Naša škola sa každoročne zúčastňuje týždňovej chmeľovej brigády u našich českých susedov. Inak tomu nebolo ani tento rok.

Dňa 25.4.2019 naši žiaci vycestovali za prácou do malej českej dedinky zvanej Kolešovice. Cesta nám ubehla ako voda, pretože mnohí z nás ju prespali, a tí ktorí nie, mohli sledovať krásne slovenské a české dedinky a ich prírodu. Po príchode na miesto, bolo veľa prvákov prekvapených z miesta pobytu, ale naopak tu boli mnohí, ktorí majú skúsenosti už z minuloročných brigád. Ubytovanie nebol žiadny hotel, bola to len ubytovňa pre robotníkov pracujúcich na chmeľových poliach so základnými požiadavkami, ako sú elektrika a hygiena bez prístupu na internet. Ráno nás čakal budíček o 6,30 hodine, čo nie každému voňalo, ale tak prišli sme sem zarobiť a nie sa flákať. Po raňajkách sme si prevzali pracovné náradie, takzvané picháky, ktorými sme zapichovali do pôdy vodiace drôty na chmeľ. Desiatu, obed a aj olovrant nám nosili na pole. Práca na poli bola náročná, a tak sme sa tešili na večeru, sprchu a spánok. Niektorí pracovali z plných síl, ale niektorým sa veľmi nechcelo, čo sa samozrejme odrazilo aj na zarobenej výplate. Po namáhavom týždni sme sa rozlúčili s chmeľom a vyrazili sme na cestu domov, kde nemohla chýbať zastávka v McDonalde.

Pre našich študentov to bola dobrá skúsenosť, aby zistili, ako ťažko sa peniaze zarábajú, a tak isto získali aj nové skúsenosti a pracovné návyky.

Jozef Matiaš. II. S

Tento rok padla Veľká noc a Deň Zeme na rovnaký dátum. Dôležitosť tohto dňa si uvedomujú všetci tí, ktorým záleží na našej planéte. Celý svet si ctí planétu a svetové organizácie vyzývajú ľudí zo všetkých kútov k tomu, aby sa o ňu viacej starali a chránili ju.

Klimatické zmeny, globálne otepľovanie sú najdiskutovanejšie témy. Deň Zeme je ekologicky zameraný sviatok, ktorý upozorňuje ľudí na dopady ničenia životného prostredia. My ľudia meníme štruktúru krajiny. Ťažíme v lesoch, likvidujeme mokrade, lúky, znečisťujeme prírodu odpadmi.

Preto sa snažíme učiť našich študentov vážiť si našu Zem, našu krajinu, naše prostredie, a spoločne sa všetci zapájame rôznymi aktivitami do tohto dňa. Skrášľujeme areál školy, vysádzame rastliny, čistíme chodníky v blízkom parku, brehy potoka, cestu do záhradkárskej oblasti a rôzne iné. Svojimi silami, chuťou prispievame k tomu, aby planéta Zem ostala čo najdlhšie zachovaná pre ďalšie generácie.

Inka Balážová

Projekt Határtalanul - bez hraníc

V minulom školskom roku nás oslovila stredná stavebná škola z Budapešti, či by sme nemali záujem o spoločný projekt. Keďže projekty sú pre našich žiakov vždy zaujímavé a prínosné, začala sa spolupráca so školou Schulek Frigyes Két Tanítási Nyelvű Építőipari Szakgimnázium (Bilinguálne odborné stavebné gymnázium Frigyesa Schuleka).

Cieľom projektu bola vzájomná spolupráca a zoznámenie sa s kultúrnymi pamiatkami v Budapešti ako aj v okrese Lučenec.

V dňoch 26.-29. marca vycestovalo 15 a 2 učiteľky z našej školy za zážitkami a vedomosťami do Budapešti. Alexander Jacso, žiak III. A triedy, ktorý sa zúčastnil projektu, nasledovne opísal svoje zážitky:

„Naša cesta začala ráno 26. marca o 7:30 pred budovou školy. Cieľom bolo dostať sa do hlavného mesta Maďarska, do Budapešti. Cesta trvala približne 2 hodiny a už tu sme mohli vidieť, že v Maďarsku prepukol veľký ,,stavebný bum“ (stavalo sa ostošesť).

Po príchode do mesta sme prišli na internát, kde sme sa ubytovali. Potom nás autobus zobral do centra do školy, kde sme strávili nielen jedno dopoludnie. Hostitelia nám ukázali budovu školy, ale oboznámili nás aj s históriou školy a mnohými zaujímavosťami, s ktorými je škola spojená. Počas voľného času sme skonštruovali model kostola v románsko-gotickom slohu.

Po dobrom obede sme absolvovali prehliadku mesta, kde sme si mohli porovnať mnohé architektonické smery ako je gotika, klasicizmus a secesia. Mali sme možnosť vidieť aj stavby slávnych secesných architektov. Pozreli sme si mnoho budov, kostolov, hradov a práve na jednom nakrúcali filmári, a tak sme mali možnosť chvíľu pozorovať tento proces. Vyskúšali sme si netradičnú MHD a veľký bonus - poniektorí sme išli prvýkrát metrom! Čo bol teda poriadny zážitok!

Každý výlet raz pominie a nadišiel aj koniec toho nášho. V piatok ráno sme sa rozlúčili so školou, profesormi, žiakmi. Na záver nás prekvapili ,,školským quiz-om“, čo sme sa za tie krásne dni naučili, videli. Celý výlet bol skvelý, nielen že sme sa toho mnoho naučili, ale berieme si so sebou mnoho zážitkov, plno spomienok a takisto sme získali nových kamarátov.“

Dva týždne neskôr, v dňoch 9.-12. apríla bola návšteva zo stavebnej školy z Budapešti s 15 žiakmi a 2 učiteľmi na našej škole. Po príchode privítal našich hostí pán riaditeľ, Ladislav Vikor v spoločenskej miestnosti. Potom náš žiak, Ákos Nógrádi z III. A triedy, prezentoval architektúru mesta Lučenec a dielo architekta Oskara Winklera. V poobedňajších hodinách si zahraniční hostia v doprovode našich žiakov a učiteliek - Otílie Kučerovej a Angely Fajdovej prezreli najpozoruhodnejšie pamiatky v meste Lučenec.

V ďalších dňoch maďarskí žiaci u nás v škole nakreslili secesné budovy z Lučenca na výkresy. V poobedňajších hodinách sme vyrážali za kultúrnymi pamiatkami. V stredu sme navštívili hrad a renesančný kaštieľ v Divíne, gotický kostol sv. Juraja a renesančnú drevenú zvonicu v Starej Haliči a najpozoruhodnejšie pamiatky v Haliči. Samozrejme sme nevynechali ani obnovený Haličský zámok, kde sme si oddýchli pri káve v krásnom interiéri. Štvrtok poobede sme vycestovali do Fiľakova, tu sme navštívili hradné múzeum a Fiľakovský hrad.

Posledný deň žiaci z Maďarska absolvovali test zo získaných vedomostí a z dokončených výkresov vytvorili dve tablá. Jedno zobrali do Budapešti a jedno nechali na našej škole.

Tento projekt bol veľmi užitočný. Všetci žiaci z Budapešti sa v Lučenci veľmi dobre cítili, nadviazali sme nové priateľstvá a získali množstvo nových zaujímavých poznatkov.

Otília Kučerová a Alexander Jacso

Jar je v plnom prúde, v prírode to raší novou sviežou zeleňou, všetko navôkol je zrazu pôvabne zakvitnuté. K oslave jari neodmysliteľne patria veľkonočné sviatky. V cirkevnom kalendári patria k tým najdôležitejším. Je to čas radosti, veselosti a ruku na srdce aj prejedania.

Ako si dopriať a neublížiť si? Máme za sebou štyridsaťdňový pôst a pred sebou čas na hodovanie. Sladké a slané voňavé dobroty nás lákajú a len ťažko sa im odoláva. No a ako sa nerozkmotriť so žalúdkom? Tu je pár rád.

1. Stavte na jarnú zeleninu – veľkonočné sviatky odštartuje zelený štvrtok. Doprajte si čerstvú zeleninu, plnú vitamínov. Cibuľku, pažítku, redkvičku, šalát.

2. S údeným opatrne – kúsok údeného si však môžeme dovoliť, len to neprehnať.

3. Vajíčok sa netreba báť – ako sa zvykne hovoriť aj dobrého málo stačí. Napríklad k údenému sa výborne hodia nielen vajíčka, ale aj čerstvý strúhaný chren, plný C vitamínu, vápnika, horčíka a dusíka.

4. Alkohol len striedmo – s alkoholom to netreba preháňať. Svoje vedia šibači a kúpači. Horšie je to s každým ďalším štamperlíkom.

5. Sladkosti, sladkosti... - nemusia to byť ťažké krémové zákusky, plné cukru a tuku. Dajme prednosť ovocným rezom, mafinám, tvarohu.

6. Pohyb je zdravý - jarné slniečko svieti, tak hybaj do prírody. Trochu športu, prechádzky nezaškodí aj plnému žalúdku.

7. Prejedli ste sa – doprajte si očistný deň. Naordinujte si šťavičkový deň z ovocia alebo zeleniny.

Tak ako? Môže byť? Veľká noc je bohatá na zvyky a tradície. Sú to sviatky, kedy trávite čas s rodinou.

Prajeme Vám príjemné prežitie veľkonočných sviatkov!

Nika Malatincová, IV. A

Vernisáž výstavy

Spestriť si učivo zo slovenskej medzivojnovej literatúry v tom období obľúbenými výtvarnými technikami - kaligram a koláž, bol dobrý nápad. Talenty z III. A vytvorili svieže dielka a podarilo sa nám zorganizovať aj výstavku prác, ba aj vernisáž k výstave.

Medzitým sme sa dozvedeli nečo aj o psychoanalýze a automatickej kresbe a o tom, že literatúra a výtvarníctvo vedia odhaliť aj tie najskrytejšie zákutia duše ruka v ruke s estetickým zážitkom.

Našu „výstavu“ nájdete na chodbe školy. Prajeme Vám príjemný estetický zážitok.

Olívia Sojková

41. ročník Krajskej prehliadky prác Stredoškolskej odbornej činnosti

V piatok 5. apríla 2019 sa v priestoroch Strednej priemyselnej školy dopravnej vo Zvolene uskutočnilo Krajské kolo prehliadky prác SOČ, na ktorom nechýbali ani žiaci našej školy, Štefan Vincze (IV. A) a Rudolf Plaucha (IV. A), ktorí boli úspešnými riešiteľmi školského kola SOČ. Práce našich žiakov bojovali v súťažnom odbore 10 – Stavebníctvo, geodézia, kartografia.

V tvrdej konkurencií sa žiakovi Rudolfovi Plauchovi podarilo umiestniť sa na veľmi peknom 3. mieste so súťažnou prácou – Vzelávacie centrum. Štefan Vincze sa neumiestnil na prvých troch miestach, ale bojoval veľmi statočne a za peknú prezentáciu svojej práce Hotel STEFAN mu patrí pochvala tiež.

Našim súťažiacim žiakom, ktorí zvládli boj a ukázali, že chcú v živote niečo dosiahnuť, srdečne gratulujeme!

Angela Fajdová, metodik SOČ

28. marec je síce Deň učiteľov (na Slovensku), ale tento rok to bol prvý deň súťaže KÉK, ktorú už štvrtýkrát organizovalo Odborné gymnázium Józsefa Jákyho v Székesfehérvári (Székesfehérvári Szakképzési Centrum Jáky József Szakgimnáziuma).

Skrátený názov KÉK je akronym. V maďarčine označuje modrú farbu, ale vznikol z názvu Kreatív Építő Kezek, čo vo voľnom preklade znamená Kreatívne stavbárske ruky. Výstižný názov, nakoľko sa jedná o súťaženie hravou formou, kde kreativita, vynaliezavosť a praktické zručnosti súťažiacich sú dôležitejšie ako ich teoretické vedomosti.

Staviteľstvo v praxi

Po trojhodinovej ceste nás hostitelia privítali v Hoteli Vadászkürt. Po registrácii, ubytovaní a krátkom oddychu sme sa vybrali na historické námestie niekdajšieho hlavného a korunovačného mesta Maďarského kráľovstva, ktoré sme spoznali predošlé dva roky. Nemohli sme si užívať jarné slnečné lúče dlho, nakoľko na nás už čakal autobus, ktorým previezli všetkých 11 štvorčlenných družstiev na futbalový štadión MOL Aréna Sóstó. Zástupca primátora, Attila Mészáros hrdo rozprával o najnovšej megastavbe mesta, ktorá stála 14 miliárd forintov (cca 45 miliónov eur). Štadión dokáže prijať 14.201 divákov a vyhovuje IV. kategórii podľa kritérií UEFA, čo znamená, že sa tu môžu odohrať aj medzinárodné futbalové zápasy. Za multifunkčným štadiónom sa nachádza 100 hektárová prírodná rezervácia Sóstó. Na záchranu prírody a vytvorenie troch náučných chodníkov mesto investovalo ďalších 6 miliárd forintov (cca 20 miliónov eur). Medzi štadiónom a rezerváciou sa nachádza 30 m vysoká vyhliadková veža, ktorej všetkých 162 schodov sme jednoducho museli zdolať. Po návrate do centra mesta sme prechádzali cez Zichyho park a pozreli sme si aj najvýznamnejšie budovy inštitúcií na historickom námestí.

V piatok nás zástupca primátora privítal na mestskej radnici. Krátko nás oboznámil s históriou mesta a ukázal autentické kópie korunovačných šperkov. Na blízkom námestí sme si pozreli maďarský orloj a naozaj len pozreli, lebo melódie zvonov neodzneli, asi z technických príčin.

Kreativita v praxi

V škole o 11:00 sa po krátkych úvodných inštrukciách začala samotná súťaž. 11 úloh sme riešili vo štvorici, 3 žiaci a 1 učiteľ. A nakoľko boli úlohy kreatívne? Posúďte sami!

Puzzle zo škridlí - museli sme vyskladať najnovší plagát firmy Terrán, ktorý bol nalepený na škridle a rozrezaný na kúsky. Hravou formou (krížovky, pexeso) otestovali naše jazykové schopnosti. No nie tie základné, ale či ovládame odborné výrazy zo staviteľstva. Z kocky Ytongu sme vybrúsili guľu a zahrali si bowling, aspoň sme sa o to pokúsili, nakoľko guľa sa len podobala na guľu a nekotúľala sa podľa našich očakávaní. Zo sadrokartónu sme vybudovali maketu rohu miestnosti. Z umelých pohárov sme vyskladali dráhu pre domino, tak, že na konci dráhy bola pingpongová loptička a tá mala spadnúť z čo najväčšej výšky do pohára. Na plochu sme prilepili polystyrén, ostierkovali a nalepili sme motív podľa našich predstáv. Presvedčili sme sa na vlastnej koži, aké ťažké je odhadnúť váhu1 kg z cestovín, skrutiek, štrku, piesku. Jeden z nás zahral stand-up comedy. Z polystyrénu sme vymodelovali odvodnenie plochej strechy do dvoch odkvapov - úloha šitá na mieru, nakoľko druháci práve pár dní pred odchodom na súťaž písali písomnú prácu z tohto učiva. V kvíze sme zistili, že sa niekedy oplatí pripraviť sa aj na otázky, ktoré už boli v minulosti na súťaži. Posledná úloha bola spoločná. Žiakov rozdelili do troch 11 členných skupín, ktoré mali vytvoriť fúrik z lát, ktorým sa mali prepraviť rôzne stavebné materiály z jednej strany hádzanárskeho ihriska na druhý.

Víťazstvo

My sme sa veľmi dobre zabavili. Aj sa pohádali, ako každý rok. A viete, prečo sa nám zlato tento rok vyšmyklo z rúk? Dokázali by ste detailne nakresliť vchodové dvere budovy, ktorú dennodenne navštevujete? My sme to dokázali len čiastočne. Nedokázali sme presne nakresliť tvar vchodových dverí školy, ani napriek tomu, že denne nimi prechádzame aspoň dvakrát.

Mali sme pocit, že mnoho úloh sme pokazili a keď na vyhodnotení prečítali, že sme druhí, riadne sme sa prekvapili a zároveň tešili z úspechu. Členmi tohtoročného strieborného družstva boli Réka Bálintová (IV. A), Tamás Balga (IV. A) a Márk Kovács (II. A). Bez nich, ich kreativity, by to nebolo ani druhé miesto. Patrí im srdečná vďaka a gratulácia ku všetkým tým cenám, ktoré do súťaže venovali stavebné firmy, pravidelní sponzori školy!

Csaba Bóna, pedagóg a člen súťažného tímu

Nezvyčajnú návštevu na stavebnú piemyslovku priviedol vodiaci pes

Zdravý človek má tisíce želaní... Poznáte to, ale nie každému je súdené žiť tak, ako by si predstavoval.

Nevnímať svet ako pestrofarebný, ani ako čierno-biely, ale ako čiernu či bielu tmu.

Odhodlať sa používať bielu palicu - človek automaticky uvažuje o celoživotnej traume.

Stať sa členom Únie nevidiacich a slabozrakých - smutná predstava. Naša predstava.

Vďaka stretnutiu so zrakovo postihnutými občanmi nášho mesta - pani Renatou Oláhovou, predsedkyňou Základnej organizácie v Lučenci Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a pánom Štefanom Belíkom zrazu prekvapivo zistíte, že ich predstava je celkom iná. Biela palička či vodiaci pes sú ich pomocníci a pomáhajú im viesť plnohodnotný život. Na besede nechýbal humor a dobrá nálada, úžasná inšpirácia pre nejedného človeka a jeho každodenné „problémy“.

Títo ľudia prinášajú celej spoločnosti iný tak potrebný uhol pohľadu na skutočné hodnoty v našom živote. S pokorou a radosťou žijú svoj život a tešia sa, že môžu pomáhať niekomu, kto je na tom možno horšie. Ich prínos pre spoločnosť je nepopierateľný. Stretnutie s nimi bolo inšpirujúce a poučné, veď ako sa hovorí: spoločnosť je natoľko silná ako sa dokáže postarať o najslabších.

Touto cestou ďakujeme všetkým trom besedujúcim a áno mám na mysli aj vodiaceho psíka Charlyho a organizátorom za šancu vidieť, vlastne nevidieť svet, pochopiť, že handikepovaní ľudia sú tí silnejší a odhodlanejší a možno by sme si od nich občas mohli zobrať príklad.

Olívia Sojková

V stredu 20. marca sme sa žiaci z celej školy pozbierali, nastúpili do autobusu a vycestovali sme do Zvolena presnejšie do Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Tam sme si mali možnosť vyskúšať ako rozumieme angličtine, a to pri britskom predstavení Romeo and Juliet. Britskí herci sa snažili hovoriť zrozumiteľne, no text bol aj dosť náročný a ťažší na preklad.

Táto tragédia sa odohráva vo Verone. Dej sa točí okolo dvoch znepriatelených rodín, Montekovcov a Kapuletovcov. Ich deti, Romeo a Júlia, ktorí sa zoznámia na plese, sa do seba zaľúbia. Onedlho sa zasnúbia a brat Vavrinec ich zosobáši. Ešte v ten deň Romea obvinia z vraždy synovca pani Kapuletovej, Tybalta a musí z mesta odísť. Júliin otec rozhodne, že sa musí vydať za mladého šľachtica, Parisa. Lenže ona stále miluje Romea, a preto výdaj odmietne. Brat Vavrinec ju presvedčí, aby otca poslúchla, pretože má plán. V deň svadby Júliu nájdu mŕtvu v jej posteli. Pred spaním užila liek na spanie, ktorý jej namiešal brat Vavrinec, pomocou ktorého bude spať dva dni. Ten liek jej spomalil činnosť srdca a vyzerala ako mŕtva. Keďže Júlia nejaví žiadne známky života, odnesú ju do rodinnej hrobky, kde pri nej vo dne v noci stojí stráž a sám Paris. Plán sa vydaril a liek účinkoval tak, ako to predpokladal brat Vavrinec, lenže Romeo sa o ňom nedozvedel. Dopočul sa len toľko, že Júlia je mŕtva a je pochovaná v rodinnej hrobke. Keďže podľa Romea život bez Júlii už nemá cenu, rozhodne sa, že zájde k lekárnikovi, aby mu namiešal nejaký jed. Spolu s jedom sa vracia na veronský cintorín. Tam sa stretáva s Parisom, ktorý mu nechce povoliť vstúpiť do hrobky. Romeo však chce dosiahnuť svoj cieľ, aby ležal vedľa Júlii, a preto ho nikto a nič nemôže zastaviť. Zabije Parisa, ktorý mu stojí v ceste a užije namiešaný jed. Brat Vavrinec prichádza na cintorín neskoro, pretože Romeo je už mŕtvy a keď sa Júlia prebrala a uvidela svoju lásku mŕtvu, prepichla sa jeho nožom. Nakoniec, keď sa všetko vysvetlilo a rodiny sa udobrili, až vtedy pochopili, že k ich udobreniu museli stratiť svoje deti.

Barbara Mileiová, II. S

Od štvrtka 28.3. do nedele 31.3. sa opäť konalo geodetické sústredenie. Ako po minulé roky, tak aj tento rok na Ružinej.

V prvom rade išlo o prípravu na súťaž IG5, ale taktiež aj o precvičenie si praktických zručností z geodézie. Medzi geodetov tretieho a štvrtého ročníka som sa zamiešala aj ja druháčka - stavbárka. Je zaujímavé, že žiačka z iného odboru sa zúčastňuje niečoho takého, no ako sa hovorí "Nič nie je nemožné" a ak ste typ človeka, ktorý sa rýchlo učí tak zvládnete všetko. Len treba chcieť a dávať pozor.

Tento rok to pre mňa už nebolo neznáme, pretože tohto sústredenia som sa zúčastnila aj minulý rok ako prváčka. Na začiatku by som povedala, že bude ťažké sa všetko naučiť za pár dní, hlavne keď o tom počujete prvýkrát, ale opak je pravdou. Začalo ma to baviť, mala som skvelých učiteľov, a tak to išlo všetko rýchlo. Vzali ma medzi seba, akoby som ani nebola z iného odboru a všetko mi pekne vysvetľovali a pomáhali mi to čo najlepšie pochopiť. Za to ďakujem!

Neskôr sme sa rozdelili do tímov a precvičovali si jednotlivé súťažné disciplíny aj na čas. Trénovali sme ich celé hodiny, no s dobrou partiou ten čas ubiehal rýchlo. Počasie nám taktiež prialo a slnko nám niektorým nahodilo aj červenú farbu na tvár. Nechýbal ani ranný a nočný geocaching, kedy sme nachodili zopár kilometrov, niektorí aj s blatom na topánkach, no aspoň sme na pár hodín vymenili pláž za pekné výhľady z Divínskeho hradu. Večer sme trocha testovali naše vedomosti pri slepej mape, či už otázkach z geodézie (to som radšej nechala na chlapcov z môjho tímu) a ani sme sa nenazdali a bol čas vrátiť sa domov.

Dúfam, že sa tohto sústredenia zúčastním aj budúci rok a snáď sme sa na súťaž IG5 pripravili dostatočne na to, aby sme sa pokúsili o čo najlepšie umiestnenie.

Barbara Mileiová, II. S

Predstavitelia Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku na pôde SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci

Mier je pre náš geopolitický priestor už viac ako sedemdesiat rokov realitou, určite však nie samozrejmosťou. Žiť bezpečne, cestovať, prechádzať sa po meste, surfovať na internete, plánovať si budúcnosť... môžeme len vďaka dômyselnej politike krajín, ktoré prešli priam pekelným očistcom vojnových hrôz. Táto skúsenosť bola impulzom vzniku mnohých inštitúcií, spoločenstiev a paktov. Všetko za účelom zachovania mieru a našej bezpečnosti.

Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku je tvorcom, propagátorom a realizátorom mnohých bezpečnostných stratégií a medzi jeho priority patrí aj práca s mladými ľuďmi. 26. marca 2019 sa na pôde SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci stretli študenti s riaditeľkou SSPI (Slovak Security Policy Institute) pani Monikou Masarikovou a známym bezpečnostným analytikom Jaroslavom Naďom. Odborníci naslovovzatí priniesli zaujímavé informácie o súčasných výzvach celosvetovej bezpečnosti, často podceňované ale i preceňované skutočnosti, ktoré v období informačného rozmachu znamenajú značné riziko, rozlíšiť pravdu od nepravdy. Pán Naď odborne a s rozhľadom analyzoval aj aktuálne témy, ktoré mladí ľudia môžu hodnotiť len z hľadiska súčasnosti, pretože im chýba historická skúsenosť.

Okruh tém bol veľmi široký na jednu vyučovaciu hodinu a na podrobnú analýzu zložitých problémov bezpečnosti dnešného sveta. Beseda však bola dôležitým impulzom pre študentov, aby k týmto problémom pristupovali zodpovedne a s plnou vážnosťou a snažili sa vždy vnímať realitu čo najobjektívnejšie a najkritickejšie.

Aj touto cestou ďakujeme SSPI a pánovi Jaroslavovi Naďovi za ochotu a ústretovosť, za mnoho zaujímavých podnetov a informácií.

Olívia Sojková

Naša škola sa dlhodobo zapája do študentskej súťaže s názvom rodinný dom - VELUX. Je to veľmi zaujímavý a kreatívny projekt, v ktorom sa študenti môžu naplno vyblázniť v projektovaní rodinných domov. Hlavnou podmienkou je vyriešiť vhodné osvetlenie prostredníctvom VELUX produktov (strešné okná, svetlíky, svetlovody, rolety a žalúzie). Tento rok sa do súťaže zapojili dvaja naši študenti:

Alexander Jacso z III .A a Erik Szabó tiež z III. A.

Firma VELUX organizuje pre študentov stredných škôl rôzne prednášky a zaujímavé semináre. 18. marca 2019 sme boli pozvaní na workshop do Brna. Je pravda, že ranné vstávanie o tretej a nekonečné cestovanie do Čiech bolo náročné, ale oplatilo sa. Pridali sa k nám aj študenti z Hurbanova a Nových Zámkov. V Brne nás vítali s veľkou radosťou. Občerstvili sme sa a workshop mohol začať.

Začali sme prezentáciou a predstavením produktov VELUX. Mnohé produkty, o ktorých sme doteraz nepočuli, sú veľmi prospešné. Napríklad také svetlíky na plochých strechách, ktoré sú v Nemecku úplne bežné. Alebo svetlovody. Je to úžasný spôsob priviesť prírodné svetlo do miestnosti, ktorá nemá možnosť osvetlenia strešnými oknami. Dozvedeli sme sa, ako veľmi je prírodné svetlo a pravidelné vetranie dôležité. Je to jeden z najdôležitejších faktorov zdravého životného štýlu.

Naše ďalšie kroky viedli k montáži strešných okien. Videli sme ich ľahkú montáž a mali sme aj možnosť pomôcť pri práci. Bolo veľmi zaujímavé sledovať odborníkov pri montáži. Zamestnanci firmy nás previedli po budove, kde sme mohli vidieť produkty VELUX na vlastné oči. Vyskúšali sme si ako fungujú, aké majú funkcie a výhody. Sú to veľmi kvalitné výrobky.

Naučili sme sa pracovať vo veľmi jednoduchom programe, ktorý sa volá Daylight Visualizer. Tento program sa dá stiahnuť zadarmo z webstránky VELUX a podľa neho môžeme posúdiť, či si miestnosť žiada ďalšie zdroje prírodného osvetlenia alebo naopak, ak je ho príliš veľa a nespĺňa normu, môžeme ubrať z počtu okien, čím vyvážime aj ekonomické náklady.

Koniec workshopu sa blížil a menším kvízom sme sa mohli otestovať, čo sme sa naučili. Naše poznatky sme využili v poslednej úlohe, v ktorej sme dostali pôdorysy rodinných domov a našou úlohou bolo správne umiestniť strešné okná.

Projektanti zabúdajú na fakt, že 90% dňa strávime v interiéri. Či už doma, v práci, v škole alebo v dopravnom prostriedku. Hoci v ten deň bolo zamračené, vďaka presvetleným miestnostiam sme sa cítili veľmi dobre a sviežo. Je dôležité otvoriť priestor, aby bolo v miestnosti čo najviac vzduchu. Vytvoriť komínový efekt, ktorý prevetrá dom za pár minút. Ľudia by mali tieto fakty sledovať a dopriať si zdravý a plnohodnotný spôsob žitia.

Erik Szabó, III. A

Beseda so spisovateľkou Ivetou Zaťovičovou

Príbehy – sú staré ako ľudstvo samo. Sú to odkazy starších generácií tým mladším, spôsob ako odovzdať informáciu, skúsenosti, pocity. Sú to kompasy pre naše malé aj veľké problémy a trápenia. Ukrývajú sa v knihách, ktoré sa stávajú našimi najlepšími priateľmi – nielen v marci.

Napriek tomu sme si práve v marci pozvali na pôdu SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci autorku kníh pani Ivetu Zaťovičovú. Jej teória o príbehoch nás naozaj oslovila. Každý má svoj jedinečný a ten jej našiel svoje miesto v knihách o živote dnešného človeka, o minulosti, o láske, šťastí a trápení na pozadí historických udalostí a reálií nášho regiónu. Zrazu zisťujeme, že spisovateľ ide na trh s vlastnou dušou ako náš najlepší priateľ, nebojí sa byť úprimný a pravdivý. Je to také krásne a jednoduché. Vzápätí však priznáva aj samotná autorka, že je to namáhavá práca. Jej posledná kniha vznikala celých deväť mesiacov a bola to práca na plný uväzok, podobne ako všetky jej ostatné.

Rodáčka z Fiľakova, Lučenčanka Iveta Zaťovičová nám postupne priblížila svoje štyri knihy:

Tiene babieho leta (2016, 1.vydanie)

Kľukatenie (2017, 1.vydanie)

Malinové roky (2017, 1.vydanie)

Príď v májovú nedeľu (2018, 1.vydanie)

Priblížila nám však aj svet literatúry. Svojským šarmantným spôsobom prezradila o sebe všetko to, čo má byť prezradené a zamlčala to, čo ešte povedané môže byť. Už teraz sa tešíme na jej nové príbehy. Veď ako sama hovorí, každá kniha, ktorú sme prečítali zostáva v nás a formuje náš život dlhodobo. Je našim najlepším priateľom.

Olívia Sojková

Zima vyčerpáva. Na jej sklonku som sa neraz prichytila, ako s nechuťou sledujem čižmy v predsieni a robím všetko preto, aby som si ich už neobula. Obdivujem tenisky, poltopánky, podvedome túžim mať na nohách niečo, čo mi odhalí členky. Viem, že tým privolávam jar. Trochu mrznem, ale zohrieva ma pocit, že už to dlho nepotrvá.

Zlomová je chvíľa, kedy ráno otvorím okno a počujem spievať prvého spevavca. Stromy pod oknom začínajú kvitnúť a vtáky v nich štebocú. Poslovia pravej jari, spolu s včelami, ktoré sa zobúdzajú a ťarbavo absolvujú svoj prvý prelet pod prvými hrejivými lúčmi slnka. Poetika jari, ktorá neuveriteľne nabíja energiou. Je tu prvý jarný deň, 20. marec, tento rok je to o jeden deň skôr.

Krásne jarné dni všetkým!

Barbi Mileiová, II. S

         Zapájanie sa do súťaže Stredoškolská odborná činnosť, má už dlhoročnú tradíciu na našej škole. Hlavnou myšlienkou súťaže je prispievať k vyhľadávaniu talentovaných a nadaných žiakov stredných škôl, rozvíjať tvorivé myslenie žiakov, rozširovať a upevňovať ich odborné vedomosti, zručnosti a vytvárať trvalý vzťah k príslušnému študijnému odboru.

         Táto myšlienka aj tento školský rok oslovila niekoľkých našich nadaných žiakov a vďaka nim sme mohli 11. marca 2019 uskutočniť školské kolo prezentácie a obhajoby prác SOČ. Nakoľko účasť bola slabšia, ako pominulé školské roky, súťažilo sa iba v jednom súťažnom odbore.

         V odbore 10 – Stavebníctvo, geodézia, kartografia sa súťaže zúčastnili štyria žiaci so súťažnými prácami:

Martin Marcinek (IV. A) s prácou Rest Complex

Štefan Vincze (IV. A) s prácou Hotel STEFAN

Rudolf Plaucha (IV. A) s prácou Vzdelávacie centrum

Vladimír Gubala (IV. S) s prácou Wellness Resort

         Súťažiaci sa aj napriek počiatočnej tréme snažili, čo najlepšie odprezentovať svoje práce, pričom vložili do obhajoby vlastné myšlienky a odporúčania pre využitie v praxi. Pri obhajobe využívali aj rôzne vizualizačné prostriedky.

         Odborná hodnotiaca komisia na základe preštudovania predložených prác a vlastnej obhajoby určila nasledovné poradie umiestnenia prác:

1. miesto - Rudolf Plaucha (IV. A) s prácou Vzdelávacie centrum

2. miesto - Štefan Vincze (IV. A) s prácou Hotel STEFAN

3. miesto - Martin Marcinek (IV. A) s prácou Rest Complex

3. miesto - Vladimír Gubala (IV. S) s prácou Wellness Resort

         Všetkým umiestneným študentom zo srdca gratulujeme!

         Súťažné práce z 1. a 2. miesta postupujú na krajské kolo SOČ, ktoré sa uskutoční 5. apríla 2019 v priestoroch SPŠ dopravnej vo Zvolene. Dúfame, že aj na tejto prehliadke budú naši žiaci úspešní a prinesú ocenenie tak, ako sa to po minulé roky podarilo študentom našej školy.

         Na záver by som sa rada poďakovala aj konzultantom prác, ktorí si v záplave práce našli čas, usmerňovali a podporovali žiakov v tejto mimoškolskej činnosti.

Angela Fajdová, metodička SOČ

Vážení rodičia, milí študenti!

Pre našich študentov vydávame medzinárodný študentský preukaz ISIC/EURO26.

Stávajú sa tak členmi medzinárodnej komunity študentov, ktorí majú nárok na množstvo výhod a zliav.

Chceli by sme Vás upozorniť, že členský preukaz ktorý nemá označenie 09/2019, nie je platný. V tejto chvíli nemôžete využívať všetky výhody, ktoré preukaz ponúka.

Platnosť preukazu sa predlžuje známkou ISIC 09/2019.

S platným preukazom získavate možnosť:

• Využiť pri nákupoch nižšiu cenu za tovar a služby, a tak ročne ušetriť desiatky až stovky eur na viac ako 150 000 miestach na Slovensku a vo svete.

Napr. v kine, v autoškolách, pri nákupoch oblečenia, školských a športových potrieb, kníh, pri stravovaní, športovaní a cestovaní. Viac na www.isic.sk 

• Uplatniť si nárok na ISIC paušál len za 9€, s výhodným balíkom mobilných dát. Viac na www.isicpausal.sk

• Využiť až 75% zľavu na vlaky v Čechách aj počas letných prázdnin a ušetriť na jedinej ceste napr. z Liptovského Mikuláša do Prahy až 10€.  (platí aj pre maturantov)

• uplatniť si nárok na celoročné cestovné poistenie len za 13,50€.

Viac na www.isic.sk/poistenie-istotka.

• Učiť sa efektívne nakladať s financiami a denne šetriť svoje vreckové.

Známku ISIC získate na www.objednaj-preukaz.sk s doručením priamo domov.

Neplaťte pri nákupoch bežnú, drahšiu cenu, ale použite Preukaz ISIC a uplatnite si nárok na  nižšiu cenu.

Pár litrov tejto vzácnej tekutiny prúdi v každom z nás. Vaše rozhodnutie darovať krv môže rozhodnúť aj o osude iného človeka a zachrániť mu život.

Darovanie krvi je jednou z činností Slovenského Červeného kríža. Jeho hlavnou úlohou je oslovovať a vychovávať budúcich darcov krvi, organizovať odbery krvi a oceňovať za mnohonásobné darovanie krvi. Všetky tieto aktivity sa organizujú formou projektov a kampaní zameraných na darovanie krvi v spolupráci s Hematologicko-transfúznymi oddeleniami a Národnou transfúznou službou SR.

Kto môže byť darcom krvi?

Každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov (pri opakovanom darovaní do 65 rokov), ktorý má viac ako 50 kg.

Aj študenti našej školy pravidelne chodia darovať krv, začo im srdečne ďakujeme. Učíme našich žiakov nielen učiť sa, ale robiť aj dobročinnú činnosť.

Mená našich darcov (27.02.2019):

Ákos Nógradi, III. A

Erik Szabó, III. A

Dominik Dobiaš, III. S

Adam Hrubík, III. S

Denis Krnáč, III. S

Martin Murín, III. S

Adrián Trajteľ, III. S

Deana Fridrichová, IV. A

Dňa 19.2.2019 sa uskutočnilo okresné kolo vo volejbale žiakov SŠ v Lučenci. Volejbalový turnaj chlapcov mal vysokú úroveň, kde hralo zápasy 5 družstiev. Naši chlapci v silnej konkurencii obsadili 3. miesto. Ako sa vraví len o chlp im ušlo víťazstvo.

Všetkým chlapcom patrí za predvedený výkon pochvala a gratulácia.

Tu sú naši úspešní: Matej Berky (I. S), Marek Čipčala (I. S), Dominik Dobiaš (III. S), Matej Gondáš (III. S), Denis Grexa (IV. S), Martin Majkút (IV. S), Lukáš Melich (I. S), Jakub Mochťák (I. S), Róbert Péter (IV. S), Richard Šága (IV. S), Lukáš Telek (III. S).

Tešíme sa na ďalšie úspechy!

Medzinárodný turnaj JUDO GRAND PRIX v Banskej Bystrici v Športovej hale na Štiavničkách sa niesol v duchu zápasov našej úspešnej džudistky, študentky IV. A triedy Silvie Rendekovej.

Silvia v silnej konkurencii vybojovala krásne 2. miesto v kategórii do 63 kg.

-Silvia, odkedy sa venuješ tomuto športu a za aký klub športuješ?

-Džudu sa venujem 6 rokov, veľmi ma to chytilo a športujem za Junior Klub Lučenec.

-Čo Ťa motivovalo alebo kto, že si si vybrala tento šport?

-Motivoval ma mamin priateľ džudista Marcel Pivarči, jeden z trénerov tohto klubu a motivuje ma aj súčasný tréner Michal Bokor.

-Ako často mávaš tréningy?

-Je toho dosť, trikrát do týždňa džudo a dvakrát posilňovňa. Dá to zabrať.

-Ako vyzerá taký tréning?

-Začíname nástupom, nasleduje krátka rozcvička, potom preberáme rôzne techniky v postoji aj na zemi. Jeden deň zápasíme.

-V akej kategórii súťažíš?

-Súťažím za juniorky, potom budem súťažiť za ženy. Iste to bude náročnejšie.

-Vieme, že džudo sa netrénuje na klasických žinenkách.

-Trénujeme na tatamoch, čo je taká špeciálna žinenka pre bojové umenia.

-Silvia, a čo tvoja životospráva?

-Nemám špeciálnu stravu, jem všetko, čo mi chutí. Niekedy viac ako by som mala. Preto som súťažila aj vo vyššej váhovej kategórii ako som chcela.

-Aké sú tvoje plány do budúcna?

-Chcela by som si spraviť trénerský kurz. Mala som ambície dostať sa na olympiádu, ale zdravotné problémy mi to nedovolia.

-Druhé miesto je krásny úspech. Ako prebiehala súťaž?

-Bol to zápas jednotlivcov a v mojej váhovej kategórii nás bolo päť. Dostala som sa až do finále, kde ma súperka z Čiech porazila, mojou vinou. A tak som obhájila 2. miesto. V tejto súťaži mám na konte aj dve prvenstvá.

-Čo Ťa čaká nasledujúce obdobie?

-Budú to Majstrovstvá Slovenska v marci, ale bližšie informácie ešte neviem.

Silvia, ďakujem Ti za rozhovor a prajeme Ti veľa ďalších úspechov a hlavne zdravie.

Zhovárala sa Inka Balážová

Aj tohto roku nás na krajskom kole Olympiády v nemeckom jazyku v Banskej Bystrici reprezentoval Richard Uhrapka z III. S triedy.

Súťaž bola náročná, veď sa na nej zišli najlepší nemčinári na stredných školách v banskobystrickom kraji. Pre Richarda bolo najťažšie prvé kolo - gramatický test, keďže nemčinu sa učí ako samouk a nemá ju ako vyučovací predmet. Posluch už bol lepší a ústna časť bola jednoznačne jeho najsilnejšou stránkou.

Z maximálnych 100 bodov získal 79 a skončil na treťom mieste. Druhé miesto malo hodnotu 80 bodov a prvé 86. Naozaj tesné výsledky.

Richardovi gratulujeme a ďakujeme za vzornú reprezentáciu školy a kraja!

Olívia Sojková