Deň bez áut
Osobné auto patrí dnes k životnému štandardu západnej civilizácie. Rozvoj automobilizmu v posledných desaťročiach však neúmerne zaťažil životné prostredie.
Automobilová doprava je najväčším znečisťovateľom ovzdušia veľkých miest. Už v 50. rokoch minulého storočia sa dokázalo, že smog nad Los Angeles majú na svedomí práve automobily. Naše zdravie a prírodu ničia exhaláty, ktoré produkujú spaľovacie motory na uhľovodíkové palivá. Nejde pritom len o výfukové plyny, ale aj sadze a elektromagnetické žiarenie niektorých zapaľovacích systémov.
Čisté palivá v nedohľadne
Podľa odhadov vyprodukujú výfuky automobilov ročne desať miliárd kubických metrov emisií. Vyvolávajú otravy, majú karcinogénne a mutagénne účinky na živé organizmy, negatívne vplývajú aj na globálne klimatické zmeny.
Zloženie emisií vo výfukových plynoch závisí od paliva. Spravidla obsahujú oxid uhoľnatý, oxid uhličitý, oxidy dusíka, oxid siričitý, nespálené uhľovodíky a ťažké kovy. Najškodlivejší je oxid uhoľnatý. Vzniká nedokonalým spaľovaním paliva pri nedostatku kyslíka. Blokuje prísun kyslíka ku tkanivám, pri vysokých koncentráciách spôsobuje smrť. Oxid uhličitý vzniká pri spaľovaní benzínu aj nafty. Najviac sa ho do ovzdušia dostane práve vinou dopravy. Nemá síce toxické účinky na ľudský organizmus, prispieva však ku skleníkovému efektu, čím sa podieľa na globálnej zmene klímy.
Oxidy dusíka spôsobujú zápaly priedušiek a pľúc, okrem toho sú príčinou kyslých dažďov. Emisie skleníkového plynu oxidu dusičitého ničia ozónovú vrstvu a znásobujú skleníkový efekt. Do ovzdušia sa spaľovaním pohonných hmôt dostávajú aj ťažké kovy ako olovo, zinok, arzén, kadmium a ortuť. Olovo sa fixuje v organizme, pôsobí na nervovú sústavu a nepriaznivo vplýva na tvorbu červených krviniek.
Zo všetkých druhov dopravy majú najväčší podiel na znečisťovaní ovzdušia osobné automobily, až vyše 90 percent. Dovtedy, kým sa začnú využívať alternatívne, tzv. čisté palivá, je ďalším riešením aj regulácia emisií. Dosiahnuť sa dá rôznymi prídavnými zariadeniami na znižovanie úrovne emisií a úpravou používaných palív.
Nechajme ho v garáži
Na problém preplnených ciest v centrách veľkomiest upozorňujú aktivisti aj na regionálnej úrovni. Každoročná osvetová a propagačná kampaň pre obyvateľov miest s názvom Európsky deň bez áut (22. septembra) je súčasťou Európskeho týždňa mobility (16. - 22. septembra), zameraného na propagáciu ekologickej dopravy. Vychádza z myšlienky, že nie je riešením budovanie nových ciest na odľahčenie preplnených ulíc, ale zníženie počtu osobných automobilov. Cieľom dňa bez áut je aspoň raz v roku upozorniť na negatívne dôsledky automobilovej dopravy, znížiť množstvo áut na cestách, tým aj pohonných látok, a teda škodlivých emisií a ponúknuť náhradné riešenia. Tými sú ostatné druhy dopravy - verejná, bicyklová alebo pešia.
Koordinátorom akcie je Európska komisia. Európsky deň bez áut sa po prvý raz uskutočnil vo Francúzsku v roku 1998 a súčasťou týždňa mobility je od roku 2002. Táto myšlienka sa stala natoľko populárnou, že sa postupne pridávajú aj mimoeurópske mestá. Jedinou podmienkou na účasť je schválenie charty, dokumentu deklaratívneho charakteru, ktorý určuje pravidlá akcie. Zúčastniť sa môže každý, komu nie je ľahostajný negatívny vplyv dopravy na životné prostredie.
Európske mestá sa zapájajú rôznymi aktivitami. Ponúkajú v tento deň hromadnú dopravu zadarmo, alebo uzatvárajú ulice pred osobnou dopravou. Zaujímavosťou bývajú rôzne podujatia pre telesne postihnutých ľudí, seniorov či mamičky s kočíkmi. Tak možno upozorniť na prekážky, ktoré musia každý deň v meste prekonávať ľudia s obmedzenou možnosťou pohybu.
Od účastníkov kampane sa očakáva, že sa aspoň jedna z propagovaných aktivít stane trvalou, napríklad obmedzenie nákladnej dopravy v centre, vytvorenie nových peších tón, zlepšenie cyklistickej siete, zvýšenie bezpečnosti chodcov.
Aj naša škola sa pravidelne zúčastňuje tejto akcie, kedy naši študenti a učitelia oprášia svoje bicykle a iné „dopravné prostriedky“ a podporia tento deň. /BA/
(ďalšie fotky nájdete vo Fotoalbume - kliknite na fotku!)