V dňoch 10.-11.11.2018 som sa zúčastnil na krátkom futsalovom sústredení v Bratislave a na tretí deň sme sa letecky presunuli z Viedne do Milána. Odtiaľ autobusom do športového areálu NOVARELLO pri meste Novara.

V tomto rozsiahlom športovom komplexe, aký by ste u nás hľadali veru márne, sme mali nadštandardné podmienky. Štvorhviezdičkové ubytovanie, multifunkčná športová hala, reštaurácia, wellnes a spa, fitness a niekoľko futbalových ihrísk. A to všetko vsadené do nádherného parku so sochami, množstvom oddychových zón, starým mlynom a fontánami. Toto stredisko je údajne jedno z najlepších tréningových centier v celom Taliansku!

Po ničím nerušenej ceste sme mali večer aj tréningovú jednotku a regeneráciu. Trénovali sme v útulnej športovej hale hneď vedľa hotelového komplexu, kde sme na druhý deň (utorok 13.11.2018) odohrali svoj prvý priateľský zápas. Zápas sa pre nás vyvíjal dobre, keď sme sa na jeho začiatku gólovo presadili. Nasledovala však veľmi hluchá fáza, v ktorej sme vyprodukovali až neskutočné množstvo defenzívnych chýb, ktoré Taliani trestali ako na bežiacom páse. Polčasové 5:2 bolo pre nás až príliš kruté. Druhý polčas sa nám darilo ako v ofenzíve tak aj defenzíve, z čoho vyplýva aj výsledok druhého polčasu 1:0. Bohužiaľ sme prehrali 5:3.

Na druhý deň sme sa celá výprava vydali na krátky výlet do centra Novary. Nie je to typické historické mesto, aké by sa v Talianku očakávalo. Pre domácich je to bežné, pokojné a malé mesto. Pre nás to bolo mesto rôznych architektonických štýlov a samotné ulice centra plné ľudí, bicyklov a áut, kde je vôbec problém v pokoji sa prechádzať, sa nám veľmi páčilo.

Čo sa týka stravovania a životného štýlu, Novara neostala povesti Talianska nič dlžná. Všade samé kaviarne, pekárne a módne obchody za veľmi prijateľné ceny. A že Taliani jedia cestoviny miesto polievok a snáď ku všetkému od rána do večera, je každému jasné.

Večer sme odohrali druhé priateľské stretnutie s Talianmi. Odvetný zápas mal na pohľad podobný výsledok aj vývoj, ale priebeh totálne odlišný od prvého zápasu. Skóre tentokrát otvorili domáci futsalisti a v podstate kontrolovali hru. Veľmi ťažko sme sa presadzovali a za celý polčas sme nevystrelili poriadnu strelu. Cez polčas sme prehrávali 2:0. Druhý polčas začal gólom na 0:3 a práve tento moment nás pokropil živou vodou, zmenili sme taktiku a znížili sme na 2:3, aj na 3:4, ale vytúžene vyrovnanie sme nedosiahli. Čo nás môže tešiť, je to, že v druhom polčase v úplnom presse sme mali herne navrch.

Z tohto dvojzápasu som získal množstvo nových športových skúseností.

Adam Keszi, III. S

Rýchlosť zmien na trhu práce, ktoré momentálne zažívame, je niekedy až neuveriteľná. Je možné prispôsobiť odborné vzdelávanie tomuto tempu a navyše očakávanej kvalite? Samozrejme!

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu podporuje práve v rámci svojho nového projektu aktivity zamerané na skvalitnenie vzdelávania na odborných školách. Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera v Lučenci získala grant na implementáciu projektu „Inovácia praktického vzdelávania = úspešný absolvent na trhu práce“ a vďaka novému technickému vybaveniu sa stane jedinou strednou odbornou školou na Slovensku, ktorá poskytuje svojim žiakom možnosť získať na stredoškolskej úrovni zručnosti a kompetencie v oblasti geografických informačných systémov.

A teraz trochu pre laikov: ak si pozriete video pedagóga školy a garanta pre GIS Ing. Pavla Fodora, nadobudnete pocit nesmiernej ľahkosti a zábavnosti - sedem minút a šestnásť sekúnd umeleckého obrazu, zvuku a inšpirácií. Máte chuť zobrať do rúk kameru a točiť. Opýtali sme sa preto, ako dlho trvá v skutočnosti „výroba“ takéhoto videa?

-Aj keď sa to možno nezdá, ale príprava videa trvala jeden a pol roka. Technicky sa natáčalo štyri dni a štyri noci sa strihalo. Bolo použité množstvo techniky a samozrejme fungoval aj užší štáb asi desiatich ľudí, nehovoriac o spolupráci s mnohými ďalšími nadšencami a pomocníkmi.

-Takže tvrdá práca?

-V skutočnosti to bol relax spojený s novou skúsenosťou urobiť niečo iné a priblížiť možnosti nášho odboru až na umeleckej úrovni.

-Má šancu vyskúšať si takúto tvorbu každý absolvent študijného odboru?

-Vďaka vynikajúcemu technickému vybaveniu školy, ktoré sa rozšíri aj podporou z projektu Inovácia praktického vzdelávania má každý študent školy v rámci predmetov fotogrametria a modelovanie v 3D nielen možnosť, ale aj povinnosť zhotoviť napr. technickú videodokumentáciu. Absolvent však môže svoje zručnosti použiť aj mimo odboru v rámci krúžku a experimentovať.

-A urobiť si radosť?

-Nie je predsa na škodu, ak je vyučovanie zábavné a zaujímavé. Podstatou však zostáva skutočnosť, že takýto absolvent sa môže uplatniť v mnohých ďalších oblastiach - životné prostredie, u lesníkov, plynárov, vodohospodárov... a aj umelcov, možno v reklame. Všimli ste si vo videu prekrásny make-up a zaujímavé kostýmy (autorky: Jarka Vengrínová a Janka Fodorová)?

-Takže už nie je klasický geodet?

-Stáva sa z neho absolvent s akousi pridanou hodnotou a jeho uplatnenie sa na trhu práce je oveľa širšie a úspešnejšie.

Inovácia odborného vzdelávania má na SPŠ stavebnej v Lučenci zelenú nielen vďaka podpore z Integrovaného regionálneho operačného programu, zapáleným pedagógom, ale aj vďaka snahe vedenia školy, ktoré podporuje staré dobré spojenie teórie a praxe a ponúka svojim študentom nové možnosti rozvoja ich talentu.

Olívia Sojková

Milé privítanie na začiatok. Hneď bol deň krajší. Hovoríme o kvíze „Povedz si svoj názor“, ktorý sa konal pondelok 19.11.2018 prvé tri vyučovacie hodiny. Tak ako minulý rok sme sa ho zúčastnili s obmenou niektorých žiakov. Z každej triedy sme mohli byť traja. Naše „stálice“ už vedeli ako to funguje, ale tento rok bol výnimočný, pretože sme začali opačne.

Na úvod sme dostali za úlohu napísať sloh. Mohli sme si vybrať z troch tém. Prvá bola úvaha, druhé rozprávanie a posledné, tretie, opis. Mali sme rôzne nápady na každú tému, ale nakoniec u nás zvíťazila práve žiakmi obľúbená ale zároveň aj nenávidená úvaha. Bolo to najlepšie, čo sme si mohli vybrať, pretože nám pero písalo samé. Ťažko sa nám lúčilo s takou dobrou témou, akou bola práve táto s názvom „Čo by som odkázal svojmu mladšiemu ja.“ Po celkovom zhodnotení sa náš sloh umiestnil na prvom mieste. Na našich tvárach sa vyčarili úsmevy, ktoré museli vidieť snáď všetci.

Nemohli sme však poľaviť z nášho tempa a chceli sme to dotiahnuť do úplného konca. Pokračovali sme druhou úlohou. Na stôl sa nám doniesol papier, na ktorom bol text v duchu si hovoriac, čo to len môže byť? V triede zrazu ticho. Každý usilovne čítal text, z ktorého sme si mali spraviť poznámky a potom ich odprezentovať. Nikto ani na chvíľu nezaváhal a pustil sa do toho. Úloha bola o zaujímavých stavbách vo svete. Touto témou sme aj ďalej pokračovali prezretím blogu práve o týchto stavbách. Napokon sme začali pracovať na poslednej úlohe, ktorá bola pre všetkých rozhodujúca. Práca na tejto úlohe trvala najkratších desať minút nášho života. Vyjadrite svoj názor o výživových doplnkoch? Po prezentácii, ktorá niesla tento názov, sa mal jeden z každej skupiny vyjadriť na danú tému.

Po spočítaní všetkých bodov v súťaži skončila trieda II. S na bronzovom mieste s menami ako sú Barbara Mileiová, Jozef Matiaš, Martin Miklóš. Naša trieda II. A skončila na krásnom striebornom mieste v zložení Martina Muránska, Marína Gorobec a Daniel Vikor. Prvé miesto dosiahla trieda IV. A s najväčším počtom bodov a to 22. Z tejto triedy zlato po druhýkrát obhájili tri dievčatá a to Nikoleta Malatincová, Paulína Janíková a Deana Fridrichová.

Gorobec, Vikor, Muránska, II. A

On sa jej opýtal: „Vieš, čo je biela a čierna?“ Ona mu odpovedala: „Viem.“ „Čo?“ chcel vedieť. „Sú to predsa farby.“ Ale on jej oponoval: „Nie ... nevieš, čo je to. Biela a čierna je slabý alebo silný odraz svetla. Kde tu sa môže zjaviť farba. Ty prinášaš farby do môjho života. Keď zmizneš, zmiznú aj ony a ja sa vrátim do čiernobieleho sveta, a zas to bude len svetelný odraz. Biela je veľa svetla, mení sa jeho ubúdaním. Tyrkysová je najsvetlejšia tma a potom už len tmavne až do tej najčernejšej. Je to stav, keď žiješ už len v tme a vieš, že musíš zachovať posledné lúče svetla, lebo niekto to potrebuje.“

Z tohto krátkeho rozhovoru ide až mráz po chrbte, lebo nikto skutočne nechce žiť v čiernobielom svete. Niekedy je však život taký náročný, že sa tam mnohí dostanú a už viac farby nevidia alebo nechcú vidieť. Určite je dôležité mať čokoľvek, čo nám v živote „prináša farby“, inak povedané, čo nás robí šťastnými.

Preto by sme nemali zabúdať aj na malé drobnosti, ktoré nám rozjasnia deň a doslova ho zafarbia. A nemusia to byť len veci, ktoré pre nás niekto urobí. Možností, kde vidieť malé každodenné radosti, je mnoho. Preto treba mať oči stále otvorené. Farby sú všade vôkol nás a zohrávajú dôležitú úlohu nielen zo psychologického, ale aj z vizuálneho hľadiska.

Mne samej dokáže rozžiariť deň aj nejaká nová kombinácia farieb, ktorú som videla v interiéri či módnom časopise. V tom okamihu už mám plán, ako ju buď vyskúšam na sebe, alebo pri svojom papierovom tvorení.

Majte krásny deň a oči otvorené pre všetky farby každodenného života, aby ste neupadli do čiernobieleho sveta...

Barbi Mileiová, II. S

Otvorila som oči. Videla som veľmi hmlisto, všade bola tma. Nevnímala som svet naokolo a vôbec nič som nepočula. Pozrela som sa na hodinky a bolo päť minút po polnoci.

Po chvíli sa mi začal zlepšovať zrak a sluch. Okolo mňa boli svetlá a hrala hlasná hudba. Prišiel za mnou a zobral ma vedľa. Vôbec som nevedela, kto to je.

„Si v pohode?“ mlčala som. ,,Vieš, zaspala si pri repráku s hlasnou hudbou, celý večer som sa o teba bál. Ach, prepáč zabudol som, moje meno je Michael.“

,,Hmm,“ to bolo to jediné, čo zo mňa v tej chvíli vyšlo. Potichu som ho sledovala, keď odrazu vytiahol fotoaparát a odfotil si moje oči. Zobrala som sa a rýchlo som utekala domov. Mesiac sa mi díval priamo do očí a pršalo. Dážď, ktorý klepotal na parapetnú dosku mi nedal spať.

,,Neverím!“ zvýskla som ráno nahnevane. V zrkadle bol už len tieň mojich napuchnutých očí po včerajšej noci. Rýchlo som sa obliekla a utekala na vlak, kde som cítila, ako na mňa hľadeli niečie oči nekonečných jedenásť minút. Konečne som vystúpila a na ušiach som mala zrazu slúchadlá a na perách som cítila pohladenie ústami niekoho iného. Neverila som vlastným očiam. Jemne chytil moju ruku a viedol ma. Sama som nevedela kam, až kým som neuvidela kaviareň, ktorá sa volala ,,Jedenásť“.

,,Veľmi zvláštny názov pre kaviareň, nemyslíš?“ Nič mi na to nepovedal. Sadli sme si a ukázal mi bilboard, ktorý svietil nad kaviarňou. Boli tam moje oči asi stokrát väčšie. ,,A takto som ťa našiel,“ milo sa usmial.

Po dlhých hodinách sedenia v kaviarni ma pozval k nemu domov. V bytovke, v ktorej býval, neboli schody. Vôbec som tomu nerozumela. Nastúpili sme do starého výťahu, ktorý sa triasol a na medziposchodí nečakane zastal. Zasekol sa. Michael búchal dverami. Po chvíli sa mu ich podarilo nejako otvoriť. Pocítila som pevný stisk jeho ruky. Michael videl, ako sa výťah rúti dolu.

Odvtedy som bola stále s ním. Išli sme spolu na vlak z laboratória. Cestou sa pozrel na mobil a bolo 11:11, hneď mi to pripomenulo našu kaviareň. Nastúpili sme do vlaku a Michael uprene pozeral na jedno dievča. Išiel za ňou, dal jej na uši slúchadlá a pobozkal ju. Až keď sa otočila, videla som presne takú istú osobu, ako som ja. Potom som pochopila, že sa pozerá na mňa pred niekoľkými dňami.

Môj život sa stal jedným opakujúcim sa momentom, v ktorom som stretla svoju spriaznenú dušu.

Marína Gorobec, II. A

(Autorské práva fotky: SHUTTERSTOCK)

K 17. novembru sa viažu viaceré sviatky. V tento deň slávime okrem Dňa boja za slobodu a demokraciu aj Deň študentstva.

Sviatok sa patrí osláviť, alebo aspoň oslávencov obdarovať. Tento rok oslávenci, teda študenti školy dostali darček od vedenia školy. Darček, po ktorom už dlhšie túžili. Na 2. poschodí v relaxačnej zóne sa vytvorila zóna s prístupom na internet cez WiFi. Za pripojenie žiaci neplatia a prístup je bez hesla, stačí si len vyhľadať na mobilných zariadeniach prístup s názvom "spssow_free" a pripojiť sa.

Všetko najlepšie študenti!

Počas jesenných prázdnin sme sa nielen nudili... V rámci našich možností sme sa zapojili do projektu záchrany nášho kultúrneho a historického dedičstva. S asistenciou pracovníčky múzea Bianky Vozárovej sme zameriavali archeologický výskum a následne z neho spracujeme dokumentáciu pre Hradné múzeum vo Fiľakove a Pamiatkový úrad.

Ing. Pavol Fodor

Archeologický výskum v podhradí - Fiľakovo

Záchranný archeologický výskum Hradného múzea, na ploche medzi Podhradskou a Baštovou ulicou, sa realizoval v dňoch 23.07.2018 – 29.10.2018 v rámci cezhraničného projektu INTERREG. Pomocou dotácie sa má v podhradí vybudovať aj nové parkovisko s upraveným terénom, verejné toalety a tiež infobod v poslednej zachovanej bašte mestského opevnenia zo 17. storočia.

Primárnym cieľom výskumu, predpísaného Krajským pamiatkovým úradom, bolo zistenie napojenia pôvodných mestských múrov na vonkajší plášť bašty a zároveň preskúmanie plochy, kde sa má postaviť nová budova verejných toaliet až po niveletu plánovanej pochôdznej úrovne. Štyri otvorené archeologické sondy priniesli zaujímavé informácie nielen o histórii výstavby mestských hradieb, ale aj o obliehaní mesta v roku 1682, o živote po ňom, a zároveň aj o osídlení intravilánu mesta v praveku (eneolit, doba bronzová). Prekvapujúcim zistením bolo objavenie staršej drevozemnej fázy mestského opevnenia pravdepodobne z 1. pol. 17. stor. (palisáda), ktorej severnú líniu presne kopírovalo novšie kamenné opevnenie z 2. polovice storočia. Odkryli sa aj základy hospodárskej časti domu, s celými hlinenými nádobami, sklenenými fľašami, zvyškami textílií a poľnohospodárskymi plodinami (proso, pšenica, jačmeň, kukurica).

Nájdený, mimoriadne bohatý, archeologický materiál nám priblížil každodenný život niekdajších obyvateľov mesta, ale aj odlišnú kultúru osmanských Turkov, ktorí sa pričinili o pád Fiľakova. Medzi zaujímavými nálezmi, akými sú strieborné mince, hlinené fajky, kachlice, maľovaná keramika – miestne nádoby, ale aj perzská fajansa, kovové šperky a ozdoby, ornamentálne zdobené kostené predmety a iné, sa nachádza aj unikátny nález európskeho významu. Je to fragment malého hlineného disku, zdobeného vkolkovaným arabským textom (osmanská turečtina sa skladala z tureckých, arabských a perzských slov). Na základe maďarských paralel, fragmentov nájdených v Szekszárde a v Dunapataji, sa predmet identifikoval ako šiitský modlitebný disk. Logickým vysvetlením by bolo, že patril janičiarovi pôvodom z Perzie, s istotou to však zatiaľ vyhlásiť nemôžeme. Všetky zaujímavé nálezy budú po čistení a konzervovaní predstavené návštevníkom v rámci dočasnej výstavy v roku 2019, a následne sa stanú súčasťou stálej expozície Hradného múzea.

Mgr. Viktória Tittonová, PhD.

8. novembra 2018 sme mali šancu, zúčastniť sa seminára s pani profesorkou Ing. Palenčárovou, spojeného s prednáškami odborníkov v stavebníctve, ktorý sa konal v Miraj Resort v Lučenci.

Seminár bol rozdelený do dvoch častí, kde sa nám predstavilo 7 firiem. V prvej časti to boli firmy FATRA IZOLFA a.s., RHEIZINK SK s.r.o. a XELLA Slovensko.  Po týchto troch prednáškach, ktoré trvali dokopy približne hodinu a pol sme mali prestávku, kde nám bolo umožnené vziať si nejaké prospekty a zároveň sa aj so samostatnými zástupcami firiem o daných produktoch porozprávať.

Po prestávke nasledovali firmy ALUPRON, SEMMELROCK, RAVAGO SLOVAKIA s.r.o. a celý seminár ukončila firma SCHOMBURG. Podľa môjho názoru sú takéto semináre a prednášky pre žiakov, ktorí sa o stavbárinu naozaj zaujímajú, veľmi prospešné, dávajú nám možnosť spoznať aj v praxi niečo nové a dovzdelávať sa hlavne v oblasti moderných technológií.

Ďakujeme za príjemne strávený deň!

Nika Malatincová, IV. A

Naše putovanie po stopách života židovskej obce sme zakončili v Lučeneckej synagóge. Synagóga dnes slúži ako múzeum pre verejnosť.

Na začiatku nám pani sprievodkyňa porozprávala o histórii a architektúre Synagógy. Synagóga ako centrum náboženského a verejného života židovskej obce mala pôvodne tri nosné funkcie. Bola miestom náboženských obradov, školou náboženských zákonov a miestom verejných rokovaní. Vznikla v roku 1924-1925. Synagóga je dielom maďarského architekta Leopolda Baumhorna. Je to stavba vysoká 35,4 m a pôvodná kapacita bola 1100 osôb. Bola postavená v secesnom štýle, čo je posledný z univerzálnych výtvarných slohov, ktorý využíva neobyčajné farby a rozličné materiály, čo sme si mohli všimnúť hlavne na oknách, kde boli využité aj rôzne prírodné tvary (listy, kvety).

Synagóga je zrekonštruovaná. Hneď pri vstupe sa nedá nevšimnúť si nádhernú sálu s kupolou a Stánkom tóry, tiež príjemné teplo, ktoré vychádzalo z podlahového kúrenia. V druhej časti prednášky sme sa presunuli na druhé podlažie, kde sme si mohli pozrieť expozíciu židovského kultúrneho dedičstva (rôzne knihy, mince svietniky, ...).

Známe kultúrne centrum Lukus tu uskutočňuje rôzne podujatia, koncerty, besedy, umelecké výstavy a dokonca aj sobáše a slávnostne obrady.

Je naozaj pekné, že sa v rámci školy zúčastňujeme takýchto prednášok a dúfam, že sa do Synagógy ešte niekedy dostaneme.

Silvia Putnokiová, IV. A

Dňa 6.11.2018 sme sa vybrali na exkurziu do Múzea holokaustu v Seredi. Cesta autobusom bola príjemná a netrvala dlho. Ani sme sa nenazdali a už sme stáli pred bránami bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Toto múzeum predstavuje autentické miesto, viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Prehliadka sa začala výpoveďou preživšieho pána Haláka zo Žiliny, ktorá bola veľmi dojímavá. Hovoril, čo v praxi znamenal židovský kódex a ako to v tom čase vyzeralo. Dozvedeli sme sa aj o tom, ako tento tábor najskôr strážila Hlinkova garda a neskôr nacisti.

Naša prehliadka pokračovala. Presunuli sme sa do ďalšej budovy, kde sme si vypočuli prednášku, v ktorej nám vysvetlili pojem holokaust, ako deportovali slovenské rodiny a deti do pracovných táborov. Videli sme aj príbeh jednej slovenskej rodiny. Samozrejme, že deportácie sa nedotkli len Židov, ale aj iných skupín obyvateľstva. Potom nasledovala prehliadka expozície samotného múzea s milou pani sprievodkyňou. Prechádzali sme budovami - bývalými barakmi v tábore. V týchto budovách boli vystavené dobové karikatúry, dokumenty, fotografie a predmety, súvisiace s prenasledovaním Židov.

Múzeum slúži aj ako pamätník zavraždeným Židom zo Slovenska, pričom len táborom v Seredi ich prešlo približne 16000, z ktorých bola väčšina zavraždená počas holokaustu. Videli sme aj dobytčí vagón v ktorom deportovali Židov.

Prehliadka sa nám páčila, zapôsobila na nás a dúfame, že naša generácia sa nikdy niečoho takého nedožije. Ďakujeme.

Danka Balogová, I. A

V príjemnom prostredí postupne ožívajúcej starobylej Banskej Štiavnice sa v dňoch 26.-28. októbra 2018 konala Jesenná škola pre pedagógov: Učitelia proti dezinformáciám.

Organizátorom bol Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku v spolupráci s Wilfried Martens centrom za podpory Nadácie Friedricha Eberta, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a NATO.

Mottom podujatia by sa možno mohol stať výrok amerického prírodovedca, biológa a entomológa: „Človek je bytosť s inštinktami z doby kamennej, inštitúciami a vierou stredoveku, obdarená takmer božskou technológiou.“ A možno práve technológie prinášajú do verejného i súkromného života množstvo nástrah, ktoré je dobré poznať a dešifrovať, pretože výrazne ovplyvňujú život a názory celej spoločnosti a hlavne mladej generácie.

Vďaka vynikajúcim lektorom - Ján Lunter, Juraj Smatana, Lukáš Zorád, Irena Bihariová, Ondrej Gažovič, Jaroslav Naď - sme mali možnosť načrieť do problematiky extrémizmu, propagandy a dezinformácií, radikalizácie a praktickými ukážkami sme sa oboznámili so zásadami výučby kritického myslenia a argumentácie, aj na tému mýtov o Európskej únii a NATO.

Vynikajúca organizácia podujatia bola len čerešničkou na torte a napriek bohatému a vyčerpávajúcemu programu zostal čas aj na osobné rozhovory a na výmenu praktických skúseností medzi pedagógmi.

Aj touto cestou by som sa chcela organizátorom poďakovať za vynikajúce podujatie, ktoré rozhodne skvalitní naše pedagogické pôsobenie.

Olívia Sojková

Pedagogickí zamestnanci našej školy tvoria tím, ktorý k zmenám pristupuje tvorivo. Majú záujem sa ďalej priebežne vzdelávať a to aj prostredníctvom školení a odborných seminárov, aby mohli inovovať svoje vedomosti a získať nové komunikačné zručnosti a kompetencie, ktoré sú potrebné pri vzdelávaní a príprave našich študentov do praxe.

17. a 18. októbra 2018 sme využili ponuku spoločnosti ASICE – Architektonicko-stavebné informačné centrum a Cechu strechárov Slovenska na spoluprácu v oblasti odborných seminárov a získavania nových poznatkov a informácií na stavebnom trhu.

Spoločnosť ASICE pod názvom Prezentačné dni už niekoľko rokov pravidelne organizuje vo viacerých mestách Slovenska odborné stretnutia architektov, projektantov, zástupcov stavebných firiem ako aj odborných škôl, ktoré sa tešia veľkej popularite. Cieľom Prezentačných dní je oboznámiť odbornú verejnosť s novými výrobkami, materiálmi, technológiami a ostatnými novinkami na stavebnom trhu.

Tematika tohtoročných októbrových Prezentačných dní v Banskej Bystrici bola zameraná na nízkoenergetické a pasívne stavby ako aj na nové požiadavky návrhu a realizácie plochých striech. Cez ukážky svojich výrobkov a technologických postupov z praxe sa predstavilo vyše 20 výrobných spoločností a firiem. Z prednášok zástupcov spoločností sme sa dozvedeli o správnom návrhu a prevedení jednotlivých konštrukčných prvkov a detailov z hľadiska dlhodobej úspory energetických nákladov stavieb pri čoraz náročnejších a neustále sa meniacich klimatických podmienkach. Vypočuli sme aj prednášky o systémovom riešení obvodových plášťov, dodatočnom zatepľovacom systéme, návrhu správneho zasklievania, vetrania a vykurovania nízkoenergetických a pasívnych budov. Osobitná prednáška bola venovaná návrhu a správnemu prevedeniu plochých striech z hľadiska dlhodobej spoľahlivosti a novodobých estetických požiadaviek ako sú zelené strechy.

Po prednáškach bol vytvorený priestor na individuálne otázky, na získanie ucelených prospektových materiálov a k nadviazaniu spolupráce aj so žiakmi našej školy.

Aktuálne prebieha anketa. Aby sme vám uľahčili výber, tu sú ukážky filmov, z ktorých si môžete vybrať do 7. novembra 2018. Po imatrikulácii (16.11.2018) si pozrieme ten film, ktorý dostane najviac hlasov od žiakov.

Bohemian rhapsody

Prvý človek (First man)

Johnny English znovu zasahuje (Johnny English strikes again)

Mníška (The nun)

Venom

Halloween 2018

Deadpool 2.