Aj vy si na sklonku roka hovoríte, že ste si ho predstavovali ináč? Mal byť pôvodne lepší ako ten predchádzajúci či ostatné pred ním, ale opäť sa čosi pokašľalo? Raz je to práca, raz problémy so vzťahom, sklamanie zo strany kamaráta, zdravotné ťažkosti. A do toho vojnové nepokoje, zemetrasenia, zdražovanie, ... Keď sa nad tým zamyslíme, skutočností, ktoré nám môžu pokaziť okamih, deň, mesiac, rok či dokonca časť života, je nekonečne veľa. Koľko je však tých, ktoré nás dokážu urobiť šťastnými? A všímame si ich vôbec? Pred pár dňami som stretla známu. Okrem iného sa posťažovala na tento rok, ktorý bol podľa nej ten najhorší. Prežila toho veľa a s obavami v očiach sa ma spýtala: „Myslíš si, že rok 2024 bude konečne lepší?“
Odpovedala som jej slovami amerického spisovateľa Richarda Bacha: „To, čo húsenica nazýva koncom sveta, učiteľ nazýva motýľom.“ Ak by sme sa pozreli na problémy týmto spôsobom, videli by sme ich z inej perspektívy. Žiadna situácia totiž nie je natoľko zničujúca ako skutočnosť, že podľahneme neistote, obavám a rezignujeme. Ostatné roky priniesli nejednu nepríjemnú situáciu, stratu blízkych, zdravia. Táto bolesť sa nedá zjemniť, treba ju prežiť a poučiť sa z nej.
Nerezignujme. Všímajme si, koľko príjemných maličkostí sa okolo nás každý jeden deň mihne. Usmejme sa na človeka, ktorý to neočakáva, ventilujme sa v prírode, zabavme sa v kruhu rodiny či kamarátov. Každou skúsenosťou sa stávame múdrejší, vnímavejší, zodpovednejší a raz aj my uvidíme situáciu z motýlieho pohľadu – nie ako húsenica. Jednoducho preto, že tam, kde niečo končí, iné sa začína. Alebo slovami Johna Lennona: „Nakoniec bude všetko v poriadku. Ak to nie je v poriadku, ešte nie je koniec.“
Moja cesta za lepším životom práve začína. Už teraz sa teším, kde budem o rok.
Te is azt mondod magadnak év végén, hogy másképp képzelted el? Eredetileg jobbnak kellett volna lennie, mint az előző vagy a többi előtte, de megint elromlott valami? Gondok a munkahelyen, a párkapcsolatban, csalódások, egészségügyi problémák. A háborús zavargások, földrengések, áremelések sem pozitív irányban mozdítják el közhangulatunkat. Ha belegondolunk, végtelen számú tény van, ami elronthatja életünk pillanatait, napját, hónapját, évét vagy akár egy hosszabb részét is. De hány olyan tényező van, ami boldoggá tehet minket? És egyáltalán észrevesszük őket? Néhány napja találkoztam egy ismerőssel. Többek között az idei évre panaszkodott, ami szerinte a legrosszabb volt. Sok mindenen ment keresztül, és aggodalommal a szemében megkérdezte tőlem: "Szerinted 2024 végre jobb lesz?"
Richard Bach amerikai író szavaival válaszoltam neki: „Amit a hernyó a világ végének nevez, azt a tanár pillangónak.” Ha így néznénk a problémákat, más szemszögből látnánk őket. Nincs olyan pusztító helyzet, mint az a tény, hogy engedünk a bizonytalanságnak, a félelemnek és a beletörődésnek. Más évek nem egy kellemetlen helyzetet hoztak, szeretteink elvesztését, egészségünk meggyengülését. Ezt a fájdalmat nem lehet tompítani, át kell élni és tanulni kell belőle.
Ne adjuk fel. Vegyük észre, mennyi kellemes apróság villan körülöttünk minden egyes nap. Mosolyogjunk egy olyan emberre, aki nem számít rá, sétáljunk a természetben, érezzük jól magunkat a családdal, barátokkal. Minden élménnyel bölcsebbek, figyelmesebbek, felelősségteljesebbek leszünk, és egyszer mi is a pillangó szemszögéből fogjuk látni a helyzetet, nem pedig hernyóként. Egyszerűen azért, mert ahol valami véget ér, ott valami más elkezdődik. John Lennon szavaival élve: „A végén minden rendben lesz. Ha nincs rendben, akkor még nincs vége.”
Utunk egy jobb élet felé még csak most kezdődik. Már nagyon várom, hol leszek egy év múlva.
Inka Balážová