Oproti iným sviatkom sa v prípade oslavy Veľkej noci nemôžeme držať konkrétneho dátumu. Každoročne sa totiž mení. Prečo? Veľká noc je závislá od prvého jarného splnu mesiaca a pripadá na prvú nedeľu po 21. marci.

Tohtoročný štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý je akousi očistou tela a duše, už máme takmer za sebou. Spoločenské dianie, zábava a hodovanie sa spomalili Popolcovou stredou tak, že oficiálne budú ukončené Veľkonočnou nedeľou.

Začiatok Tichého týždňa, ktorý trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu. Cirkev a všeobecne veriaci si v tomto čase pripomínajú utrpenie a smrť Krista.

Smútok Veľkého piatka - Deň ukrižovania Ježiša sa vyznačuje prísnym pôstom a mimoriadne komornou atmosférou. Nemala by sa počúvať hudba, pozerať zábavné televízne programy, naopak, človek by sa mal ponoriť sám do seba. Verilo sa, že tento deň má magickú moc a silu uzdravovania.

Biela sobota a kostolné zvony - Ide predovšetkým o deň, keď si kresťania po celom svete pripomínajú, že Ježiš odpočíva v hrobe. Bielu sobotu ľudia využívali na prípravu sviatočných pochúťok.

Posolstvo Veľkonočnej nedele - Ide o vyvrcholenie sviatkov. Ježiš vstal z mŕtvych a pôstu je koniec. Ľudia sa schádzali v kostoloch a doma ich čakal sviatočný obed.

Zbožňovaný aj hanený Veľkonočný pondelok - symbolizuje prichádzajúcu jar. Oblievaním a šibaním chcú mládenci dievčatám zabezpečiť zdravie po celý rok. Pohostenie, maľované vajíčka, farebné stužky uväzované na korbáč, ale aj sladké dobroty sú typickou odmenou pre šibačov.

Veľkonočné sviatky sú okrem spojenia s kresťanstvom aj oslavou príchodu jari a symbolom znovuzrodenia.

Nika Malatincová, III. A

Alebo, konečne to máme za sebou!

Maturita. Dieťa, čo ešte nedávno liezlo štvornožky pomedzi naše nohy a rúčkami nás ťahalo za tepláky, aby vstalo na svoje. Nohy. Dnes stojí na vlastných, na krk si dáva otcom zaviazanú kravatu, a ofinu si gélom tvaruje dozadu, a medzitým behá na záchod, lebo stres. Ešte sa ma pýta, že čo má písať, keď nebude nič vedieť, radím úvahu.

Ešte nie je doma, behám solidárne na záchod, lebo tá šnúra, ktorou sme navždy spojení, tá šnúra mama a dieťa, tá tam je navždy. Milí maturanti, najťažšou skúškou je sám život. Nezľaknite sa ho. Konečne máme za sebou prvú časť maturít, a to písomnú zo slovenčiny a angličtiny. Tu je pár postrehov a dojmov našich študentov, Lenky, Tomáša, Rebeky a Paťa.

Aké sú tvoje pocity z písomiek?

-Lenka: Úľava, že to mám za sebou.

-Tomáš: Bol som viac nervózny po písomkách ako pred. Asi preto, lebo mám vyššie očakávania a dostal som strach aké budú výsledky.

-Rebeka, Paťo: Sme radi, že je to za nami i keď sme nemali strach, viac nervozita.

Písali ste aj e-Maturitu aj klasickú, papierovú, prečo ste sa takto rozhodli?

-Tomáš: Rýchlejšie som sa dopracoval k výsledkom, aspoň k predbežným.

-Lenka: Nemusela som listovať v teste a tiež tie výsledky.

-Rebeka: Ja som písala, klasickú papierovú formu. Som zvyknutá a nechcela som sa stresovať pri počítači, ak by to náhodou nefungovalo.

-Paťo: Aj ja som písal papierovú formu a som spokojný.

-Lenka: Ja chcem povedať aj negatíva e-Maturity a to prepisovanie do papierovej formy.

Poďme na slovenčinu. Čo bolo náročné v teste?

-Rebeka: Niektoré otázky boli malými chytákmi, ukážka od Puškina bola náročnejšia, lebo nemám prečítané dielo. Inak v pohode.

-Paťo: Slovo česť a vytvoriť genitív, to robilo niektorým problém, ale ja som spokojný.

-Lenka: Testy sú zamerané na gramatiku, a tá nám veľmi nevonia.

Aká bola vaša príprava na písomky?

-Tomáš: Myslím si, že sme v škole dosť opakovali, testy sme robili často.

-Paťo: Ja som sa špeciálne nepripravoval. Priebežne sme opakovali a to mi stačilo.

-Rebeka: Ja som si pozrela minulé testy a prelistovala gramatiku.

-Lenka: Stačila príprava v škole.

Myslíš si, že učiteľ urobil dosť na prípravu maturity?

-Tomáš: Ja som spokojný. Myslím si, že áno. Len spätná väzba od nás nie je taká, aká by mala byť.

-Rebeka: Pani profesorka by mala predpovedať budúcnosť. To by bola príprava.

No a teraz angličtina

-Tomáš: Mne sa angličtina zdala ľahká, baví ma tento jazyk a myslím, že som test urobil lepšie ako zo slovenčiny.

-Lenka: Ja som slabšia zo slohu, tak uvidím. Ale pri slovenčine som ešte potrebovala papier, lebo som sa tak rozpísala.

-Rebeka: Myslím si, že nahrávka z angličtiny bola zrozumiteľná, bolo dostatok času na počúvanie.

Máte obavy pred ústnou maturitou?

-Lenka: Ani nie, len sa treba učiť. Skôr mám obavy z odborných predmetov.

-Tomáš, Rebeka, Paťo: To si myslíme aj my. Odborné predmety, asi to bude horšie. Mohli by nám dávať menej písomiek a viac opakovať na maturitu.

Naši študenti majú za sebou prvú časť skúšky dospelosti a dúfame, že úspešne. Uvidíme.

(BA)

Zapájanie sa do súťaže Stredoškolská odborná činnosť má už dlhoročnú tradíciu na našej škole. Hlavnou myšlienkou súťaže je prispievať k vyhľadávaniu talentovaných a nadaných žiakov stredných škôl, rozvíjať tvorivé myslenie žiakov, rozširovať a upevňovať ich odborné vedomosti, zručnosti a vytvárať trvalý vzťah k príslušnému študijnému odboru.

Táto myšlienka, aj tento školský rok oslovila niekoľkých našich nadaných žiakov a vďaka nim sme mohli dňa 9. marca 2018 uskutočniť školské kolo prezentácie a obhajoby prác SOČ. Nakoľko účasť bola slabšia ako pominulé školské roky, súťažilo sa iba v jednom súťažnom odbore.

V odbore 10 - Stavebníctvo, geodézia, kartografia sa súťaže zúčastnili štyria žiaci s tromi súťažnými prácami:

Rebeka Karboníková (IV. A) a Lenka Gaberová (IV. A) s prácou Knižnica EL Libro

Marek Babarík (IV. A) s prácou Zimný štadión a

Tomáš Hyravý (IV. A) s prácou Priestorové zameranie a tvorba dokumentácie pre pamiatkovú oblasť.

Súťažiaci sa aj napriek počiatočnej tréme snažili čo najlepšie odprezentovať svoje práce, pričom vložili do obhajoby vlastné myšlienky a odporúčania pre využitie v praxi. Pri obhajobe využívali aj rôzne vizualizačné prostriedky.

Odborná hodnotiaca komisia na základe preštudovania predložených prác a vlastnej obhajoby určila nasledovné poradie umiestnenia prác:

1. miesto: Rebeka Karboníková a Lenka Gaberová - Knižnica EL Libro

2. miesto: Tomáš Hyravý - Priestorové zameranie a tvorba dokumentácie pre pamiatkovú oblasť

3. miesto: Marek Babarík - Zimný štadión

Všetkým umiestneným študentom zo srdca gratulujeme!

Súťažné práce z 1. a 2. miesta postupujú na krajské kolo SOČ, ktoré sa uskutoční dňa 6. apríla 2018 v priestoroch Súkromného gymnázia v Lučenci. Dúfame, že aj na tejto prehliadke budú naši žiaci úspešní a prinesú ocenenie tak, ako sa to po minulé roky podarilo.

Na záver by som sa rada poďakovala aj konzultantom prác, ktorí si v záplave práce našli čas, usmerňovali a podporovali žiakov v tejto mimoškolskej činnosti.

Angela Fajdová - metodička SOČ

Blížia sa maturity pre našich štvrtákov, kde treba pracovať s textom a naši učitelia sa vždy hnevajú, že málo vieme pracovať s textom, že textu nerozumieme.

V dnešnej dobe už nie je dôležité vedieť iba čítať alebo písať, ale prečítaný text aj pochopiť. Čítanie s porozumením je súhrn rôznych gramotností, ktoré využívame každý jeden deň. Možno si to ani neuvedomujeme, ale každému textu rozumieme inak. Či už ide o náučný, odborný alebo publicistický, každý z týchto textov rozvíja naše komunikačné a čitateľské zručnosti. Lenže tu nastáva problém. Nakoľko naša generácia vo voľnom čase nečíta takmer žiadnu literatúru, nedokážeme sa adekvátne vyjadrovať. V škole nevieme pochopiť a následne vysvetliť jednoduché úryvky. Používame stále iba tie isté výrazy a frázy, a napríklad pri písaní slohu, nie sme dostatočne kreatívni a text je príliš jednoduchý a nezaujímavý.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko času venujete len bezcieľnemu blúdeniu po internetových portáloch, ktoré nás mnohokrát informujú iba o nepodstatných veciach? Namiesto takto stráveného času, ste si mohli radšej vziať knihu a vypnúť od tohto virtuálneho sveta, plného informácií, ktoré sú nám často v živote nepotrebné. Nevieme dokonca ani filtrovať informácie a triediť ich podľa dôležitosti.

A dôsledkom tohto je, že sa už ani nedokážeme sústrediť na učenie, pretože sa nám zdá dôležitejšie pozerať stále do mobilu a preklikávať stále tie isté príspevky. Pri tomto všetkom zabúdame, aké úžasne je držať v rukách knihu a vžiť sa do príbehu, ktorý je v nej napísaný. Doslova sa ocitnúť v deji. A nemyslím len knihy umeleckého charakteru. Ale aj odbornú literatúru. Každú jednu knihu, ktorú čítate, je potrebné vnímať. Takže ak sa najbližšie dostanete ku knihe zo stavebnej mechaniky alebo geodézie, neprebehnite ju len tak očami. Ale snažte sa to prečítané aj predstaviť si v realite.

Prajem Vám, milí štvrtáci úspešné zvládnutie maturitných testov aj slohovej práce.

Nika Malatincová, III. A

Dňa 2. 3. 2018 sa študenti I. A a I. S triedy zúčastnili besedy s názvom Pravda o drogách. Prednášajúci na úvod hovoril o rôznych druhoch drog a o ich účinkoch na organizmus človeka.

Skoro každý deň počujeme alebo čítame v médiách o tom, že pod vplyvom drog alebo omamných látok bol spáchaný trestný čin. Napriek tomu, že mladí ľudia sú informovaní o škodlivých účinkoch týchto látok, chcú ich vyskúšať a mnohí z nich sa stanú aj užívateľmi. Ako dôvod na vyskúšanie často stačí smútok, depresia, ale aj to, že si mladí chcú len užívať život. Keď je niekto depresívny alebo smutný, nemusí siahnuť po drogách, ale mal by sa usilovať o to, aby sa z tejto situácie dostal, lebo drogy jeho problémy nevyriešia. Život nie je len rozprávka, sú aj problémy, ktoré treba riešiť a nie ignorovať ich.

Človek si neuvedomuje, že aj jedno vyskúšanie môže spôsobiť závislosť. A aj keď prestane užívať drogy, hrozí nebezpečenstvo, že opätovne dostane „chuť“ aj po viacerých rokoch a to vtedy, keď sa v jeho organizme uvoľnia látky uložené v tukových bunkách a dostanú sa do krvného obehu. Drogovo závislý človek nevníma realitu, stratí kontrolu nad svojim životom, jeho jediným cieľom je mať stále pri sebe niečo, čím dosiahne stav „blaženosti“.

Odkaz pre každého, kto rozmýšľa vyskúšať čo i len trávu, aby tak nerobil a začal hľadať zmysel života inde, lebo každý má poslanie na tomto svete.

Miriam Nagyová, I. A

(foto: https://upload.emefka.sk/posts/84/61/58461.png)

Budeme hovoriť o halovej obdobe futbalu a to je futsal. Vznikol v Brazílii ako šport futbalových veteránov. Po futbalovej kariére sa presunuli hráči z trávnikov do menších plôch, do hál. Hrá sa s loptou, ktorú volajú aj lenivá, pretože má tlmený odskok. Futsal má vynikajúcu úroveň, športovú aj organizačnú. Aj naša škola žne úspechy v tomto športe, i keď to nemusí vždy skončiť výhrou.

Dňa 27.2.2018 sa konalo Krajské kolo vo futsale v športovej hale v Detve. Naše mužstvo v prvom zápase podalo vyrovnaný boj, ale vyhrať sa im nepodarilo, a tak s Podbrezovou prehrali o jeden gól. V druhom zápase sme síce mali prevahu, ale góly padali do našej bránky po individuálnych chybách. Koniec zápasu skorigoval Daniel Melich na stav 3:1.

V kvalitnom krajskom kole so silnou konkurenciou, nám chýbalo len viac šťastia.

Naši hráči menovite: Alexej Jakuba I. S, Dominik Dobiaš II. S, Adam Keszi II. S, Richard Šága II. S, Dominik Badinka IV. S, Adrián Klimák IV. S, Daniel Melich IV. S, Tomáš Mészáros IV. S, Dávid Telek IV. S.

Všetkým patrí gratulácia!

(BA)

Aj upratovanie môže byť kúzelné, tvrdí Marie Kondo - odborníčka na japonské umenie, ako zbaviť dom neporiadku a nájsť životnú harmóniu.

Poriadok a čistota by mali byť súčasťou každého priestoru, v ktorom sa zdržujeme, lebo jeho kúzlo pôsobí na našu psychiku. Žiacka školská rada sa preto rozhodla, že v tomto školskom roku začne s osvetou na tému najkrajšia trieda a bude hodnotiť poriadok, čistotu a ich úpravu.

Súťaž sme uzavreli na konci prvého polroka. Presné vyhodnotenie každej kontroly si môžete prečítať na nástenke ŽŠR. Touto cestou by sme chceli zablahoželať triedam, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach:

1. miesto: III. A trieda - triedna učiteľka Ing. Angela Fajdová

2. miesto: I. S trieda - triedna učiteľka Ing. Klára Galová

3. miesto: II. A trieda - triedna učiteľka Ing. Otília Kučerová

Veríme, že získanú finančnú odmenu si študenti užijú a bude motiváciou pre všetkých, ktorí si povedali tak ako vo svojej knihe Kúzelné upratovanie píše Marie Kondo:

„Ja som ľavá na upratovanie“ alebo „Nestojí to za námahu; narodila som sa ako bordelárka“. Mnoho ľudí v sebe živí takéto negatívne sebahodnotenie niekoľko rokov. Zmizne v okamihu, keď zažijú vlastný dokonale čistý priestor. Táto drastická zmena vnímania seba samého, viera, že dokážete čokoľvek, ak si na to nastavíte svoju myseľ, zmení vaše správanie i životný štýl.

Uprataný a čistý priestor v školskej budove totiž nie je samozrejmosťou a denne sa oň stará tím ľudí, ktorí si zasluhujú naše poďakovanie a to pani upratovačky Iveta Solovýjová, Eva Wengerová a Emília Hukelová, pani vrátnička Judita Vargová a pán školník Oto Bene. Pri svojej náročnej práci si zasluhujú aj to, aby sa každý žiak prezúval, pri odchode vykladal za sebou stoličku, týždenník zotieral tabuľu a všetci hádzali odpadky výlučne do koša. Veď sú to úplne samozrejmé veci!

Olívia Sojková