• Náš lyžiarsky kurz v Tatrách
          • Náš lyžiarsky kurz v Tatrách

          • Náš lyžiarsky kurz sa začal dňa 6.1.2019, keď sme sa zišli triedy I. A a I. S pred školou pri parku a vyrazili sme na lyžiarsky výcvik do Tatranskej Lomnice. Po sviatkoch sme boli všetci oddýchnutí a pripravení zdolať hocijaký svah.

            Cesta ubehla celkom rýchlo a všetci sme v poriadku prišli do Detského raja v Tatranskej Lesnej. Hneď po príchode sme sa všetci ponáhľali do izieb a unavení z cesty sa vystreli na posteliach. Každý večer sme mali denný rozkaz, kde nám pán profesor Škantár oznámil program na nasledujúci deň.

            Na druhé ráno sa nám vstávalo dosť ťažko, keďže sme šli spať neskoro. Po ťažkom vstávaní nás prebrala rozcvička o 7:00 a potom nasledovali raňajky. Po raňajkách sme sa všetci išli prichystať a pomaly sme vyrazili na svah. Počasie v pondelok bolo krásne, oproti ostatným dňom. Na svahu sme zvládali prvé jazdy, niekto lepšie iní horšie a kochali sme sa krásou našich veľhôr. Aj napriek pár pádom, šlo všetko ľahko a aj tí čo stáli na lyžiach prvý krát si rýchlo zvykli.

            Čo sa týka jedla, bolo každý deň pestré, ale myslím si, že najviac sme si pochutnali na buchtách na pare aj keď chlapci sa sťažovali, že toho bolo málo.

            Po večeroch sme mali možnosť odreagovať sa vo wellness alebo v saune. V jeden večer nás prišiel pozrieť pán Svetozár, ktorý nám porozprával o jeho práci horolezca a inštruktora. Rozprával veľmi pútavo o jeho zážitkoch na horách, o zvieratách alebo ako sa vystrojiť na turistiku do hôr.

            Spravili smi si aj výlet zubačkou do tatranského ľadového domu, kde sme videli velebné diela z ľadu.

            Každý deň sme zažívali kopec srandy, keď sme sa zabávali na izbách. A prišiel posledný deň nášho lyžiarskeho kurzu. Každý si chcel čo najviac užiť, buď poslednou lyžovačkou alebo šantením v snehu. A čo je dôležité, že sa nikomu nič nestalo a nikto sa nevrátil domov s úrazom. Každý z nás si to užil, bavil sa a tešili sme sa konečne domov.

            Natália Veličová I. A

        • Novoročné zamyslenie namiesto vinšov
          • Novoročné zamyslenie namiesto vinšov

          • Spoločnosť sa mení, ale ľudská závisť a radosť zostávajú stále rovnaké

            Položme si otázku: Čo vlastne spoločnosť je? Potrebujeme ju? Patrí každý z nás do nejakej spoločnosti? Určite áno. Človek je bytosť, ktorá potrebuje k životu ľudí. Každý z nás je jedinečný a iný. Máme svoje negatíva i pozitíva. Naše pocity, skúsenosti, ale aj povahy prenášame do kolektívu, v ktorom sa nachádzame. Ovplyvňujeme ho a čiastočne aj riadime. „Ten, kto nedokáže žiť v spoločnosti alebo ju nepotrebuje, pretože je sebestačný, musí byť buď zviera alebo boh.“ - Aristoteles

            Už dávni spisovatelia sa venovali téme spoločnosť. Je to slovo, ktoré sa často skloňuje aj v literatúre. Autori sa často opierali o túto tému, pretože mnohokrát nesúhlasili s delením ľudí na nižšie a vyššie vrstvy. Odsudzovali to. Zmenilo sa odvtedy niečo? Nemyslím si. Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí konajú len vo svoj prospech. Bohužiaľ sa nevieme poučiť z minulosti. Robíme stále tie isté chyby.

            Načo bola a je dobrá spoločnosť? Ľudia v spoločnosti boli a sú odvážnejší. Neboja sa vyjadriť svoj názor, keď vedia, že pri nich niekto stojí. Takým príkladom sú DAV-isti. Ladislav Novomeský mal okolo seba skupinu mladých ľudí, ktorí sa nebáli venovať istým témam. Dokázali sa vyjadriť, ale aj vzbúriť proti dobe.

            Pri otázke či sa spoločnosť zmenila za tie roky, je ťažké odpovedať. Myslíme si, že spoločnosť sa musela zmeniť. Lenže spoločnosť tvoria ľudia. A človek sa nemení. Charakter ľudí zostáva vždy rovnaký. Všetky zlé ale aj dobré vlastnosti ľudí ostávajú na Zemi navždy. Človek nedokáže riadiť svoje emócie. Veľakrát konáme bezhlavo. Lenže dokážeme tieto emócie krotiť, a preto sme zodpovední za svoje činy.

            Závisť. Závisť patrí k ľudským emóciám, ktoré nedokážeme riadiť. Každý z nás sa s ňou už stretol. Číha na každom rohu. Závisť bola a vždy bude metlou spoločnosti. Hovorí sa, že peniaze vládnu svetu. Možno je to pravda, ale Curt Goetz povedal: „Nie peniaze, ale závisť vládne svetu.“ Bohužiaľ je to pravda. Čo je horšie? Peniaze či závisť? Ja osobne si medzi týmito dvoma neviem vybrať. Peniaze kazia charakter ľudí, ale závisť rozdeľuje ľudí. Kresťanstvo ju považuje za jeden zo siedmich hlavných hriechov. Položme si otázku, či sme zodpovední za niečo, čo máme vrodené. Závisť je emócia, ktorú nedokážeme riadiť. Lenže ju dokážeme skryť a tváriť sa tak, aby sme tomu druhému neublížili.

            Radosť. Radosť je ďalšou ľudskou emóciou, ktorej výsledkom je úsmev. Je neodmysliteľnou súčasťou života. Potrebuje ju každý? Radosť je ako med. Sladký pocit, s ktorým sme silnejší a zdravší. Každý z nás potrebuje k životu pocit šťastia, pozitívnu náladu, smiech... Bez radosti by naša psychika bola chorá a bezvládna. Je radosť v spoločnosti rovnaká? Radosť bola a vždy bude. Lenže radosť sa zmenila. Dnes je život ľahší ako kedysi. Ľudia sa nevedia tešiť z maličkostí, čo život prináša. Sú nároční a potrebujú čo najviac.

            Áno. Spoločnosť je veľmi dôležitou súčasťou života nás ľudí, pretože naša psychika je ovplyvnená aj ľuďmi okolo nás. Je dôležité si vybrať správny kolektív. Treba si uvedomiť, prečo sme na tomto svete. Predsa aby sme robili radosť iným, pretože to z nás robí ľudí.

             

            „Niektorí ľudia sú v najhoršej spoločnosti vtedy, keď sú sami.“ - Jozef Tadian

            Erik Szabó, III. A

            (Ilustračné foto: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4502/max-kaspar-preco-sa-meni-nasa-spolocnost-k-horsiemu)

        • Nový rok, nové plány
          • Nový rok, nové plány

          • Poviete si, no a čo, opäť sme starší a možno múdrejší. Čo by ste povedali, keby sme dali bodku nášmu starému životu a hľadali niečo nové, kvalitnejšie a možno by sme ho mali zmeniť od základu. Je to v nás, v našom vnútri ako sa so životom popasujeme. Žijeme v dobe, keď na otázku „Ako sa máš?“ odpovedáme, že rýchlo. Nemáme na nič čas, vyhovárame sa na množstvo povinností. Tak skúsme to zmeniť.

            Nie, nedávajme si predsavzatia čo zmeníme a čo nie, ale tešme sa jednoducho zo života. Nájdime si čas na rodičov len tak, nezáväzne, porozprávajme sa s mužom, s deťmi, dajme si limit na sociálne siete, prechádzajme sa, čítajme, stretnime sa s priateľmi, jednoducho žime.

            Viem, ľahko sa to píše, ťažšie vykoná. Proste robme si radosť, neprešľapujme na mieste, ale vedome sa tešme každý deň zo života.

            Všetkým kolegom a zamestnancom školy želám veľa zdravia, chuti a elánu do nového roka, aby ste v tomto čase, aj počas celého roka mali možnosť vnímať krásu vecí, ktoré vás napĺňajú a robia váš svet krajší.

            Aj našej školskej stránke prajem veľa zaujímavých a poučných článkov.

            Inka Balážová