V každodennom „online zhone” študenti II.B vyspovedali svojich vyučujúcich a opýtali sa ich možno aj za Vás.
Csaba Bóna je nielen učiteľom Strednej priemyselnej školi stavebnej Oskara Winklera v Lučenci, ale aj zástupcom riaditeľa.
Máte nejaký nezabudnuteľný zážitok?
-Takých je viac. Jeden z nich je dovolenka práve s mojou polovičkou.
Prečo ste sa stali učiteľom?
-Na základnej škole som mal charizmatickú učiteľku fyziky. Bola prísna, ale spravodlivá. Už v siedmom ročníku som vedel, že sa stanem učiteľom.
Čo je vec, ktorú máte rádi, no väčšina ostatných ľudí ju neznáša?
-Deskriptívna geometria.
Keď si chcete urobiť radosť, aké tri veci urobíte ako prvé?
-Obdarujem blízkych, pôjdem na prechádzku so psom, zjem palacinky, pustím obľúbenú hudbu. Viem, že to už boli štyri veci.
Otázky kládol Gergő Vincze.
Jakuba Škantára vyspovedal Marián Kupček.
Čo Vás viedlo k tomu stáť sa učiteľom? Bol to vlastný zámer, alebo zámer rodičov?
-Osud ma k tomu priviedol, ale sčasti aj rodičia.
Prečo ste si vybrali práve telesnú výchovu?
-Chcel som študovať niečo spojené s pohybom a preto som išiel na UMB v Banskej Bystrici na Fakultu telesnej výchovy a športu.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo iné by ste robili?
-Rozmýšľal som a zaujímajú ma moderné technológie, tak niečo v tej oblasti.
Prečo sa venujete práve hokeju? Čo Vás na ňom fascinuje?
-Hokej práve preto, lebo som sa naučil korčulovať za päť minút a veľmi ma to bavilo, aspoň rodičia tak hovoria. Keď mi to ide a keď ma niečo baví, tak som pri tom ostal. Hlavne je to rýchly kontaktný šport. A ak je super kolektív, je to ako taká malá rodina.
Mali ste v živote nejaké vážne zranenie?
-Vážne zranenia ma obchádzali, ale malých som mal veľa. Zlomené ruky, prsty, kožné stehy kade-tade po tvári, rôzne odreniny a podliatiny, ale nič hrozné.
Mária Tereza Marková sa pýtala Olívie Sojkovej.
Čo Vás viedlo k tomu byť učiteľkou?
-Myslím si, že to máme v rodine. Na spoločných oslavách by sme mohli viesť pedagogickú radu - každý predmet by sme odučili. Vždy ma lákala práca s mladými ľuďmi, je veľmi inšpiratívna, všeličo sa naučím a nikdy s Vami nie je nuda.
Čo by ste robili iné?
-Dlhé roky sa venujem aj prekladu a tlmočeniu, tvorbe textov a aktívne v týchto "povolaniach" pracujem. Vedela by som si však predstaviť aj všeličo iné - rada by som cestovala alebo tvorila odevy.
Máte domáce zviera?
-Bohužiaľ nemám, ak nepočítam mačičky z celej dediny, kde mám chalupu. Nikdy tam nejdem bez poriadneho "mačacieho" proviantu.
Aké je vaše vysnívané miesto, kde by ste sa chceli íst raz pozrieť?
-Moje vysnívané miesto je celý svet. Dúfam, že raz ho v zdraví precestujem.
Bálint Nagy si vybral pani profesorku Angelu Fajdovú.
Máte manžela a deti?
-Áno som vydatá, mám manžela. Mám jedného syna.
Máte radi svoju prácu a vedeli ste už ako dieťa, čím chcete byť?
-Ako dieťa som mala rôzne predstavy o tom, čím chcem byť. Menilo sa to podľa môjho veku a podľa toho, čo ma práve očarilo - film, hudba, cestovanie a pod. Kreslenie, umenie, architektúra ma vždy bavili, preto som sa nakoniec rozhodla študovať stavbárinu. Stavbárske remeslo teraz praktizujem formou učenia na našej škole. Svoju prácu mám rada, aj keď nie je ľahká. Najviac ma tešia Vaše úspechy, aj tie malé „stavbárske“.
Čo robíte najradšej vo voľnom čase?
-Vo voľnom čase rada chodím do prírody, cestujem, čítam dobré knihy.
Ako sa Vám učí cez internet?
-Učenie cez internet má svoje dobré aj slabé stránky. Chýba mi osobný kontakt s Vami, žiakmi, častejšia debata. Na druhej strane máme väčšiu pohodu domova.
Pavol Fodor odpovedal Laure Tomišovej.
Čo vás priviedlo ku geodézii
-Náhoda. V detstve som síce strašne veľa "cestoval prstom v mapách", atlasy môjho staršieho brata som poznal od A po Z roky predtým, ako som mal sám v škole zemepis; kreslieval som "mapy" svojho okolia, cesty do bunkrov, ktoré sme si stavali, ... ale netušil som, že takáto škola existuje. V tom čase sa stredné školy nechodili prezentovať ôsmakom (v tom čase deviataci neboli) a stavebná v Lučenci bola škola, kam sa hlavne na geodéziu bolo ťažké dostať. Bola jediná pre stredné Slovensko a boli presne stanovené čísla, koľko chlapcov a koľko dievčat z ktorého okresu môže škola zobrať. Ale ja som ani netušil, že taká škola existuje (teda taký odbor). Moja budúcnosť bola smerovaná úplne iným smerom. Až náhodou v polovici ôsmeho ročníka som stretol o rok staršieho chalana, ktorý medzi rečou spomenul, že chodí na školu, kde sa kreslia mapy. Bolo rozhodnuté ako sa zmení adresa prihlášky …
Baví vás práca učiteľa?
-Pred pár rokmi by som povedal neochvejné áno. Dnes je to skôr áno aj nie. Rozmenené na drobné - áno, ak je koho učiť - rozumejme, ak učím ľudí, ktorých to zaujíma, alebo ktorí si aspoň uvedomujú, že aj keď možno nebudú toto povolanie vykonávať v dospelosti, to ako sa na sebe naučia pracovať, bude v budúcnosti determinovať ich postoj k práci, k pracovným úlohám, k riešeniu problémov ... a možno to zmení aj postoj k sebe samému. Neraz sme tu boli svedkami, že žiaci, ktorí si možno až tak neverili na začiatku štúdia (niekedy im dokonca neverili vlastní rodičia), sa vedeli namotivovať na nejaký náročný odborný projekt, na prípravu až účasť na odborných súťažiach, ... a zistenie, že sa dokážu v rámci Slovenska, alebo aj zahraničia úspešne "merať" s rovesníkmi im podstatne zdvihlo sebavedomie. Podstata bola práca na sebe. Alebo inak, veci, ktoré sú zadarmo, ktoré získate ľahko, ... väčšinou za nič nestoja. Preto rád učím ľudí, ktorí sa ráno vedia pozrieť do zrkadla a povedať si "možno to, čo som urobil, nie je to najlepšie na svete, ale je to najlepšie ako to dokážem".
Hráte na nejaký hudobný nástroj?
-Keby som sa chcel vyťahovať, poviem áno - ale ráno by som sa nemohol pozrieť do zrkadla :D Resp. dostal by som sa do silnej zrážky s realitou. Pravda je taká, že síce píšem texty pre kapelu, skladám k textom aj základný hudobný motív (melódiu), ale gitarista som silne podpriemerný. Nejaké základy "samoučného" charakteru zvládnem aj na iných nástrojoch, v živote by som si ale netrúfol povedať, že na nich viem hrať. Nemám žiadne hudobné vzdelanie (ani ZUŠku), takže som taký aktívny hudobný "analfabet". Ale to mi nevadí :)
Máte nejaké koníčky?
-Fúha, toho je veľa. Neviem, či to toto interview zvládne "požuť". V súčasnosti okrem rodiny (malý synček je všetkým, a niet koníčka, ktorý by som mu neprispôsobil), je to hlavne tvorba videa, sem tam fotenie. Drobca sa snažím vodiť čo najviac do prírody. Možno sa neskôr spoločne dostaneme k mojej teraz trochu potlačenej vášni, ktorou je vysokohorská turistika. Vďaka tejto aktivite som precestoval kus sveta a poznal som veľa zaujímavých ľudí. No a okrem iného, mi to otvorilo oči a na mnoho vecí, situácií sa dívam inak. Ďalej by som mohol hovoriť o čítaní, v ostatnom čase práca s drevom, chodenie na huby (aj keď ich takmer nejem) a ešte z mnohých jedna vec ma baví - NFL. Kopu rokov som bol presvedčený, že americký futbal je totálna kravina. Hrával som futbal, hokej, nohejbal ... a nad americkým futbalom som len krútil hlavou. Pred asi piatimi rokmi som sa nedopatrením dostal k tomuto športu a dnes je mojim favoritom. Je to mimoriadne atletický šport, s kopou taktických variant... dobre mu porozumieť mi trvalo viac ako tri roky a expert dodnes nie som.
-Keby ste mohli, chceli by ste zmeniť niečo vo svojom živote a ak áno, čo by to bolo?
-Či by som niečo menil ... neviem, asi nie. Každé jedno rozhodnutie ma formovalo, a preto som dnes taký, aký som. Nie, nedá sa povedať že by som bol so sebou spokojný, ale vždy som konal tak, ako som v tej chvíli považoval za vhodné. Po bitke je ľahko byť generálom a ja o takú hodnosť nestojím. Snažím sa poučiť z minulosti, ale meniť ju spätne? To nie. Nechcem meniť ani iných ľudí. Je mi zle z tých, ktorí si myslia, že majú jedinú pravdu. Že majú patent na rozum. Snažím sa aj žiakom, pokiaľ debata odbočí od odborných faktov, upozorniť, že to čo im hovorím, je len to čo si myslím - nikde nie je napísané, že mám pravdu.
Zuzana Lukáčová odpovedala Dominikovi Oračkovi
Čo Vás priviedlo k tomuto zamestnaniu?
-V detstve som sa rada hrala na učiteľku a aj môj otec bol učiteľ. Bavilo ma opravovať písomky, ktoré dával.
Na akej strednej škole ste študovali?
-Študovala som na gymnáziu v Lučenci.
Aký predmet ste mali najradšej?
-Najradšej som mala angličtinu, dejepis.
Ako Vám vyhovuje dištančné vyučovanie?
-Toto dištančné vzdelávanie chápem ako nutné zlo a uprednostňujem osobný kontakt so študentami
Ak by ste mali meniť profesiu, aká by to bola?
-Bytová dizajnérka, ale rada by som pracovala aj v cestovnej kancelárii.
Ďakujeme za rozhovory!
