Oproti iným sviatkom sa v prípade oslavy Veľkej noci nemôžeme držať konkrétneho dátumu. Každoročne sa totiž mení. Prečo? Veľká noc je závislá od prvého jarného splnu mesiaca a pripadá na prvú nedeľu po 21. marci.
Tohtoročný štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý je akousi očistou tela a duše, už máme takmer za sebou. Spoločenské dianie, zábava a hodovanie sa spomalili Popolcovou stredou tak, že oficiálne budú ukončené Veľkonočnou nedeľou.
Začiatok Tichého týždňa, ktorý trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu. Cirkev a všeobecne veriaci si v tomto čase pripomínajú utrpenie a smrť Krista.
Smútok Veľkého piatka - Deň ukrižovania Ježiša sa vyznačuje prísnym pôstom a mimoriadne komornou atmosférou. Nemala by sa počúvať hudba, pozerať zábavné televízne programy, naopak, človek by sa mal ponoriť sám do seba. Verilo sa, že tento deň má magickú moc a silu uzdravovania.
Biela sobota a kostolné zvony - Ide predovšetkým o deň, keď si kresťania po celom svete pripomínajú, že Ježiš odpočíva v hrobe. Bielu sobotu ľudia využívali na prípravu sviatočných pochúťok.
Posolstvo Veľkonočnej nedele - Ide o vyvrcholenie sviatkov. Ježiš vstal z mŕtvych a pôstu je koniec. Ľudia sa schádzali v kostoloch a doma ich čakal sviatočný obed.
Zbožňovaný aj hanený Veľkonočný pondelok - symbolizuje prichádzajúcu jar. Oblievaním a šibaním chcú mládenci dievčatám zabezpečiť zdravie po celý rok. Pohostenie, maľované vajíčka, farebné stužky uväzované na korbáč, ale aj sladké dobroty sú typickou odmenou pre šibačov.
Veľkonočné sviatky sú okrem spojenia s kresťanstvom aj oslavou príchodu jari a symbolom znovuzrodenia.
Nika Malatincová, III. A