Vážení čitatelia.

Dostalo sa mi cti, prihovoriť sa Vám v úvodníku nášho „školského občasníka“, ktorý bude v tomto školskom roku uvrejňovať články o živote našej školy. Jeho elektronická podoba prinesie správy, rozhovory, reportáže, články, postrehy a mnoho iného pod vedením redakcie. Sú to mladí talentovaní ľudia, ktorí sa dali nahovoriť na ťažkú a nevďačnú prácu novinára a redaktora. Držím im palce, aby sa im darilo a prinášali vám veľa zaujímavého čítania.

Dovoľte mi, aby som vám ich predstavila:

Erik Kostka, Ivana Krupinská, Erik Veselý, Martin Mitter, Frederik Čomor, Dominika Odlerová, Bianca Konczová

Redakcia je samozrejme otvorená pre všetkých, ktorí chcú spolupracovať, či majú niečo zaujímavé na uverejnenie.

PhDr. Olívia Sojková

 

 

 Rozhovor so študentom roka

 

 

     V školskom roku 2011/2012 sa stal študentom roka Martin Mitter z I.D triedy. Tento mladý, ambiciózny chlapec sa stal študentom roka hlavne kvôli jeho trpezlivosti a stálej vôli učiť sa.

      Z tohtlo opisu si ho predstavujete ako bifľoša, ale v tomto prípade sa určite mýlite. Martin je študent ako každý z nás. Je spoločenský, zábavný, kamarátsky a múdry.

   Keďže je to môj kamarát a spolužiak, bez problémov mi odpovedal na pár otázok.

Prečo si sa rozhodol pre túto školu?

  Pretože ma baví kresliť a rysovať.

 

Aké si mal začiatky na SPŠ v Lučenci?

   Bolo to na začiatku ťažké, ale nakoniec som si zvykol.

 

Ako často sa učíš?

    Priemerne hodinu a pol, s 10-15 min. prestávkami.

 

Ktoré sú tvoje obľúbené predmety?

      Všetky sa dajú zvládnuť, ale moje obľúbené sú  matematika, pozemné staviteľstvo a odborné kreslenie.

 

Aký si mal pocit z toho, keď si sa stal študentom roka?

      Vôbec som to nečakal, bol to pre mňa prekvapujúci pocit. Zo začiatku som tomu nechcel uveriť.

 

Trúfneš sa stať aj tento rok študentom roka?

    Pokúsim sa aj tento rok  dosiahuť post študent roka.

 

Čo by si odkázal spolužiakom, ktorí sa chcú stať študentom roka?

   Učiť sa, učiť sa, učiť sa.

 

 Ivana Krupinská

 

 

 Moje zážitky z plaveckého kurzu 

 

 

      Tak ako každý školský rok aj tento sa konal plavecký kurz pre všetkých druhákov na SPŠS v Lučenci. Keďže som druháčka tohto kurzu som sa zúčastnila aj ja. Niektorí spolužiaci išli do Chorvátska, iní ostali. Plavecký sa konal druhý septembrový týždeň. Počasie síce nebolo také ako cez leto, ale nahradili sme si to dňami plnými zábavy.

      Prvý deň plaveckého som vynechala zo zdravotných dôvodov, ale na druhý deň nikdy v živote nezabudnem. Všetci sme sa stretli pred lučenským kúpaliskom. Bola som tam jedno dievča, ak nerátam pani profesorku  triednu. Ale to nebolo to najhoršie na tom dni. Keďže som bola neplavkyňa, bola som v strašnom strese. V hlave mi stále blúdili myšlienky. Čo ak sa mi budú za to smiať? Čo ak sa mi budú vysmievať za postavu? Čo ak som také nemehlo a nenaučím sa plávať? Keby som vtedy vedela, že tá voda bude taká studená až ľadová, skôr by som sa obávala toho, či nedostanem chrípku. Keď som spravila prvý krok do bazéna úsmev a celkový výraz na tvári mi na pár sekúnd stuhol. Zrazu mi celý bazén pripadal ako jedna veľká mraznička. Na nič iné som sa nezmohla, len na jajkanie. Plávať ma učila pani profesorka triedna a pán profesor Fodor.  Ale ak mám pravdu povedať, skôr som vôbec nevnímala ,čo rozprávajú, iba keď mi ukazovali čo chcú, tak som sa dovtípila, čo asi tak vyžadujú. Tá ľadová voda mi bránila, sa na plávanie stopercentne sústrediť. Tretí deň bol oveľa lepší. Išli sme do Rapoviec, presnejšie do termálneho kúpaliska, ktoré bolo vybudované minulý rok. Voda tam bola teplučká ale slaná. Keďže som sa pred pár rokmi naučila splývať v tejto ”morskej” vode som sa naučila ako tak plávať. Síce nás bolo menej, ale určite nám bolo lepšie. Dokonca aj môj spolužiak sa naučil plávať.  Každý sa zabával nad tým, že nám polku bazéna vypije, ale našťastie sa nič také nestalo. Ku koncu sme mali voľno, tak sme sa super zabavili. Štvrtý deň sme zostali doma, lebo učitelia štrajkovali a ako nanešťastie piaty deň pršalo.

     Ak by som mala zhrnúť celý plavecký, bolo by to asi takto. Prvý deň - o môj bože, potrebujem teplú sprchu! A druhý - deň super, už musíme ísť?

 

 

Ivana Krupinská

 

 

 Moje zážitky z plaveckého kurzu 

 

 

     17. september. Deň ako každý iný, no pre nás druhákov zo stavebnej školy predsa niečím výnimočný. Vydali sme sa na dlhú cestu, ktorá viedla až do Chorvátska, mesta Pakoštan. Ráno sme dorazili na miesto činu a bolo tam nádherne. Nejdem rozpisovať, čo sme si dali na raňajky, obed či večeru, to asi nikoho zaujímať nebude. Vyrozprávam vám len tie najkrajšie zážitky z tohto kurzu.

    Bolo to, myslím, v strede týždňa, keď sme sa rozhodli ísť do blízkeho mesta Biograd na Moru. Tu na nás čakala nádherná výletná loď, ktorá bola samozrejme z dreva, lebo ako povedal pán profesor Baculík: „ Vybral som drevenú, lebo taká železná by nás stiahla ku dnu .“ V tom momente som nevedela či sa mám začať báť, alebo sa len smiať. Samozrejme sme sa len všetci chichúňali. Nikto z nás sa už nevedel dočkať kým nastúpime. Chvíľku to však trvalo, lebo sme čakali Nemcov, ktorí tiež šli s nami. Nevadí, aspoň sme si obzreli okolie. Keď odbilo desať hodín, loď zapla motory a vydali sme sa na plavbu. Prvú polhodinku nám zabralo zoznamovanie sa s palubou. Vietor nám vial do vlasov, slnko čím ďalej tým viac pálilo. Počuli sme štebot čajok, ktoré napádali rybárske lode, šum vĺn vytvorených loďou. Zhruba o jednej sme dorazili na súostrovie Kornaty. Keďže sme mali ešte čas, obhliadli sme si okolie. Čakal na nás úžasný výhľad na skalnatý lem Kornát, pod ktorým bolo kryštálovočisté more odkrývajúce rozmanité tvary reliéfu morského dna. Po chvíli sme sa vrátili na našu drevenú krásku, kde nás už čakala vôňa čerstvo upečených morských rýb. Ostatných pár hodín nás sprevádzali hity tohto leta, ktoré všetkých roztancovali. Vždy som chcela zažiť disco na lodi a konečne sa môj sen stal skutočnosťou. Takto sme sa pretancovali až do prístavu, kde sa naša plavba začala. Vtedy som zbadala, ako všetci Nemci skáču až zo samého vrchu lode do mora. V hlave sa mi premietla jedinečná šanca, ktorú som si nemohla nechať ujsť. Chytili sme sa s babami za ruky, zastali si na zábradlie a šup do vody. Ten pocit bol jedinečný. Neviete do čoho idete, no na konci chcete, aby ste si to mohli zopakovať ešte tisíckrát.

   Práve táto plavba, ktorej čerešničkou na torte sa stal nečakaný voľný pán do morských vĺn, bola mojím najkrajším a taktiež najodvážnejším zážitkom z tohto plaveckého výcviku. Ďakujem svojim rodičom a škole, že mi niečo takéto umožnili zažiť.

 

Diana Galádová

 

                                                                   

                                                                                                                                       

 Ako som prežil plavecký výcvik 

 

 

    V pondelok 10.9. 2012 sa nám o 7:35 ráno začínal plavecký výcvik. Stretli sme sa v telocvični v škole. Profesori nám povedali plán, kde pôjdeme plávať počas celého týždňa .

    Prvý deň sme mali ísť na Strehovú, ale bolo pekné počasie tak sme šli na lučenské kúpalisko. Keď sme dorazili na kúpalisko, šli sme sa všetci prezliecť. Potom sme mali ísť do vody, no nikomu sa nechcelo, lebo voda mala teplotu tesne nad bodom mrazu. Ale ako inak môj spolužiak a dobrý kamarát Dávid ma presvedčil:  „veď poď, bude sranda“, tak ja som sa nechal prehovoriť a nakoniec som skočil , hneď vyliezol z vody a klepal sa ako osika. Neskôr začali profesori vymýšľať, že si dáme súťaž v plávaní.  Tí, čo preplávali dve dĺžky ako prví dvaja vyhrali, len my sme sa dostali do skupiny, kde nechcel vyhrať nikto. Nakoniec som ja s Dávidom vyhral, ale v ďalšom kole som to už vzdal. Po súťaži sme plávali na čas, už si nepamätám ako som zaplával, ale nebolo to až také hrozné. Keď sa dokončilo plávanie na čas, mali sme voľno a tak som oddychoval. V utorok sme hrali s II.S plážový futbal. V stredu sme šli do Rapoviec. Pri nastupovaní do autobusu som si myslel, že si nebude kde sadnúť, ale našťastie som si našiel miesto pri troch postarších dámach. Dorazili sme do Rapoviec na kúpalisko a prišla aj Základná škola Vajanského prvý stupeň,  mali tiež plavecký. Šli sme sa prezliecť a potom do vody. S pánom profesorom Kováčom sme sa učili viaceré techniky plávania a potom sme mali voľné kúpanie, kým nám nešiel autobus. Okolo 13:00 sme dorazili na zastávku v Rapovciach a o päť minút na to sme boli obklopení 7-8 ročnými deťmi. Bol koniec ďalšieho plaveckého dňa. Vo štvrtok bol štrajk, tak sme mali chvalabohu voľno. Posledný deň plaveckého výcviku bol celkom chladný a ráno aj pršalo. Najprv som nevedel,  či mám prísť a nakoniec som prišiel. Nebola až taká účasť ako som čakal, ale bolo celkom dobre. Rapovce boli prázdne a boli sme tam ako súkromníci, tak sme si troška zacvičili, zaplávali a sedeli v termálnom bazéne. Pred dvanástou hodinu ma pán profesor poslal zistiť, či robia langoše a zistil som, že kým ich spravia, my budeme doma. Tak som sa šiel prezliecť a šli sme domov.     

     Plavecký výcvik sa mi páčil, bola sranda, ale závidel som spolužiakom, čo boli v Chorvátsku, keď prišli a rozprávali zážitky či už dobré alebo zlé. Predsa len to bolo o inom ako tu v Lučenci.

 

Eduard Chovanec                                                                                                                      

 

 

NAJVÄČŠÍ VEDECKÝ OBJAV NASLEDUJÚCICH DESIATICH ROKOV

 

OSÍDĽOVANIE PLANÉTY MARS

 

 

Píše sa rok 2022 a už v predchádzajúcich rokoch vedci preskúmali možnosť života na Marse. Preskúmané bolo geologické podložie, existencia prírodného prostredia, prítomnosť vody a nerastných surovín.

Vedeckotechnický rozvoj na našej planéte Zem dospel do takého štádia výskumu a vývoja medziplanetárneho poznania, že mnohé štáty pripravili plán osídlenia planéty Mars. Z rozhodnutia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov v spolupráci s NASA došlo k rozšíreniu vesmírnych letísk v púšti Nevada v USA, v Bajkonure v Kazachstane, v Číne či Indii. V ďalších piatich rokoch sa vesmírne letiská rozšírili aj v ostatných štátoch sveta. Tak to bolo aj na Slovensku, pri meste Lučenec v Boľkovciach sa vybudovalo vesmírne letisko s cieľom dopraviť na planétu Mars čo najväčšie množstvo materiálov potrebných pre vybudovanie medziplanetárnych základní pre osídľovanie planéty Mars. Medzi prvými cestujúcimi boli stavební inžinieri a technici, ktorí študovali na Strednej priemyselnej škole stavebnej Oskara Winklera v Lučenci. Svoje projektové zámery presadili v silnej konkurencii medzinárodných firiem. Začali sa zostrojovať vesmírne lietadlá schopné prevážať veľké množstvo ťažkého stavebného materiálu.

Čoskoro sa začali stavať moderné domy tzv. inteligentné, ktoré poskytovali obyvateľom ďaleko rozsiahlejšie, komfortnejšie bývanie. V týchto domoch nepotrebovali mať x rôznych riadiacich jednotiek (napr. na žalúzie, na zavlažovanie, na kúrenie,...), nepotrebovali mať steny obložené rôznymi vypínačmi a ovládačmi a moderný dom bol hlavne úspornejší.

Celkový vzhľad najnovších domov je oblúkový. Energiu na vykurovanie a zdroj svetla dodávajú solárne panely. Steny domov sú z polyhydrotetranukleárneho materiálu, ktorý je nepriestrelný a nehorľavý. Vykurovanie je riešené tak, že solárna energia prúdi do špeciálne izolovaných stien na to, aby z nich prúdilo teplo do vnútra domu.

Domy stavajú inteligentní roboti, ktorí robili aj namáhavú prácu.

V súčasnosti roboti robia v týchto moderných a inteligentných domoch aj skoro všetky druhy domácich prác, ako je napríklad umývanie riadu, pranie, žehlenie, upratovanie a podobne.

 

Celý komfort bývania spočíva hlavne v tom, že človek má ovládač, ktorý pozná jeho odtlačok ruky a len na jeho príkaz otvorí dvere, alebo zapne svetlo, kúrenie, vodu atď.

 Pri vstupe do domu sú senzory a prijímače, ktoré otvoria dvere do domu  na základe hlasu alebo príkazu z bezdrôtového ovládača, ktorý je taký malý , že ho človek môže nosiť vo vrecku nohavíc ako mobil.

Autá na Marse sa nevyrábajú na kolesách, ale sa vznášajú. Do áut sa tankuje nitroglycerín s dusíkom siričitým, ktorý ich nadľahčuje a vďaka nemu sa vznášajú priamo do nadzemných garáží.

         Vďaka schopným projektantom a technikom z Lučenca úspešne pokračuje budovanie obydlí, priemyselných objektov a infraštruktúry až do dnešných dní.

 

Autorom textu je TIBOR ČIERNY z II.D triedy, ktorému srdečne blahoželáme.

Svojou futuristickou esejou sa zapojil do literárnej súťaže, ktorá bola organizovaná pod záštitou europoslankyne Kataríny Nevěďalovej a je jedným z pätnástich stredoškolských študentov, ktorí sa zúčastnia slávnostného finále v Bruseli. Viac Vám prezrádzať nebudem, pretože už teraz sa tešíme na jeho reportáž.

Ešte raz srdečne blahoželáme v mene celej redakcie.

 

Olívia Sojková

 

 

 

Európsky deň bez áut

 

     20.9.2012 sa v Lučenci uskutočnila akcia s celoslovenskou pôsobnosťou „ Európsky deň bez áut . „      

Hoci počasie účastníkom neprialo zišlo sa ich na námestí zhruba 150.

Naša škola SPSŠO.W. vyšla zo súboja víťazne a ako odmenu si vyslúžila jednodňový autobusový zájazd podľa vlastného výberu.

     Rozhodli sme sa so žiakmi , že navštívime Banskú Štiavnicu . Práve v tom čase 18.10.2012 organizovala SPŠ S.  Mikoviniho  výstavu historických geodetických meračských prístrojov. Tam sme začali náš poznávací zájazd. Následne sme navštívili zámok Antol, ktorého prehliadka zaujala všetkých žiakov.

Keďže počasie bolo krásne  slnečné nasmerovali sme autobus na Počúvadlo. Tí zdatnejší si vyšľapali na Sitno odkiaľ sa im naskytol prekrásny pohľad na farebnú prírodu.

     Ostatní sa prešli okolo Počúvadla, niektorí sa posilnili obedom.

Cesta domov ubehla rýchlo , tak ako celý náš mini zájazd. Ďakujeme touto cestou mestu Lučenec organizátorovi podujatia a SAD LC, ktorý poskytol pohodlný autobus a spoľahlivého šoféra.                                                                

       Ing. Karol Klincko

 

Literárno-dejepisná exkurzia Martin

 

Milí čitatelia.

Napísať  túto úvahu o literárno – dejepisnej exkurzii  3. októbra do Martina, podnietila nedávna debata so študentmi na tému „cudzích jazykov“ a ich výučby na školách. Samozrejme, že len v mysli najracionálnejšie zmýšľajúcich bytostí – čo sa týka učenia, teda žiakov, sa zrodil geniálny a jednoduchý nápad: nie je predsa potrebné študovať všetky pravidlá, učiť sa slovíčka, konverzačné témy tých najrozličnejších jazykov sveta a takto si neúmerne zaťažovať myseľ, stačí sa dohodnúť, že na svete bude jeden jazyk a vec je vybavená. Nech je to angličtina. Zdanlivo jednoduché, štandardné riešenie.

Ja osobne som však proti. Každý človek tejto planéty sa predsa počíta, rovnako ako sa počíta každý, aj ten najbezvýznamnejší jazyk, ktorým hovorí. Dieťa sa predsa narodí matke a tá bez akéhokoľvek uvažovania, ho privíta na tomto svete vo svojom jazyku – materinskom jazyku. Je to jedno z najsilnejších pút, ktoré človeku zostáva do smrti. Mimochodom, nech už viete koľkokoľvek jazykov, viete v ktorom sa vám snívajú sny?

Aby som parafrázovala klasika nielen mojej matky reč je krásota, milota, rozkoš svätá, ale aj reč môjho národa, reč každého národa je jeho minulosť, často ťažká a náročná cesta, ktorá pripravila našu dnešnú prítomnosť a odvážne hľadí do budúcnosti.

Kým budú žiť slovenské, maďarské, nemecké, anglické, ruské ...matky a národy, bude na svete chvalabohu aj toľko jazykov.

V historickom dome Matice slovenskej v Martine sme sa presvedčili o tom, že vďaka mnohým vzdelaným a obetavým ľuďom môžeme byť právom hrdí na naše národné dejiny i štátnosť.

Ďakujem mojim kolegyniam – Mgr. Balážovej, PhDr. Hrončekovej a Mgr. Balkovskej, že sme si spolu pripomenuli najslávnejšie kapitoly slovenského národného života.

Ďakujem všetkým tým žiakom, ktorí počas výkladu pani lektorky vedeli odpovedať na otázky a tým reprezentovali nielen seba, ale aj našu školu.

Presvedčiť sa na vlastnej koži o tom, že hodiny slovenského jazyka a dejepisu predsa len majú svoje opodstatnenie bol pre mňa osobne veľmi dobrý pocit.   

PhDr. Olívia Sojková

 

              

 

 

 

 

 

„Ak sa človek chce presadiť v zahraničí, bezpodmienečne musí ovládať cudzie jazyky.“

 

Aj toto nám povedal v rozhovore žiak SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci Tibor Čierny, ktorý sa v dňoch 17. – 19. októbra zúčastnil na medzinárodnej konferencii  „Science Rules“ v Európskom parlamente v Bruseli.

-Tibor, čo bolo náplňou konferencie, keďže slovenský preklad by mohol znieť „Pravidlá vedy“?

- Náplňou konferencie bola naozaj téma vedeckého bádania vo svete, jeho význam a poslanie z úst možno tých najpovolanejších výskumníkov našej planéty a to skutočných astronautov André Kuipesa, Andreasa Mogensena a Franka De Winne. Konferencia mala aj svoju „odľahčenú“ stránku, zúčastnili sa jej aj herci svetoznámeho seriálu Star Trek. Osobne som však presvedčený, že toto spojenie skutočného a filmového sveta vôbec nie je náhodné. Verím, že raz možno aj naša generácia sa dožije toho, že ľudia budú bývať aj na iných planétach a veda bude slúžiť len ľudskému pokroku.

- Prezraď nám, ako sa žiak strednej školy môže dostať na takéto zaujímavé podujatie?

- Mne sa to zdalo veľmi jednoduché, pretože s mojou slovenčinárkou pani profesorkou PhDr. Sojkovou sme pripravili sloh, s ktorým som sa zapojil do celoštátnej literárnej súťaže: „Najväčší vedecký objav najbližších desiatich rokov“ a po dvoch týždňoch som dostal e-mail, že ma vybrali. Až neskôr som si uvedomil, že je to fakt super odmena a že všetci pätnásti zo Slovenska sme mohli celú konferenciu sledovať vďaka aktivitám našej europoslankyne Kataríny Neveďalovej.

- Stretol si sa aj osobne s pani europoslankyňou?

- Áno, bola to pre mňa osobne veľká česť, dokonca som mal možnosť sa s ňou aj osobne porozprávať. Najviac oceňujem jej vzťah k mladým ľuďom, ktorý je pozitívny možno aj preto, že aj Katarína Naveďalová patrí k najmladšej generácii europoslancov. Tvrdí, že mladí ľudia sú veľmi inšpiratívni a vždy prinášajú nové myšlienky a nápady. Potešilo ma, že si cení prácu so stredoškolákmi a že s nimi plánuje ďalšie aktivity. Najbližšie pripravuje napríklad súťaž o dvadsaťštyrihodinový pobyt s europoslankyňou.

- Myslíš si, že takýto „pobyt“ by mohol byť pre našich stredoškolákov zaujímavý?

- Po tom všetkom, čo som v Bruseli  videl a zažil, myslím, že o tom niet pochýb.

- Na záver nášho rozhovoru by som sa ešte vrátila k téme literárnej súťaže. Zaujímalo by ma, čo teda pokladáš ty za najväčší vedecký objav najbližších desiatich rokov.

- Ako študent stavebnej priemyslovky som hlboko presvedčený o tom, že to bude výstavba inteligentných domov  na Marse. Možno sa aj mne raz podarí tieto domy projektovať a čo by bolo najzaujímavejšie aj stavať.

- To je naozaj krásna predstava. Prajem Ti, Tibor, aby sa Tvoje plány uskutočnili a ďakujem  za rozhovor.

 

PhDr. Olívia Sojková

 

 

Verejná zbierka pre Centrum Slniečko, n.o.

 

Nezisková organizácia Centrum Slniečko, n. o. realizuje verejnú zbierku v rámci 19. novembra - Svetového dňa prevencie týrania detí, ktorá sa koná každoročne na území Slovenska v približne 45 - tich mestách. Každý príspevok, ktorý sa v rámci verejnej zbierky vyzbiera je potom použitý na konkrétnu pomoc týraným, zneužívaným deťom, na realizáciu preventívnych programov a pomoc obetiam domáceho násilia.

Tento sa do verejnej zbierky zapojili aj naši žiaci ako dobrovoľníci. Vďaka ich šikovnosti sa podarilo vyzbierať 149,52 €.

Ďakujeme za Vaše finančné dary!

 

 

 

 

Imatrikulácia 2012

 

Vážení spolužiaci,

Prinášame Vám fotoreportáž z imatrikulácie prvákov na našej škole, ktorá sa konala 16. novembra 2012. Opýtali sme sa aj prvákov a za všetkých Vám ponúkame názor Anety Balogovej z 1.A:

Veľmi som sa tešila. Keď k nám vošli tretiaci, tak som sa trochu začala báť ako to dopadne. Všetko sa mi páčilo okrem toho, že mi tak natupírovali vlasy, až som ich skoro nerozčesala. Vôbec sa mi  nepáčilo, že sme museli  jesť cibuľu. Inak sa mi všetko páčilo, bola super zábava. Podľa mňa nás to viac zblížilo, aj ako prvákov, ale aj nás s tretiakmi. Spoznali sme veľa ľudí. Celkovo môj dojem bol dobrý.

Spracovala Ivana Krupinská.

 

 

 Účasť žiakov a pedagógov na veľtrhu CONECO 2013

 

Dňa 10. apríla sa 47 žiakov školy pod vedením pedagógov Ing. Miroslava Lázára, Ing. Františka Noška a Ing. Renaty Palenčárovej zúčastnili 34. ročníka veľtrhu CONECO v Bratislave. Tento najväčší a najvýznamnejší stavebný veľtrh na Slovensku odzrkadľoval súčasnú situáciu a perspektívy veľmi dôležitého odvetvia pre národné hospodárstvo a zamestnanosť.

Stretávajú sa tu starí známi, spolužiaci zo školy, kolegovia z fachu ale aj zástupcovia konkurenčných firiem. Počas tohto sviatku stavebníctva však okrem príjemného spomínania a neformálneho prehlbovania vzťahov, vzniká najmä priestor pre vzdelávanie, výmenu know-how a získavanie nových klientov.

Expozície a sprievodný program bol rozdelený do tematických oblastí: nové predpisy a zmeny v legislatíve, ocenené diela a nové trendy v architektúre, udržateľný rozvoj v stavebníctve a úspora energie, pamiatky, ich ochrana, údržba a obnova. Prezentácie boli doplnené workshopmi, diskusnými fórami, tematicky zameranými konferenciami, ako aj praktickými ukážkami.

Súčasťou bol aj 23. medzinárodný veľtrh energetickej efektívnosti a racionalizácie využitia energie Racioenergia, ktorý sa každoročne stáva najvýznamnejším miestom stretnutia spoločností z odboru vykurovania, klimatizácie, merania a regulácie, energetickej efektívnosti a bezpečnosti, vedy a výskumu, IT v oblasti energetiky.

Veríme, že naši žiaci si z veľtrhu odniesli mnoho aj nových poznatkov, ktoré využijú vo svojich vlastných prácach pri navrhovaní stavieb rôzneho zamerania.

 

Ing. Miroslav Lázár