Milí študenti!

Niekedy sa v živote človeka vyskytnú veľmi očakávané a niekedy menej očakávané udalosti. Spoločným bodom týchto dvoch extrémov je ich význam. Tieto okamihy sú nezabudnuteľnými medzníkmi celého nášho života.

Teraz sme súčasťou udalostí, ktoré doteraz nikto z nás nezažil, ktorým sme sa chtiac-nechtiac museli prispôsobiť a v neposlednom rade nás donútili učiť sa niečomu novému v podmienkach, ktoré nám boli neznáme. Či je táto skúsenosť pre vás pozitívna alebo negatívna, vám môže byť jasné hneď teraz, keď stojíte pri bráne školy, kedy poslednýkrát prekročením jej prahu ju definitívne opustíte.

Možno Vás prepadne úzkosť, keď si uvedomíte, že je čas rozlúčiť sa. Rozlúčiť sa so školou, s učiteľmi, so spolužiakmi, so všetkými, s ktorými ste boli, žili, študovali a pracovali počas 4 rokov, ktoré ste tu strávili. Za ten krátky, pre niekoho možno dlhý čas, ste sa mnohému priučili, mnohé ste sa mohli naučiť. Viete, na ktorej stoličke sa dobre hojdá, na ktorej tabuli krieda najviac škrípe, kde môžete hrať futbal bez povšimnutia, ale predovšetkým, ktoré dvere sú vždy otvorené alebo zatvorené.

No a teraz Vás čaká konečne život. Aj keď pre mnohých ťažší, pretože spočiatku nebude ľahké zapadnúť do nového prostredia, ale skôr alebo neskôr si na to zvyknete a zistíte, na ktorej stoličke by ste mohli sedieť s pokojom mysle.

Môžete ísť tak, ako máte radi - pretože ste si to vybrali!

Vážení a milí čitatelia!

Teraz, keď sa lúčime takto netradične, kedy tie emócie nemôžu byť tak výrazné, keď sa už s mnohými nestretneme, títo mnohí, mnohí ľudia, ktorí sú teraz myšlienkami pri vás - vaši rodičia, príbuzní, učitelia, známi - všetci pomohli, a stále pomáhajú dosiahnuť vaše ciele. Všetci títo ľudia sú s vami spojení a je pre nich dôležité, aby sa váš život rozvíjal hodný vašich nápadov.

No a na záver prosím nezabudnite.

Kdekoľvek vás život bude unášať, časť z vás bude vždy patriť našej škole, pretože boli ste s ňou spútaní, pretože tu ste vyrastali, tu máte základné kamene, na ktorých by ste mohli v budúcnosti stavať svoj šťastný život. Dúfame, že ich dobre využijete! Prajeme vám veľa úspechov v budúcnosti!

Ladislav Vikor

Vážený pán riaditeľ, vážený pán zástupca, milí naši triedni profesori, drahí učitelia, zamestnanci školy, milí spolužiaci!

Školský rok 2019/20 sa pre maturantov končí veľmi netradičným spôsobom. Kvôli bezpečnostným opatreniam sa naša spoločenská miestnosť tento rok nezaplní študentami, pedagógmi a rodinnými príslušníkmi „odchádzajúcich“. Nebudeme mať možnosť stretnúť sa a rozlúčiť, porozprávať sa, či objať. Ostávajú nám len spomienky, ktoré nám spríjemnia aj bežné chvíle nášho života.

Dovoľte nám touto cestou rozlúčiť sa a napísať vám pár riadkov.

Je zvláštne sledovať čas, ako letí. Štyri roky uplynuli ako voda. Štyri úžasné roky, ktoré nás toho naučili veľa. Otvorili brány niečoho nového, niečoho nepoznaného. Pre nás to bolo obdobie úsilia, priateľstva, vzájomnej pomoci ale aj veľkých a ťažkých skúšok. Škola nám nepriniesla do života iba nové vedomosti a skúsenosti, ale aj kamarátov na celý život.

A to priateľstvo je to najdôležitejšie, čo môžeme získať a to sa nám podarilo. Bude to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa k tomuto obdobiu nebudeme obracať chrbtom, ale spomínať naň hlavne v dobrom.

V dobrom budeme spomínať aj na Vás, milí učitelia. Boli ste súčasťou nášho života štyri roky. Počas štyroch rokov sme si vybudovali silné vzťahy. Naučili ste nás toho veľa. Vychovali ste z nás nielen dobrých stavbárov, geodetov, ale aj dobrých ľudí. Veľakrát ste nám podali pomocnú ruku a trápili sa za nás. Ďakujeme Vám za všetky vaše rady, skúsenosti a vedomosti, ktoré ste nám tĺkli do hláv. My vieme, že ste nám chceli vždy len dobre a vážime si to. Vždy sa radí vrátime. Vy ostávate a vychovávajte ďalšiu generáciu skvelých študentov s takou láskou ako nás. ĎAKUJEME!

Nesmieme zabudnúť na pána riaditeľa a pána zástupcu školy a našu triednu pani profesorku. Ďakujeme Vám za vaše úsilie, za vašu energiu, ktorú vkladáte do školy a do vašich študentov. Ďakujeme Vám za vytváranie príjemného prostredia a študijných podmienok, ktoré ponúkate študentom. ĎAKUJEME!

V neposlednom rade poďakovanie patrí aj ostatným zamestnancom školy. Možno sme sa nestretávali tak často, ale my vieme, že by škola bez vás fungovala ťažko. ĎAKUJEME!

Rozlúčiť sa chceme aj s našimi spolužiakmi a priateľmi. Veľakrát bola cesta tŕnistá, ale my sme si vždy k sebe našli cestu. Vznikli medzi nami veľké priateľstvá a lásky. Možno sme sa niekedy nezhodli a boli sme súpermi, ale naučili ste nás byť lojálnymi. ĎAKUJEME!

Čo dodať na záver? Naša spoločná cesta sa končí. Ale cesta každého jednotlivca len teraz začína. Nebudeme roniť slzy, pretože veríme, že ostaneme aj naďalej v kontakte. Pri prechádzaní okolo školy neprejdeme bez povšimnutia. Naopak, radi sa vrátime a zaspomíname si na krásne chvíle strávené na škole.

Sme radi, že sme mohli byť súčasťou veľkej rodiny na Strednej priemyselnej škole stavebnej Oskara Winklera v Lučenci.

“Ľudí nemôžete nič naučiť, môžete im len pomôcť nájsť to, čo už v sebe majú.” – Galileo Galilei

Lúčia sa:

IV.A

Patrik ADAMÍK

Viktor BOTOŠ

Filip GÖRNER

Imrich HÁJAŠ

Adrián HIRKA

Nikolas ILLÉŠ

Alexander JACSO

Veronika LAUKOVÁ

Ondrej MAČUDA

Dominik MAJER

Jakub MATÚŠKA

Laura Edita MEDEOVÁ

Ákos NÓGRÁDI

Mário PAULUS

Nikolas PULAI

Filip SAJKO

David SALVA

Erik SZABÓ

Dávid TÓTH

Zoltán VARGA

Miroslav VILHAN

 

IV.S

Branislav ADAM

Sophia BERKYOVÁ

Matej BOTOŠ

Dominik DOBIAŠ

Tomáš FILIPIAK

Matej GONDÁŠ

Peter HAVRAN

Adam HRUBÍK

Adam KESZI

Adam KOJNOK

Denis KRNÁČ

Miroslav ĽALÍK

Mário MARCINEK

Martin MURÍN

Tomáš OLŠIAK

Kristián SZALAI

Richard ŠÁGA

Lukáš TELEK

Adrián TRAJTEĽ

Richard UHRAPKA

Marian VAŠEK

Diana VYLETELOVÁ

 

ad revidendum 2025

Erik Szabó, IV.A

Prihlášky na školský internát je možné vytlačiť zo stránky SOŠ technickej, Dukelských hrdinov 2,  Lučenec, prevádzkovateľa školského internátu.

Kontakty:

e-mail: sostech.lc@gmail.com,  

-spojovateľka SOŠ technická Lučenec, tel.: 047/ 4331205

-sekretariát SOŠ technická Lučenec, tel.: 047/ 4331210, 0911 021 445

Tlačivo na stiahnutie nájdete v kategórii INTERNÁT (https://www.soslc.edu.sk/internat.html).

V rámci učiva o zvukových jazykových prostriedkoch na hodinách slovenského jazyka sme trochu trénovali aj praktickú stránku využitia týchto javov (tempo, pauza, prízvuk, melódia...) v našej reči a nechtiac-chtiac sme v III.A triede objavili aj herecký talent.

Pozrite si video Martiny Muránskej!

Každý rok sa druhá májová nedeľa nesie v znamení osláv všetkých mamičiek. Ide o medzinárodnú udalosť, keďže nielen u nás na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách sa tento deň oslavuje ako Deň matiek.

Preto milé pani profesorky a všetky ženy – mamičky, prijmite od nás študentov malý slovný darček.

Nie je nič váženejšie ako byť matkou. Všetky matky určite potvrdia, že byť mamou je niečo nádherné, napĺňajúce, radostné, zároveň aj zodpovedné, veľa razy náročné, niekedy bolestné.

Všetci to vieme. Pre každého je jeho mamka tou najdôležitejšou osobou na svete. Mamka je ten človek, ktorého náruč sme pocítili ako prvú. Bolo to jej objatie, jej pohladenie, čo sme pociťovali od prvých dní nášho života. Jej hlas sme počúvali, učili sa prvé slová od nej.

Mama si zaslúži nielen našu úctu, zaslúži si našu lásku, zaslúži si, aby sme sa starali o jej šťastie. Deň matiek je príležitosť všetko toto si pripomenúť, aby sme na to v bežiacom kolobehu života nezabúdali. Zároveň je to dôvod, aby sme svojej mame vyjadrili city, aby sme ju objali, pripravili jej radosť.

A preto aj dnešné poďakovanie je venované matkám. Je venované mamám všetkým, či už majú deti malé a venujú im svoju každodennú starostlivosť, alebo sú to mamy už s deťmi dospelými, ktoré si už drobnými starosťami prešli a teraz prežívajú zas to, čím žijú ich deti. Však nenadarmo sa hovorí, malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti. Čo všetko si musí jedna matka prežiť, viete len vy ženy. Obzvlášť v tejto situácii, aká je teraz, keď nás ohrozuje pandémia koronavírusu, si naše mamičky vážime o to viac.

Prajeme teda všetko dobré všetkým mamičkám. Mladým mamičkám, aby si užívali radostí so svojimi detičkami a taktiež mamkám skoršie narodeným, aby im ich veľké deti prinášali viac radostí ako starostí.

Všetko dobré vám prajeme!

Lucia Salaiová a Danka Kardošová, I. A

Riaditeľstvo školy oznamuje žiakom, že potvrdenia o návšteve školy vybavujeme v súčasnej situácii elektronickou formou. O vydanie potvrdenia môžete požiadať e-mailom na adrese sekretariátu školy sekretariat@spsstavebnalc.edu.sk

Dôležité je do e-mailu uviesť celé meno žiaka, triedu a z dôvodu variability tlačív tiež účel, na ktorý má byť potvrdenie vystavené.

Ďakujeme za pochopenie.

Slavka Danková

Na tomto ihrisku to všetko začalo. Už ako malá som tu trávila veľa času s ocinom a s bratmi. Veľakrát, keď sa hral nejaký zápas, tak som sa ešte bála zaradiť sa medzi tých starších chlapov, a tak som len stála za plotom a keď náhodou prekopli loptu, tak som im ju podávala.

No postupom času ako som rástla, tak som sa odhodlala, že to skúsim aj s nimi. A neľutujem. Veľa ma to naučilo, hlavne ocino a bratia ma toho veľa naučili, za čo im ďakujem. Ale neskôr som sa začala rozvíjať aj sama a doviedlo ma to až sem. Teraz keď hráme proti nejakým chlapcom, ktorí hrajú na druhej strane ihriska, tak sa len čudujú, že dievča hrá niekedy lepšie ako oni. A vtedy mám radosť, že som to dotiahla tak ďaleko. Nie tak ako som o tom snívala pred niekoľkými rokmi, ale som rada za to, kde som.

A na toto ihrisko nikdy nezabudnem. Nie je to žiadny exclusive, ale je to moje detstvo a môj začiatok. Takže tak nejak. Neviem, či to niekto dočítal až sem, ale chcela som tým vlastne povedať, že nezabúdajme, kde sme vyrastali a kde sa to všetko začalo. Lebo bez toho by sme neboli teraz tam, kde sme.

Barbara Mileiová, III. S

(Foto: www.facebook.com/barbara.mileiova)

Slovenské múzeum máp sa počas epidémie koronavírusu snaží byť bližšie k svojim návštevníkom aj prostredníctvom sociálnych sietí a webovej stránky. Novinku v tomto smere predstavuje séria online videoprehliadok. Jeho virtuálnu prehliadku, od uzavretia kultúrnych inštitúcií kvôli pandémii, videlo ku koncu apríla 2020 viac ako 4000 online návštevníkov. Online spoznávanie zaujímavých exponátov z oblasti geológie, geografie a kartografie ponúkla táto kultúrna inštitúcia cez oddelenia školstva niektorých samosprávnych krajov aj ako učebnú pomôcku pre učiteľov uvedených predmetov. O tom aká bola odozva o takéto vzdelávanie u študentov, sme sa porozprávali s vyučujúcou predmetu geografie zo Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci Olíviou Sojkovou.

Ako sa Vám darí zhostiť domáceho vzdelávania, ktoré v tomto čase kvôli potrebným ochranným opatreniam musia zvládať pedagógovia, študenti aj žiaci?

Tak ako celá spoločnosť ocitlo sa aj školstvo v úplne novej situácii. Našťastie sme škola technického zamerania a už dlhšiu dobu veľmi intenzívne pracujeme aj „elektronicky“. Možno preto nebolo online vzdelávanie pre našich študentov veľký šok. Výzvu predstavovalo skôr didaktické uchopenie učiva – aby bolo vyučovanie čo najviac názorné, praktické a samozrejme aj zážitkové.

Využívate okrem interaktívnych úloh, ktoré sú ponúkané aj prostredníctvom televízneho vysielania RTVS nejakú inú pútavú formu vzdelávania pre študentov?

Myslím, že materiálu je dosť a je skutočne z čoho vyberať. Ale nemôže to byť len o množstve informácií. Veď presedieť celé hodiny nad úlohami a cvičeniami pred počítačom vo svojej izbe je výzva aj pre dospelého. Hneď človeka v karanténe prepadnú myšlienky rozbehnúť sa niekam, najlepšie na výlet. Na hodine geografie napríklad do Slovenského múzea máp. Klik a sme tam. Primerane dlhé video stačí učiteľovi doplniť o zaujímavé otázky a úlohy a vyučovacia hodina ubehne ako voda.

Čo Vás ako pedagogičku inšpirovalo využiť práve túto možnosť vzdelávania?

Je to už spomínaná zážitkovosť, ale aj autentičnosť prostredia, odbornosť výkladu a veľmi dobre zvolené časové rozpätie videí. Okrem toho z obsahu videí môže pedagóg vytvoriť veľké množstvo klasických ale hlavne kreatívnych úloh.

Akou formou ste oslovili študentov, aby si online prehliadky pozreli?

V rámci elektronickej triednej knihy som ich pozvala na návštevu múzea. Dostali link, cez ktorý sa prihlásili.

A ako reagovali Vaši študenti na túto interaktívnu pomôcku?

Úlohy splnili bez problémov a posielali smajlíkov. Aj pre pedagóga je radosť, keď dostane spätnú väzbu, že takéto úlohy sa študentom páčia.

Slovenské múzeum máp vzniklo v roku 2018. Podarilo sa Vám ho spolu s Vašimi študentmi navštíviť už aj osobne? Prípadne, ak nie, inšpirovali Vás videoprehliadky k jeho osobnej návšteve?

Zatiaľ ešte nie, ale verím, že v budúcnosti sa práve s týmito študentami dostaneme aj do reálneho múzea.

Mgr. Lucia Lalíková

V čase karantény sa aj televízia stáva dobrým priateľom

Nedeľné večery už niekoľko týždňov patria na jednej nemenovanej televíznej stanici známej hudobnej šou o hľadaní speváckych talentov.

Po zhliadnutí niekoľkých častí, mi nedá nevyjadriť sa k tejto téme a poviem na rovinu, často sa pozastavím nad tým, ako niektoré osoby prídu na to, že sú hodné zúčastniť sa takejto súťaže.

Hovorím o ,,spevákoch”, ktorých výkony sa dajú prirovnať asi k niečomu takému, akoby som sa ja snažila namaľovať obraz Leonarda da Vinciho (a možno ešte horšie). Je síce pekné, keď si človek verí a má o sebe tú najlepšiu mienku, ale predsa troška úprimnej sebakritiky a skromnosti by niektorým naozaj nezaškodilo. Proste a jasne spievať nemôže vedieť každý a v takejto šou sa nedá hovoriť o tom, že aj snaha sa cení.

Už len predstava, že sa na takýto program díva tisíce ľudí a človek, ktorý tam ide s domnienkou, že je rodený umelec (aj keď opak je pravdou), sa vlastne zosmiešni pred očami polovice národa. Niekedy mám ale pocit, že ja sa hanbím viac ako samotný ,,PACIENT”.

Ešte jedna vec ma na tom celom zaráža, a síce... to naozaj takéto NE-talenty nemajú vo svojom okolí niekoho úprimného, čo by im vysvetlil, že na spev nemajú a nie je šanca, že sa stanú SUPERSTAR.

Je tu však ešte jedna možnosť a to tá, že dotyční túžia po tom, aby sa dostali do rebríčka takzvanej ,,HVIEZDNEJ ROTY”. V takom prípade nemôžem namietať. Nakoľko sláva ,,spevákov” z hviezdnej roty naozaj v niektorých prípadoch trvala dlhšie ako sláva ozajstných spevákov SUPERSTAR.

Sara Valachová, II. S

 

Na základe usmernenia MŠVVaŠ SR na hodnotenie žiakov strednej školy, odborného učilišťa a praktickej školy v čase mimoriadnej situácie podpísaného ministrom školstva, aktualizovaného dňa 20.04.2020, Vám oznamujem, že na konci školského roka 2019/2020 sa okrem výchovných predmetov Etická výchova a Náboženská výchova, budú neklasifikované, t.j. hodnotené iba slovom „absolvoval“ aj vyučovacie predmety Telesná a športová výchova a Športová príprava.

Všetky ostatné vyučovacie predmety vo všetkých ročníkoch budú klasifikované.

V Lučenci, 21.04.2020

Mgr. Ladislav Vikor, riaditeľ školy

Epidemiologická situácia na Slovensku bohužiaľ zasiahla aj do organizácie Krajského kola SOČ, ktoré sa malo uskutočniť dňa 3. apríla 2020 v priestoroch SPŠ dopravnej vo Zvolene. Na základe vývoja situácie Štátny inštitút odborného vzdelávania Bratislava rozhodol o obmedzenej, dištančnej forme uskutočnenia Krajského a Celoštátneho kola 42. ročníka súťaže.

Pri rozhodnutí sa zohľadnilo, že súťaž prebehla na školských kolách ešte podľa pôvodnej formy a na základe posunutých prác v e-systéme hodnotitelia Krajského kola mohli študovať písomnú aj grafickú časť prihlásených odborných prác.

Súťažiaci sa tentokrát museli uspokojiť s hodnotením svojich prác len „na diaľku“, uvedomujúc si, že spôsob ústnej obhajoby pred hodnotiacou komisiou a diskusie v rámci prezenčnej formy súťaže sú nezameniteľné.

Našu školu na Krajskom kole SOČ reprezentovali práce žiakov, ktoré postúpili z 1. a 2. miesta školského kola:

Alexander Jacso (IV.A) - Polyfunkčný dom Woody

Imrich Hájaš (IV.A) - Polyfunkčný dom

Práce našich žiakov bojovali v súťažnom odbore 10 – Stavebníctvo, geodézia, kartografia. Imrich Hájaš obsadil 4., Alexander Jacso 5. miesto. Podľa vyjadrenia krajskej hodnotiacej komisie rozhodovanie nemali ľahké, v rámci súťažného odboru sa zišla silná konkurencia a všetky práce boli na veľmi vysokej úrovni.

Srdečne gratulujeme našim súťažiacim žiakom, ktorí neľutovali svoje osobné voľno a mimo svojich školských povinností venovali nemálo času a veľkú aktivitu, kým dospeli do cieľového štádia!

Angela Fajdová, metodik SOČ

22. apríl je Dňom Zeme. Počas nariadenej karantény sa naša planéta ozdravuje. Vo veľkomestách sa vyčistilo ovzdušie, prázdne ulice obsadila divá zver. Ako dlho tento pozitívny vplyv koronakrízy vydrží? Celosvetová pandémia nového koronavírusu priniesla okrem množstva obetí na životoch a karanténnych opatrení aj niekoľko pozitívnych vplyvov na životné prostredie. Obmedzenie pohybu spôsobilo, že niektoré miesta sa doslova revitalizujú. Európske veľkomestá už dlho nemali také čisté ovzdušie. Potvrdila to Európska vesmírna agentúra. Nad Milánom, Parížom, Madridom došlo k výraznému poklesu znečisťujúcich látok. Aj New Yorku klesli emisie oxidu uhličitého o 10%. Výrazne sa obmedzila letecká doprava, ktorá výrazne znečisťuje ovzdušie.

Vyčistili sa aj svetoznáme kanály v Benátkach, kde teraz nepremávajú žiadne člny, lode, a tak sa nečistoty usadili na dne. Vyľudnené mestá začala navštevovať divá zver. Do Paríža, Talianska (Bergama) si vyšli diviaky. V Čile sa potulujú pumy, v Londýne vidno stádo danielov. Dokonca vo Walese videli stádo kamzíkov.

Samozrejme, v iných sférach koronakríza nie je k prírode taká citlivá. Nastal rozvoz balených jedál, používanie mikroténových rukavíc, rúšok či iných zdravotníckych pomôcok, čím sa zvyšuje množstvo plastového odpadu.

Pozitívne efekty na životné prostredie sú podľa ekológov len dočasné a po skončení karantény sa všetko vráti do pôvodného stavu, alebo sa to ešte zhorší. Všetci sa budú snažiť dohnať stratený čas a stav emisií sa rýchlo zhorší.

Ako vždy, všetko máme vo svojich rukách.

Barbi Mileiová, III. S

V aprílovom čísle časopisu Kam po strednej si môžete nájsť napríklad aktuálne informácie o termínoch na podanie prihlášky na vysoké školy ako aj termíny prijímacích pohovorov.

Keďže sú školy zavreté, pripravili toto vydanie v ľahko čitateľnej elektronickej forme.

Listovaciu podobu celého časopisu nájdete na tomto linku:

https://anyflip.com/wotj/ugkv/

Výzva

Prežívame veľmi ťažké časy. Táto situácia, v ktorej sme sa ocitli, nie je ľahká pre nikoho z nás. Zrazu sa zastavil život v našich laviciach, v uliciach, v našich životoch. Čas plynie oveľa pomalšie ako inokedy.

Sme zvedaví, ako trávite svoj voľný čas.

ŽŠR Vás vyzýva, aby ste nám poslali na mailovú adresu erikszabo7@gmail.com, fotografiu alebo video ako trávite čas doma a možno tým inšpirujete ďalších.

Fotky posielajte s menom a priezviskom, triedou a jednou či dvoma vetami.

Ako tráviš svoj voľný čas Ty?

Koronavírus, Covid–19 dva doteraz neznáme pojmy, ktoré ľudia dosiaľ nepoznali, zrazu pozná každý človek našej planéty. Objavil sa v meste Wu-Chan v čínskej provincii Chu-pej ešte v decembri minulého roka. Každý si myslel, že sa s tým Čína rýchlo vysporiada, ale opak bol pravdou.

V priebehu troch mesiacov vírus zasiahol celý svet. Zasiahol život nás všetkých: detí, rodičov, starých rodičov. Vryl sa do nášho každodenného života a zmenil správanie a životný postoj ľudí. Musíme sa mu prispôsobiť v osobnom aj v pracovnom živote. Deti nemôžu chodiť do škôl, rodičia do zamestnania. Prognózy odborníkov nie sú vôbec ružové. Obyčajní ľudia prichádzajú už teraz o zamestnanie, živnostníci o živobytie, ekonomika sa spomaľuje. Naozaj závisí na každom jednotlivcovi, ako sa k tomuto problému postaví. Veci, ktoré som predtým bežne vykonával, teraz nemôžem. Každý deň som zahltený informáciami, či už negatívnymi alebo pozitívnymi. Počujem o rôznych konšpiračných teóriách, že vírus bol umelo vytvorený v laboratóriu, alebo že vírus unikol z laboratória vo Wu-chane, v ktorom sú uložené najnebezpečnejšie vírusy na svete. Počul som aj teóriu, že koronavírus vypustili Američania na Čínu, aby zastavili jej hospodársky rast. Je to vôbec možné? Ako sa to všetko bude ďalej vyvíjať? Ako sa k tomu postavia ostatné krajiny, v ktorých sa vírus nekontrolovateľne šíri? Prečo nezavedú aj iné štáty rovnako prísne opatrenia ako Slovensko? Mám sa skutočne báť o svoj život?

Myslím si, že pokiaľ budem ja a všetci ostatní dodržiavať prísne opatrenia, ktoré boli u nás zavedené, môžeme s vírusom úspešne bojovať. Je na každom z nás, ako sa k tomu postaví. Mojim prianím je, aby sa všetko čo najrýchlejšie vrátilo do zabehnutých koľají. Chýbajú mi spolužiaci a kamaráti. Chýba mi škola aj učitelia. Chýbajú mi prechádzky po prírode. Naozaj mi chýba obyčajný bežný život, čo som žil predtým.

Michal Jakuba, III. A

Naozaj sa netreba obávať koronavírusu? Naozaj je to niečo podobné chrípke? Zachránia nás rúška? Ostane tento vírus už navždy a musíme sa prispôsobiť životu v karanténe? Je to vyrobené v laboratóriách alebo naozaj to spôsobili netopiere?

Na väčšinu otázok nevieme odpovedať, ale určite to NIE JE ŽART! Treba na to čas. Ale koľko? Nikto nemôže vedieť. Pre každého je táto situácia nová a strastiplná. Dlho sme to poznali len ako koronavírus, ale po čase táto choroba dostala meno COVID-19. Aké krátke meno, a ako veľmi nám môže zmeniť a ovplyvniť život, hoci na začiatku sme si to ani nemysleli.

Od začiatku roka k nám prichádzali správy o pribúdajúcich chorých v Číne. Taká ďaleká krajina, a predsa sa to dostalo aj na Slovensko. Už je to celosvetový problém. Sme v tom spolu. Chráňme sa rúškami. Je to najefektívnejší spôsob chrániť sa navzájom. Časté umývanie rúk, dezinfekcia, obmedzenie sociálnych kontaktov a dodržiavanie všetkých predpisov a pokynov chráni nielen nás, ale aj ostatných okolo nás.

Ak ste v karanténe, ostaňte doma, ale nedovoľme prosím, aby sa svet prestal točiť. Život pôjde ďalej, aj keď sa na seba budeme smiať len očami. Táto choroba si nevyberá, aj keď postihuje hlavne starších ľudí, ale predsa ju nemôžeme podceňovať, lebo nakazení sú športovci, významní ľudia, stredná generácia, ba aj deti. Nezabije každého človeka, ktorý sa dostane do jej cesty, ale aj tak je to nebezpečné, lebo jej symptómy sa ťažko znášajú. Môže to byť horúčka, triaška, dýchavičnosť, únava, celková slabosť a podobné. Záleží to od imunity, ako sa s tým človek popasuje.

My, čo sme zdraví, neberme toto obdobie ako trest, ale využime ho naplno. Pozerajme sa na tento čas pozitívne. Celé dni môžeme tráviť so svojimi blízkymi, vykonávať aktivity nášho záujmu. Buďme radi, že nemusíme riskovať naše životy, ako tí ľudia, ktorí sú v prvej línií v boji proti tomuto ochoreniu.

Naša veľká vďaka patrí záchranárom, lekárom, sestričkám, ostatnému zdravotníckemu personálu, predavačom, colníkom a každému, kto pomáha v tejto núdzovej situácii.

Teraz, v súčasnosti, musíme ostať doma, aby sme mohli ísť von v budúcnosti. Aby sme mali ísť ku komu, kde a prečo. Ostaňme dnes od seba ďalej, aby sme sa zajtra mohli silnejšie objať.

Miriam Nagyová, III. A

Kedy ste naposledy niekomu napísali a poslali list či pohľadnicu? Dávno, však ? Nuž, tak kedy, keď nie teraz, je ten správny čas to napraviť?

S mnohými príbuznými či priateľmi sa možno dlhšie neuvidíte, a hoci sa môžete spojiť rôznymi inými modernými spôsobmi, ten pocit, keď si v schránke nájdete rukou písaný list či pohľadnicu, je nenahraditeľný. Hoci je takáto „papierová pošta“ už trochu zastaralý spôsob komunikácie, v mnohom tú elektronickú dokáže poraziť. List je hmatateľný, môžete si ho podržať v ruke, privoňať k nemu, je omnoho osobnejší ako email a častejšie sa k nemu môžete vrátiť a potešiť sa nielen jeho obsahom, ale aj vizuálom. Nesie v sebe hmatateľnú stopu pisateľa. A ako nato? Urobte si čas na písanie, vyberte si pekný papier s obálkou alebo si vyrobte vlastný pozdrav. Nie je to vôbec zložité, odreagujete sa pri tom. Premyslite si, o čom chcete písať, s čím sa chcete podeliť a čo konkrétne vás zaujíma zo života adresáta. Dajte si záležať na oslovení, ktoré by malo byť milé a povzbudivé. Pri písaní buďte úprimní, papier znesie všetko. Sami možno zistíte, že sa vám myšlienky na papier kladú jednoducho, ľahko, bez váhania a že písaním viete povedať možno viac ako slovami.

Je dokázané, že písanie zlepšuje sústredenie, podporuje pamäť a zároveň trénuje jemnú motoriku. Okrem toho je príjemnou úľavou pre oči po celodennom kontakte s monitorom počítača či telefónu. Tak do toho!

Inka Balážová

Milí študenti,

vzhľadom na vzniknutú situáciu väčšina VŠ nežiada písomné potvrdenie správnosti vyplnenia prihlášky (správnosť známok) od strednej školy. Budú to chcieť až po návrate do školy. (pre istotu si to skontrolujte na stránke VŠ)

Ale ak VŠ, na ktorú chcete podať prihlášku predsa žiada takéto potvrdenie, tak postup je takýto:

-vyplníte prihlášku

-doplňte známky (správanie a etickú/náboženskú výchovu netreba). Ak škola umožňuje, načítajte známky z Edupage (niektoré školy to majú v časti: „Načítať známky zo Žiackej knižky aSc“), tým máte istotu, že budú správne vyplnené

-pridajte ako ďalšie 2 predmety: „Teoretická časť odbornej zložky“ a druhý „Praktická časť odbornej zložky“ (bez známok)

-označte predmety, z ktorých budete maturovať, čiže označiť: ANJ(B1), SJL, „Teoretická časť odbornej zložky“, „Praktická časť odbornej zložky“

-vytlačte/vyexportujte prihlášku (formát .pdf)

-takto "vytlačenú" prihlášku mi vo formáte .pdf (alebo aj v inej, ale forme, ktorú dokážem vytlačiť) pošlite na e-mail: pandiklari@gmail.com. Do predmetu správy prosím napíšte: VŠ_prihláška_vaše meno

-prihlášky budem môcť potvrdzovať len raz do týždňa

1. TERMÍN: prihlášky poslané najneskôr 29. marca 2020 do 12:00 hod. môžete prevziať v pondelok, teda 30. marca 2020 (cez e-mail dostanete info kedy)
2. a ďalšie termíny vždy utorky (potvrdzujem prihlášky poslané najneskôr deň pred tým, čiže pondelky do 12:00 hod.)

Prosím Vás, dodržujte tieto termíny, lebo škola je zavretá, v inom termíne Vám nebudem môcť vyhovieť!

Ďakujem

Ing. Klára Pandi, výchovná poradkyňa

 

28. marca 1592 sa na česko-slovenskom pomedzí v Moravskom markgrófstve narodil Jan Amos Komenský, významná osobnosť svetovej pedagogiky, učiteľ. Tento deň sa stal sviatkom všetkých pedagogických pracovníkov.

Jeho sen o škole hrou sa snažia napĺňať generácie učiteliek a učiteľov už celé stáročia a nech sa v novodobej pedagogike objaví čokoľvek, vždy je to len potvrdením jeho didaktických zásad a idey, že učiteľ je pre spoločnosť nenahraditeľný.

„Je nepremožiteľná sila pravdy ak je vyzbrojená svetlom poznania.“ Tento citát platí v dnešnej mimoriadnej situácii oveľa viac ako kedykoľvek predtým. Vedomosti a poznanie sú skutočnou armádou novodobej spoločnosti, preto každý, kto sa vzdeláva a každý, kto vzdeláva, bojuje na tom najdôležitejšom fronte.

Žiaľ, táto práca nie je viditeľná hneď, a preto možno učitelia nie sú hviezdy na nebi konzumnej spoločnosti, ale určite sú kompasom v labyrinte sveta a cestou k nájdeniu raja srdca. Všetkým pedagogičkám a pedagógom ku Dňu učiteľov patrí gratulácia a poďakovanie.

Mnoho síl a výdrže do ďalšej práce!

Olívia Sojková

Milí žiaci!

Upozorňujem hlavne Vás, ktorí ponímate stav karantény, ako prázdniny a nebudete si plniť školské povinnosti, teda pripravovať si zadané domáce úlohy od všetkých vyučujúcich a zo všetkých predmetov, respektíve ich nebudete včas a riadne odosielať, že to v konečnej klasifikácii môže mať vážny dopad a môže sa stať, že budete neklasifikovaní, či neprospejete.

Preto Vás v dobrom úmysle vyzývam, začnite pracovať, aby sme spoločne dospeli k záveru, ktorý bude prijateľný pre nás všetkých a tak dokážeme predísť nastávajúcim problémom.

A na záver: dodržujte pokyny krízového štábu, nebuďte hrdinovia, že sa Vás to netýka!

Pozdravujem Vás všetkých a pevne verím, že po prečítaní týchto riadkov sa Vám ozrejmí o čo vlastne ide.

Vikor Ladislav - riaditeľ školy