému cieľu, tým častejšie narážate na zelenú farbu. Zelená je farba nádeje a upokojuje, takže sa k študentom hodí. A pre nás, dávno odmaturovaných, je aj farbou spomienok.
Slovo maturita pochádza z latinského slova maturitas, čo znamená zrelosť, dospelosť. Aj preto sa maturitnej skúške často hovorí - skúška z dospelosti. Možno ste ale nevedeli, že práve tento výraz bol až do začiatku druhej svetovej vojny oficiálny a na maturitnom vysvedčení ste mohli nájsť výslednú známku ako 
„dospelý s vyznamenaním“, „dospelý“ alebo „nedospelý“. Škoda, že to tak nezostalo, veď byť nedospelým znie omnoho lepšie ako suché NEPROSPEL.
Po zmaturovaní ste vyšli z budovy, kde ste trávili svoju mladosť a cítili ste sa slobodní. A to sú chvíle, ktoré sa oplatí prežiť, hoci netrvajú večne. Dnes by sme snáď už ani ten čas nechceli zrýchľovať. Pri „vyčínaní“ súčasných maturantov 
v uliciach sa len pousmejeme a v duchu si zanôtime starú známu „Vždy, keď idú maturantky mestom..“
Stabilne dobré výkony predviedli aj lučeneckí stredoškoláci. Keďže v tejto vekovej kategórii sa družstvá nebodovali, atléti bojovali najmä sami za seba. Jedným z najúspešnejších študentov v rámci stredných škôl bol Richard Stremi zo Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci. Ten dominoval v kráľovskej disciplíne v behu na sto metrov a následne aj v dvestovke.
Žiaľ, celkový dojem z dobre vykonanej práce kazilo pár jednotlivcov, ktorí akoby boli účastníci letnej dovolenky. Väčšine z nás tých 8 dní ubehlo ako voda a 5.05.2016 po prevzatí si výplat, čakal na nás autobus a nočná jazda naprieč Čechami až domov do Lučenca. Domov sme prišli okolo 6,00 hod. ráno.