• Cezpoľný beh-Terepfutás
          • Cezpoľný beh-Terepfutás

          • Je to vytrvalostná atletická bežecká disciplína, ktorá sa uskutočňuje v členitom teréne. Na pretekoch súťažia väčšinou jednotlivci i družstvá.

            Stručná história: raritou tejto disciplíny je, že na prvých majstrovstvách Anglicka v roku 1876 zablúdili v teréne všetci štartujúci. Prvé medzištátne stretnutie v krose sa uskutočnilo medzi Anglickom a Francúzskom v roku 1898. V roku 1903 sa po prvý krát uskutočnili preteky s názvom Kros národov, ktoré sa stali predchodcom súčasných Majstrovstiev sveta v tejto disciplíne. V rokoch 1904, 1912, 1920, 1924 bol kros zaradený aj do programu olympijských hier. Od roku 1973 sa v krose uskutočňujú oficiálne majstrovstvá sveta, ktoré organizuje Medzinárodná atletická federácia (IAAF).

            Aj naše mesto Lučenec organizuje s CVČ každoročne súťaž v cezpoľnom behu, kde sa zúčastňuje aj naša škola. Dňa 25. septembra 2014 sa konalo obvodné kolo v kategórii žiaci SŠ. Tu je menoslov zúčastnených:

            Študenti:

            1. Erik Karlík - IV.A

            2. Marek Majkút - III.D

            3. Michal Mojžiš - II.S

            4. Dávid Telek - I.S

            Študentky:

            1. Monika Bolčová - II.A

            2. Božidara Paprnáková - IV.S

            3. Beata Pusztaiová - I.A

            4. Ivana Krupinská - IV.A

            5. Alžbeta Čajková - II.A

            Naši študenti v tomto behu boli úspešní a to nasledovne:

            1. miesto - kategória žiaci SŠ družstvá

            3. miesto - kategória žiačky SŠ

            3. miesto - kategória žiaci SŠ jednotlivci - Michal Mojžiš II.S

            Všetkým žiakom gratulujeme a sme radi, že úspešne reprezentujú našu školu.

            Fotky z akcie

        • Európsky deň jazykov-A nyelvek európai napja
          • Európsky deň jazykov-A nyelvek európai napja

          • Europe direct a Európsky deň jazykov na SPŠ stavebnej Oskara Winklera

             

            Od roku 2001 si v mnohých krajinách Európy ľudia pripomínajú Európsky deň jazykov, ktorý je okrem iného aj oslavou jazykovej rôznorodosti a propagáciou výučby cudzích jazykov ako nástroja vzájomného dorozumievania sa medzi ľuďmi.

            V tomto duchu sa 26.9.2014 stretli študenti  SPŠ stavebnej O. Winklera spolu so svojimi pedagógmi, učiteľmi predmetovej komisie jazykov, aby spoločne pripraveným programom prispeli k tohtoročným oslavám Európskeho dňa jazykov.

            Vedomostný kvíz o reáliách anglicky a nemecky hovoriacich krajín sa konal pod záštitou kancelárie Europa direct v Lučenci a Ing. M. Hrnčiarovej. Študenti sa dozvedeli mnoho zaujímavých a hlavne praktických informácií o Európskej únii a o štúdiu cudzích jazykov a víťazi kvízu získali aj zaujímavé ceny:

            1. miesto – P. Stieranka I.A, V. Vojenčiak IV.A

            2. miesto – M. Ilenčík – II.A, E. Karlík IV.A

            3. miesto – T. Hýravý I.A, I. Hudec IV.S

            Prezentácie o anglicky a nemecky hovoriacich krajinách (pripravené pod vedením Mgr. Lukáčovej, PaedDr. Tóthovej a PhDr. Sojkovej) priniesli množstvo zaujímavých a k maturite potrebných informácií  a súčasne šikovných prezentujúcich (D. Galádová IV.A, A. Čajková II.A, L. Bernerová III.A, E. Kostka IV.A, P. Kostka IV.A). Temer profesionálnu technickú podporu poskytol R. Lőrinčík II.A.

            Okrem príjemne strávených chvíľ sme sa (hlavne pedagógovia) rozchádzali s dobrým pocitom, že väčšina testov mala (o)veľa viac správnych odpovedí ako nesprávnych a opäť sme si uvedomili, že neformálne vzdelávanie je vynikajúcim doplnkom klasických vyučujúcich hodín.

            PhDr. Olívia Sojková

            Fotky z akcie

        • Do mesta bez auta-Autó nélkül is lehet közlekedni
          • Do mesta bez auta-Autó nélkül is lehet közlekedni

          • Spomedzi účastníkov každoročného podujatia Do mesta bez auta sme oslovili aj niektorých „skalných“ cyklistov, ktorí sa akcie zúčastňujú pravidelne a opýtali sme sa ich na výhody automobilovej dopravy a cyklistiky, keďže všetci sú aj aktívnymi vodičmi.

            Mgr. Csaba Bóna ako dochádzajúci pochválil výhody auta a to najmä pohodlnosť a rýchlosť, hlavne v zlom počasí. Na druhej strane sa však priznal:

            • Rád sa bicyklujem, je to pre mňa relax a zdravý spôsob života. Pri bicyklovaní nemám problém s bolesťami kolena a čo ma najviac teší, zaparkujem bez problémov temer všade. Nájsť totiž voľné miesto na parkovanie v centre Lučenca zaberie niekedy viac času ako samotná cesta. Jazdiť autom je pre mňa nevyhnutnosť, ale jazdiť bicyklom je pre mňa vždy zážitok.

            Tieto slová nám potvrdili aj naši štvrtáci. Veď najmä ich detské roky boli naplnené neustálym lietaním na bicykli po cestách i necestách. Ale ako je to dnes?

            Oliver Kolény:

            • Myslím, že som už z bicyklovania tak trochu vyrástol a nebudem klamať, ale autá ma momentálne zaujímajú viac. Je to možno aj preto, že používam auto ako dopravný prostriedok aj na transport osôb, nakupovanie a iné “praktické“ veci. Na bicykel som však nezanevrel a keď mám čas alebo zistím, že už nemám na naftu, tak si rád prevetrám hlavu a cítim sa vždy akosi lepšie.

            Patrik Kubiš:

            • Aj ja si ešte stále rád sadám na bicykel, hlavne u nás vo Vidinej, ale v meste jazdím radšej autom. Myslím si, že je to aj bezpečnejšie, no a aj štýlovejšie. Veď si len predstavte, že prídete na rande na bicykli. Moja priateľka by určite nenamietala, ale aj tak chodím na naše schôdzky zásadne autom.

            Na záver miniankety zostáva len dodať, že nielen pre opýtaných, ale asi pre všetkých, je bicykel spojený s pohybom, radosťou a pozitívnymi zážitkami. Je skrátka symbolom zdravého životného štýlu a preto je dobré, že sa takéto a podobné akcie konajú.

            (SO)

        • „Debrecenbe kéne menni…”
          • „Debrecenbe kéne menni…”

          • …még ha nem is pulykakakast venni, hanem eltölteni egy kellemes hétvégét Kelet-Magyarországon és így kikapcsolódni.

            Már indulás előtt jól tudtuk, hogy az időjárás hasonlóan esős lesz, mint amilyennel áprilisban a diákkonferenciára érkező vendégeinket fogadtuk. Viccesen meg is jegyezte debreceni barátunk, aki egész hétvégén rendelkezésünkre állt, és nemcsak az elszállásolásban segített, hogy „Most legalább visszaadjuk a tavaszi záport!”. Attila, sikerült! Talán többszörösen is. Elmondásod szerint hónapok óta annyi eső nem esett azon a vidéken, mint az általunk választott hétvégén. Mi vittük az esőt magunkkal? Csak nincs valamiféle emberfeletti képességünk, amiről magunk sem tudunk? Vagy valami átok ülne rajtunk?

            Az eső volt viszont szinte az egyetlen negatív élmény, amit Hajdú-Biharban megéltünk. 2014. szeptember 12-én pénteken eleve egy órás késéssel vágtunk neki a több mint 200 km-es útnak, hiszen az autóbusz fényszóróiban izzókat kellett cserélni az utolsó pillanatban. Kicsit megrémültem, mikor a busz vezetője megkérdezte tőlem, első félszállóként, hogy hova is megyünk. Kiderült, őt az utolsó pillanatban „akasztották le a szögről”, és elfelejtették közölni vele uticélunk pontos címét. De semmi gond, arra van az autós navigáció, hogy megoldja az ilyen helyzeteket. Igen ám, de a Svetits Intézet címe nem ugyanott van, ahol az a kapu, amin befér egy nagy autóbusz. Még jó, hogy előre megérdeklődtem és megnéztem Google Earth-ben, hogy hol is az a bizonyos kapu.

            Késő délutánra értünk Debrecenbe, ahol az esőnek akkor csak a nyomait láttuk a nedves utak, járdák formájában. Gyorsan átvettük szobáinkat a katolikus óvoda épületének tetőterében, és az élelmezési osztály vezetőnője megmutatta nekem egyedül, hogy hol tudjuk elfogyasztani a megrendelt reggelijeinket. Közben Attila már várt, hogy megmutathassa kis csapatunknak a saját iskoláját. Kíváncsian néztük meg a pár háznyira székelő Péchy Mihály Építőipari Szakközépiskola épületét. Irigykedve jártam körbe a gyakorló termeket, ahol az építészek és épületgépészek sajátítják el a szakma fortélyait. Évek óta szeretnénk valami hasonlót mi is, de egyelőre „nem akarásnak nyögés a vége” alapon nem sikerült. Az iskola udvara kisebb, mint a miénk, de hangulatosabb a különleges növények miatt. A kinti sportpályát, de akár a tornatermüket szintén elfogadnánk.

            A nevezetes és patinás épületekben gazdag belvárosi részt igazi szakértelemmel mutatta be debreceni idegenvezetőnk. A Szent Anna-székesegyház, Aranybika szálloda, a Csonkatemplom, a Nagytemplom, a Déri Múzeum, a Debrecenben nagyobb becsben tartott Kossuth szobor, a Megyeháza, a Debreceni Református Kollégium, a MODEM Központ és sok más látnivaló mostantól már nem teljesen ismeretlen számunkra, és ha a jövőben utunk újra Debrecenbe vezetne, esetleg egy műveltségi vetélkedőben feltűnnek képek ezekről a nevezetességekről, akkor elménkben kellemes emlék villan fel róluk. Sajnos, a péntek esti séta túl rövid volt ahhoz, hogy mindent lássunk, és hosszabban időzzünk el egy-egy helyen. Főleg azért is, mert szállásadónk igazgatónője, Zsuzsa nővér 11 órakor nyitotta ki a kollégium kapuit, hogy nyugovóra térhessünk.

            Szombat reggel izgatottan ébredtem. Nemcsak azért, mert idegen helyen egy kissé rövid ágyban töltöttem az éjszakát, hanem mert nem voltam biztos magamban, hogy el tudom a többieket kalauzolni az ebédlőbe. Ezért stikában kiosontam, hogy ne vegyenek észre, és bebarangoltam a gimnázium épületét. Csak másodikra sikerült megtalálnom a folyosó falán a feszületet, ami már jelezte, hogy közel járok célomhoz, amire rá is találtam. Így nem volt gond a velem együtt éhesen ébredő csapatnak mutatni az utat a reggelihez.

            A szombati programot a Debreceni Egyetem főépületével nyitottuk. Fazekas kolléga osztotta meg egyetemi éveiből származó emlékeit, amin sokat és sokszor nagyokat mulattunk. Bebarangoltuk az egész épületet, aminek megvan az igazi egyetemi hangulata mindamellett, hogy egy igazán impozáns építményről beszélünk. A legfelső szinten be szerettünk volna nézni a legnagyobb terembe is, de ott épp nyelvvizsga folyt. Rendesen ki is tiltottak még a folyosóról is minket! :D

            A botanikus kertet meghagytuk másnapra, mert a jegyszedő úr szerint legalább 2-2,5 óra kell bebarangolására. Mint később kiderült, jó ötlet volt nem megváltani a belépőket, mert nem sokkal azután, hogy elindultunk Hajdúszoboszlóra, elkezdett esni az eső. Persze nem csendesedett a híres fürdővárosba érve sem. Legalább mindenki igyekezett az Aqua Palace fedett medencéibe. Persze egyesek hozták formájukat, így a jegyemmel a pénztárcámban, karszalaggal a csuklóm körül egy órát kellett várnom, hogy én is bejussak társaimmal együtt az előcsarnokból az öltözőbe, majd a medencékhez. Termálvizes medencék, szauna, csúszdák, úszómedence. Naná, hogy egyiket se hagytam ki! Alaposan kiázva, de nem elázva még a borfesztivál részesei is lehettünk rövid ideig. A Gasztroangyal állandó nézőjeként végre alkalmam nyílt megkóstolni a búzafű levét (egész kellemes íze volt) és a medvehagymát. A Tricolor művésznévre keresztelt palacsintának nem tudtam ellenállni, és meg kell hagyni, a mák, a túró és a meggy (nem összekeverve, hanem egymás mellett 3 sávban) igazán kellemes ízvilág volt.

            Az utolsó nap újra tartalmasan telt. Ugyan az idő megint nem kedvezett, de kit érdekelt ez akkor. Volt esernyőnk! Így esett meg, hogy a Kossuth téren sétáltunk egy ideig. Mivel a felújított Nagytemplomba nem engedtek be előszöri próbálkozásra, így beültünk kicsit a Gara cukrászdába, hogy többek között megkóstolhassuk az idei Országtortát, a somlói revolúciót. 10 órakor újra próbálkoztunk a Nagytemplomba való bejutással. Ezúttal sikeresen! Épp egy keresztelő végére érkeztünk a zsúfolásig megtelt, egyszerűségével szép, hatalmas orgonával ellátott templomba.

            Ha nem tudom, mit hagyok ki, nem bántott volna. De megismerve a Déri Múzeum mindhárom tárlatát utólag nagyon is bántam volna, ha nem nézem meg őket. A hatalmas Munkácsy képek (Ecce Homo, Golgota) lenyűgöző részletességgel adták vissza az adott pillanat hangulatát. A mézeskalács kiállításon túl az Ethno-trezorba kerültünk, ahol Déri György népművészeti gyűjteményéből láthattunk válogatott kincseket. A tárlat végére érve még fel is próbálhattunk pár ruhadarabot. Beöltözve aztán egy igazi tanyasi családról készült képeknek is beillő fotókat készítettünk magunkról.

            Elhagyva Magyarország második legnagyobb városát a Hortobágy felé vettük az irányt. A Kilenclyukú híd kihagyhatatlan, ha a környéken jár az emberfia. A vásárosoknál tettem pár próbát arra, hogy megszólaltassam a marhaszarvból készült kürtöt. Egyszer sikerült, de a többi próbálkozás sima erőlködésbe fulladt. A Tisza-tó és maga a Tisza látványa volt az utolsó említésre méltó emlék, ami a hétvégi kirándulásból megmarad még jó hosszú ideig emlékezetünkben.

            Mindenkinek csak ajánlani tudom, hogy ne szalasszon el hasonló lehetőséget, hiszen mindazon túl, hogy „világot láttunk”, az utazó csapat összekovácsolódásáról is szólt ez a hétvége, hogy szép magyarsággal fejezzem ki magam. J

        • Európsky týždeň mobility-Az európai mobiltás napja
          • Európsky týždeň mobility-Az európai mobiltás napja

          • E U R Ó P S K Y   T Ý Ž D E Ň  M O B I L I T Y

            Väčšinu minulého storočia boli mestské oblasti v celej Európe formované tak, aby lepšie vyhovovali autám, často na úkor iných foriem dopravy.

            Dominancia súkromných vozidiel má za následok, že naše mestá sú stále viac preťažené, znečistené a hlučné, a zároveň menej príjemné a zdravé. Tohto ročný slogan „Naše ulice, naša voľba“ povzbudzuje ľudí, aby vytvorili mesto, v ktorom chcú žiť.

            Aj naša škola sa každoročne zapája do tejto akcie so sloganom: „Do mesta bez auta“. Štart bol 22.9. 2014 na Námestí republiky. Naši študenti spolu s učiteľmi, vyrazili  spred budovy školy na bicykloch.  Aby ste videli a aj vedeli, ktorí to boli tu je zoznam.

            Mgr. Ladislav Vikor

            Ing. Karol Klincko

            Mgr. Csaba Bóna

            Jakub Dibala I. A

            Patrik Mázor I. S

            Matej Mikuš I. S

            Samuel Urda I. S

            Oliver Tibor Kašinský II. A

            Ľubomír Križo II. A

            Roman Lőrinčík II. A

            Adrián Majdák II. A

            Erik Hudec II. S

            Marian Macko II. S

            Michal Mojžiš II. S

            Ivan Krnáč III. A

            Dávid Pecúch III. A

            Marek Strcula III. A

            Tomáš Uhrin III. A

            Lukáš Butkovský III. D

            Jaroslav Drugda III. D

            Jozef Slovák III. D

            Martin Zajac III. D

            Eduard Chovanec IV. A

            Oliver Kolény IV. A

            Erik Kostka IV. A

            Dúfame , že budúci rok bude lepší.

            Fotky z akcie

          • Odborná a poznávacia exkurzia do Debrecenu 12.-14. septembra 2014

          • Do druhého najväčšieho mesta Maďarska – Debrecenu sme sa vybrali ako k starým známym. Cieľom bola partnerská stavebná priemyslovka, Péchy Mihály Építőipari Szakközépiskola, ktorá má bohaté skúsenosti so spojením teoretickej a praktickej výučby. Najväčším magnetom boli odborné učebne a dielne. Ihneď sa stali pre nás veľkou inšpiráciou, keďže plánujeme skvalitniť výučbu na našej škole vybudovaním podobných priestorov.

            Inšpiratívne bolo aj samotné mesto so svojou neopakovateľnou atmosférou a veľkorysou architektúrou, ktorá je neprehliadnuteľná na mnohých budovách Debrecenskej Univerzity, v centre mesta, ale aj v priľahlých moderných štvrtiach. V tomto duchu pôsobí na návštevníka aj Déri-ho múzeum so svojím významným exemplárom slávnej trilógie významného maďarského maliara Mihálya Munkácsyho. Napriek tomu, že múzeum vlastní len jedno plátno, Ecce homo!, mimochodom rozmerov 405 x 650 cm, mali sme možnosť vidieť aj ďalší monumentálny obraz trilógie, Golgota (460×712 cm) dočasne  zapožičaný zo súkromnej zbierky.

            Okolie mesta je turistickým rajom vďaka svetoznámym liečebným prameňom v Hajdúszoboszló, nekonečnej puszte na Hortobágyi (najväčšia súvislá step v Európe), rozľahlej rieke Tisza, jazerám, gastronomickým špecialitám a kultúrnym podujatiam.

            Užili sme si z každého rožka troška, bohužiaľ najviac dažďa, aký si ani domáci dávno nepamätajú. Napriek tomu sme sa vracali domov s dobrým pocitom, koľko krásnych a zaujímavých miest sa v našom (širšom) okolí nachádza a nie náhodou sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva.

             

            Pedagógovia SPŠ stavebnej O. Winklera v Lučenci

        • Leto do zásoby
          • Leto do zásoby

          • Spomienky na leto sú vzácne, preto by sme si ich mali strážiť ako poklad. Z dovolenky nám zostanú úsmevné fotografie, z namáhavej túry modriny, zo záhrady chutná zelenina a ovocie aj kytica sušených kvetov alebo semienka do ďalšej sezóny.

            Blíži sa september a s ním aj kus nostalgie. Pomaly vítame jeseň, nie tú sychravú a studenú, ale slnečnú a pokojnú. Takáto by mala byť aj vaša obľúbená stránka školy, kde by ste si oddýchli pri jej čítaní, načerpali inšpirácie a pustili sa do práce. Začiatok školského roka je pre každého z nás niečím novým a hlavne pre našich prvákov. Tešíme sa na nich a veríme, že nielen september ale celý školský rok bude prechádzka ružovou záhradou.

            Slávnostný začiatok školského roka 2014/15 bude na školskom dvore o 8 hodine.

            (vaši pedagógovia a vedenie školy)

        • Hlavne nestrácajte nervy!
          • Hlavne nestrácajte nervy!

          • Ako zvládnuť vysvedčenie s nadhľadom

            Aby ste deťom nevzali radosť z prázdnin hneď na začiatku, zabudnite na tresty za vysvedčenie. Vysvedčenie už tradične niektorým vyčarí úsmev na tvári a iným nedáva spávať ani tešiť sa z konca školského roka. A možno niektorým je to úplne jedno.

            Zlé vysvedčenie neznamená katastrofu.  Zamyslite sa hlavne nad týmto rodičia:

            1. Koncoročné vysvedčenie vás nemá nepríjemne prekvapiť. Sledovať známky má rodič po celý rok, pretože vtedy bol čas aj niečo riešiť.

            2. Vysvedčenie sa považuje za objektívny doklad o tom, v čom je dieťa dobré a v čom má, naopak rezervy. Určite viete, že učiteľstvo je jedno z najťažších povolaní na zachovanie odstupu a nadhľadu.

            3. Deti majú často svoje problémy, konflikty so spolužiakmi, či osobné krízy o ktorých ani netušíte. To všetko sa odráža na známkach.

            4. Zhoršenie známok môže byť aj reakcia na problémy vás, rodičov. Deti vnímajú vzťahové krízy v domácom prostredí veľmi citlivo. Niekedy povinnosti v škole ignorujú práve preto, že sa samy cítia prehliadané, hlavne keď rodičia trávia viac času v práci ako doma a potreby dieťaťa nevedia v čas identifikovať.

            5. Brať veci také, aké sú, je niekedy jediná správna cesta.

            Na záver, rozhodne vynechajte zbytočný stres! Zakazovanie nič nerieši a v dieťati umocní len negatívny postoj. Skôr si zoberte ponaučenie do budúcnosti a známky riešte počas roka. Je lepšie žiaka motivovať ako karhať.

            Prajeme vám príjemné prežitie prázdnin a dovoleniek spoločne s vašimi deťmi a tešíme sa na vás v novom školskom roku. (pedagogickí zamestnanci a vedenie školy)

        • Maturitné skúšky 2014
          • Maturitné skúšky 2014

          •  

            Máj je v živote strednej školy mesiacom bilancovania a hodnotenia štvorročného snaženia, nakoľko v tomto mesiaci žiaci štvrtých ročníkov ukončujú svoje maturitné skúšky.

            V školskom roku 2013/2014 študovalo na našej škole 70 štvrtákov, 62 z nich úspešne ukončilo štúdium a maturitnú skúšku v májovom termíne úspešne zvládlo 57 dnes už absolventov SPŠ stavebnej Oskara Winklera Lučenec. Aj touto cestou im gratulujem a prajem mnoho zdravia, šťastia a úspechov v živote a v neposlednej miere hlavne dobré uplatnenie v praxi, aby  zúročili  vedomosti a zručnosti nadobudnuté na našej škole.

            Napriek krízovým rokom (2013, 2014) štatistické údaje o nezamestnanosti absolventov stredných škôl hovoria v prospech našich absolventov. Podľa štatistických údajov z mája 2013 (portál www. minedu.sk ) sa na trhu práce na Slovensku najlepšie umiestnili absolventi  študijných odborov:

            manažér regionálneho cestovného ruchu (132 nezamestnaných)

            staviteľstvo (143 nezamestnaných)

            zdravotnícky asistent (151 nezamestnaných)

            Podľa štatistiky ÚIPŠ-u v rokoch 2011 a 2012 z 360 absolventov odboru pozemného staviteľstva bolo v decembri 2012 - 30 nezamestnaných a v máji 2013 - 24 nezamestnaných. V odbore geodézia, kartografia a kataster zo 442 absolventov za roky 2012 a 2013 si do decembra 2013 nenašlo prácu 55 a v máji 2013 len 53 absolventov.

            Tieto údaje sú dôkazom toho, že naše študijné odbory vychovávajú pre prax a uplatniteľnosť absolventov je, aj napriek značne vysokej nezamestnanosti, veľmi dobrá. Dôkazom sú aj údaje o počte uchádzačov o zamestnanie z absolventov študijných odborov zoradených podľa počtu nezamestnaných v máji 2013:

            gymnázium.................................................. 1284 nezamestnaných

            obchodná akadémia.....................................1265 nezamestnaných

            staviteľstvo...................................................143 nezamestnaných

            geodézia........................................................53 nezamestnaných

            technik v stavebníctve ..................................2 nezamestnaní

            Tieto štatistické údaje svojím spôsobom odzrkadľujú starú ľudovú múdrosť, že ľudia vždy budú chcieť bývať, skrášľovať si svoje príbytky a okolie, aby bol ich svet krajší a harmonickejší.

            Želám všetkým odchádzajúcim absolventom školy, aby sa im podarilo úspešne vstúpiť na trh práce, aby si našli zamestnanie, ktoré im prinesie plnohodnotné uplatnenie v živote.

            SO + BO

        • Ďalší úspech našich...
          • Ďalší úspech našich...

          • Ako sme Vás o tom informovali pred pár mesiacmi, Branislav PavloMarek Mrva (žiaci IV. A) sa prihlásili do súťaže firmy Computer Agency, o.p.s. o najlepší študentský projekt na ľubovoľnú tému.

             

             

            Súťažili práce z Českej a Slovenskej republiky. Naši obsadili 3. miesto, čo je jednoznačný úspech. Prvé dve práce boli zo strojárstva. 
            Tu je potvrdzujúci link:
            http://www.c-agency.cz/novinky/vyherci-souteze-o-nejlepsi-studentskou-praci-3047

             

            Dvojici (medzitým už absolventom školy) gratulujeme a želáme im veľa úspechov v ďalších súťažiach, do ktorých sa isto prihlásia s podobne kvalitnými prácami.

        • Záverečné vyhodnotenie súťaže FYZKUS
          • Záverečné vyhodnotenie súťaže FYZKUS

          • V minulých dňoch bol uzavretý ďalší ročník fyzikálnej súťaže FYZKUS. 

            Súťaž prebiehala počas celého školského roku v troch kolách. V každom z nich súťažiaci samostatne riešili série fyzikálnych zadaní. Každé zadanie sa skladalo z fyzikálnych úloh, lamohlavov, pokusov a bonusovej úlohy.  Fyzikálne úlohy sú príklady vyššej obtiažnosti ako je bežná úroveň na vyučovacích hodinách – kvantitatívne úlohy. Lamohlavy (fyzikálne hlavolamy) sú kvalitatívne fyzikálne úlohy – situácie zväčša z bežného života, ktoré je potrebné vyriešiť - fyzikálne analyzovať a svoje tvrdenie zdôvodniť. Pokusy sú experimenty, ktoré sa dajú urobiť s bežne dostupnými pomôckami. Súťažiaci ich prakticky realizovať môže, ale nemusí. Musí však vedieť popísať predpokladaný priebeh pokusu – jeho výsledky fyzikálne analyzovať. Bonusové úlohy boli rôzne – vyriešiť neštandardnú úlohu, vymyslieť fyzikálny vtip, vylúštiť pomerne zložitú fyzikálnu krížovku.

            Našu školu úspešne reprezentovali žiaci I. A triedy – Marek Halaj, Marek Ilenčík a Oliver Tibor Kašinský. Počas celej súťaže bol na čele Marek Halaj, ktorý si prvenstvo udržal aj v záverečnom hodnotení a stal sa tak absolútnym víťazom tohto ročníka. Vzhľadom na predchádzajúce kolá si v umiestnení polepšil aj Marek Ilenčík, ktorého len pár bodov delilo od tretieho miesta. Rovnako aj Oliver Tibor Kašinský postúpil o niekoľko priečok vyššie, ale deficit z druhého kola ho odsunul na 7. miesto v záverečnom hodnotení.

            Ak si uvedomíme, že súťaž je určená všetkým študentom stredných škôl na Slovensku, bez užšej kategorizácie podľa veku, ročníka štúdia alebo typu strednej školy, môžeme smelo skonštatovať, že všetci naši reprezentanti si veľmi dobre počínali v priebehu celej súťaže.

            Blahoželáme a ďakujeme za vzornú reprezentáciu školy.

            RNDr. Anna Zubáková

        • MILUJEME LETO!
          • MILUJEME LETO!

          •  

            Už v sobotu oslavujeme 1. letný deň. (21.6.) Tešíme sa, že nám slniečko zosvetlí vlasy a zafarbí pokožku, že voda bude teplejšia, nápoje studenšie, noci dlhšie a život o trochu lepší...

            Nastáva Letný slnovrat. V oblastiach s miernou klímou po Slnovrate zaznamenáme, že Slnko je počas dňa vyššie na oblohe a jeho lúče dopadajú na Zem pod ostrejším uhlom, čo spôsobuje ohrievanie, ktoré nazývame letom.

            S letným slnovratom sa spájajú rôzne tradície. Naši predkovia patrili k vyznávačom Slnka, vnímali silu slnečného ducha – Slnko žiari, sála teplo, prináša svetlo, teda život. Slnko je aj znamením lásky, zdaru, radosti zo života.  Slnovrat a následne sviatok Jána (24. jún) bol jeden z najvýznamnejších slovanských výročných sviatkov, ktorý sa udržal aj napriek cirkevným zákazom. Svätojánska noc, jedna z najkratších nocí v roku, sa intenzívne slávila a postava sv. Jána sa stala veľmi populárnou, hoci svätec nemá s týmto sviatkom nič spoločné. Pôvodne to bola noc plná čarov a mágie, radosti z rastu rôznych plodov.

            Aj k tomuto dňu sa viaže mnoho pranostík, napríklad „na svätého Jána, otvára sa k letu brána“. Najväčšia pozornosť sa venovala ohňu – symbolu Slnka. Tradičné bolo pálenie vatier (tzv. jánskych ohňov) na štyri svetové strany na mieste dobre viditeľnom z dediny, spúšťanie ohnivých kolies (symboly večného Slnka), vyhadzovanie zapálených fakieľ a preskakovanie vatry za spevu a tanca. Bola to zázračná noc plná lásky a očistných obradov.

            Mladí ľudia preskakovali svätojánsku vatru spoločne, pričom (u dievčat) tomu predchádzal kúpeľ, či už skutočný v potoku, alebo symbolický v „rose“ na lúke. Bola to záruka budúcej plodnosti. Týmto spôsobom sa zároveň bolo možné zbaviť nešťastia či choroby.  Na tento účel sa nosili určité byliny, semiačka či korene vo vrecúšku, ktoré sa potom spálilo v ohni. Vravelo sa, že kto preskočí slnovratovú vatru, bude zdravý celý rok.

            Počas jánskej noci podľa povestí kvitne čarovný kvet – kto ho nájde, objaví tam poklad. Liečivé bylinky, nazbierané počas tejto noci, majú zázračnú moc (v liečivých bylinách je naozaj najviac účinných zložiek nadránom). Onedlho po slnovrate sa v úrodnejších častiach krajiny začína žatva.

            V rozprávkach sa počas tejto noci otvárajú tajomstvá hôr, ukazujú sa poklady a všetky tajomné bytosti (ako víly či škriatkovia) tancujú, aby ukázali cestu k nim. A vraj je možné porozumieť aj reči zvierat.

            (BA)

        • Všetko najlepšie ku Dňu otcov!
          • Všetko najlepšie ku Dňu otcov!

          •  

            Otec je vždy prvý hrdina svojho syna a prvá láska svojej dcéry.

            V nedeľu 15.júna majú sviatok všetci ockovia. Teda nie úplne všetci, lebo splodiť dieťa vie každý, ale postarať sa  -to je už iná vec. My oslavujeme otcov, ktorí svoje deti milujú, chránia a chcú ich veľa naučiť.

            A čo by mali otcovia naučiť svoje deti?

            1. Prekonávať strach -  ockovia by mali robiť všetko preto, aby z ich dieťaťa vyrástla samostatná a sebavedomá bytosť. Mali by im poskytnúť podporu, aby prekážky neriešili s obavami, ale s odvahou.

            2. Nájsť si vlastnú cestu – otec povzbudzuje svoje dieťa, dáva mu pocítiť, že verí v jeho schopnosti, teší sa z jeho úspechu a toleruje neúspech. Váži si vzdelanie a chce, aby sa aj dieťa naučilo vážiť si ho.

            3. Vážiť si druhých – najlepší otcovia milujú a vážia si matky svojich detí a nehanbia sa to ukázať. Sú deťom príkladom.

            4. Pracovať – ockovia zapájajú svoje deti do vecí, ktoré robia. Či je to umývanie auta, robota v garáži alebo práca v záhrade. Vedia veci vysvetliť, ukázať a naučiť tak, aby to dieťa zvládlo neskôr aj samo.

            5. Baviť sa – život nie je len o práci, ale aj o zábave a smiechu. Nikto sa nevie s deťmi jašiť tak, ako tatkovia.

            Milí ockovia, nezmeškajte jedinečnú šancu zanechať v pamäti vášho dieťaťa tie najkrajšie spomienky na detstvo!

            (BA)

        • KERKO - PLAVCI
          • KERKO - PLAVCI

          •  

            Čudujete sa tomu názvu? Nič to. Sme to my II.A a II.D, ktoré sa od 2. júna do 6. júna zúčastnili plaveckého kurzu na plavárni v Kerku v Lučenci.

            Začiatok bol trochu neistý, nevedeli sme, čo nás čaká, ale pod vedením nášho skúseného inštruktora Mgr. P. Baculíka a našich dvoch triednych učiteliek, Mgr. Balážovej a Ing. Palenčárovej, nás neistota rýchlo prešla. Celý týždeň sme tvrdo makali, zdokonaľovali sme si techniku plávania, hlavne tí, ktorí vedia plávať. A neplavci? Tých bolo a vlastne už nie je, lebo všetci sme sa stali plavcami.

            Splývaj, dýchaj, kraul, ruky, nohy, prsia, ... to bolo počuť počas celého týždňa. Hoci sme neboli v Chorvátsku, plavecký sa vydaril, pretože na hlúposti nebol čas a aj prestávky sme využili a to v saune.

            Záver kurzu bol v znamení bilancovania, čo sme sa naučili a previerkou našich schopností. Plávali sme 100 m na čas aj 12 minútovku.

            Najlepšími plavcami sa stali Marek Strcula - 100m 1:44 a Martin Zajac - 100m 1:52. Martin si to na záver rozdal aj s naším inštruktorom, ktorý sa samozrejme nedal zahanbiť.

            Na záver by sme sa všetci chceli poďakovať Mgr. P.Baculíkovi, vďaka ktorému sú z nás všetci plavci. Tešíme sa na prázdniny, kúpaliská, kde zúročíme naše kvality.

            (študenti II.A a II.D)

          • Na chodbe s maturantkou

          •  

            Ani sme sa nenazdali a konečne sme sa ocitli v zajatí najneočakávanejšieho týždňa v roku,  ktorý si hovorí akademický týždeň. Riaditelia škôl dopriali svojim maturantom 7 akademických  dní na zopakovanie si všetkého, čo im buď vyfučalo z hlavy, alebo to tam nikdy nenafučalo.

            Ja osobne som sa ozbrojila bojovým plánom, rozdelila som si otázky zo všetkých predmetov na celý týždeň. Po prvých dvoch dňoch ma opakovanie celé predpoludnie a hodinku popoludní tak znechutili, že som ledva vládala nasmerovať svoj zrak na knihy. Každú chvíľu som bočila pohľadom a občas ma tie cudzie jazyky tak zmagorili, že som splietala kadečo po čínsky. Počas toho týždňa mi rad za radom vypisovali spolužiaci, ako to nezvládnu, ako sa nestíhajú učiť a že to bude podpriemerný debakel. Ako zhoria, vzbĺknu a postihnú ich podobné nešťastia spojené s ohňom.

            Nakoniec však dorazil blížiaci sa pondelok a my sme nemali na výber – maturitná komisia alebo – neuveríte – maturitná komisia. Keď som nahodená v čiernobielom ako obyvateľ chladného pólu nastúpila do auta, trochu sa mi triasla kabelka.

            V škole sa preháňalo zopár oblekov a sukní, stres bol viditeľný na 100 metrov a všetko plávalo v očakávaní a nervóznom smiechu. Keď som dorazila pred „svoju“ učebňu U, niekoľko spolužiakov si už opakovalo látku na svoju skúšku v ten deň. Snažili sa mi povedať svoje skúsenosti a upokojiť ma, ale mne nedalo, radšej som sa postavila k učebni U a načúvala som čo sa deje.

             Nasledovala literatúra. S dievčatami sme si tesne pred odpoveďou nahlas recitovali básnikov a všetky ich nezapamätateľné diela, aby sme neskrachovali na poézii. Čo som si vytiahla? Samých poetov. Mala som to tak čerstvo v pamäti, že som si napísala na papier všetko čo ma napadlo a pri odpovedi som to komisii prečítala a lá redaktorka televíznych novín. Posledná angličtina už nemohla byť očakávanejšia. Tri hodiny som strávila pred dverami D aj so spolužiakmi v takom strese, aký sme už dávno nezažili. Každý mal pocit, že úplne zabudol po anglicky a znovu nás nenapadala základná slovná zásoba. Nakoniec si nás zavolali po jednom dnu a ja som si vytiahla najlepšiu otázku zo všetkých. Keď som si sadala pred porotu, znovu som prestala vnímať dôležitosť situácie (má to vôbec nejakú dôležitosť?) a jednoducho som zo seba pľula vetu za vetou.

            Keď som išla domov, nemohla som uveriť, že je koniec. Myslím, že to prežíval každý z nás. Na týchto pár minút sme sa toľko pripravovali, už je to za nami – a čo teraz? No maturita rozhodne stojí za to. Všetky tie nervy pred čakaním na svoj nástup posilnili skupinky čakajúce pred triedami. Všetci sme boli napojení na rovnakú vlnu a zblížili sme sa s kopou nových ľudí, s kopou spolutrpiteľov. Maturita je neopakovateľný posledný zážitok na strednej škole. Nezabudnuteľný. Myslím, že priebehy odpovedí možno časom vyblednú, ale minúty s priateľmi naložených v strachu, tie nikdy nezmiznú. Nechcem vám hovoriť, že to bola formalita, že sa nemáte čoho báť.... Väčšina z vás si tým prejde, prvou „veľkou“ skúškou a naozaj vás to posilní. Ako sa hovorí, je to skúška dospelosti. A dospelí by mali byť silní. Držím palce tým ostatným. (študentka)

          • 2. kolo prijímacích skúšok-A felvételi vizsga 2. fordulója 2014

          •  

             

            Termín konania 2. kola prijímacích skúšok je určený na 17.06.2014 - utorok.

            Voľné miesta ešte máme:

            3650 M staviteľstvo VJ slovenský - 1 miesto

            3650 M staviteľstvo - športová trieda VJ slovenský - 11. miest

            3692 M geodézia, kartografia a kataster VJ slovenský - 5 miest

             

            Az idei felvételi vizsgák 2. fordulójának időpontja 2014.06.17. kedd.

            Üres helyek még vannak:

            3650 M építészet magyar tanítási nyelv - 15 hely

            3692 M geodézia, kartográfia és telekkönyv magyar tanítási nyelv - 15 hely

          • ŠPORTOVÝ DEŇ 2014

          •  

            Ani tento rok sme neporušili tradíciu zahrať si futbalový turnaj O pohár riaditeľa školy. 9. máj 2014 bol tým dňom, kedy žiacka rada školy pod vedením Mgr. Slávky Balkovskej a za pomoci všetkých členov, zorganizovali túto akciu.

            Akcia sa konala na dvoch futbalových ihriskách, kde si študenti zmerali svoje sily. V dobrej nálade sa niesol celý deň, slniečko svietilo a tí, ktorí neholdovali futbalu si zahrali tenis a iné hry. Keďže na škole máme športové triedy o to viac sa chceli naši chlapci ukázať ako šikovne vedia narábať s loptou.

            Táto akcia je o to zaujímavejšia, že sa snažíme, aby sa do športových aktivít zapájalo čoraz viac študentov, aby šport prinášal radosť a potešenie.

            Aj tento rok si Pohár riaditeľa školy odniesli naši štvrtáci IV.S, ktorí do tohto zápasu vložili svoje srdce a chceli ukázať, že hoci za chvíľu maturujú, víťazstvo si nenechajú ujsť. Na druhom mieste skončili študenti  III.S triedy a na treťom mieste družstvo III.B a IV.B.

            A aké je motto našich športovcov? „ Keď má hráč ciele a sny, musí pre ne niečo obetovať.“

            Všetkým víťazom gratulujeme a tí, ktorí neboli môžu ľutovať. (BA,BL)

          • ĎAKUJEM, MAMA

          •  

            Každú druhú májovú nedeľu si pripomíname sviatok našich mamičiek. Nie vždy sa tento sviatok oslavoval, bol aj v zabudnutí ale vzdať hold našim mamám to je to najkrajšie. Preto sa pár slovami chceme poďakovať všetkým mamičkám a pridať, hoci len slovnú, kytičku kvetov.

            Malý človiečik pri príchode na tento svet plače, akoby ho z kože drali. Asi vie, že už nikdy nebude v takom bezpečí, aké mu poskytovalo lono matky.  Kdesi hlboko v podvedomí mu však zostane spomienka na obdobie, kedy si hovel pekne v teplúčku, nemusel sa za ničím hnať a jeho jedinou povinnosťou bolo z času na čas dať o sebe vedieť miernym mrvením. Tá spomienka je možno  príčinou, prečo prvým slovom, ktoré sa malý človiečik naučí povedať, je slovko „mama“.

            Určite je aj dôvodom, prečo má mama osobitné postavenie medzi všetkými ľudskými bytosťami. Syn má iné oči pre ženu – matku a inými očami sa pozerá na tie ostatné ženy. Dcéra, ktorej dávny inštinkt diktuje vidieť v druhej žene potenciálnu sokyňu, v matke vidí spojenca.

            Je to tak, akoby sa všetky zlé ľudské vlastnosti, ktoré hlavne dnes, čím ďalej tým viac, robia človeka človekom, matke vyhli.

            Mama je vždy pripravená celá sa odovzdať svojim deťom, a ak treba, ešte aj o kúsok viac. Mama je pripravená prijímať údery určené svojmu dieťaťu aj vtedy, keď to dieťa už dávno zodralo posledný pár detských topánočiek.

            Mama sa s Vami najskôr podelí aj o poslednú odrobinku, a potom vám nenápadne posunie aj tú svoju polovičku.

            Mama je najšťastnejšia, ak sú jej deti šťastné.

            Mamina láska nespočíva v tom, že dieťa má všetko povolené, spočíva v umení, vedieť vybrať pre svoje dieťa to, čo je preň najlepšie.

            Mama neočakáva od svojich detí odmenu – stačí jej, ak ju na starosť nevylúčia zo svojho kruhu a občas povedia: Mama, ďakujem.

            Kým máš matku, zostávaš dieťaťom, bez ohľadu na vek. Až keď tvoja mama odíde, uvidíš v plnej nahote zubiská, ktoré na teba cerí život a pred ktorými ťa tvoja mama chránila aj za cenu toho, že ju často dotrhali do krvi.

            Básnik povedal: „ Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.“

            My dodávame: „ Mama je domov.“

            Preto sa vracaj na miesta, kde si bol so svojou matkou. Aj keď ona tam už nie je, jej duch v tých miestach ešte stále udržuje pokoj, mier a bezpečie pre teba.

            (BA)

      • Kontakt

        • Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera - Winkler Oszkár Építőipari Szakközépiskola, B. Němcovej 1988/1 Lučenec
        • správca obsahu: csaba.bona@stavebnalc.sk
        • IČO: 00161560
        • DIČ: 2021228319
        • webmaster: csaba.bona@stavebnalc.sk
        • (+421) 47 43 210 72 - sekretariát
        • (+421) 904 486 208 - sekretariát
        • (+421) 915 818 562 - riaditeľ
        • (+421) 948 910 280 - zborovňa
        • B. Němcovej 1988/1
          984 15 Lučenec
          Slovakia
      • Prihlásenie