Zrejme nikomu netreba predstaviť činnosť občianskeho združenia Scholaris. Netreba tu písať o tom, že koncom každého školského roka oceňuje najlepších žiakov, že prispieva na rôzne školské výlety, exkurzie, že kúpou didaktickej a informačno-komunikačnej techniky, nábytku prispieva k modernizácii vybavenia a výučby na našej škole.

Škoda by bola nechať prepadnúť 2% (alebo 3%) zaplatenej dane za rok 2017. Ak ešte nemáte vybrané žiadne občianske združenie, nadáciu alebo dobročinnú organizáciu, ktorú podporíte tým, že vyplníte tlačivá na to určené a odovzdáte na daňovom úrade, tak vám ponúkame možnosť podporiť občianske združenie Scholaris.

Naozaj nepotrebujeme od vás žiadne peniaze navyše ani v hotovosti, ani cez nejaký dar. Stačí ak si stiahnete tlačivá (nižšie), dáte ich vyplniť u zamestnávateľa a buď ich odovzdáte nám, alebo iným spôsobom doručíte na daňový úrad. To je všetko!

A my budeme vďační, že ste nás podporili. Naši žiaci budú šťastnejší, ak budeme mať prostriedky na podporu takých aktivít, ktoré si bežne škola nemôže dovoliť podporiť.

Ak máte známych, ktorí ešte nemajú združenie, ktoré by chceli podporiť, tak vytlačte tlačivá aj pre nich.

Ak prejavíte vážny záujem, dokážeme vám tlačivá aj doručiť, stačí napísať na bonacs74@gmail.com.

Ďakujeme za vašu dôveru a podporu!

Scholaris

V období október 2017 až február 2018 sa konal druhý ročník trojkolovej stavbárskej olympiády vyhlásenej Stavebnou fakultou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Zapojiť sa mohli študenti všetkých stredných škôl na Slovensku. My sme sa do tejto súťaže zapojili prvýkrát a hneď sme obstáli na výbornú, získali sme 1. cenu za najvyšší počet zapojených študentov v rámci jednej školy.

Veľké poďakovanie patrí všetkým zapojeným študentom, ale tiež vyučujúcim, hlavne Ing. Kláre Galovej, ktorá mi ochotne pomohla spropagovať súťaž medzi žiakmi.

Dňa 8. 2. 2018 sme boli pozvaní na slávnostné preberanie cien. Za našu školu sa tohto aktu zúčastnilo niekoľko riešiteľov v mojom doprovode. Ocenenie pre školu odovzdal sám pán prodekan STU. Bolo príjemné počuť jeho slová, ktorými vyjadril svoj obrovský obdiv a uznanie nad tým, že sa ešte nájdu v školstve ľudia, ktorí vedia motivovať takú veľkú skupinu študentov. Ja som sa zároveň v mene školy poďakoval za uznanie a za prevzaté ocenenie, ale aj za dobrú myšlienku, ktorá umožnila našim žiakom spropagovať a prezentovať svoju školu nie len v rámci regiónu, ale umožnila nám dostať sa do povedomia aj predstaviteľom vyšších odborných kruhov stavebného zamerania, kde by sa meno našej školy možno bežne ani nedostalo.

Mgr. Aurél Fajd

(Generálna skúška elektronickej maturity zo slovenského jazyka a matematiky)

Technicky zamerané školy majú v popise práce, že technické novinky je potrebné čo najskôr preniesť do praxe, aj napriek tomu, že inde ešte stále víťazí klasika.

Prakticky od roku 2014, odkedy stavebná priemyslovka obdržala certifikačnú licenciu od Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania v Bratislave, je na našej škole možné skúšať študentov priamym testovaním cez tzv. offline prehrávač testov a to aj na úrovni maturitnej skúšky.

Aj tohto roku, 6. a 7. februára 2018 mali maturanti našej školy možnosť vyskúšať si elektronické testovanie zo slovenského jazyka a matematiky. Administrátor testovania, pán zástupca Mgr. Bóna, hovorí o vzrastajúcom záujme študentov o takúto formu maturitnej skúšky, aj keď na druhej strane máme ešte stále skupinu skalopevných „papierových“ maturujúcich. Najväčšie pozitívum je ale to, že ponúkame žiakom na výber formu akou absolvujú svoju maturitnú skúšku, tak aby bol každý študent spokojný.

Elektronická maturita určite nie je posledný level počítačovej hry, ale keď po skončení generálnej skúšky vyšli maturanti z miestnosti, akosi sa všetci usmievali. Zvládli to a dokonca aj výsledky sú prakticky hneď známe. Niektorí tvrdili, že bolo menej stresu, iných oslovila jednoduchšia administrácia testov a asi všetci chceli hneď vedieť, ako „hra“ dopadla.

Myslíme si, že je vlastne fajn, keď si študent môže vybrať formu skúšky tak, aby na nej dosiahol optimálne výsledky a to je rozhodne jedna z úloh modernej školy - vytvoriť na to všetky technické podmienky.

Olívia Sojková

Na pôde Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskára Winklera v Lučenci mali 5.2.2018 študenti možnosť stretnúť sa s veľvyslankyňou Českej republiky na Slovensku pani Líviou Klausovou.

Určite sme si jej návštevu „zaslúžili“ vďaka dlhoročnej spolupráci našej školy so zahraničnými strednými odbornými školami v susednej Českej republike. Viaceré odborné súťaže na medzištátnej úrovni z oblasti geodézie a staviteľstva boli miestom stretnutia našich a českých študentov a pedagógov a priateľstvá, ktoré na týchto súťažiach vznikli pretrvávajú dodnes. Rovnako pretrváva aj záujem pani veľvyslankyne o spoluprácu stredných škôl v Čechách a na Slovensku.

Pani Klausová prejavila na neformálnej besede so študentami svoje nadanie bezprostredne komunikovať a štátnickú múdrosť viesť rozhovor nenútene a rozhľadene.

Dozvedeli sme sa, že miluje Liptov - rodný kraj svojej maminky, lyžovačky a hory. Jej slovenčina bola perfektná, aj keď na veľvyslanectve vždy používa češtinu. Porozprávala nám o práci veľvyslankyne, ale nedali sa obísť ani jej skúsenosti a zážitky zo svetovej politiky. Niekoľkokrát sa osobne stretla s prezidentami Putinom a Obamom, no najviac na ňu zapôsobil bývalý mexický prezident Salinas.

Videla veľké množstvo krajín, zaujímavostí a zažila významné okamihy v histórii. Napriek tomu bez problému chápe mladých ľudí, vidí, že aj oni prežívajú zložité a náročné obdobie dospievania, nesmú však zabudnúť na vzdelávanie. Ísť do sveta a študovať je veľmi dôležité, no ešte dôležitejšie je vrátiť sa potom domov, k svojej rodine. Z tohoto posolstva vyžarovala nielen rokmi overená múdrosť vzdelanej a inteligentnej ženy, ale aj životná filozofia starostlivej matky a babičky.

V mene všetkých prítomných srdečne ďakujeme pani veľvyslankyni za nevšedný zážitok.

PhDr. Olívia Sojková

O cudzích jazykoch a o nemčine zvlášť sme sa porozprávali s tohtoročným víťazom okresného kola Olympiády v nemeckom jazyku, Richardom Uhrapkom.

Nie je tajomstvom, Richard, že si geodet a nie jazykovedec. Ako si sa dostal k šiestim jazykom, v ktorých komunikuješ?

Myslím, že mám talent, pretože už ako dieťa som doma rozprával viacerými jazykmi a akosi sa to na mňa nalepilo. Nemčinu som si obľúbil už ako osemročný, možno aj vďaka zaujímavým programom v televízii, neskôr som si našiel aj kamaráta a konverzoval som aj s ockom, ktorý vtedy pracoval v Nemecku. V mnohých veciach je mojim vzorom. Pracuje ako stavbyvedúci doslova na celom svete a všade sa snaží naučiť sa jazyk, ktorým sa v danej krajine hovorí.

Chcel by si pokračovať v jeho šľapajách?

Určite si myslím, že má veľmi dobré povolanie - cestuje, spoznáva svet a dobre si zarobí. V budúcnosti by som aj ja chcel mať podobnú, zaujímavú prácu, hoci úplne jasná predstava mi ešte chýba. Chcel by som študovať a cestovať. Spoznávať nové krajiny je veľmi poučné a aj zábavné. Ak sa v nich človek dohovorí, získava nové poznatky, spoznáva nových ľudí a vidí svet inými očami.

A čo nemčina? Hovorí sa, že je príliš ťažká.

Určite nepatrí medzi najjednoduchšie jazyky. Aj ja ešte mám čo robiť, zvlášť teraz sa chcem trošku zodpovednejšie pripravovať na krajské kolo súťaže. Asi najťažší je pre mňa nemecký pravopis.

A ktorý jazyk je najjednoduchší? Dá sa o nejakom jazyku povedať, že je ľahký alebo ťažký?

Asi nie. Veď každý cudzí jazyk je ťažký, pokiaľ ho človek neovláda.

A niekedy to môže byť aj materinský jazyk, a tak sa mi natíska otázka: Akej si národnosti?

Som Slovák s maďarskými koreňmi. Je dôležité, aby človek vedel kam patrí. Pre mňa je však najdôležitejšie, ako človek funguje, komunikuje a ako pristupuje k iným ľuďom.

Zdá sa, že Richard vie kam patrí a aj čo v živote chce. Prajeme mu splnenie jeho predsavzatí a držíme palce, aby našu školu na krajskom kole Olympiády v nemeckom jazyku reprezentoval čo najlepšie.

Zhovárala sa Olívia Sojková

Boli aktualizované kritériá na talentové skúšky.

Chodíme do školy, aby sme získali odbornosť, ako pracovať pre peniaze. Je dôležité sa tiež naučiť, ako môžu peniaze pracovať pre nás.

Je cena za vzdelanie vysoká?

Snom každého človeka je robiť v živote to, čo ho baví a zarobiť dostatok peňazí pre svoju existenciu. Produktívny je zvyčajne ten, kto má bohaté znalosti a zručnosti.

Myslíte si, že je vzdelanie nákladné?

Ak sa ponáhľate po škole do práce, nepokračujete v štúdiu, začínate síce skoro zarábať, ale šanca na dlhodobé dobre platené zamestnanie je oveľa menšia, ako u spolužiaka, ktorý ďalej študuje a zamestná sa o pár rokov neskôr.

Stredná, či vysoká škola?

Stredoškolské vzdelanie zvyšuje šancu zamestnať sa, vysokoškolské navyše zlepšuje vyhliadky na vyššiu mzdu.

Čo s tým majú spoločné peniaze?

Umožňujú nám porovnať, čo získame a čo stratíme vo finančnom vyjadrení počas štúdia a čo získame alebo stratíme v budúcnosti.

Každé štúdium niečo stojí

Spôsoby, ako peniaze na štúdium získať: od rodičov, od štátu - štipendium, vlastným pričinením – brigáda.

Idem za svojím cieľom

Nakresli ciele, ktoré chceš v živote dosiahnuť. Svoj cieľ znázorni domom. Ku každému cieľu povedie kľukatá cesta. Na ceste budú zastávky. Zastávka predstavuje kroky, ktoré máš urobiť, aby si svoj cieľ dosiahol.

Vytrvalosť, tvorivosť, nadanie, zamestnanie, nadobudnutie niečoho...

Je tu polrok, a preto sa všetci zamyslite nad vzdelaním a sami nad sebou!

Dňa 22.01.2018 sa konal florbalový turnaj na našej škole. Zúčastnili sme sa ho my - prváčky. Veľmi sme sa obávali tohto zápasu, pretože väčšina z nás hrala florbal prvýkrát. Takže sme nemali veľké očakávania. Súperili sme s dvomi školami a to so Strednou zdravotníckou školou a Pedagogickou a sociálnou akadémiou. Prvý zápas so Zdravotníckou školou dopadol tak, že kým sme sa ako tak zohrali, dostali sme od súpera 13 gólov a my sme nedokázali streliť ani jeden. Druhý zápas sa vyvíjal lepšie. Podarilo sa nám streliť 5 gólov. Veľmi sme sa z toho tešili a povzbudilo nás to k lepšiemu výkonu. Po prehratých zápasoch sme skončili na treťom mieste. No, nezúfame, ak na sebe popracujeme, budeme viac trénovať, tak sa dostavia aj lepšie výsledky. Tešíme sa na rok.

Barbi Mileiová, I. S

Naše študentky hrali profesionálne, nezľakli sa prehry a majú chuť zdokonaliť sa v tomto športe. Veď nie všetko sú výhry, ale chuť a elán. Gratulujeme!

Naše hráčky menovite: Lenka Karlíková, Gertrúda Kaszová, Lenka Majerová, Martina Muránska, Miriam Nagyová (I. A), Fruzsina Herényiová a Barbara Mileiová (I. S).

O dva dni neskôr hrali florbalový turnaj - okresné kolo aj naši chlapci - menovite: Jozef Becáni (IV. S), Peter Čížik (I. A), Peter Havran (II. S), Patrik Mázor (IV. S), Tomáš Mészáros (IV. S), Róbert Péter (III. S), Michal Ružinský (III. S), Marián Vašek (II. S).

Turnaja sa zúčastnilo 7 škôl, vytvorili sa dve skupiny A, B. My sme patrili do B skupiny spolu so školami – Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy Lučenec, Obchodná akadémia Lučenec a Stredná odborná školau hotelových služieb a dopravy Lučenec. Prvý zápas s Obchodnou akadémiou sme prehrali, druhý zápas s Odbornou školou sme vyhrali 6:1. Na tretí zápas sme nastúpili proti GBST Lučenec a ten sme tesne vyhrali 4:3. Postúpili sme do semifinále, kde nás čakal súper, Stredná odborná škola technická Lučenec. Nepodarilo sa nám vyhrať, a tak sme nepostúpili do finále, ale bojovali sme o tretie miesto, kde sme nad Gymnáziom Fiľakovo vyhrali.

Bol to náročný deň, ale s výsledkom sme celkom spokojní, hoci sme od seba očakávali lepšie umiestnenie.

Peter Havran, II. S

Aj tohto roku sme sa pokúsili zapojiť jednotkárov a dvojkárov z fyziky do korešpondenčného seminára FYZKUS, celkovo v počte 18 žiakov.

Nenáleží mi zisťovať, prečo na výsledkovej listine zapojených sa objavili len 4 žiaci, skôr o to viacej ma teší, že je medzi štvoricou chlapec, ktorý v silnej konkurencii žiakov SPŠ Murgaša BB, zameranej na prírodné vedy, obstál na 8. mieste a bol im skôr vyrovnaným súperom. Samozrejme aj ostatným patrí pochvala za prelomenie pasivity a predpokladám, že odmena všetkým už dorazila.

Naši zapojení žiaci s ich umiestnením:

8. Martin Miklós, I. S

23. Barbara Mileiová, I. S

33. Samuel Gonda, I. S

35. Veronika Šimúnová, I. S

Čaká na vás druhé kolo s ešte väčšou odmenou!

Mgr. Aurél Fajd

Pre tých, ktorí nevedia, je basketbal kolektívna loptová hra, v ktorej sa dva tímy s piatimi hráčmi na ihrisku snažia získať čo najviac bodov vhadzovaním lopty do obruče basketbalového koša.

Nebolo to inak ani 17. januára, kedy sa uskutočnilo okresné kolo v basketbale v ŠH Arena v Lučenci. Hralo 6 tímov v dvoch skupinách. Prvý zápas naši študenti vyhrali jednoznačne, proti Gymnáziu Fiľakovo. Druhý zápas s Gymnáziom B. Slančíkovej Timravy, naši chlapci zamakali a v napínavom konci vyhrali o jeden bod. Nasledovalo finále, kde sme dostali za súpera Obchodnú akadémiu. V tesnom zápase sme sa dostali do predĺženia. Hoci chlapci hrali výbornú hru, prvenstvo nezískali, ale zato obhájili druhé miesto z minulého roka.

Všetkým srdečne blahoželáme!

Naši chlapci menovite: Richard Uhrapka, Tomáš Marčok, Róbert Péter, Adam Kojnok, Patrik Adamík, Samo Škamla, Ondrej Jablonský, Alexej Jakuba.

Vlado Gubala, III. S

Už v septembri, keď som nastúpila na našu školu, tešila som sa na lyžiarsky výcvik. Dočkala som sa, hneď po zimných prázdninách sme ho absolvovali priamo v Tatranskej Lomnici.

Je to veľký zážitok nielen pre mňa, ale aj pre mojich spolužiakov, s ktorými sme sa viac spoznali.

Lyžujem síce už od mojich piatich rokov, no poniektorí na lyžiach nestáli nikdy a teraz mali možnosť osvojiť si tento krásny šport. Bolo možné zobrať si so sebou aj snowboardy a naučiť sa na nich jazdiť lepšie, zdokonaliť sa a podobne.

Bývali sme v penzióne Volga, kde boli milí ľudia a pekné izby. Takisto aj jedáleň, ktorá bola veľká a pani kuchárky nám varili dobré jedlá. Na raňajky sme mali možnosť vybrať si čo chceme, pretože sme mali švédske stoly a tak sme si dopriali to, na čo sme práve mali chuť.

Každé ráno sme mávali rozcvičku o 7:15 a hneď po nej raňajky. Keď sme sa naraňajkovali, obliekli sme sa a išli sme na svah, ktorý bol od penziónu približne 300 metrov. Svah bol úžasný.

Boli sme rozdelení do viacerých skupín: nelyžiari, tí, ktorí sa učili, tí, ktorí sa lyžovať vedia a snowboardisti. Nelyžiari chodili na prechádzky s pani profesorkami. A my sme sa lyžovali od pol deviatej do dvanástej. Po obede sme mali menší oddych na izbách a o pol druhej sme opäť odchádzali na svah, kde sme boli do pol štvrtej.

Niektorí sme chodievali kabínkovou lanovkou hore až k tatranským končiarom, kde bol krásny výhľad na celé stredisko, v ktorom sme práve boli.

Som šťastná, že som sa aj ja mohla zúčastniť lyžiarskeho výcviku v lone prekrásnej slovenskej prírody a aj v mene spolužiakov ďakujem všetkým zainteresovaným, ktorí nám pripravili nezabudnuteľné zážitky.

Karin Fízeľová, I. A

Naša cesta na lyžiarsky výcvik sa začala 7.1.2018, keď sme sa I. A, I. S a niektorí starší žiaci zhromaždili na parkovisku pred školou a autobusom vyrazili do Tatranskej Lomnice. Presnejšie do penziónu Volga. Cesta trvala asi 3 hodiny. Po príchode tam sme sa všetci pomaly ubytovali a o pol šiestej navečerali. V ten deň sme sa už samozrejme nelyžovali. No na druhý deň to začalo.

Každé ráno sme sa zhromaždili pred penziónom a dali si menšiu rozcvičku. Po rozcvičke nasledovali raňajky a po raňajkách sme sa obliekli, obuli do lyžiarok, zobrali lyže a vyrazili na svah. Už len tá cesta na svah nám niektorým dala zabrať. Počasie tam nebolo najlepšie, niektoré dni bola hmla a fúkal studený vietor. Keď nebola hmla, tak z lanovky bol nádherný výhľad. To som si užívala asi najviac. Keď nás lanovka vyviezla hore na svah, pre nás nelyžiarov sa začali prvé pády. Bolo to pre mňa veľmi náročné, keďže som na lyžiach stála prvýkrát.

Vôbec mi to na začiatku nešlo, no pomaly som si zvykla. Deň za dňom to bolo lepšie. Aj keď tie pády a to vstávanie ma úplne vyčerpávalo, zvládla som to bez zranenia. Predposledný deň výcviku sme si vyskúšali aj slalom na čas a tých najlepších aj odmenili. Bol to pre mňa pekný zážitok.

Počas výcviku nám učitelia vybavili prednášku, kde nám pán Lacko, inštruktor lyžovania, horolezectva a vodných športov, rozprával o svojich zážitkoch a niečo nové nás aj naučil. Každý večer sme mali do 22:00 voľnú zábavu, kde sme behali po iných izbách a zabávali sa. Vo štvrtok pri rozdávaní cien víťazom sa vyhodnocovala aj najčistejšia izba, ktorá potom vyhrala krtkovu tortu. Nakoniec všetci z nás dostali od učiteľov balíčky, v ktorých bola čokoláda a menší suvenír. Keď prišiel posledný deň výcviku, piatok, tak sme sa všetci pobalili a išli si užiť posledné jazdy dolu svahom. Už úplne vyčerpaní sme všetci nasadli znovu do autobusu a vyrazili domov.

Z môjho pohľadu to bol pre mňa super zážitok, ale už aj stačilo. Možno opäť o rok.

Barbi Mileiová, I. S

Chystáme dlhšiu verziu videa. Ak máte nejaký nápad, čo by sme ešte mohli vložiť do videa o živote na našej škole, prídite za zástupcom riaditeľa.

Hovorí sa, všade dobre, doma najlepšie...

Znie to ako fráza, ale v prípade našej krajiny to platí doslova. Na svete existuje mnoho zaujímavých zákutí a pekných miest, a hoci naše Slovensko je pomerne malá a neznáma krajina, ale zároveň neskutočne bohatá na krásy prírody. Od priezračných, v slnečnom svite trblietajúcich sa jazier až po hrdé štíty našich hôr. Pôvabné sú romantické uličky historických centier miest, ktoré rozprávajú príbehy dávnych čias aj tajomné hrady a zámky, ktoré skrývajú mnohé tajomstvá či legendy. Sú svedkami minulosti rozprávajúcimi o napínavých udalostiach, ktoré sa odohrali v ich tesnej blízkosti. Naše dedičstvo - hrady a zámky týčiace sa na vrchoch skalných brál ale aj na nedostupných brehoch divokých riek, sú dôkazom niekdajšieho bohatstva pánov ale aj múdrosti staviteľov. A hoci, z niektorých zostali už len ruiny, stále sú lákadlom, pretože sú opradené povesťami a dávajú nám možnosť zastaviť sa, zamyslieť a poučiť sa z ich príbehu. Popúšťajú uzdu našej fantázie a my si môžeme živo predstaviť boje, ktoré tu kedysi viedli udatní rytieri. No nie je to len ľudská ruka, ktorá stvorila krásy Slovenska, ale aj matka príroda, ktorá náš kraj obdarila mnohými pôvabmi. Stačí sa napríklad prejsť ktorýmkoľvek lesom v našom okolí a môžeme vnímať to ... ticho, cítiť tú vôňu čerstvých zelených listov majestátnych bukov chvejúcich sa vo vánku ukazujúc svoju krehkú krásu. Radosť a náladu rozdávajú vtáčiky štebotajúce v korunách stromov ako symfónia neúnavnej prírody. Ich spev dotvára atmosféru nielen pučiacemu lesu, ale aj skalám pokrytým hebkým kobercom machu farieb smaragdu, mravčekom nesúcim veľké bremeno, pôvabnej veveričke skákajúcej z konára na konár predvádzajúcej odvážnu vzdušnú akrobaciu ale aj plachej srnke, ktorá ostražito napína uši do vetra očakávajúc nebezpečenstvo. Keď nad našimi hlavami pominú koruny stromov a objaví sa blankytne modrá obloha. Lúče slnečného svitu sa opierajú o lúky plné kvetov sťa navrhnutých najlepším záhradným architektom, pokryté mozaikou kvetov všetkých druhov. Lúky aj stráne hrajúce všetkými farbami ako maliarska paleta, hladia dušu všetkých ľudí. Na ich slávu nemusí hrať orchester, stačí jemný bzukot usilovných včiel odetých v slávnostnom pruhovanom oblečení.

Toto všetko predstavuje naše Slovensko. Malé, no krásne. A preto som rada, že som sa tu narodila, a že môžem túto krajinu nazvať domovom.

Rebeka Karboníková, IV. A

Deň, kedy začínal nový rok, sa v našej minulosti posúval podľa aktuálneho kalendára, ktorý platil. Starí Rimania, kresťanská cirkev s juliánskym kalendárom, či pápež Gregor VIII. stanovili dátum začiatku roka na rôzne dni - 1. marec, neskôr 25. december, inokedy 1. január, či 6. január. Tieto posuny značne ovplyvnili celú obyčajovú kultúru tohto obdobia. Dodnes sa niektoré úkony a zvyky z 25. decembra opakujú aj na Nový rok, iné vymizli úplne. Zásahy do tohto cyklu a posvätného času preosiali mnoho múdrosti našich predkov. To, čo sa zachytilo, nám ostalo ako dedičstvo Vianoc.

Náš dnešný 1. január má už svoje ako staré, tak aj nové zvyky. Stretáva sa rodina pri novoročnom obede - jeme šošovicu, dojedáme silvestrovskú kapustnicu, tí starší vinšujú vinše a mladší gúľajú očami :-). Aj v tento deň môžeme opäť zaviesť a oprášiť staré tradície. A veru nie sme od nich zase tak ďaleko. S nedávnou minulosťou nás spája dlhoveká mágia počiatku.

Aké úkony a povery sa spájali s dňom Nového roka?

Gazda si priniesol zavčas rána čerstvej vody z potoka alebo studne. Vhodil do nej peniaz, aby sa mu v ďalšom roku darilo a v rodine boli všetci bohatí. Ako symbol zdravia vhodil do vody červené, zdravé jabĺčko a potom sa v nej poumýval každý člen rodiny. Až potom sa zapaľovalo svetlo a zakladal oheň.

Pre pokoj a pohodu v rodine sa bolo treba vyvarovať nadávok, hádok, plaču a nikomu sa nemalo nič vyčítať.

Na obed sa nesmela variť hydina, aby majetok neuletel a ani pripravovať zajac, aby sa majetok nerozutekal. Jedávala sa bravčovina a varili sa hlavne jedlá, ktoré boli znamením hojnosti a dostatku peňazí - šošovica, makové koláče, plnené pirohy a dlhé šúľance s makom alebo bryndzou. Pirohy symbolizovali tučný dobytok a šúľance dlhé klasy na poliach.

Stôl bol prikrytý s tým istým obrusom ako na Štedrý večer. Jedla malo byť na dostač každému, aby nik neostal hladný, inak by cez rok hladovali všetci. Od Vianoc do Troch kráľov sa nevarila fazuľa, aby si neprivolali vredy.

V tento deň sa nesmelo prať, v lete by ľadovec zničil obilie a nastali by silné búrky. Nesmela sa vešať bielizeň, aby sa v dome nik neobesil, šiť, lebo by sliepky neniesli vajíčka. Gazdinky si všetko vo svojich príbytkoch upratali, vyčistili, a tak isto sa postarali o poriadok na dvore i v hospodárskych budovách. Smeti sa však z domu nesmeli vyniesť, kvôli tomu, aby niekto v dome neumrel.

Najvýznamnejším prvkom Nového roka, ktorý sa zachoval po dnes sú vinše a priania od svojich blízkych, rodiny, priateľov, susedov. Je to čas, kedy si všetci úprimne navzájom prajeme zdravie, šťastia, hojnosť a Božie požehnanie. K tomuto kedysi patrili aj modlitby za Božiu milosť a požehnania v novom roku.

Držme si v úcte a srdciach dedičstvo našich predkov. Oni nám darovali život a práve každý jeden z nás sme tým najlepším výsledkom toho, čo všetko prežili, čo sa naučili, čo nezvládli alebo dokázali. Vybojovali a prežili vojny, revolúcie, tlak, ktorý prepukol do tejto doby. A dnes je rad na nás. Skúsme sa preto tento rok pozerať na veci ako zástupcovia svojich pokrvných línií, bez sklopených hláv alebo prehnanej hrdosti – s úctou k ich životom a snahám, s otvoreným srdcom a mysľou pre užitočné veci, ktoré prinesú prospech nielen nám, spoločnosti, ale aj našej Zemi.

Šťastný nový rok priatelia!

(BA)

Milí študenti!

Prvý štvrťrok je už za nami, pomaly sa blížia zimné prázdniny a my vám chceme pripomenúť, že súťaž o najlepší prospech triedy, je stále aktuálna.

V prvom štvrťroku bolo rozdaných najmenej upomienok triede II. A a naopak, najviac bolo v IV. A. Nenechajte sa však odradiť a naďalej sa snažte zlepšovať svoj prospech. Venujte trochu svojho voľného času predmetom, ktoré vám robia problém a snažte sa nájsť spôsob ako sa posúvať vpred. Rovnako sa medzi sebou motivuje aj v triede a hlavne si pomáhajte. Veď odmena je pre celú triedu a dá sa využiť napríklad aj na výlet alebo odložiť na iné triedne akcie. A okrem tohto všetkého môžete mať dobrý pocit z poctivej práce.

Nikoleta Malatincová

Žiačka školská rada pri SPŠS OW

P.S.

Prajeme všetkým príjemné vianočné sviatky a veselého Silvestra.

Určite všetci viete, že v budove školy funguje automat, ktorý nám môže poskytnúť kávu, čaj, teplé mlieko či horúcu čokoládu.

Stalo sa vám, že ste si dali svoj drink a automat vám dal čistú vodu?

Za Žiacku školskú radu sme pátrali, čo sa dá urobiť v takomto prípade.

Možno ste o tom nevedeli, ale nesprávne vydaný nápoj môžete reklamovať u pani hospodárky školy, pani Jaškovej. Stačí nadiktovať meno a triedu a keď príde prevádzkovateľ vymieňať náplne v automate, tak od neho dostane peniaze späť, ktoré vám potom vráti.

Ak bude nejaký problém, viete kam sa máte obrátiť. Aj touto cestou ďakujeme pani Jaškovej za ochotu.

Vladimír Gubala, III. S

Býva dobrým zvykom, že na prelome dvoch rokov akosi automaticky hodnotíme odchádzajúci rok a dávame si nové predsavzatia. Bilancujeme aj v rámci života školy.

O zahraničnej odbornej spolupráci SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci sme sa porozprávali s pánom zástupcom, Mgr. Csabom Bónom. Ani sme sa veľmi nesnažili zakryť našu zvedavosť ohľadom nezvyčajných vianočných darčekov pre školu:

Môžem potvrdiť, že sme dostali až dva darčeky: paletu suchej zmesi na betónovanie od zástupcu firmy Baumit v Maďarsku a paletu lepidla na dlaždice od maďarskej pobočky firmy MAPEI. Samozrejme, že o tento darček sa zaslúžili naši študenti odboru staviteľstvo, konkrétne Tamás Balga a Ákos Nógrádi, keď na odbornej súťaži v Székesfehérvári vybojovali ich kreatívne ruky v rovnomennej súťaži Kreatív Építő Kezek 3. miesto. Rovnako úspešní boli aj na Medzinárodnej konferencii mladých stavbárov, ktorú organizuje odborné združenie komory stavebných inžinierov Maďarska Porta Speciosa.

Natíska sa otázka, prečo práve súťaže v Maďarsku?

Prvým dôvodom je určite skutočnosť, že škola sa snaží zachovávať kontinuitu výuky v maďarskom jazyku a vďaka tomu sa môže už dlhé roky zapájať do odborných súťaží určených pre maďarských stredoškolákov. Nazdávam sa, že ďalším dôvodom je prepojenie úloh s praxou a ich vysoká odborná úroveň.

Kto sa môže zapojiť do súťaže?

Určite každý, kto sa nebojí výzvy pracovať v tíme a v náročnej príprave aj vytrvať. Všetky zadania, ktoré na súťaži prezentujeme, sú komplexným spracovaním určitej odbornej témy, sú však aj reprezentáciou našej krajiny, regiónu, mesta a školy.

Konkrétne?

Naposledy určite „objav“ Kaplnky Panny Márie Ustavičnej Pomoci v Hornej Bzovej. Je to možno svetový unikát, pretože stavba v lone prekrásnej prírody je svätostánok výnimočný riešením povrchovej úpravy stien z veľkých plátov jedľovej kôry. Bol postavený v roku 1910 pre lazníkov a lesných robotníkov. Vďaka odbornému spracovaniu študentov Réky Bálintovej, Tamása Balgu a Ákosa Nógrádiho, ktoré bolo tretím najlepším v konkurencii všetkých po maďarsky vyučujúcich stredných škôl, je dnes možno známejšia v zahraničí ako u nás doma.

My už len dodávame, že poďakovanie patrí aj kolegyni Ing. Angele Fajdovej za trpezlivú podporu a odborné oko a pánovi zástupcovi Mgr. Csabovi Bónovi za vytrvalú organizačnú prípravu.

PhDr. Olívia Sojková

To je otázka, ktorú som položila nášmu študentovi Martinovi Miklóšovi, študentovi prvého ročníka športovej triedy. Rozprávala som sa s ním nielen o športe, ale aj o jeho vášni k výtvarnému umeniu.

Martin, prezraď nám ako dlho sa už venuješ atletike?

Od malička som neustále za niečím behal, naháňal sa, ale profesionálne som sa začal atletike venovať asi od šiestich rokov.

Kto ťa motivoval, kto bol pre teba vzorom, že sa stal z teba atlét?

Predovšetkým mamina, ktorá sa venovala športu rekreačne a chcela, aby som nejakému športu venoval a mne sa zapáčila atletika. Spočiatku som aj skákal do diaľky, vrhal guľou, ale atletika vyhrala. A ešte aj starký.

Akej disciplíne sa venuješ a kto ťa trénuje?

Je to šprint do 300 m. Najprv ma trénovala pani Dórová a po dvoch rokoch prevzal trénerstvo pán Pauko.

Aké sú tvoje doterajšie najväčšie úspechy?

Ako mladší žiak som vyhral Majstrovstvá Slovenska na 60 m a dostal som sa do reprezentácie na Majstrovstvá Európy vo Varšave a tam som skončil tretí. Tú 60-ku som vyhral so zlomenou rukou.

Ako často trénuješ a aké sú podmienky na tréning?

Trénujem 4 krát do týždňa z toho 3 krát beh a 1 posilňovňa. Mal by som trénovať 5 krát ale jeden deň chodím do výtvarnej.

Za aký klub trénuješ?

Trénujem za MC REDOX Lučenec.

A aké sú tvoje atletické ambície do budúcna?

Dostať sa do vyšších súťaží a do reprezentácie Slovenska.

Martin, spomínala som tvoju vášeň pre výtvarné umenie, kedy si zistil, že ťa to baví?

Ako malý som svoj výtvarný prejav realizoval na stenu, čarbal som, kde prišlo a opäť ma nakopla mamina, až som začal navštevovať ZUŠ odbor výtvarný.

Venuješ sa kresbe alebo maľbe?

Venujem sa kresbe aj maľbe na rôzne témy, ktoré nám zadá učiteľka. Ale viac inklinujem k technickému kresleniu, preto som si vybral aj túto školu.

Čo pre teba znamená maľovať?

Pri tejto činnosti sa uvoľním, oddýchnem a na nič nemyslím.

Čo je pre teba inšpiráciou?

Inšpiráciou mi je príroda, ľudia okolo a technické veci.

Akému maliarskemu zadaniu sa práve venuješ?

Je to téma Lesní škriatkovia, maľujem trolov. Je to zaujímavé a bude to pekné, keď to dokončím. Možno aj taká vianočná téma.

A čo tvoje ambície do budúcna?

Úspešne doštudovať, pokračovať v štúdiu architektúry a venovať sa aj atletike.

Ďakujem Martin, ostaň taký aký si - skromný, výborný študent aj športovec.

A pre ostatných? Všetko sa dá len treba chcieť a nielen to. Silná vôľa, disciplína a ctižiadostivosť!

(BA)