Vzdelávacia exkurzia študentov SPŠ stavebnej do Benátok a Klagenfurtu

Navštívte Benátky, kým sa celkom nepotopia...hlása obľúbený slogan turistických kancelárií z celého sveta a je ťažké predstaviť si, že by sa tento skvost architektúry a umenia jedného dňa naozaj stratil.

Benátky ponúkajú turistom prekrásne kultúrne pamiatky, približujú snaženia celých generácií umelcov, architektov a remeselníkov a sú aj dodnes čulým staveniskom. Starostlivosť o zachovanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva aj napriek sťaženým podmienkam je badateľná na každom kroku. Práve tieto skutočnosti rozhodli o tom, že prvým cieľom vzdelávacej exkurzie študentov našej školy sa stali Benátky. Nesklamali a aj napriek chladnejšiemu počasiu boli opäť mestom, ktoré sa oplatí vidieť.

Samozrejme, takýchto destinácií je na svete veľmi veľa a navštíviť každé architektonicky významné miesto nie je jednoduché. Riešením je ísť niekam, kde sú všetky významné stavby ako na dlani...ako hlása ďalší obľúbený slogan známeho Minimundusu v meste Klagenfurt v Rakúsku.

V prekrásnom prostredí jazera Wörthersee obklopeného Alpami sa nachádza park  svetových architektonických pozoruhodností. Makety v mierke 1:25 s absolútnou dokonalosťou imitujú reálne stavby a tak môžete byť jednou nohou v Paríži a druhou trebárs v Ríme a ako správni turisti sa všade odfotiť, aby vám každý uveril. A ako správni turisti sa všade aj dohovoriť a preveriť školské znalosti cudzích jazykov v praxi.

Napriek náročnosti trasy a bohatému programu a aj obavám sa potvrdila naša predošlá skúsenosť, že dobrá organizácia a zodpovedný prístup študentov sú zárukou spokojného a šťastného návratu.

Aj touto cestou ďakujeme študentom za vzornú reprezentáciu našej školy v zahraničí.

PhDr. Olívia Sojková, Ing. Otília Kučerová, Ing Klára Galová

 

 

 

 

  Ako sa stať lepším študentom geodézie.

 

Tak ako každý rok, aj tento organizovala naša škola medzinárodnú geodetickú súťaž IG5. Zúčastnilo sa jej 32 družstiev z rôznych štátov. Tento krát sa mi pošťastilo a dostala som možnosť byť súčasťou tejto akcie. Zo začiatku som bola zmätená, nevedela som do čoho idem, čo sa všetko v súťaži bude vyžadovať  a taktiež som si kládla otázku, či vôbec mám nato dostatok vedomostí a zručností, aby som neostala v hanbe. Našťastie pán profesor Fodor zorganizoval sústredenie na poľovníckej chate v Petrovci, kde som svoje obavy mohla odstrániť.

Myslela som, že ma čaká víkend driny a učenia. No zdanie často klame. Drina? Vzdelávanie? Áno, ale takou formou, kde som si ani neuvedomovala, že sa niečo učím a pritom som bola obohatená o mnoho vecí. Hneď po príc

 

hode na chatu sme dostali do rúk GPS a súradnice, podľa ktorých sme mali nájsť indície s ďalšími súradnicami. Bola to neskutočná sranda, hlavne keď sme museli prechádzať cez rôzne prekážky akými boli potôčiky, zvalené stromy a tŕne. Občas sme natrafili aj na srnky, jelene, bažanty. Čiže aj milovníci prírody by si prišli na svoje. Taktiež som sa zdokonalila v stavaní geodetického prístroja nad bodom, výpočte výmer, určení prevýšenia medzi bodmi metódou nivelácia zo stredu a taktiež aj v trigonometrickom zameraní  bodov. Dostali sme 100 otázok, ktoré by sme do súťaže mali vedieť, večer sme teda strávili skúšaním. Znie to nudne, však? Ale opäť to tak vôbec nebolo . Keď niekto nenachádzal odpoveď, pán profesor Fodor už vedel ako na nás. Každý dostal trest, v ktorom sa skrýval chytáčik. Bolo už len na našej šikovnosti, či sme to rozlúštili alebo nie.

Ak by som mala rozpisovať každý jeden detail, bolo by toho neskutočne veľa. Zhrnula by som to takto:  Sústredenie= zábava, radosť, smiech, nové zážitky , vedomosti a to hlavné, odhodlanie súťažiť. Preto veľká vďaka patrí hlavne pánovi Ing. Pavlovi Juchovi a Poľovníckemu združeniu Petrovec, za poskytnutie chaty a za vytvorenie vynikajúcich podmienok.

 

20. apríl - deň D.  Hneď ráno sme sa autobusom presunuli z internátu vo Fiľakove do dedinky Šomoška. Tam nás čakal ŠTART s občerstvením a pokynmi, podľa ktorých sme sa mali celú súťaž riadiť. Už len zobrať súradnice a utekať na prvé, druhé, tretie a takto postupne až na dvadsiate stanovisko. Trasa mala okolo 12 km. Prevýšenia medzi stanoviskami boli rôzne. Poviem vám, bola to riadna makačka, ale stálo to zato. Ten pocit, keď sme spolu s našim družstvom dosiahli cieľ, bez toho aby sme sa stratili a zranili bol úplne najlepší. Najskôr si poviete už nikdy viac, no potom zistíte, že to stálo za tú energiu. Neumiestnili sme sa na prvých piatich miestach, naši starší spolužiaci z Lučenca medzinárodnú súťaž vyhrali, ale už teraz sme si istí, že budúci rok tam nesmieme chýbať.

                                                                                                                                                        

                                                                                                                                     Diana Galádová II.D

 

 

ŠKOLSKÉ  KOLO  OLYMPIÁDY  V NEMECKOM  JAZYKU

 

 

Dovoľte mi, aby sme touto cestou srdečne zablahoželali žiakovi II.S triedy Petrovi Čerpákovi

 k víťazstvu v školskom kole olympiády v nemeckom jazyku a súčasne mu popriali veľa

úspechov v ďalšom kole súťaže. Veríme, že bude úspešne reprezentovať našu školu.

 

PhDr. Olívia Sojková

 

 

Olympiáda v anglickom jazyku

 

Prinášame Vám fotoreportáž Erika Kostku a Martina Mittera.

 

English spring water.

 

English spring water.

 

Na olympiáde sme neboli  , ale svaly máme veľké....

 

Blondíny z Londýna J

 

Vyberala sa porota podľa farby vlasov?

 

Veľký brat ťa stále vidí... a nad všetkým bdelo oko kamery.

 

 

 

Rozhovor nám poskytla Júlia Gonová, víťazka 2A kategórie, žiačka    Súkromného gymnázia v Lučenci.

 

 

Od koľkých rokov študuješ angličtinu?

  Angličtine sa venujem už 7 rokov.

 

Myslíš si, že angličtinu niekedy nahradí iný cudzí jazyk, napríklad ruština alebo japončina?

Podľa môjho názoru určite nie. Angličtina je veľmi pekný a preferovaný jazyk. Možno v ďalekej budúcnosti, ale teraz asi nie.

 

Aký máš názor na to, že angličtinu  sa učia už prváci na ZŠ? Myslíš si, že je to správne?

Áno. Podľa mňa by sa mali učiť už aj prváci, aby sa im zdal jazyk taký prirodzenejší.

 

Myslíš si že študenti sa viac venujú angličtine ako slovenčine? Ako je to pri maturitách?

Angličtina je vo svete oveľa dôležitejšia ako slovenčina . Slovenčina je dosť ťažká na učenie, je tam mnoho pravidiel, ktoré sa  ťažko pamätajú.

 

Máš nejaký špeciálny spôsob, ako sa učíš angličtinu?

Nie. Angličtinu sa dá dobre naučiť aj z filmov či seriálov, hlavne keď je tam nejaký pekný herec. :)

 

Zhovárala sa Ivana Krupinská.

 

 

 

Olympiáda v nemeckom jazyku

 

Na pôde Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera v Lučenci sa 23.januára 2013 konalo obvodné kolo Olympiády v nemeckom jazyku pre žiakov stredných škôl a osemročných gymnázií.

Tak ako každoročne aj v tomto roku sa stretli víťazi školských kôl, aby si zmerali sily často aj so svojimi kamarátmi, veď mnohí sa poznajú z predchádzajúcich ročníkov. V príjemnej atmosfére pod vedením odbornej poroty sa súťažilo v troch kategóriách – 2A,2B a 2D s nasledujúcimi výsledkami:

 

Víťazom blahoželáme a prajeme veľa úspechov pri reprezentácii nášho okresu na krajskom kole v Banskej Bystrici.

 

 

 

 

Rozhovor nám poskytla Nikoleta Račková, víťazka 2B kategórie, žiačka Gymnázia Boženy Slančíkovej – Timravy v Lučenci.

 

 

Odkiaľ pochádzaš?

Pochádzam z Kalinova.

 

Koľko rokov sa už venuješ nemčine?

Nemčine sa venujem od tretieho ročníka základnej školy.

 

Máš nejaký špeciálny spôsob, ako sa učíš tento na prvý pohľad ťažký jazyk?

Nie myslím, že nie.

 

Prečo si si vybrala ako svoj prvý cudzí jazyk nemčinu?

Pretože sa mi viac páčila nemčinárka ako angličtinárka. (smiech)

 

Dostala si sa už do situácie, keď si musela využiť svoje znalosti z nemeckého jazyka?

Zatiaľ žiaľ nie, používala som iba angličtinu.

 

Chcela by si v budúcnosti pracovať s týmto svetovým jazykom?

V budúcnosti určite áno.

 

 

Rozhovor nám poskytol Vojtech Šereš, víťaz 2D kategórie, žiak Pedagogickej a sociálnej akadémii v Lučenci.

 

 

Odkiaľ pochádzaš?

Pochádzam z Cinobane.

 

Koľko rokov sa už venuješ nemčine?

Nemčine sa venujem od základnej školy. Tento rok to bude 8 rokov.

 

Máš nejaký špeciálny spôsob, ako sa učíš tento na prvý pohľad ťažký jazyk?

Neučím sa vôbec. (smiech) Ale ako malý chlapec som pozeral rozprávky po nemecky. Takže to je asi ten špeciálny spôsob.

 

Prečo si si vybral ako svoj prvý cudzí jazyk nemčinu?

Nemčina ma zaujímala už od malička. Bavila ma a v škole som s ňou nemal problém.

 

Dostal si sa už do situácie, keď si musel využiť svoje znalosti z nemeckého jazyka?

Zatiaľ som sa ešte do takej situácie nedostal.

 

Chcel by si v budúcnosti pracovať s týmto svetovým jazykom?

Ak by bola príležitosť, tak určite by som neváhal.

 

 

 

Prinášame Vám fotoreportáž Martina Mittera a Erika Kostku.

 

Kúpim odvahu za posledných 5 centov. Značka: obvodné kolo Olympiády v nemeckom jazyku.

 

O čom sa asi tak pani profesorky rozprávajú?

 

Ale porotkyne vyzerajú sympaticky...

 

Ak sa budem snažiť, dostanem bagetu... :)

 

Konečne prišiel rad aj na bagety.

 

Triedenie odpadu? Alebo zber papiera?

 

Všetky sa chceme silou mocou fotiť.

 

Dobrý pocit z ústnej odpovede?

 

A reportérom sa bagety nezvýšili.

 

Nabudúci rok pôjdem aj ja.

 

Ja samozrejme tiež, veď mám blond vlasy a modré oči.

 

 

Expo Sciences Europe - Výstava mladých európskych nádejí

 

Študenti SPŠ stavebnej O.Winklera v Lučenci, Lucia Hanusková a Michal Slovák si ako tému svojej stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) zvolili na študentské pomery rozsiahly projekt na podporu kultúrneho dedičstva nášho regiónu. Ich práca mala názov Geodetická dokumentácia kultúrnej a historickej pamiatky - hrad Šomoška. Prácam v teréne, priamo na hrade a v jeho okolí, venovali mnoho týždňov svojho voľna v rokoch 2010 a 2011 a na prelome rokov 2011 a 2012 boli výsledky terénnych prác spracované do rozsiahleho elaborátu. Výsledkom bolo prvé miesto na školskej prehliadke prác SOČ, úspešne obhájené aj na krajskom a celoštátnom kole v odbore Geovedy. Ako prezentujúca členka dvojice, dostala Lucia Hanusková pozvánku na ESE 2012, v ruskej Tule, kde úspešne reprezentovala svoju školu ako aj celý región Novohradu. (viac v článku od samotnej Lucie)
 

Ing. Pavol Fodor

 

SOČKA

 

 

 

Naša práca prebiehala v rozmedzí rokov 2010 – 2011 na hrade Šomoška, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Maďarskom. Hlavnou úlohou našej dvojročnej práce bolo zameranie polohopisného a výškopisného plánu. Ďalej to bolo zdokumentovanie jednotlivých častí hradu za pomoci bezodrazového diaľkomera a vyhotovenie 3D modelu, z ktorého sme vytvárali pohľady. Na vytváranie grafických výstupov sme používali program MicroStation XM, hlavne kvôli dobrej práci s pohľadmi v 3D výkrese. Po dokončení terénnych a kancelárskych prác bol už najvyšší čas našu prácu ukázať verejnosti. Svetlo sveta uzrela na školskom kole SOČ-ky. Vládla tam rodinná atmosféra, pretože jednotliví „súťažiaci“ sme sa medzi sebou poznali, keďže sme boli spolužiaci. Pred prezentáciou práce som mala strach, aby som nič nepokazila a hlavne povedala všetko, čo som mala pripravené. Napokon zo mňa všetka tréma opadla a po odprezentovaní som bola celkom spokojná s mojím výkonom. Na školskom kole sme sa umiestnili na prvom mieste, čo pre nás znamenalo postup na krajské kolo, ktoré sa konalo na strednej škole v Banskej Bystrici. Tam bola konkurencia už o čosi väčšia ako na školskom kole, ale aj napriek tomu sme sa umiestnili na prvom mieste a postúpili sme na celoštátnu prehliadku SOČ. 34. ročník celoštátnej prehliadky SOČ sa konal 24. – 27.4.2012 v Piešťanoch. Pre účastníkov tam bolo pripravené slávnostné otvorenie a taktiež bohatý kultúrny program. Na druhý deň prebiehala samotná prezentácia súťažných prác. S mojím vystupovaním som bola celkom spokojná a myslím, že porota tiež. Vyhodnotenie prác sa konalo v Dome umenia. S napätím som očakávala výsledok. Keď však vyhlasovali výsledky, tak som neverila vlastným ušiam, že sme vyhrali. Bol to fakt skvelý pocit, že niekto ocenil našu náročnú prácu. Po vyhodnotení bolo slávnostné ukončenie s kultúrnym programom. V záverečnej reči ktosi spomínal výlet pre výhercov do Ruska na Expo Sience Europe, ale tomu som nevenovala žiadnu pozornosť. Ja som bola hlavne rada, že som vyhrala.

 

 

S odstupom asi troch týždňov sa v mojej mailovej schránke objavila pozvánka na ESE, ktorá sa mala konať v Rusku, v meste Tula. Strašne som sa potešila, že som bola pozvaná, no moje nadšenie po prečítaní celého mailu rýchlo opadlo, keď som sa dozvedela, že celý „výlet“ by ma stál 700€. Keď som však obsah mailu preposlala nášmu konzultantovi, ten neváhal a peniaze pozháňal. Ani som sa nenazdala a už som sedela v lietadle, ktoré smerovalo do Ruska. Mala som z toho zmiešané pocity, pretože som tam nikoho zo slovenskej delegácie nepoznala a v duchu sa modlila, aby lietadlo nehavarovalo. No našťastie sme úspešne a hladko pristáli na letisku Domodedovo v Moskve. Rýchlo sme si zobrali veci, pretože na nás už čakal autobus, ktorý nás mal z Moskvy prepraviť na miesto konania do Tuly. Cesta autobusom bola poriadne dlhá aj napriek tomu, že sme išli po diaľnici. Aj keď diaľnicou by som to nenazvala, pretože tam bolo viac výtlkov ako asfaltu a okoloidúce autá nás predbiehali hlava-nehlava sprava aj zľava. Nakoniec sme úspešne dorazili do hotela Tula, kde sme boli ubytovaní aj s inými vystavujúcimi z celej Európy. Na druhý deň sme išli na výstavisko, kde mal každý svoj vlastný stánok. Našou úlohou bola inštalácia posterov, prospektov. V ten deň sme ešte navštívili múzeum samovarov, kde ich bolo naozaj neúrekom. Ďalší deň bolo na výstavisku slávnostné otvorenie s kultúrny program, ktorý sa niesol (ako inak) v ruskom duchu. Potom nasledovala už samotná výstava prác, ktorá trvala ďalšie tri dni. Počas týchto dní chodila jednotlivé práce hodnotiť odborná komisia. My, ktorí sme práce vystavovali, sme tiež mohli chodiť za jednotlivými vystavujúcimi a pýtať sa ich na projekty. Vystavovalo sa zhruba do tej štvrtej a potom sme mali program, ktorý nám naplánovali organizátori. Navštívili sme napríklad Tulskú filharmóniu, Kremeľ, spomínané múzeum... Mne osobne sa však najviac páčil večer kultúr, kde každá zúčastnená krajina mala vymyslieť program a tak prezentovať svoju krajinu. Deň pred odchodom bolo slávnostné ukončenie výstavy a odovzdanie vecných cien a diplomov pre účastníkov. V deň odchodu sme z Tuly do Moskvy dorazili o čosi skôr a preto sme stihli navštíviť aj známe Červené námestie.

Celý týždeň pobytu v Rusku prebehol veľmi rýchlo a ja som si nestihla uvedomiť, že už sedíme opäť v lietadle, no tentokrát smerovalo domov. Aj napriek takej krátkej dobe som načerpala veľa nových skúseností, priateľov...a som rada, že som sa ESE za našu dvojicu (Miško Slovák) mohla zúčastniť.

 

 

Lucia Hanusková