• Tatranský „týždeň“
          • Tatranský „týždeň“

          • Už v septembri, keď som nastúpila na našu školu, tešila som sa na lyžiarsky výcvik. Dočkala som sa, hneď po zimných prázdninách sme ho absolvovali priamo v Tatranskej Lomnici.

            Je to veľký zážitok nielen pre mňa, ale aj pre mojich spolužiakov, s ktorými sme sa viac spoznali.

            Lyžujem síce už od mojich piatich rokov, no poniektorí na lyžiach nestáli nikdy a teraz mali možnosť osvojiť si tento krásny šport. Bolo možné zobrať si so sebou aj snowboardy a naučiť sa na nich jazdiť lepšie, zdokonaliť sa a podobne.

            Bývali sme v penzióne Volga, kde boli milí ľudia a pekné izby. Takisto aj jedáleň, ktorá bola veľká a pani kuchárky nám varili dobré jedlá. Na raňajky sme mali možnosť vybrať si čo chceme, pretože sme mali švédske stoly a tak sme si dopriali to, na čo sme práve mali chuť.

            Každé ráno sme mávali rozcvičku o 7:15 a hneď po nej raňajky. Keď sme sa naraňajkovali, obliekli sme sa a išli sme na svah, ktorý bol od penziónu približne 300 metrov. Svah bol úžasný.

            Boli sme rozdelení do viacerých skupín: nelyžiari, tí, ktorí sa učili, tí, ktorí sa lyžovať vedia a snowboardisti. Nelyžiari chodili na prechádzky s pani profesorkami. A my sme sa lyžovali od pol deviatej do dvanástej. Po obede sme mali menší oddych na izbách a o pol druhej sme opäť odchádzali na svah, kde sme boli do pol štvrtej.

            Niektorí sme chodievali kabínkovou lanovkou hore až k tatranským končiarom, kde bol krásny výhľad na celé stredisko, v ktorom sme práve boli.

            Som šťastná, že som sa aj ja mohla zúčastniť lyžiarskeho výcviku v lone prekrásnej slovenskej prírody a aj v mene spolužiakov ďakujem všetkým zainteresovaným, ktorí nám pripravili nezabudnuteľné zážitky.

            Karin Fízeľová, I. A

        • Lyže, lyže, lyžičky už nás bolia nožičky!
          • Lyže, lyže, lyžičky už nás bolia nožičky!

          • Naša cesta na lyžiarsky výcvik sa začala 7.1.2018, keď sme sa I. A, I. S a niektorí starší žiaci zhromaždili na parkovisku pred školou a autobusom vyrazili do Tatranskej Lomnice. Presnejšie do penziónu Volga. Cesta trvala asi 3 hodiny. Po príchode tam sme sa všetci pomaly ubytovali a o pol šiestej navečerali. V ten deň sme sa už samozrejme nelyžovali. No na druhý deň to začalo.

            Každé ráno sme sa zhromaždili pred penziónom a dali si menšiu rozcvičku. Po rozcvičke nasledovali raňajky a po raňajkách sme sa obliekli, obuli do lyžiarok, zobrali lyže a vyrazili na svah. Už len tá cesta na svah nám niektorým dala zabrať. Počasie tam nebolo najlepšie, niektoré dni bola hmla a fúkal studený vietor. Keď nebola hmla, tak z lanovky bol nádherný výhľad. To som si užívala asi najviac. Keď nás lanovka vyviezla hore na svah, pre nás nelyžiarov sa začali prvé pády. Bolo to pre mňa veľmi náročné, keďže som na lyžiach stála prvýkrát.

            Vôbec mi to na začiatku nešlo, no pomaly som si zvykla. Deň za dňom to bolo lepšie. Aj keď tie pády a to vstávanie ma úplne vyčerpávalo, zvládla som to bez zranenia. Predposledný deň výcviku sme si vyskúšali aj slalom na čas a tých najlepších aj odmenili. Bol to pre mňa pekný zážitok.

            Počas výcviku nám učitelia vybavili prednášku, kde nám pán Lacko, inštruktor lyžovania, horolezectva a vodných športov, rozprával o svojich zážitkoch a niečo nové nás aj naučil. Každý večer sme mali do 22:00 voľnú zábavu, kde sme behali po iných izbách a zabávali sa. Vo štvrtok pri rozdávaní cien víťazom sa vyhodnocovala aj najčistejšia izba, ktorá potom vyhrala krtkovu tortu. Nakoniec všetci z nás dostali od učiteľov balíčky, v ktorých bola čokoláda a menší suvenír. Keď prišiel posledný deň výcviku, piatok, tak sme sa všetci pobalili a išli si užiť posledné jazdy dolu svahom. Už úplne vyčerpaní sme všetci nasadli znovu do autobusu a vyrazili domov.

            Z môjho pohľadu to bol pre mňa super zážitok, ale už aj stačilo. Možno opäť o rok.

            Barbi Mileiová, I. S

        • Promo video
          • Promo video

          • Chystáme dlhšiu verziu videa. Ak máte nejaký nápad, čo by sme ešte mohli vložiť do videa o živote na našej škole, prídite za zástupcom riaditeľa.

        • Kam len oko dovidí...  (Umelecký opis Slovenska)
          • Kam len oko dovidí... (Umelecký opis Slovenska)

          • Hovorí sa, všade dobre, doma najlepšie...

            Znie to ako fráza, ale v prípade našej krajiny to platí doslova. Na svete existuje mnoho zaujímavých zákutí a pekných miest, a hoci naše Slovensko je pomerne malá a neznáma krajina, ale zároveň neskutočne bohatá na krásy prírody. Od priezračných, v slnečnom svite trblietajúcich sa jazier až po hrdé štíty našich hôr. Pôvabné sú romantické uličky historických centier miest, ktoré rozprávajú príbehy dávnych čias aj tajomné hrady a zámky, ktoré skrývajú mnohé tajomstvá či legendy. Sú svedkami minulosti rozprávajúcimi o napínavých udalostiach, ktoré sa odohrali v ich tesnej blízkosti. Naše dedičstvo - hrady a zámky týčiace sa na vrchoch skalných brál ale aj na nedostupných brehoch divokých riek, sú dôkazom niekdajšieho bohatstva pánov ale aj múdrosti staviteľov. A hoci, z niektorých zostali už len ruiny, stále sú lákadlom, pretože sú opradené povesťami a dávajú nám možnosť zastaviť sa, zamyslieť a poučiť sa z ich príbehu. Popúšťajú uzdu našej fantázie a my si môžeme živo predstaviť boje, ktoré tu kedysi viedli udatní rytieri. No nie je to len ľudská ruka, ktorá stvorila krásy Slovenska, ale aj matka príroda, ktorá náš kraj obdarila mnohými pôvabmi. Stačí sa napríklad prejsť ktorýmkoľvek lesom v našom okolí a môžeme vnímať to ... ticho, cítiť tú vôňu čerstvých zelených listov majestátnych bukov chvejúcich sa vo vánku ukazujúc svoju krehkú krásu. Radosť a náladu rozdávajú vtáčiky štebotajúce v korunách stromov ako symfónia neúnavnej prírody. Ich spev dotvára atmosféru nielen pučiacemu lesu, ale aj skalám pokrytým hebkým kobercom machu farieb smaragdu, mravčekom nesúcim veľké bremeno, pôvabnej veveričke skákajúcej z konára na konár predvádzajúcej odvážnu vzdušnú akrobaciu ale aj plachej srnke, ktorá ostražito napína uši do vetra očakávajúc nebezpečenstvo. Keď nad našimi hlavami pominú koruny stromov a objaví sa blankytne modrá obloha. Lúče slnečného svitu sa opierajú o lúky plné kvetov sťa navrhnutých najlepším záhradným architektom, pokryté mozaikou kvetov všetkých druhov. Lúky aj stráne hrajúce všetkými farbami ako maliarska paleta, hladia dušu všetkých ľudí. Na ich slávu nemusí hrať orchester, stačí jemný bzukot usilovných včiel odetých v slávnostnom pruhovanom oblečení.

            Toto všetko predstavuje naše Slovensko. Malé, no krásne. A preto som rada, že som sa tu narodila, a že môžem túto krajinu nazvať domovom.

            Rebeka Karboníková, IV. A

        • Vinšujem Vám šťastný nový rok!
          • Vinšujem Vám šťastný nový rok!

          • Deň, kedy začínal nový rok, sa v našej minulosti posúval podľa aktuálneho kalendára, ktorý platil. Starí Rimania, kresťanská cirkev s juliánskym kalendárom, či pápež Gregor VIII. stanovili dátum začiatku roka na rôzne dni - 1. marec, neskôr 25. december, inokedy 1. január, či 6. január. Tieto posuny značne ovplyvnili celú obyčajovú kultúru tohto obdobia. Dodnes sa niektoré úkony a zvyky z 25. decembra opakujú aj na Nový rok, iné vymizli úplne. Zásahy do tohto cyklu a posvätného času preosiali mnoho múdrosti našich predkov. To, čo sa zachytilo, nám ostalo ako dedičstvo Vianoc.

            Náš dnešný 1. január má už svoje ako staré, tak aj nové zvyky. Stretáva sa rodina pri novoročnom obede - jeme šošovicu, dojedáme silvestrovskú kapustnicu, tí starší vinšujú vinše a mladší gúľajú očami :-). Aj v tento deň môžeme opäť zaviesť a oprášiť staré tradície. A veru nie sme od nich zase tak ďaleko. S nedávnou minulosťou nás spája dlhoveká mágia počiatku.

            Aké úkony a povery sa spájali s dňom Nového roka?

            Gazda si priniesol zavčas rána čerstvej vody z potoka alebo studne. Vhodil do nej peniaz, aby sa mu v ďalšom roku darilo a v rodine boli všetci bohatí. Ako symbol zdravia vhodil do vody červené, zdravé jabĺčko a potom sa v nej poumýval každý člen rodiny. Až potom sa zapaľovalo svetlo a zakladal oheň.

            Pre pokoj a pohodu v rodine sa bolo treba vyvarovať nadávok, hádok, plaču a nikomu sa nemalo nič vyčítať.

            Na obed sa nesmela variť hydina, aby majetok neuletel a ani pripravovať zajac, aby sa majetok nerozutekal. Jedávala sa bravčovina a varili sa hlavne jedlá, ktoré boli znamením hojnosti a dostatku peňazí - šošovica, makové koláče, plnené pirohy a dlhé šúľance s makom alebo bryndzou. Pirohy symbolizovali tučný dobytok a šúľance dlhé klasy na poliach.

            Stôl bol prikrytý s tým istým obrusom ako na Štedrý večer. Jedla malo byť na dostač každému, aby nik neostal hladný, inak by cez rok hladovali všetci. Od Vianoc do Troch kráľov sa nevarila fazuľa, aby si neprivolali vredy.

            V tento deň sa nesmelo prať, v lete by ľadovec zničil obilie a nastali by silné búrky. Nesmela sa vešať bielizeň, aby sa v dome nik neobesil, šiť, lebo by sliepky neniesli vajíčka. Gazdinky si všetko vo svojich príbytkoch upratali, vyčistili, a tak isto sa postarali o poriadok na dvore i v hospodárskych budovách. Smeti sa však z domu nesmeli vyniesť, kvôli tomu, aby niekto v dome neumrel.

            Najvýznamnejším prvkom Nového roka, ktorý sa zachoval po dnes sú vinše a priania od svojich blízkych, rodiny, priateľov, susedov. Je to čas, kedy si všetci úprimne navzájom prajeme zdravie, šťastia, hojnosť a Božie požehnanie. K tomuto kedysi patrili aj modlitby za Božiu milosť a požehnania v novom roku.

            Držme si v úcte a srdciach dedičstvo našich predkov. Oni nám darovali život a práve každý jeden z nás sme tým najlepším výsledkom toho, čo všetko prežili, čo sa naučili, čo nezvládli alebo dokázali. Vybojovali a prežili vojny, revolúcie, tlak, ktorý prepukol do tejto doby. A dnes je rad na nás. Skúsme sa preto tento rok pozerať na veci ako zástupcovia svojich pokrvných línií, bez sklopených hláv alebo prehnanej hrdosti – s úctou k ich životom a snahám, s otvoreným srdcom a mysľou pre užitočné veci, ktoré prinesú prospech nielen nám, spoločnosti, ale aj našej Zemi.

            Šťastný nový rok priatelia!

            (BA)

        • "Rady" žiackej školskej rady...
          • "Rady" žiackej školskej rady...

          • Milí študenti!

            Prvý štvrťrok je už za nami, pomaly sa blížia zimné prázdniny a my vám chceme pripomenúť, že súťaž o najlepší prospech triedy, je stále aktuálna.

            V prvom štvrťroku bolo rozdaných najmenej upomienok triede II. A a naopak, najviac bolo v IV. A. Nenechajte sa však odradiť a naďalej sa snažte zlepšovať svoj prospech. Venujte trochu svojho voľného času predmetom, ktoré vám robia problém a snažte sa nájsť spôsob ako sa posúvať vpred. Rovnako sa medzi sebou motivuje aj v triede a hlavne si pomáhajte. Veď odmena je pre celú triedu a dá sa využiť napríklad aj na výlet alebo odložiť na iné triedne akcie. A okrem tohto všetkého môžete mať dobrý pocit z poctivej práce.

            Nikoleta Malatincová

            Žiačka školská rada pri SPŠS OW

             

            P.S.

            Prajeme všetkým príjemné vianočné sviatky a veselého Silvestra.

        • Školský automat na nápoje
          • Školský automat na nápoje

          • Určite všetci viete, že v budove školy funguje automat, ktorý nám môže poskytnúť kávu, čaj, teplé mlieko či horúcu čokoládu.

            Stalo sa vám, že ste si dali svoj drink a automat vám dal čistú vodu?

            Za Žiacku školskú radu sme pátrali, čo sa dá urobiť v takomto prípade.

            Možno ste o tom nevedeli, ale nesprávne vydaný nápoj môžete reklamovať u pani hospodárky školy, pani Jaškovej. Stačí nadiktovať meno a triedu a keď príde prevádzkovateľ vymieňať náplne v automate, tak od neho dostane peniaze späť, ktoré vám potom vráti.

            Ak bude nejaký problém, viete kam sa máte obrátiť. Aj touto cestou ďakujeme pani Jaškovej za ochotu.

            Vladimír Gubala, III. S

        • Aj stavebná priemyslovka dostala vianočný darček
          • Aj stavebná priemyslovka dostala vianočný darček

          • Býva dobrým zvykom, že na prelome dvoch rokov akosi automaticky hodnotíme odchádzajúci rok a dávame si nové predsavzatia. Bilancujeme aj v rámci života školy.

            O zahraničnej odbornej spolupráci SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci sme sa porozprávali s pánom zástupcom, Mgr. Csabom Bónom. Ani sme sa veľmi nesnažili zakryť našu zvedavosť ohľadom nezvyčajných vianočných darčekov pre školu:

            Môžem potvrdiť, že sme dostali až dva darčeky: paletu suchej zmesi na betónovanie od zástupcu firmy Baumit v Maďarsku a paletu lepidla na dlaždice od maďarskej pobočky firmy MAPEI. Samozrejme, že o tento darček sa zaslúžili naši študenti odboru staviteľstvo, konkrétne Tamás Balga a Ákos Nógrádi, keď na odbornej súťaži v Székesfehérvári vybojovali ich kreatívne ruky v rovnomennej súťaži Kreatív Építő Kezek 3. miesto. Rovnako úspešní boli aj na Medzinárodnej konferencii mladých stavbárov, ktorú organizuje odborné združenie komory stavebných inžinierov Maďarska Porta Speciosa.

            Natíska sa otázka, prečo práve súťaže v Maďarsku?

            Prvým dôvodom je určite skutočnosť, že škola sa snaží zachovávať kontinuitu výuky v maďarskom jazyku a vďaka tomu sa môže už dlhé roky zapájať do odborných súťaží určených pre maďarských stredoškolákov. Nazdávam sa, že ďalším dôvodom je prepojenie úloh s praxou a ich vysoká odborná úroveň.

            Kto sa môže zapojiť do súťaže?

            Určite každý, kto sa nebojí výzvy pracovať v tíme a v náročnej príprave aj vytrvať. Všetky zadania, ktoré na súťaži prezentujeme, sú komplexným spracovaním určitej odbornej témy, sú však aj reprezentáciou našej krajiny, regiónu, mesta a školy.

            Konkrétne?

            Naposledy určite „objav“ Kaplnky Panny Márie Ustavičnej Pomoci v Hornej Bzovej. Je to možno svetový unikát, pretože stavba v lone prekrásnej prírody je svätostánok výnimočný riešením povrchovej úpravy stien z veľkých plátov jedľovej kôry. Bol postavený v roku 1910 pre lazníkov a lesných robotníkov. Vďaka odbornému spracovaniu študentov Réky Bálintovej, Tamása Balgu a Ákosa Nógrádiho, ktoré bolo tretím najlepším v konkurencii všetkých po maďarsky vyučujúcich stredných škôl, je dnes možno známejšia v zahraničí ako u nás doma.

            My už len dodávame, že poďakovanie patrí aj kolegyni Ing. Angele Fajdovej za trpezlivú podporu a odborné oko a pánovi zástupcovi Mgr. Csabovi Bónovi za vytrvalú organizačnú prípravu.

            PhDr. Olívia Sojková

        • Atlét umelcom alebo naopak?
          • Atlét umelcom alebo naopak?

          • To je otázka, ktorú som položila nášmu študentovi Martinovi Miklóšovi, študentovi prvého ročníka športovej triedy. Rozprávala som sa s ním nielen o športe, ale aj o jeho vášni k výtvarnému umeniu.

            Martin, prezraď nám ako dlho sa už venuješ atletike?

            Od malička som neustále za niečím behal, naháňal sa, ale profesionálne som sa začal atletike venovať asi od šiestich rokov.

            Kto ťa motivoval, kto bol pre teba vzorom, že sa stal z teba atlét?

            Predovšetkým mamina, ktorá sa venovala športu rekreačne a chcela, aby som nejakému športu venoval a mne sa zapáčila atletika. Spočiatku som aj skákal do diaľky, vrhal guľou, ale atletika vyhrala. A ešte aj starký.

            Akej disciplíne sa venuješ a kto ťa trénuje?

            Je to šprint do 300 m. Najprv ma trénovala pani Dórová a po dvoch rokoch prevzal trénerstvo pán Pauko.

            Aké sú tvoje doterajšie najväčšie úspechy?

            Ako mladší žiak som vyhral Majstrovstvá Slovenska na 60 m a dostal som sa do reprezentácie na Majstrovstvá Európy vo Varšave a tam som skončil tretí. Tú 60-ku som vyhral so zlomenou rukou.

            Ako často trénuješ a aké sú podmienky na tréning?

            Trénujem 4 krát do týždňa z toho 3 krát beh a 1 posilňovňa. Mal by som trénovať 5 krát ale jeden deň chodím do výtvarnej.

            Za aký klub trénuješ?

            Trénujem za MC REDOX Lučenec.

            A aké sú tvoje atletické ambície do budúcna?

            Dostať sa do vyšších súťaží a do reprezentácie Slovenska.

            Martin, spomínala som tvoju vášeň pre výtvarné umenie, kedy si zistil, že ťa to baví?

            Ako malý som svoj výtvarný prejav realizoval na stenu, čarbal som, kde prišlo a opäť ma nakopla mamina, až som začal navštevovať ZUŠ odbor výtvarný.

            Venuješ sa kresbe alebo maľbe?

            Venujem sa kresbe aj maľbe na rôzne témy, ktoré nám zadá učiteľka. Ale viac inklinujem k technickému kresleniu, preto som si vybral aj túto školu.

            Čo pre teba znamená maľovať?

            Pri tejto činnosti sa uvoľním, oddýchnem a na nič nemyslím.

            Čo je pre teba inšpiráciou?

            Inšpiráciou mi je príroda, ľudia okolo a technické veci.

            Akému maliarskemu zadaniu sa práve venuješ?

            Je to téma Lesní škriatkovia, maľujem trolov. Je to zaujímavé a bude to pekné, keď to dokončím. Možno aj taká vianočná téma.

            A čo tvoje ambície do budúcna?

            Úspešne doštudovať, pokračovať v štúdiu architektúry a venovať sa aj atletike.

            Ďakujem Martin, ostaň taký aký si - skromný, výborný študent aj športovec.

            A pre ostatných? Všetko sa dá len treba chcieť a nielen to. Silná vôľa, disciplína a ctižiadostivosť!

            (BA)

        • Naše prvé reprezentačné zážitky
          • Naše prvé reprezentačné zážitky

          • V piatok 13. októbra 2017 sa začalo sústredenie reprezentácie SR vo futsale hráčov do 17 rokov, ktoré sa konalo v Žiline a keďže hrávame v MIMEL club Lučenec, mimoriadne nás potešilo, keď nám náš tréner odovzdal pozvánky na toto reprezentačné sústredenie.

            Trvalo len dva dni a tréneri mali k dispozícii 17 hráčov, z ktorých mali vybrať tých najlepších. Po dvojdňovom futsalovom maratóne tréneri vybrali 14 hráčov, ktorí nakoniec cestovali na turnaj do Ostravy. Ešte predtým sme odohrali futbalový zápas v Kysuckom Novom Meste, ktorý sme vyhrali.

            Do Ostravy sme prišli v sobotu podvečer a hneď sme sa už pripravovali na náš prvý zápas proti reprezentácii Česka, ktorý sa hral hneď ďalší deň. Medzitým sme mali jeden tréning v hale, na ktorú sme si museli zvykať, pričom sme sa tam ocitli prvýkrát. Náš prvý zápas dopadol na výbornú a vyhrali sme vysoko 6:2 a Čechov sme k ničomu nepustili. Zápas sa odohral neskoro večer a keďže sa naše ligové zápasy hrávajú ráno o 10:00, bolo to pre nás dosť nezvyčajné hrať o 20:00.

            Ďalší zápas bol proti Francúzsku. Do tohto zápasu sme vstúpili s odhodlaním nadviazať na výborný výkon z predošlého dňa proti českému výberu. Francúzi na nás zvolili vyčkávaciu taktiku. Držali sme ich však na dištanc od našej brány, keď väčšinu času strávili prihrávaním si na vlastnej polovici. Rozhodli sme sa vyčkávať a trestať ich chyby rýchlymi brejkami. Nulu na našom konte sme si udržali vďaka tímovému výkonu a bojovnosti v obrane a vyhrali sme 2:0.

            Posledný zápas na tomto turnaji nás čakal proti Maďarsku. Bol to zápas o celkové prvenstvo, ale bohužiaľ sa nám nepodarilo nájsť recept na prekonanie maďarskej brány. Maďari hlavne v druhom polčase potrestali naše chyby v obrane a vyhrali nad nami vysoko 6:0. Celkovo sme sa umiestnili na druhom mieste. Na druhý deň sme odchádzali domov a boli sme veľmi pyšní na to, že sme mohli reprezentovať našu krajinu na medzinárodnom turnaji, v slovenských dresoch so znakom na hrudi.

            Nastúpiť na palubovku a vypočuť si našu národnú hymnu bol pre nás zatiaľ ten najväčší a najemocionálnejší zážitok.

            Adam Keszi, Richard Šága, II. S

            Obrázok:

            https://www.google.sk/search?q=Slovensk%C3%B3&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwiH0bzIst_XAhUB66QKHSmLBtoQ_AUICigB&biw=1366&bih=637#imgrc=k4uO0FyEz3SPqM:

        • Predvianočná harmónia
          • Predvianočná harmónia

          • Začiatok adventu je štartovacia čiara všetkých vianočných príprav. V priebehu tohto obdobia, máte dostatok času na to, aby ste všetko v pohode stihli. Advent by mal byť obdobím rozjímania, tešenia sa a čakania na Vianoce. Väčšinou ho vnímame ako lavínu povinností.

            Možno vám pomôže stručný prehľad prípravných prác. Skúste si s maminou škrtnúť, čo už máte hotové alebo čo ste na koho zverili a uvidíte, že príde aj na to rozjímanie a radosť.

            1. Týždeň darčekov a medovníkov (3.-9.12.)

            -Zapálenie prvej adventnej sviečky - nedeľa 3.12. Je to o čosi kratšie obdobie ako inokedy. Ale stále je to ešte 21 dní.

            -Ak nemáte darčeky je najvyšší čas.

            -Darčeky cez internet, urobte to ešte tento týždeň.

            -Zásobte sa sviečkami, obrúskami, ozdobami.

            -Pečieme medovníky, ktoré potrebujú odležať v krabici.

            -Doplňte zásoby do špajze.

            2. Týždeň pečenia, upratovania a dekorácií (10.-16.12.)

            -Upečte si ďalšie koláčiky.

            -Venujte sa upratovaniu, a ak nestihnete, Vianoce prídu aj tak.

            -Ozdobte si byt.

            -Okolo 15. decembra je čas kúpiť živý stromček a kto píše pohľadnice, tak ich poslať.

            -Vyskúšajte stromček ako sedí v stojane a žiarovky či fungujú.

            3. Týždeň radosti (17.-23.12.)

            -Keď celý národ spravidla posledný adventný týždeň šalie, vy ho venujte príjemným veciam. Napríklad si vychutnajte atmosféru vianočných trhov.

            -Je čas na nepečené koláčiky.

            -Ešte by ste mali dokúpiť potraviny, pochutiny a nápoje.

            -23. decembra ozdobte stromček a pripravte zemiakový šalát, kapustnicu.

            -Večer to chce pohár vínka s vyloženými nohami.

            4. Zlatá nedeľa - Štedrý večer (24.12)

            -Ráno si dajte kávičku, vypražte kapra, prestrite stôl.

            Nezabudnite, že sviatky sú o odpočinku, byť s blízkymi a užiť si chvíle pokoja. Ak sa vám niečo nepodarí alebo niečo nestihnete, nenechajte si pokaziť náladu. Veď nejde o život.

            Alena Böhmerová, IV. A

        • Imatrikulácia
          • Imatrikulácia

          • Dňa 16.11.2017 sme sa ako prváci konečne dočkali očakávanej imatrikulácie. Moje pocity boli na začiatku zmiešané.

            Z jednej strany som sa bála, čo si na nás tretiaci vymysleli, no z druhej som čakala zábavu.

            Nakoniec to nebolo nič hrozné. Všetkých nás pokreslili najhoršie ako sa dalo, nafarbili nám vlasy tak, že aj po dvoch týždňoch ich mám stále fialové, obliekli sme si plienky a mohlo to začať. Úlohy neboli až také strašné ako som myslela. Poriadne sme sa zabavili, zložili sľub, a tak sa stali právoplatnými žiakmi tejto školy. Po tomto všetkom sme sa poumývali a celá škola sa vybrala do kina na Amerického zabijaka.

            Takže môj celkový pocit z tohto dňa je super. Čo viac písať, pozrite si fotky.

            Barbara Mileiová, I. S

        • Nielen mužský šport!
          • Nielen mužský šport!

          • Futbal bol dlho považovaný za mužský šport a snahy o vytvorenie ženských klubov sa stretávali s nepochopením a zákazmi. Zmena nastala až v druhej polovici minulého storočia, keď sa ženský futbal začal viac organizovať na domácej i medzinárodnej úrovni. Prvý ženský Svetový pohár prebehol v Číne v roku 1991.

            Na Slovensku sa o ženskom futbale príliš nevie a nehovorí. Záujem dievčat je zatiaľ menší. Vyplýva to z výchovy, tradícií a možno aj z predsudkov rodičov.

            My to však chceme zmeniť a predstavím vám našu študentku I. S športovej triedy, Barbaru Mileiovú, ktorá sa tomuto športu venuje.

            Prečítajte si krátky rozhovor s touto milou a vynikajúcou študentkou.

            -Spomenieš si kedy si prvýkrát vybehla na trávnik na svoj zápas? Koľko si mala rokov a čo ťa motivovalo dať sa na futbal?

            -Prvýkrát som hrala na betónovom ihrisku s bratom a ocinom a mala som asi 5 rokov. Futbal sa mi zapáčil a začala som hrať.

            -Mala si nejaké vzory - rodičov, súrodencov, ktorí sa venovali futbalu?

            -Ocino je môj veľký vzor, pretože sa venoval futbalu a viedol ma k tomuto športu.

            -Máš nejaký futbalový vzor?

            -Áno, mám a je to argentínsky futbalista Messi.

            -Bavil ťa futbal od prvej chvíle alebo boli situácie, kedy by si loptu nechcela vidieť a mala si nejakú prestávku?

            -Futbal ma bavil od prvej chvíle, viem sa pri ňom odreagovať. A žiadnu prestávku som zatiaľ nemala.

            -V akých podmienkach funguješ. Sú dobré?

            -Ako som prestúpila z Lučenca do Banskej Bystrice, je to oveľa lepšie. Sú tam zohraté hráčky väčšia šanca na postup.

            -Za aký klub hráš?

            -Hrávam za klub Selce Banská Bystrica. Zatiaľ som spokojná a uvidím, čo prinesie budúcnosť.

            -Myslíš si, že má Slovensko šancu sa niekedy priblížiť úrovni, akú má ženský futbal v Česku?

            -Myslím si, že určite. Bola by som rada, keby sa tento šport stal medzi dievčatami populárnejší.

            -Čo považuješ za svoj zatiaľ najväčší kariérny úspech?

            -Mala som možnosť dostať sa do reprezentácie Slovenska a podarilo sa nám vyhrať.

            -Spomínaš si na svoj výnimočný gól?

            -Áno, keď som v reprezentácii dala gól.

            -Nechýbajú ženskému futbalu mužskí fanúšikovia?

            -Myslím si, že nie. Na zápasy chodí dosť mužského osadenstva.

            -Ako často trénuješ?

            -Keďže som prestúpila do Banskej Bystrice a cestovanie je náročnejšie, tak dvakrát do týždňa. Zatiaľ všetko v pohode stíham, tréningy aj školu.

            -Ďakujem za rozhovor Barbi a dúfam, že ostaneš takou skromnou a výbornou študentkou.

            (BA)

        • Hraj futsal a naber kondičku, možno potom zbalíš super kočku!
          • Hraj futsal a naber kondičku, možno potom zbalíš super kočku!

          • O futsale sme už písali. Pripomeňme si niektoré údaje. Táto sálová hra ako sa o futsale hovorí, má na Slovensku vynikajúcu úroveň, či už športovú alebo organizačnú. Hracia plocha obdĺžnikového tvaru, veľkosť lopty č. 4 a na hre sa zúčastňujú dve družstvá s 4 plus 1 hráčmi. Počet striedaní je obmedzený, podobne ako v ľadovom hokeji.

            Aj naša škola má vynikajúcich futsalových hráčov, ktorí opäť nesklamali. 24. novembra 2017 sa konalo okresné kolo ŠH Arena v Lučenci. Súťažilo 8 družstiev v dvoch skupinách. Všetky zápasy v skupine sme vyhrali a to nad školami Strednou zdravotníckou školou z Lučenca, Gymnáziom z Fiľakova a Strednou odbornou školou technickou z LC. Tak sme sa zaslúžene dostali až do finále, kde sme sa stretli s Obchodnou akadémiou z Lučenca, ktorú sme porazili jednoznačne 4:1.

            Zabezpečili sme si postup do regionálneho kola, ktoré sa uskutoční 14. januára 2018.

            Naši hráči:

            Alexej Jakuba I. S

            Dominik Dobiáš II. S

            Adam Keszi II. S

            Richard Šága II. S

            Gergő Kelemen IV. A

            Dominik Badinka IV. S

            Adrián Klimák IV. S

            Daniel Melich IV. S

            Tomáš Meszároš IV. S

            Dávid Telek IV. S

             

            A čo na záver? No predsa gratulácia. Sme radi, že sa nám darí a tešíme sa na ďalšie zápasy.

            Adam Keszi, Richard Šága II. S

        • Kontrola učební
          • Kontrola učební

          • Milí spolužiaci,

            už uplynul viac ako mesiac, čo Žiacka školská rada pri SPŠ stavebnej Oskara Winklera a pán riaditeľ vyhlásili súťaž o najkrajšiu triedu. Cieľom tejto súťaže je zlepšiť a spríjemniť prostredie, v ktorom každý deň trávime mnoho času.

            Raz za týždeň sa dvaja členovia ŽŠR, ktorí sa striedajú a pani profesorka Sojková vyberú popozerať do každej triedy a ohodnotia ich. Ako iste viete, hodnotí sa niekoľko kritérií a maximálny počet bodov v každej kategórii je 5. Plný počet zatiaľ síce nikto nedosiahol, no niektoré triedy už boli blízko. Zatiaľ však žiadna trieda nemala najväčší počet hlasov dva týždne za sebou, takže vôbec nič nie je ešte rozhodnuté.

            Najviac náš teší, že úprava tried sa postupne zlepšuje a ako inšpiráciu pridávame pár fotografií z posledného bodovania z 24.11.2017.

            Tomáš Hyravý, IV. A

        • Blíži sa čas odovzdávania zelených stužiek
          • Blíži sa čas odovzdávania zelených stužiek

          • Gaudeamus igitur...

            Kto by nepoznal známu melódiu, ktorá sa hrá a spieva pri slávnostných akademických príležitostiach ako študentská hymna. Melódia je vznešená a vznikla v 13. storočí pravdepodobne v prostredí Bolonskej univerzity. Čo nás ale môže prekvapiť, je jej text.

            Neoficiálna študentská hymna Gaudeamus igitur je spievaná po latinsky. Jej doslovný preklad názvu je „Radujme sa teda“. Pôvodný názov bol De brevitate vitae - „O krátkosti života“. Napriek tomu, že jej melódia je vznešená, bola to pôvodne pijanská pieseň, ktorá oslavovala radosti študentského života a mladosti s humorom. Definitívnu verziu vytvoril až nemecký študent teológie Christian Wilhelm Kindleben a bola publikovaná v roku 1781. Slová piesne s radosťou ospevujú študentský život pričom spájajú témy života, sexu a konca života, teda smrti. Pôvodnú melódiu však použil aj česky skladateľ Bedřich Smetana vo svojom „Pochode študentských légií“ z roku 1848.

            Verzie, ktoré sa spievajú na verejnosti sa líšia od tých, ktoré sa spievajú v uzavretej spoločnosti. Je niekoľko textových variácií. Pieseň má pôvodne desať slôh, ale spievajú sa len niektoré. V Británii sa spievajú štyri slohy. U nás sa spievajú v latinčine dve slohy a to prvá a štvrtá. Všetky verzie však majú jedno spoločné a to, že nesú spoločné posolstvo, Carpe diem - „Užívaj si dňa“.

            Latinský text:                                                   Slovenský text:

            Gaudeamus igitur                                              Radujme sa teda

            iuvenes dum sumus:                                          pokiaľ sme mladí:

            post iucundam iuventutem,                                po príjemnej mladosti,

            post molestam senectutem                                po obťažnej starobe

            nos habebit humus.                                           staneme sa súčasťou zeme.

             

            Vita nostra brevis est,                                       Život náš je krátky,

            brevi finietur;                                                     čas rýchlo končí,

            venit mors velociter                                           rýchlo príde smrť,

            rapit nos atrociter,                                              kruto nás uchopí,

            nemini parcetur.                                                 nikto nebude ušetrený.

             

            Ubi sunt, qui ante nos in mundo fuere?            Kde sú, tí ktorí pred nami na svete žili?

            Vadite ad superos,                                            Kráčajte na nebesia,

            transite ad inferos.                                            prejdite do pekiel.

            Ubi iam? - Fuere.                                              Kde už? – Žili.

             

            Vivat academia,                                                Nech žije akadémia,

            vivant professores,                                            nech žijú profesori,

            vivant membrum quodlibet,                               nech žije každý člen,

            vivat membra quaelibet,                                    nech žijú všetci z nás,

            semper sint in flore!                                           navždy nech kvitnú!

             

            Peter Čížik, I. A

        • Povedz si svoj názor!
          • Povedz si svoj názor!

          • Človek, ktorý chce byť v živote úspešný, sa bez ovládania pravopisu a poznania slovnej zásoby nemôže zaobísť. Celý proces učenia je náročný a vyžaduje si veľa času, množstvo vedomostí a cviku.

            Každý rok sa na našej škole organizuje súťažný kvíz „Povedz si svoj názor“, kde súťažia študenti všetkých tried v trojčlenných družstvách. Nebolo to inak ani teraz 14.11.2017. My starší, ktorí to už poznáme, chceme zvíťaziť a pochutiť si na sladkej odmene. Súťažilo sa v ústnom aj písomnom prejave. V písomnom prejave sme dostali skupinu slov, ktoré sme mali použiť vo vlastnej práci. Vytvorený text mohol byť vážny aj vtipný. Jeden člen skupiny ho nahlas prezentoval.

            Nasledoval pravopisný test, kde sme si preverili svoje schopnosti. S pravopisom nemôžeme byť veľmi spokojní. V ústnej časti sme si pozreli prezentáciu o zdravej výžive a sami sme mali pouvažovať o zdravej výžive, o kladoch a záporoch a o vlastnom stravovaní. Potom sme svoje názory prezentovali ústne. Dočkali sme sa záverečného vyhodnotenia a chutnej sladkej, hoci možno nezdravej odmeny.

            Naši úspešní:

            1. miesto: Ondrej Jablonský, Nikoleta Malatincová, Rudolf Plaucha (III. A)

            2. miesto: Rebeka Karboníková, Patrik Nociar, Alena. Böhmerová (IV. A)

            3. miesto: Martin Dančo, Marek Marko, Adrián Mišík (IV. S)

            A čo povedať na záver? Naši mladší spolužiaci sa musia viac snažiť, aby nás dobehli. A hlavne ďakujeme našim profesorkám Mgr. Inke Balážovej a PhDr. Olívii Sojkovej za organizáciu súťaže a za sladké odmeny.

            Všetkým patrí vďaka a gratulácia!

            Nika Malatincová (III. A)

        • Hodina deťom
          • Hodina deťom

          • Nadácia pre deti Slovenska každoročne organizuje pokladničkovú zbierku Hodiny deťom na podporu jedinečných projektov pre deti a mladých ľudí na celom Slovensku.

            Akcia je o dobrovoľníkoch, ktorí každoročne a za každého počasia prinášajú v deň zbierky k ľuďom žlté pokladničky, je o štedrých darcoch, ktorí do týchto pokladničiek prispievajú, lebo im nie je ľahostajný osud druhých a v neposlednom rade je o deťoch, ktoré potrebujú pomoc. Medzi kľúčové posolstvá zbierky patrí vzájomná pomoc a spájanie ľudí v prospech detí na Slovensku. V piatok 10. novembra 2017 ulice Slovenska zaplavilo približne 6100 dobrovoľníkov so žltými pokladničkami a maskotom Hugom.

            Vždy sa nájdu dobrovoľníci, ktorí sú ochotní pomáhať a tak umožniť okoloidúcim v uliciach prispieť na dobrú vec ľubovoľnou sumou. Medzi nimi nechýbali ani naši žiaci. Nemali jednoduchú úlohu. Počasie im síce prialo, ale stretli sa s mnohými nepríjemnými ľuďmi, ktorí im nechceli uveriť, že zbierajú pre Nadáciu pre deti Slovenska a nie na vlastné účely. Neodradilo ich ani množstvo výhovoriek oslovených, z ktorých najčastejšie boli: „Nemám čas!“, „Ponáhľam sa!“, „Nemám drobné!“.

            Natoľko ich neodradilo v niektorých prípadoch až arogantné správanie dospelých, že avizovali účasť aj na ďalších dobrovoľníckych prácach, zbierkach. Ak niekto má pochybnosti, že žiaci nie sú dobrí, tak toto je pre mňa dôkaz o opaku.

            No, a ako sa našim dobrovoľníkom darilo v uliciach Lučenca? Spolu vyzbierali 195,16 €, najviac, z doterajších výsledkov. Jednotlivé dvojice mali takýto úspech:

            Gertrúda Kaszová a Lenka Majerová (I. A)                    28,87 €

            Laura Edita Medeová a Ákos Nógrádi (II. A)                 40,19 €

            Viktor Botoš a Erik Szabó (II. A)                                     44,88 €

            Adam Hrubík a Richard Uhrapka (II. S)                          36,34 €

            Rudolf Plaucha (III. A) a Vladimír Gubala (III. A)           44,88 €

            Ak ste dobrovoľníkov 10.11.2017 nestretli v uliciach, prispieť môžete kedykoľvek počas roka zaslaním SMS na číslo 800 v hodnote 4 €. Staňte sa aj vy súčasťou tejto peknej a zmysluplnej tradície.

            Ďakujeme!

            Csaba Bóna

            (zdroj: http://www.nds.sk)

        • Oživte tradície
          • Oživte tradície

          • Možno skoro, možno nie. Vianoce už nie sú tým, čím bývali. Obdobie ticha sme vymenili za nákupnú horúčku a ozajstné čaro sviatkov umlčali stresom a materializmom.

            Spomeniete si ešte na vianočné zvyky a tradície, ako vám o nich rozprávali starí rodičia? Pozrime sa na mesiace november a december. Tradície sú veľmi rozmanité a líšia sa podľa jednotlivých krajov, ale aj domácností a zvykov v rodine.

            25. november - KATARÍNA: Nejde len o to, či budeme chodiť po blate alebo ľade. Katarína zaviera muziky, teda že od tohto dňa sa na obdobie štyroch týždňov zdržíme svadieb, zábav a diskoték.

            30. november - ONDREJ: Dievčatá chodili triasť ploty, aby vedeli, kedy sa budú vydávať. Varili sa halušky, kde dievčatá vložili do cesta papierik s menom mládenca a po uvarení si jednu halušku vytiahli. Alebo veštenie zo 4 hrnčekov. Pod jeden dali hlinu, pod druhý chlieb, pod tretí hrebeň a pod posledný prsteň. Naši predkovia verili, že kto si našiel hlinu, do roka zomrie, chlieb značil zbohatnutie, hrebeň chorobu a prsteň svadbu.

            4. december - BARBORA: Dievčatá dávali do vázy vetvičky z čerešne alebo jablone a ak do Vianoc rozkvitli, rodina do roka chystala svadbu.

            6. december - MIKULÁŠ: Najznámejšia a dodnes uctievaná tradícia. Vyčistená čižmička v okne a Anjel a Čert sa rozhodnú, čo do nej vložia.

            13. december - LUCIA: Ľudia verili, že na Luciu môžu vidieť strigy. Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. Tak sa veštilo a veštilo. Dievčatá sa obliekali do bielych plachiet, tvár si zamúčili, aby ich nik nepoznal, chodili po domoch a s husím perom vymetali všetky kúty s cieľom vyhnať choroby a zlé sily.

            21. december - TOMÁŠ: Deti chodili z domu do domu s oceľou a vinšovali: „Doniesli sme vám ocele, aby ste mali hrnce celé, aby sa vám reťaze netrhali, kolesá nelámali. Koľko máte lyžičiek, aby ste mali toľko tehličiek, aby ste boli veselí ako v nebi anjeli.“

            24. december - ŠTEDRÝ DEŇ: Dobrým zvykom bolo držať pôst. Nesmeli chýbať chlieb, vianočka, oblátky, cesnak, cibuľa, med, orechy, jablká. Od stola sa neodbiehalo.

            Hoci sú tradície rôzne, každý si pripomína advent. Tak sa naň tešme a potom si aj napíšeme.

            Alena Böhmerová, (IV. A)

            (Foto: https://www.google.sk/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwi5046x0bvXAhVRoqQKHerxAO0QjRwIBw&url=http%3A%2F%2Fslovenske-zvyky.webnode.sk%2Fkalendar-akcii%2Fzima%2Fna-barboru%2F&psig=AOvVaw0a15hUJIv3MhshOm4GZSrm&ust=1510665417753294)