Lučenecká stavebná priemyslovka, ako je naša škola medzi absolventmi a verejnosťou dodnes nazývaná, je odborne technicky zameraná stredná škola. Od samotného svojho vzniku bola vždy úzko prepojená so športom, ktorý sa práve v povojnových rokoch začal veľmi prudko rozvíjať. A tak za niekoľko desaťročí svojej existencie tu medzi mladými stavbármi počas stredoškolského štúdia dozrievalo množstvo talentovaných športovo nadaných chlapcov a dievčat.
Vypísať len mená a čísla ako súhrn rekordov a úctyhodných športových výkonov za celé obdobie existencie školy sa nám zdalo nedôstojné a preto sme sa rozhodli, že zaznamenané fakty z kroniky trochu oživíme spomienkami. Pri skladaní tejto mozaiky sme požiadali o pomoc a spoluprácu aj niekoľko absolventov našej školy, ktorí si toho pamätajú najviac. A hoci niektorí z nich už veľmi dávno opustili školské lavice, o to radšej a veľmi vďačne prijali naše pozvanie a prišli si do školy zaspomínať na časy dávno minulé. Bolo mi cťou ich počúvať, zapisovať si ich myšlienky a vidieť pritom v ich očiach, ako sa rozhárajú tlejúce iskry spomienok...
Pár legendárnych mien športovej histórie školy
Kvalitných športovcov a úspešných reprezentantov v rôznych športoch mala Vyššia priemyselná škola stavebná v Lučenci hneď v prvých rokoch svojej existencie. Na prelome rokov 1951 – 1952 sa stal dorasteneckým víťazom lyžiarskeho slalomu na Javore žiak prvej slovenskej triedy Ivan Hliva, mimochodom aj vynikajúci hudobník – pianista a úspešný stavebný inžinier, žijúci v Kanade. Rovnako úspešným lyžiarskym reprezentantom bol aj jeho o niečo starší spolužiak Alexej Ivanov, ktorý v tom čase reprezentoval školu už v kategórii mužov. Lyžiarsky šport si na škole získal mnoho priaznivcov. Jedným z nich bol aj veľký fanúšik lyžovania profesor Ing. arch. Tibor Ferenczy. Veľmi úspešným športovcom bol aj Pavel Vician. Svojou výnimočnou volejbalovou technikou vynikal už počas štúdia na našej škole a po skončení stredoškolského štúdia sa stal hráčom prvoligového volejbalového klubu Slávia Bratislava. Hlbokú a pamätnú atletickú stopu na škole medzi prvými zanechal neprekonateľný šprintér Dušan Dubový, ktorý v halovom šprinte zdolal niekoľko československých rekordov. Vrchol jeho úspešnej atletickej kariéry prišiel v roku 1963, kedy sa stal majstrom Československa v behu na 4x100 m a o rok neskôr zvíťazil na majstrovstvách Československa v behu na 100 m. Svojimi výkonmi sa ako jeden z najlepších československých atlétov v roku 1964 prebojoval do širšieho výberu na OH v Tokiu a československú atletiku preslávil v rôznych mestách Európy ešte niekoľkokrát. Vo vrhačských disciplínach nemal v tom čase široko-ďaleko konkurenciu Ladislav Pataky, ktorý sa už ako starší dorastenec stal majstrom Československa vo vrhu guľou s výkonom 17,3 m a neskôr získal cenný titul majstra Slovenska v hode diskom s výkonom 39,8 m. Po aktívnom športovaní svoju atletickú kariéru ukončil ako tréner vrhačov Dukly Banská Bystrica. V tomto období sa veľmi populárnym športom stávala cyklistika. Medzi prvých zdatných cyklistov na našej škole patrili Svetozár Kovačovič a Ján Tuharský, ktorí vďaka svojej výbornej fyzickej zdatnosti kvalitne reprezentovali školu aj v iných športoch.
Túžba individuálne sa presadiť hnala vpred mnoho študentov, čo spôsobilo v tom čase veľký rozmach atletiky. Obrovskú zásluhu na kvalitných atletických výkonoch svojich zverencov mal obľúbený profesor telocviku František Fischer, svojimi študentmi familiárne nazývaný Fifi. Atléti a gymnasti pod jeho úsmevne motivačným vedením poctivým trénovaním s nadšením vylepšovali svoje osobné rekordy, aby mohli reprezentovať svoju školu v súťažných disciplínach pretekov, ktoré sa konali pod názvom Celoslovenské hry škôl II. cyklu. Medzi nezabudnuteľné športové úspechy našich študentov sa zapísal víťazný štafetový beh družstva mladých stavbárov v zložení Hanes, Danko, Janeček a Dolinský, ktorí v disciplíne 4x100 m dosiahli vynikajúci čas 45,8 sek. Juraj Danko sa presadil aj individuálne, keď sa v behu na 100 m stal dorasteneckým majstrom Československa a ďalší svoj rekord zaznamenal v skoku do diaľky s rekordným výkonom 632 cm. Vyblednuté riadky starej školskej kroniky nám prezrádzajú, že škola mala už od svojich začiatkov šťastie na vynikajúcich bežcov. Vo vytrvalostných behoch vynikal Pavel Haraburda, ktorý 3000 m zabehol s časom 9:32,3, v behu na 1 500 m dosiahol čas 4:12 a beh na 400 m zdolal za 54,5 sek. Rekordným časom v behu na 800 m s výkonom 2:12,5 sa preslávil študent Viliam Gabaš. Všestranne nadaný športovec Ján Hanes dosiahol v behu na 60 m rekordný čas 7,2 sek., na zabehnutie 100 m trate mu stačil čas 11,3 s a beh na 200 m zdolal s časom 24,2 s. Bol tiež výraznou oporou školského futbalového družstva, ktoré vybojovalo titul dorasteneckého majstra republiky. Prostredníctvom kvalitných športových výkonov pomáhali dobré meno našej školy šíriť aj študenti večerného štúdia. Jedným z nich bol vynikajúci všestranný športovec Viktor Lepáček, ktorý sa v šesťboji na pretekoch “O veľkú cenu Smeru“ vďaka 300 bodovému náskoku po odpustení poslednej disciplíny stal víťazom pretekov v skoku o žrdi (poznámka: vtedy ešte bambusovej) a jeho osobný rekord bol natrvalo zapísaný s výkonom 325 cm. Začiatkom šesťdesiatych rokov školu v chôdzi na 10 km preslávili ziskom najvyššieho majstrovského titulu dvaja dorasteneckí reprezentanti Eduard Straka a Ján Wiedermann. Výbušnou silou nôh a obdivuhodnými výkonmi v skoku do diaľky prekvapoval na pieskovom doskočisku profesora Fischera jeho zverenec Ivan Obert. Mnoho vynikajúcich reprezentačných športových výkonov zabezpečili škole aj študenti Zadrobilek, Mäsiarkin, Nosko, Rajnoha a ďalší.
Čoraz väčšiu popularitu si medzi mladými mužmi získavali športy kulturistika a zápasenie. Aj v nich mala naša škola v rôznych časových obdobiach slušné zastúpenie. Tu medzi najúspešnejších športovcov môžeme právom zaradiť Pavla Jackuliaka, ktorý v kulturistike získal titul majstra Európy. Majstrom republiky v kulturistike sa stal o nejaký rok predtým študent J. Granita a titul majstra republiky vo vzpieraní získal N. Góra, ktorý po prvenstve na majstrovstvách Slovenska do roka obhájil titul vzpieračského majstra Československa. Súťažne sa zápaseniu v čase svojich študentských rokov aktívne venoval aj Vladislav Konôpka, ktorý na majstrovstvách Slovenska obsadil 2. miesto. Škola mala aj niekoľko kvalitných atlétov v silových disciplínach. Boli nimi diskár Ľubomír Maďarič a oštepár Imrich Koczkás, ktorého výkon 51,20 m v hode oštepom bol dlho zaznamenaný ako rekordný. O nejaký čas neskôr sa na vynikajúceho reprezentanta školy v hode oštepom vypracoval Erik Fekete. A tu sa od silových športov paradoxne dostávame k zmienke o reprezentantoch školy v šachu a vraciame sa v čase do obdobia rokov šesťdesiatych, kedy s profesormi Ing. Jánom Heisterom a Ing. Tiborom Dobrockým študenti dokazovali svoje kvality pri nekonečných školských šachových turnajoch. Najúspešnejším reprezentantom školy v šachu bol Ján Hronec, ktorý sa prebojoval až do nominácie na celoslovenský šachový turnaj. Jeho šachovými súpermi v školských laviciach boli Pavel Jahodník a bratia Milan a Drahomír Ďurbisovci.
Čo prezradila stará školská kronika...
Veľa vzácnych informácií, ktoré sú v tomto článku použité, pochádza z už spomínanej ručne písanej školskej kroniky. Prostredníctvom nej môžeme nazrieť do dávnej minulosti a vžiť sa do neraz úsmevných dobrodružstiev jej bývalých študentov a profesorov. Tak napríklad sme sa dočítali, že škola v samotných začiatkoch svojej existencie nemala pre šport vytvorené takmer žiadne podmienky a priestor na aktívny pohyb ponúkala len príroda v blízkom mestskom parku. Ale húževnatosť a túžba mladých ľudí po športovaní bola silnejšia a tak si v priestrannom areáli školy za pomoci svojich profesorov začali upravovať vonkajšie plochy a meniť ich na športové ihriská. Ako prvé si takto vybudovali pieskové doskočisko a ihrisko pre basketbal. Neskôr pribudlo ďalšie ihrisko, na ktorom hrávali hádzanú, futbal a volejbal. Rozľahlý školský areál odrazu poskytoval dostatočný priestor pre všestranné pohybové aktivity svojich študentov. Zimy bývali omnoho mrazivejšie ako ich poznáme dnes a tak chlapci s korčuľami čakali len na to, kedy vonku prituhne. Vodou zalievali vopred starostlivo upravenú plochu, ktorá potom až do jari slúžila ako klzisko s prírodnými snehovými mantinelmi. Chodievali naň radi súperiť o puk aj rovesníci z okolitých škôl. Lenže ani vyznávači loptových hier nechceli v zimných mesiacoch zaháľať a tak vymysleli, že si v priestoroch bývalej kasárenskej koniarne zriadia provizórnu telocvičňu. Od tejto myšlienky ich neodradilo ani to, že bola nízka a prašná. Šport v akejkoľvek podobe sa stával fenoménom a čoskoro mu podľahli takmer všetci profesori (aj netelocvikári), ktorí s nadšením trénovali jednotlivé športy. Výsledky nedali na seba dlho čakať a školské družstvá našich hádzanárov, futbalistov či volejbalistov už onedlho s prehľadom porážali obávaných súperov aj v krajských súťažiach.
Kolektívne hry a dosiahnuté úspechy
V tejto kapitole chceme vyzdvihnúť mená reprezentantov školy v kolektívnych športoch, ktorí či už počas štúdia, alebo neskôr v čase svojej naplno rozvinutej športovej kariéry dosiahli tie najviditeľnejšie úspechy. Mohlo sa stať, že niektoré údaje sa nám nie celkom presne podarilo zakomponovať do toho správneho časového obdobia. A verte, že najradšej by sme tu vymenovali všetkých, ktorí si svoje študentské roky bez športu nevedeli ani predstaviť a školu svojimi výkonmi pravidelne počas štúdia reprezentovali na školských, okresných, oblastných, regionálnych, či krajských súťažiach a pretekoch. Lenže za tie roky sa toho nazbieralo skutočne neúrekom a tak snáď nám tí, ktorí tu svoje meno nenašli, prepáčia...
VOLEJBAL
Prvým nezabudnuteľným kolektívnym úspechom školskej volejbalovej histórie sa stalo víťazstvo našich nad majstrami starších dorastencov obávaného družstva Gymnázia Banská Bystrica. Titul majstra republiky vtedy zaslúžene vybojovalo družstvo zložené z prvých študentov našej školy. Boli to Pavel Vician, Milan Barboriak, Mikuláš Fekiač, Ľubomír Mišút, Zoltán Marčok, Jaroslav Linder, Vladimír Sivák, Ľudovít Beck, Ján Krátky a Dušan Gonda. Vynikajúce úspechy vo volejbale od polovice sedemdesiatych rokov prinášala takmer celé štvrťstoročie snaha a oddanosť obľúbeného ambiciózneho trénera profesora Vladimíra Janigu, ktorý za obdobie svojho dlhoročného trénerského pôsobenia vychoval množstvo vynikajúcich volejbalistov nielen v Lučenci, ale aj v jeho širokom okolí. Svoje kvality dokazovali jeho zverenci Salva, Bubelíni, Sivok, Daniel, Hrnčiar, Doležel, ktorí sa trikrát stali víťazom oblastného kola a následne v krajskom kole obsadili jedenkrát 2. miesto a dvakrát 3. miesto. Niektorí z nich sa vypracovali na kvalitných ligových hráčov. Ján Bubelíni bol hráčom federálnej extraligy Dubová, František Doležel hrával za volejbalové družstvo Červená hviezda Bratislava a ligovým hráčom sa stal aj študent Ondrej Daniel. V neskoršom období sa z našich absolventov na kvalitného hráča federálnej ligy Československa a neskôr slovenskej extraligy vypracoval Ivan Klusaček, ktorý bol aj účastníkom európskych volejbalových súťaží. V Prvej slovenskej volejbalovej lige sa za mužov presadili Ján Fiľo, Zdenko Ježek, Alfréd Tamáš, Miroslav Franek, Milan Hlinka, Tomáš Alštock a z dievčat Bibiana Šuliová. V dorasteneckej ligovej súťaži školu reprezentovali za mestské volejbalové kluby Dušan Barcaj, Dušan Rosiar, Ivan Babčan, Jozef Čonka, Róbert Ďurian, Pavel Timár, Ján Pivka, Ladislav Matheides, Ľubomír Kališka a Róbert Mag. Koncom osemdesiatych rokov prebral trénerskú štafetu a patronát nad družstvami volejbalistov profesor telocviku Matej Bálint. Naše pozvanie prijal s potešením a rád si zaspomínal na roky pôsobenia na našej škole. Nezabudol ani po čase na svojich najlepších volejbalových reprezentantov Vámoša, Cigáneka, Kaľamára, Kubíčeka, Pocha, Krnáča, Murína, ale aj na šikovné volejbalistky, všestranne pohybovo nadané dievčatá Štulajterovú, Galaunerovú, Lajgútovú, Kohútekovú, Hulinovú, Gáfrikovú a Meriačovú.
HÁDZANÁ
Táto obľúbená dynamická loptová hra si rovnako už v začiatkoch existencie školy získala na dlhé roky svojich priaznivcov. Vôľa a športové nasadenie hráčov sa postupne pretavovali do tímových úspechov, o ktoré v žiadnom období nebola núdza. Už v prvej polovici päťdesiatych rokov sa študenti Zoltán Marčok a Pavel Vician prebojovali až do krajského reprezentačného výberu. Členmi hádzanárskeho mužského oddielu boli ich spolužiaci Bohuš Krátky, Vladimír Sivák, Ivan Hliva, Ľubomír Mišút, Ľudovít Beck, Ladislav Ďurian a Jaroslav Linder. O niekoľko rokov neskôr už pod trénerským vedením jedného z nich, profesora Ing. Ľubomíra Mišúta priniesla úspechy snaha a vytrvalosť ďalšej generácie mladých hádzanárov. Jeho zverenci vtedy vybojovali majstrovský titul v rámci Stredoslovenského kraja. O tento pamätný úspech sa pričinili hráči Štefan Bobok, Ján Murgaš, Eduard Lamper, Jozef Azor, Ľuboslav Bauko, Ľubomír Hruška, Zehenter, Daniš a Podkonický. Dušan Daniš sa stal reprezentačným trénerom federálneho družstva. Pôsobil v Prešove, trénoval aj hádzanárky Nitry, Partizánskeho, Topoľníkov a Šale. S družstvom Prešova a Šale bol niekoľkokrát účastníkom bojov o Európsky pohár. Ako tréner pôsobil aj v zahraničných hádzanárskych kluboch v Chorvátsku v Pule a v Taliansku na Sicílii a v Palerme. Po návrate zo zahraničia sa stal trénerom družstva Interu Bratislava. Koncom šesťdesiatych rokov nás na majstrovstvách Československa v hádzanej reprezentovala trojica študentov Kunay, Seruga a Strelec. Hádzanársky mužský oddiel prevzal v roku 1975 nový ambiciózny tréner, profesor telocviku Ján Szalay. Jeho zverenci sa hneď v prvom roku stali víťazmi oblastného kola, po ktorom v krajskom kole obsadili 3. miesto. Medzi najlepších hráčov patrili Oskár Németh, P. Puffler, L. Spurný, J. Tuček, bratia Rusnákovci, F. Doležel, K. Šerfőző, Kolenkáš, Tóth a všestranný J. Samaš. Z dievčat hádzanárok sa v ligovej súťaži žien presadili študentky Balážová, Turňová, Beňušová, Kinclová a Alena Lacková. Najlepšou dorasteneckou reprezentantkou v hádzanej bola Erika Knošková. A ktovie, koľko ešte toho by nám vedeli povedať dve červeno-biele hádzanárske bránky, ktoré aj dnes stoja pod oknami školskej budovy.
FUTBAL
Prvé školské futbalové mužstvo sa začalo formovať hneď v začiatkoch a to z iniciatívy veľkého zanietenca pre šport so srdcom špeciálne pre futbal profesora Ing. Júliusa Broczka, ktorý na škole pôsobil od jej vzniku až do konca sedemdesiatych rokov. K prvým futbalistom sa pridávali ďalší a ďalší, až sa ich nazbieralo toľko, že pod jeho vedením vznikla školská futbalová liga. Jej súčasťou bolo aj mužstvo profesorov školy. Na najvyšší stupeň rebríčka úspešných futbalistov z bývalých študentov priemyslovky sa v prvej polovici šesťdesiatych rokov jednoznačne zaradil František Baran. Futbalu sa upísal už počas študentských rokov na našej škole. Ako dorastenec pôsobil v TSZ Opatová a neskôr hrával za futbalové kluby Liptovský Mikuláš a Spartak Trnava. Svoje najúspešnejšie futbalové obdobie dosiahol práve ako hráč Podpolianskych strojární Detva. S futbalovou loptou si veľmi dobre rozumeli aj ďalší kvalitní hráči Juraj Lakota, Ján Hanes, Štefan Danko, Michal Varšo, Dušan Pazucha, Ľudovít Škerlec, Zoltán Kuzma a mnohí ďalší. Počas rozprávania jedného z nich sme sa pousmiali pri spomienke na brankára „s rukami obrovskými ako lopaty“. Takto spomínajú spoluhráči na nepriestrelného muža v školskej bránke Zoltána Hanulu, ktorý „rukami chytil všetko, čo letelo do siete.“ V čase svojich študentských rokov v tej istej školskej futbalovej bránke neraz čaroval aj Norbert Krišta, ďalší úspešný absolvent našej školy, ktorý sa neskôr presadil ako futbalový tréner. V roku 1978 s mužstvom TSZ Lučenec-Opatová dosiahol postup do 2. SNL. Ďalšie trénerské úspechy v podobe postupu do vyšších súťaží dosiahol s mužstvami Fiľakova, Kalinova, Poltára a Buzitky. Vrcholom jeho trénerskej kariéry boli roky 1996-1998, kedy pôsobil ako asistent trénera ligovej súťaže vo futbalovom klube Rimavská Sobota. Treticu školských futbalových brankárov minulých čias uzatvárame spomienkou na Miroslava Salaja.
Aj v neskoršom období mala naša škola niekoľko vynikajúcich futbalistov. Mnohí z nich sa presadili v mužských futbalových kádroch. Boli to hráči Juraj Janák, Ján Karman, Jozef Líška, Miroslav Stanko, Július Kuňa, Tibor Hrabec, Jozef Princz, Juraj Karman, Milan Mrva, Stanislav Švoňavský, Pavel Fekiač a Ivan Solymosi. Veľkú obľubu si neskôr získal aj školský futsal a minifutbal. Medzi opory najlepších družstiev patrili vynikajúci futbalisti Csaba Csányi, Ladislav Varga, Jozef Kalmár, Gabriel Tunyi, M. Fajčík, J. Stanko, Karol Golian, F. Tóth, M. Svinčiak, Slávik, Matyi, J. Jakab, Haluška, Strelec, P. Danko, R. Družkovský a ďalší, ktorí sa zaslúžili o prvenstvo v školskej lige. Za dosiahnutými úspechmi školských futbalových mužstiev bola aj dobrá taktika a skúsenosti ich trénera profesora Mateja Bálinta, ktorý vedel dobre kombinačne využiť technické kvality hráčov a ich pohybový potenciál, keďže všetci boli aj všestranne vynikajúcimi športovcami a reprezentantmi školy v krajských a celoštátnych súťažiach.
BASKETBAL
Táto hra sa v začiatkoch hrávala len na prírodných škvárových a antukových ihriskách, keďže kryté haly sa začali budovať až neskôr. A tak tomu bolo aj na našej škole. Neprehliadnuteľná železná konštrukcia basketbalového koša osadená pred budovou školy lákala hlavne študentov vyššieho vzrastu. Aj napriek týmto podmienkam si školský basketbal v rôznych obdobiach získal srdcia mnohých študentov. Z tých skôr narodených patril medzi najlepších basketbalistov jednoznačne náš bývalý študent František Kurčík, ktorý si neskôr v Žiline vybudoval kariéru profesionálneho prvoligového hráča. Na hráčov 1. SNL sa vypracovali aj absolventi Ján Gonda a Milan Mižúr. Medzi kvalitných hráčov 2. SNL patrili Július Dvorský, Vít Slezák, Norbert Krišta, Viktor Lepáček a Zoltán Marčok. Zakladateľom dobrovoľníckeho basketbalového krúžku o niekoľko rokov bol práve Ing. Zoltán Marčok, ktorý už neskôr pôsobil na škole ako stredoškolský profesor. Nepoznáme dôvod, prečo bola činnosť basketbalového krúžku niekoľkokrát obnovovaná, ako sme to vyčítali z dostupných písomných záznamov. Napriek tomu na škole vyrástlo niekoľko vynikajúcich basketbalistov, o čom svedčia mená ako Kropilák, Kuzma, Herdics, Kovács, Dobrocký, bratia Mižúrovci a ďalší. Z absolventov našej školy sa opäť neskôr Ján Mižúr a Zoltán Mag stali trénermi basketbalistov. Kostru kvalitného dievčenského basketbalového družstva tvorili hráčky Hriňová, Galaunerová, Juhaniaková a Kičinová, ktoré s ďalšími spoluhráčkami odohrávali aj neľahké zápasy proti dorastenkám slovenských prvoligových družstiev. Vráťme sa ale ešte k školskému basketbalu a k hráčom, ktorí tvorili kvalitné školské družstvá aj v neskoršom období. Tu je na mieste spomenúť basketbalistov, akými boli Matúška, P. Geľhoš, Chromek, A. Jančkár, N. Salaj, S. Jackuliak, F. Mázor, Valentýni, Zorvan, Mag či Szilágyi. Niektorí z nich sú už odchovancami trénerov z éry športových tried, o ktorých bude reč v samostatnej kapitole.
ŠPORTOVÁ GYMNASTIKA A PRETEKY BRANNEJ VŠESTRANNOSTI
...alebo „Branno-športové hry škôl II. cyklu“ - možno pod takýmto názvom ich poznali tí skôr narodení. Školy na ne pripravovali každoročne svojich najzdatnejších športovcov a najúspešnejšie družstvá sa svojimi výkonmi snažili prebojovať až do finále celoštátnych kôl. Aj v takejto silnej konkurencii úspešne reprezentovali našu školu zverenci niekoľkých generácií profesorov Fischera, Pála, Nemčeka, Janigu, Szalaya, Baculíka a Bálinta. Cenou za bojovnosť pretekárov bolo získanie zlatého, strieborného, alebo bronzového odznaku zdatnosti. Družstvám našej školy sa oň v silnej konkurencii podarilo súperiť niekoľkokrát. Chlapci v zložení Vlastimil Borák, Jozef Déli, Peter Kováč, Karol Šerfőző, Peter Iždinský a Dušan Kolenkáš sa rovnako úspešne presadili aj na majstrovstvách SR v športovej gymnastike. Vynikajúce výsledky dosahovali aj v individuálnych atletických disciplínach aj na úrovni medzinárodných pretekov. Najzdatnejší športovci boli za svoje výkony odmenení Slovenským atletickým zväzom zaradením do reprezentačného výberu Slovenska. Neskôr sa o šnúru úspechov pričinili Lenhard, Erdélyi, Kovács, Beník, Svitek, Vámoš, J. Barcík, Haluška, J. Karman, Nagy, Mag, Tarczi, Šebo a Németh, ktorí sa z víťazstva v okresnom kole prebojovali cez 2. miesto v kraji až do celoslovenského kola, kde obhájili v rámci SSR 2. miesto a na 3. mieste sa umiestnili v rámci vtedajšieho Československa. V orientačnom behu zabezpečil škole majstrovský titul študent Róbert Szekerka. Na úrovni krajských kôl podávali kvalitné výkony študenti Strelec, Sarvaš, Filip, Szabó, Kardoš, Gyorgy, Matyi, Jakab, Ťavoda, H. Šulek, Vígh, Kiapeš, Zvara, Jamnický, Fekete, Huszti, Jakab, Karaba, Slobodník, Odorčák, Váradi, Husár, J. Barcík, R. Medveď a ďalší. Zahanbiť sa nedali ani dievčatá Bobrová, Bednáriková, Čermáková, Oravcová, Otiepková, D. Dolnáková, R. Galaunerová (beh na 100 m s časom 14,00 s a skok do diaľky s výkonom 483 cm), Z. Juhaniaková, V. Vallová (vrhačské disciplíny), B. Čižmárová (vrh guľou), Ľ. Hriňová (medailistka v behu na 1 500 m), J. Kohúteková, Z. Očenášová, A. Štulrajterová, B. Kičinová, A. Meriačová, Chudobová a M. Tittonová, R. Szekerková, Tóthová, M. Činčurová, Kelementová, Hajdúová, Cibulová, Gondášová, Csányiová, Zaťková, Jakabová, Sárosfaiová a ďalšie. O ich vynikajúcej kondičnej forme a nasadení hovoria za všetko výsledkové listiny krajských atletických pretekov a súťaží. Jedna takáto výsledková listina z mája 1988, kedy sa družstvo našich dievčat v silnej konkurencii 26 družstiev umiestnilo na 5. mieste a družstvo našich chlapcov na 6. meste, je starostlivo vlepená do pamätnej atletickej kroniky.
Z médií a publikovaných článkov sme sa po čase dozvedeli o úspešnej športovej kariére nášho absolventa Ladislava Jónása, ktorý je reprezentantom Slovenska v športovej 3D lukostreľbe a v historickej lukostreľbe. V týchto disciplínach sa stal na Slovensku 8 násobným držiteľom majstrovského titulu, 5x skončil na druhom a 1x na treťom mieste. V súťažiach tradičného luku reprezentoval aj Maďarsko, pre ktoré získal 2 majstrovské tituly, 11 krát sa umiestnil na druhom a 6 krát na treťom mieste. Na Majstrovstvách Európy v týchto disciplínach obhájil trikrát 2. miesto a jedenkrát 3. miesto. Okrem toho sa stal šesťnásobným držiteľom Slovenského pohára série Grand prix a víťazom českej a poľskej národnej ligy. V súčasnosti reprezentuje Slovensko a pri príležitosti 15. výročia založenia Slovenskej 3D lukostreleckej asociácie bol vyhlásený za najúspešnejšieho športovca v tomto odvetví. Pre niektorých bývalých žiakov, hoci sa športovaniu nevenovali na vrcholovej úrovni, ostal šport ich celoživotnou záľubou. Medzi takýchto patria Ivan Kováč (stolný tenis), Róbert Dvorský (tenis) Tibor Kašinský (cyklistika), Štefan Tomka, Zsolt Osaďan, Attila Garamszeghy a Tomáš Votava (kickbox) a určite aj mnoho ďalších. Ak o nich viete, napíšte nám.
NEZABUDNUTEĽNÉ SPARTAKIÁDY
Pamätníci, ktorí zažili éru spartakiád, ešte aj dnes spomínajú na nekonečné hodiny, dni a mesiace nácvikov na spartakiády konané v rokoch 1955, 1960, 1965, 1975 a 1980. V týchto obdobiach pod taktovkami svojich profesorov Racka, Balcára, Fischera, Mišúta, Szalaya, Janigu, Pála a Marčoka poctivo nacvičovali predpísané nástupy a choreografie za hudobného doprovodu legendárnych spartakiádnych skladieb. K nácvikom všetci pristupovali zodpovedne, lebo vedeli, že vstupenkou na celonárodnú prehliadku fyzickej zdatnosti je dokonalé zvládnutie prípravnej fázy. Tento sen sa žiakom našej školy splnil v rokoch 1975 a 1980, kedy sa stali súčasťou celoštátnej spartakiády v Prahe na Strahove. V kronike je hrdo napísané: „Družstvo športovcov z našej školy nie náhodou dostalo čestné miesto priamo pred prezidentskou lóžou.“ Obdobie spartakiádnych príprav utužovalo nielen fyzickú zdatnosť a formu študentov, ale aj kamarátstva a priateľské vzťahy mladých ľudí, ktorí trávili so svojimi spolužiakmi a profesormi takmer všetok voľný čas. Spomienky sa u mnohých dodnes spájajú s množstvom zážitkov a úsmevných študentských dobrodružstiev.
POHYBOVÉ HRY A KRÚŽKY
Všetky dosiahnuté športové úspechy školy od histórie až po súčasnosť sú odrazom kvalitne a poctivo vykonávanej práce a vzájomnej štafetovej symbiózy všetkých trénerov, profesorov a dobrovoľníkov, ktorí v jednotlivých obdobiach viedli a formovali mladých športovcov. Priestor na to ponúkali všestranné pohybové aktivity a niekdajšie dobrovoľnícke krúžky. Či už tradičné lyžiarske kurzy, branné cvičenia, alebo športové hry boli pre žiakov nielen spestrením mimoškolskej činnosti, ale aj prínosom v zdokonaľovaní pohybových kvalít. Už od samotného vzniku školy zakladali a viedli záujmové športové krúžky nielen telocvikári, ale aj ostatní pedagógovia, ktorí prepadli fenoménu, akým sa stával šport. Niektorí žiaci počas školského roka navštevovali aj viacero krúžkov. Výber bol naozaj pestrý, v ponuke boli krúžky volejbalový, basketbalový, hádzanársky, atletický, krúžok športovej gymnastiky, stolnotenisový, strelecký, príprava na floorbalovú ligu, krúžok minifutbalu, krúžok plávania, krúžok turistický, šachový, aj šípkársky. Za ich vznikom a fungovaním stoja mnohí doteraz nespomenutí páni profesori: Ježek, Balcár, Baranyai, Kuzma, Nemček, Fehér, Šimigová, Hrašková, Tóth, Ferenczy, Dobrocký, Heister, Marcinek, Libiak, Gál a určite aj mnohí ďalší, ktorí aj keď tu neboli spomenutí, tak len preto, lebo ich mená sme v zachovaných písomných záznamoch neobjavili. S odstupom času im všetkým patrí úprimné poďakovanie, mnohým z nich, žiaľ, už len in memoriam.
NOVÁ ÉRA LUČENECKEJ ATLETIKY
Názov tejto kapitoly je doslovne odpísaný z prvej strany hrubej červenej kroniky, ktorú fotografiami a výstrižkami novinových článkov niekoľko rokov zapĺňal ambiciózny tréner atletiky a profesor telocviku Pavol Baculík. V roku 1995 vďaka niekoľkoročnej dobrej spolupráci s Ivanom Eibnerom spoločne založili prvý atletický klub pod názvom Atletik Stavklub Lučenec, ktorý zastrešoval nadaných atlétov z Lučenca a okolia. Pod jeho hlavičkou okrem žiakov našej školy trénovali aj talentovaní atléti z okolitých škôl, ktorých vyhľadávali a následne formovali tréneri Pavol Baculík a Daniel Pauko. Ich zverenci aj po rokoch s úsmevom spomínajú, že morálka a disciplína, tak potrebné pri výchove a formovaní úspešných športovcov, boli v tej dobe samozrejmosťou a zároveň odrazovým mostíkom pre dosahovanie kvalitných výkonov. Tie boli zas podnetom k vytyčovaniu stále vyšších a vyšších mét. Okrem množstva záznamov o vynikajúcich športových výkonoch čitateľa tejto kroniky asi najviac upúta zmienka, že ako trénerovi mu rok 1998 priniesol zadosťučinenie a tú najkrajšiu trénerskú odmenu v podobe zisku až 9 ocenení, ktoré pretekári Atletik Stavklubu Lučenec vybojovali v behoch na atletických majstrovstvách Slovenska. Tento úspech bol za svoju jedinečnosť ocenený aj celoštátnou bežeckou sekciou. Za všetko nech hovoria konkrétne mená úspešných atlétov a ich osobné rekordy z bežeckých majstrovstiev republiky. Za ich excelentnými výkonmi je kopa potu, tvrdej tréningovej driny a odopierania. Róbert Huszti sa do bežeckej histórie školy zapísal už ako dorastenec v rokoch 1986 a 1987, keď ako 15 ročný v rámci SSR v behu na 3000 m obsadil krásne 2. miesto a na Majstrovstvách Československa sa umiestnil v rovnakej disciplíne svojím kvalitným výkonom na 6. mieste. Už o rok neskôr sa zaslúžene stal dorasteneckým majstrom SSR a následne na Majstrovstvách ČSSR obsadil pekné tretie miesto (beh na 3000 m s časom 9:57,0; beh na 1500 m s časom 4,24,4). Titulom majstra Slovenska sa môžu pochváliť aj vynikajúci atléti Jozef Samaš (beh na 800 a 1500 m), Peter Vígh (bronzový medailista z majstrovstiev ČSSR v behu na 400 m s časom 50,71), H. Šulek a Pavol Kmeť (víťazi halových majstrovstiev ČSSR v behu na 1 500 m), Martin Jamnický (beh na 800 m, 400 m), Peter Slávik (beh na 800 m), J. Kalmár (vrh guľou 9,86 m), Július Jakab, Gejza Matyi, Ľubica Hriňová (bronzová na M SR v behu na 1500 m s časom 4:55,81), H. Kováč (400 m), Lakota, K. Ágošton (behy na 400 a 800 m), M. Vassányiová, B. Čižmárová, B. Vestenický (reprezentanti školy vo vrhačských disciplínach) a vynikajúci skokanskí reprezentanti Tryzna a Slavkovský. Ale aké by to bolo spomínanie, ak by sme v súvislosti s lučeneckou atletikou nespomenuli meno Jána Garaja, súčasného prezidenta Mestského atletického klubu MAC Redox Lučenec, ktorý pod týmto názvom zastrešuje reprezentantov lučeneckej atletiky od roku 2007.
NAJÚSPEŠNEJŠÍ ABSOLVENTI ŠPORTOVÝCH TRIED (r. 2006-2022)
S nárastom talentovaných a pohybovo nadaných žiakov prišlo vedenie školy s nápadom zriadiť športové triedy. Aj keď realizácii tejto myšlienky predchádzalo z legislatívneho hľadiska množstvo administratívnych úkonov a povinností, zámer sa vydaril a prvá športová trieda v študijnom odbore staviteľstvo s pôvodným počtom 18 žiakov bola otvorená už v septembri 2006. Podmienkou prijatia žiaka do ŠT bolo úspešné vykonanie talentových skúšok z celkovej pohybovej zdatnosti a zvládnutia špecifických herných činností zvoleného športu podľa tabuľkových kritérií. Spolupráca školy so 4 športovými klubmi fungovala na základe písomne uzatvorených dohôd a pre odborné vedenie športovcov bolo potrebné zabezpečiť kvalitných trénerov s potrebnou špecializáciou, ktorí v rámci vyučovacieho procesu externe zabezpečovali dvojfázové trénovanie svojich zverencov. Trénerom futbalistov bol Vojtech Kováč ml., basketbalistov trénoval Vladimír Hanes a atletiku Pavol Baculík. Niektorí žiaci už počas štúdia pôsobili v športových kluboch iných miest, alebo boli registrovanými hráčmi zahraničných klubov. Aby mohli absolvovať náročné tréningové procesy a reprezentačnú prípravu a súčasne sa vzdelávať vo zvolenom študijnom odbore, vedenie školy im umožnilo pokračovať v štúdiu formou individuálneho vzdelávania. Aj vďaka tomuto ústretovému kroku školy sa mnohým z nich podarilo vrcholovo presadiť nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti. V poslednom ročníku štúdia ako prvý túto možnosť využil vynikajúci atlét, reprezentačný bežec na dlhé trate, pretekár v cestnej cyklistike a v súčasnosti aj alpinista Lukáš Hýl. Ďalšími úspešnými športovcami z tohto obdobia boli Lukáš Tekeľa - dorastenecký reprezentant a majster SR v skoku do diaľky, hokejista Michal Danko - hráč všetkých domácich ligových súťaží vrátane slovenskej extraligy, neskôr pôsobiaci vo viacerých zahraničných hokejových kluboch, bratia Dávid a Tomáš Zöldovci - niekoľkonásobní držitelia majstrovských titulov a členovia víťazného juniorského družstva Európskej ligy, kickboxerista Zsolt Osaďan - víťaz Svetového pohára WAKO v Innsbrucku a strieborný na ME v Taliansku. Niektorí z nich po ukončení vlastnej športovej kariéry už dnes odovzdávajú nadobudnuté skúsenosti ako tréneri, alebo sa trénerstvu venujú súčasne popri svojej športovej kariére. Vo futbale sa zo žiakov športových tried najvyššie vypracoval Tomáš Filipiak - počas štúdia hráč talianskeho juniorského mužstva klubu FC Udinese, v súčasnosti hráč FC Ružomberok. Šikovní boli aj futbalisti Ján Šufliarský, Norbert Kluka, Michal Kovanič a Tomáš Bajzík, ktorí boli v juniorskom veku zaradení do ligového kádra LAFC Lučenec. Úspešnými juniorskými reprezentantmi v basketbale, zaradenými do širšieho reprezentačného výberu Slovenska boli Filip Mázor, Silvester Szilágyi a Lukáš Matúška. Družstvo basketbalistov Mázor, Hiadlovský, Trcka, Bukovec, Kukla, Jackuliak, Salaj, Zorvan a Mag suverénne vybojovalo postup na školské majstrovstvá Slovenska v Handlovej. Simeon Jackuliak pôsobil v zahraničí už ako junior, po návrate hrával extraligovú súťaž za domáci basketbalový klub. Svoju športovú kariéru počas štúdia na škole postupne rozvíjali aj dvaja všestranní športovci, ktorým učarila hlavne cyklistika. Michal Mojžiš - ambiciózny cyklista, úspešný triatlonista a vynikajúci bežec na dlhé trate a športovo nadaný Michal Pagáč, úspešný reprezentant Slovenska v horskej cyklistike. Obaja sú zverencami tiež nášho absolventa, dnes už trénera Pavla Gábora, úspešného reprezentanta pretekov v zimnom triatlone a držiteľa bronzovej medaily z MS v duatlone. Výškarska latka bola doménou ďalších vynikajúcich atlétov, reprezentujúcich našu školu. Medzi nich patrili Miroslav Bodnár, reprezentant SR v skoku do výšky a aj talentovaný skokan Jakub Kačáni. Prvé priečky v behoch na 400 m patrili Božidare Paprnákovej, dorasteneckej a juniorskej reprezentantke SR. V atletických disciplínach vynikali Samuel F. Drahovský, Richard Stremi a Lukas Figa.
Do reprezentačného futsalového výberu bol počas štúdia na našej škole zaradený žiak Adam Keszi. Úspešné zastúpenie sme mali aj medzi ženskými judistkami, akými boli Silvia Rendeková a nedávna juniorská reprezentantka Radana Toldyová.
Niekoľkoročnú etapu úspešného fungovania športových tried na našej škole budú uzatvárať terajší žiaci 3. ročníka. Vedenie školy aj napriek tomu ostáva športu priaznivo naklonené a v opodstatnených prípadoch umožní aj naďalej individuálnou formou štúdia rozvíjať športový talent každému jednému žiakovi, ktorý si chce popri stredoškolskom vzdelávaní ísť profesionálne za svojím športovým snom.
ÚSPEŠNÍ REPREZENTANTI ŠKOLY V SÚČASNOSTI
Aj keď športovcom a športu všeobecne nástrahy súčasnej doby vôbec neprajú, ešte stále môžeme povedať, že aj v triedach medzi súčasnými žiakmi nájdeme niekoľko úspešných športovcov. Nepochybne v rebríčku najúspešnejších vedie momentálne žiak III. A triedy Krisztián Deme, ktorý získal dvakrát titul majstra sveta v GPS silovom trojboji vo svojej kategórii. V druhom ročníku máme plaveckého reprezentanta Dominika Kozloka, ktorý je registrovaným športovcom maďarského plaveckého oddielu a dôstojné ženské športové zastúpenie máme v Barbare Mileiovej, úspešnej atlétke a ocenenej členke ženského futbalového družstva.
Všetkým spomenutým aj nespomenutým športovcom patrí na záver naše poďakovanie.
Poďakovanie za to, že svojou húževnatosťou, vytrvalosťou a športovou disciplínou dosiahli vysoké méty, ktoré si vytýčili v mladom veku, niektorí možno práve v časoch štúdia na našej škole. Zaželajme im, ako aj všetkým súčasným a budúcim športovcom veľa zdravia, veľa pevnej vôle a fyzických síl.
Kedysi sa hovorievalo „ŠPORTU ZDAR!“ Čo ale zaželať športu v dnešných časoch?
Snáď znovuzrodenie. Aby ho aj dnešné deti a budúce generácie chceli a mohli spoznávať v podobe, v akej ho poznali generácie ich otcov a starých otcov.
Šport dravý, nenásilný, morálne čistý a ducha povznášajúci.
Lučenec, december 2020
Spracovala: Slavka Danková
