Naozaj sa netreba obávať koronavírusu? Naozaj je to niečo podobné chrípke? Zachránia nás rúška? Ostane tento vírus už navždy a musíme sa prispôsobiť životu v karanténe? Je to vyrobené v laboratóriách alebo naozaj to spôsobili netopiere?
Na väčšinu otázok nevieme odpovedať, ale určite to NIE JE ŽART! Treba na to čas. Ale koľko? Nikto nemôže vedieť. Pre každého je táto situácia nová a strastiplná. Dlho sme to poznali len ako koronavírus, ale po čase táto choroba dostala meno COVID-19. Aké krátke meno, a ako veľmi nám môže zmeniť a ovplyvniť život, hoci na začiatku sme si to ani nemysleli.
Od začiatku roka k nám prichádzali správy o pribúdajúcich chorých v Číne. Taká ďaleká krajina, a predsa sa to dostalo aj na Slovensko. Už je to celosvetový problém. Sme v tom spolu. Chráňme sa rúškami. Je to najefektívnejší spôsob chrániť sa navzájom. Časté umývanie rúk, dezinfekcia, obmedzenie sociálnych kontaktov a dodržiavanie všetkých predpisov a pokynov chráni nielen nás, ale aj ostatných okolo nás.
Ak ste v karanténe, ostaňte doma, ale nedovoľme prosím, aby sa svet prestal točiť. Život pôjde ďalej, aj keď sa na seba budeme smiať len očami. Táto choroba si nevyberá, aj keď postihuje hlavne starších ľudí, ale predsa ju nemôžeme podceňovať, lebo nakazení sú športovci, významní ľudia, stredná generácia, ba aj deti. Nezabije každého človeka, ktorý sa dostane do jej cesty, ale aj tak je to nebezpečné, lebo jej symptómy sa ťažko znášajú. Môže to byť horúčka, triaška, dýchavičnosť, únava, celková slabosť a podobné. Záleží to od imunity, ako sa s tým človek popasuje.
My, čo sme zdraví, neberme toto obdobie ako trest, ale využime ho naplno. Pozerajme sa na tento čas pozitívne. Celé dni môžeme tráviť so svojimi blízkymi, vykonávať aktivity nášho záujmu. Buďme radi, že nemusíme riskovať naše životy, ako tí ľudia, ktorí sú v prvej línií v boji proti tomuto ochoreniu.
Naša veľká vďaka patrí záchranárom, lekárom, sestričkám, ostatnému zdravotníckemu personálu, predavačom, colníkom a každému, kto pomáha v tejto núdzovej situácii.
Teraz, v súčasnosti, musíme ostať doma, aby sme mohli ísť von v budúcnosti. Aby sme mali ísť ku komu, kde a prečo. Ostaňme dnes od seba ďalej, aby sme sa zajtra mohli silnejšie objať.
Miriam Nagyová, III. A