• BRITTERM - pravá slovenská tehla
          • BRITTERM - pravá slovenská tehla

          • Je to tehla stvorená pre modernú stavbu. Žiaruvzdorné a keramické íly, ktorých ložiská sa nachádzajú tu v Novohradskej oblasti, využívajú Ipeľské tehelne, ktoré sú pokračovateľom stáročnej tradície výroby. V minulosti sa táto surovina používala v hrnčiarstve, výrobe škridiel a pálených tehál.

            V súčasnosti vyrábajú tehelne viac ako 40 druhov rôznych tehál, ktoré svojou skladbou a vlastnosťami spĺňajú všetky kritériá, ktoré požaduje moderná stavebná výroba. Ide o veľkorozmerné výrobky s výbornou pevnosťou, tepelno-izolačnými vlastnosťami, ktoré sú vyrobené z prírodných surovín. Tehla Britterm je tehlou s najlepšou akumulačnou a zvukovo izolačnou schopnosťou.

            S tehlou Britterm sa mali možnosť zoznámiť aj naši študenti. Ipeľské tehelne nám ju podrobnejšie predstavili, oboznámili nás, kde a pri akých konštrukciách sa používa, aké rozmery a typy môže mať. Následne nám ukázali vymurovanie rohu stavby z tejto tehly a taktiež materiál na ich pevné spojenie. Niektorí sa zapojili aj fyzicky a vyskúšali si pomocou maltového lepidla vymurovanie priečky, za čo ich čakali aj odmeny. Dozvedeli sme sa, na čo si pri murovaní treba dávať pozor, a na čo nesmieme zabudnúť. Prednáška bola náučná, dozvedeli sme sa veľa nového, čo možno niektorí raz v živote využijeme.

            Absolvovaním praktického vyučovania, žiak bezprostredne spoznáva reálne prostredie výkonu povolania a rozvíja pracovné návyky nevyhnutné pre úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia bez potreby ďalšieho doškoľovania či preškoľovania.

            Barbara Mileiová, II. S

          • Tajnostkár

          •  

                        Sedela som na zemi a bolo mi jasné, že môžem prechladnúť. Na oblohe sa spájali čierne mraky, pôsobili hrôzostrašne a hoci som sa búrky nebála, cítila by som sa bezpečnejšie, keby sme sa vrátili konečne na internát.

                        Mala som chuť bežať za Alexom, ktorému prišlo náramne vtipné dať si znova pouličné automobilové preteky! Lenže on si ma ani len nevšímal vďaka hádke s Kevinom. Som si istá, že tá hádka vznikla kvôli mne, pretože som sa chcela dozvedieť viac.

            -Koho že nám to sem vietor privial? - ozval sa spoza mňa chlapčenský hlas a ja som sa za ním otočila, pretože som ho nepoznala.

            -Karin. Som tvoj verný fanúšik, - zasmial sa. - Som Tim.

            -Nevedela som, že mám tak sympatických fanúšikov, - usmiala som sa na neho, kým si sadal vedľa mňa. Nesnažila som sa ho zbaliť, len som si uvedomila, že by o Alexovi mohol vedieť viac ako ktokoľvek iný. Veď nepriateľ pozná nepriateľa najlepšie, nie?

            -Vy spolu chodíte? Myslel som, že sa Alex záväzkom vyhýba. - Len som pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. - A koľko myslíš, že toto vaše kamarátstvo vydrží? - zasmial sa. - Poznám ho. Nevydrží dlho, otvorí sa ti a potom sa posuniete na ďalší stupeň.

            Z mojich úst sa vydral ironický smiech. - Blbosť! Sotva ho poznám.

            -Jeho nepozná nikto, vieš?

            Musela som sa znovu zasmiať. - Vyzerá to tak, že ty ho poznáš až veľmi dobre! To preto bol tak naštvaný, keď prehral? Teda vyzeral ako malé, ufňukané a uplakané dieťa, aj keď neplakal.

            -Každý máme niekoho, koho neznášame. Ja som sa stal tým jeho objektom, - mykol plecami. V rovnakej chvíli som si všimla, že k nám pochoduje Alex. Naštvaný Alex.

            -Počuj Tim, dobre sa mi s tebou kecalo, ale už radšej pôjdem, - rozbehla som sa oproti Alexovi, aby sa zbytočne nepribližoval k Timovi.

            -Pôjdeme už? - opýtala som ho, lenže on pokračoval v ceste. Panika ma začala chytať až keď sa priblížil k Timovi.

            -Alex! -vykríkla som a bežala som za ním.

            -To, že si vyhral z teba nerobí nič viac, Tim. Stále si rovnako úbohý ako keď si rozbil auto mojej mamy a ja som to musel vziať na seba, - vážne som sa modlila, aby to slovnou bitkou skončilo.

            -Chceš zalepiť oči ľuďom? Karin? Prečo to teraz vyťahuješ? Nemusím Karin poznať, aby som povedal, že nie je taká ako tvoja ex! Môžeš byť aj sériový vrah! Neviem, či by také rozumné dievča mohlo milovať psychopata ako si ty.

            Keď toto dopovedal, Alex začal prudko dýchať a všetci sme vedeli, že čoskoro vybuchne.

            -Tak, čo Alex? Prečo sa jej nepriznáš, čo si spravil? Veď ty dobre vieš, na čo narážam.

            Presne toto stačilo Alexovi na to aby stratil kontrolu nad sebaovládaním, vrazil mu päsťou, až sa to zdalo ako reflex. Tim mu to samozrejme vrátil. Niekoľkokrát. Keď po niekoľkých minútach ležal Tim bezvládne na zemi, mala som pocit akoby sa zastavil čas. Tim vyzeral byť mŕtvy.

            -Prestaň Alex! Zabiješ ho! - počula som Kevina.

            Nebola som schopná vnímať jasne, no výkriky rozzúreného Kevina mi pomohli domyslieť si, že bitka už skončila. Tim mal ale dosť sily na to, aby ešte stihol za Alexom kričať.

            -Karta sa obrátila, Alex! Ja viac nie som ten zbabelec. Vieš, kto ním je? Si to ty! Si zbabelec Alex!

            Poslednú vetu stihol zašepkať kým upadol do bezvedomia.

            Nikto sa tej bitke nečudoval, Tim Alexa predsa vyprovokoval.

            Konečne som našla Alexa samého. Chcela som sa s ním porozprávať, no zároveň aj nie. Sedel na zadných sedadlách v aute. Vonku už dávno začalo pršať a tak mi jeho miesto vyhovovalo. Bol zadívaný na predné sklo a odtiaľ sledoval dianie vonku.

            -Mrzí ma to, - zašepkala som takmer nečujne pozorujúc jeho rany, modriny a monokel. - Stále robím chyby. Vždy všetko pokašlem.

            -Toto nie je o tebe Karin! - vykríkol, až mnou striaslo.

            -Naozaj? Lebo ja mám pocit, že ťa naštvalo, keď si ho videl so mnou! Áno, rozprávala som sa s tvojím nepriateľom a chceš vedieť prečo? Pretože sa stále snažím mať ťa rada! - Alex na mňa konečne pozrel. - Samozrejme, že je to o mne, Alex.

            A potom som vystúpila z auta. Nastúpim, až keď sa upokojí. Bože, nemôže ma na intrák odviezť niekto iný? Nahneval ma. Dobehli ma jeho kroky, ani len som nevedela, že za mnou kráča. Rukou si ma otočil k sebe , až tak, že sa naše telá dotýkali. Z reflexu som mu svojou rukou zatlačila do hrude a odstúpila ďalej.

            -Vieš, čo ma najviac zaráža? - vyslovila som skôr rečnícku otázku a bez toho, aby som čakala odpoveď, som ďalej pokračovala. - Štve ťa to, že to, čo Tim povedal, bola pravda. Niekto, ako ja, ťa nikdy milovať nebude. - Studené kvapky pomaly zmáčali moje oblečenie. - Áno, štve ťa to. - Uznala som šepky a tvárou som sa nebezpečne priblížila k tej jeho. - Ty si ten, čo ma od seba neustále odháňa. Urob s tým niečo, Alex. - Nie, neflirtovala som s ním, teda nesnažila som sa o to. Ale pristihla som sa pri tom, ako sa mu pozerám na pery. A ak by ma od seba neodtlačil ďalej, pobozkala by som ho.

            -Požiadaj Tima o odvoz, pretože on ťa od seba neodháňa, - povedal jednoducho a odkráčal do auta akoby sa nič nestalo.

                        A tak som tam zostala sama stáť, pozorujúc Alexovo auto ako postupne mizne v diaľke.

             

            Lenka Majerová, II. A

        • Európsky deň jazykov trochu inak
          • Európsky deň jazykov trochu inak

          • Každým rokom sa na našej škole oslavuje Európsky deň jazykov. Cieľom tohto dňa je upozorniť ľudí a hlavne nás mladých, aby sme sa učili jazyky, a tým podporili rozvoj viacjazyčnosti.

            Tento rok mali žiaci tried I. A, I. S, II. A a  II. S možnosť vidieť video o dievčatku z Ruska, ktoré malo len 4 roky a bez zaváhania dokázalo dospelým odpovedať na otázky v angličtine, nemčine, španielčine, francúzštine, čínštine i arabčine. Okrem toho sa s hostiteľom šou suverénne porozprávala v rodnej ruštine, takže dokopy predviedla ovládanie siedmich jazykov. Tým nám ukázala, že všetko sa dá, keď chcete a snažíte sa, no v dnešnej dobe sa študenti nevedia poriadne naučiť ani jeden základný jazyk.

            Ako ďalšie nám pani profesorky predstavili film TLMOČNÍK, ktorého režisérom je Martin Šulík. Tento film je o dvoch starých pánoch, ktorí cestujú po Slovensku, aby poznali pravdu o vlastnej minulosti. Počas cesty sa dostávajú do bizarných situácií, stretávajú rozmanitých ľudí a postupne spoznávajú toho druhého, začínajú chápať vlastné činy a prehodnocujú aj svoju identitu. Ukazujú nám ako sa Európa navonok mení, ale niekde v hĺbke ukrýva nevyriešené konflikty. Hlavné postavy si zahrali Jiří Menzel, ktorý stvárnil asketického tlmočníka Aliho a rakúsky herec Peter Simonischek, ktorý stvárnil jeho partnera, rakúskeho učiteľa. Tento film si najbližšie pozrieme v kine.

            Barbara Mileiová, II. S

        • Na našej škole sa učíme aj inak
          • Na našej škole sa učíme aj inak

          • ...okrem praxe v parku napríklad aj každoročnými terénnymi cvičeniami mimo Lučenca. Je to pre nás zaujímavé hlavne tým, že sa môžeme vzdelávať aj inak ako len sedením v triede a plytvaním papiera. Inak povedané z veľkej väznice nás prepustia do menšej väznice pripomínajúcej chatu - vlastne ona to je skutočná chata so všetkým, čo k tomu patrí. Okrem (m)učenia tam zažijeme aj veľa zábavy, zoznámime sa s ostatnými žiakmi školy v našom odbore a tak isto aj s profesormi.

            Ako vlani, aj tento rok sa terénne práce konali na Ružinej. Prvý deň sme sa najskôr ubytovali. Hneď potom ako sme si ledva zložili tašky, sa z spoločenskej miestnosti ozvalo “o 5 minút vyrážame”. Pred chatou sme sa rozdelili na skupiny podľa tried.

            My ako štvrtáci sme boli len dole pri “pláži”, tak ako to tam miestni nazývajú. Podľa mňa to bola zle pokosená lúka, na ktorej bolo pár slnečníkov. Na začiatok sme si s učiteľkou zhrnuli, čo všetko budeme mať na programe tieto dni a začali sme s prácou. Celý deň sme boli von, uzimení, unavení, ale stále sme to zvládali, aj so spevom a tancovaním.

            Druháci nivelovali do "strmáka" nad Divínskym hradom - takú niveláciu už asi v živote nezažijú - ale čo sa na cvičisku ťažko naučíš... Tretiaci zistili ako sa meria, ak vám vypovie firmvér v GPS-ku. Zamerať terénne tvary museli v lokálnej sústave a to bol príklad, ako sa geodet musí vedieť vynájsť, keď zlyhá technika.

            Po celodennej makačke nám dopriali kus voľna. Ale vážne iba kus. Tak sme sa najedli, prezliekli a rozprávali sme sa na izbe. Po hodinovom koncerte v podobe cigánskych diablov, ktorý sa ozýval z našej izby, sme znovu počuli výkrik “o 5 minút všetci dolu”. Tak sme sa všetci zišli v hlavnej miestnosti.

            Prvé, čo mi napadlo, bolo, že sa ideme učiť. Čo už by sme na večer psychicky nezvládli. Ale ostali sme milo prekvapení, keď nám povedali, že medzi sebou ideme súťažiť. Trojčlenné tímy "riešili" slepú mapu, skladali na čas drevenú Európu "rozbitú" na kúsky, pátrali na mape po jej prvkoch podľa indícií ... až bol čas večierky.

            Druhé ráno sa začiatok opakoval, len v ružovom - čiže sme začínali skôr a niektorí z nás končili v teréne ešte neskôr. Druhácke vyhľadávanie bodov podľa miestopisov a zber GIS dát pomocou GPS sa miešalo s tretiackym 3D meraním budovy kaplnky a našim meraním polygónov. Ani sme sa nenazdali a bolo 17 h - koniec zamestnania a zaslúžená hodinka oddychu.

            Večerné fotenie sa s prístrojmi na Divínskom hrade bolo malým spestrením pred druhým kolom súťaží na chate a vyhodnotením kvízov.

            Únava. Sprcha. Spánok. Balenie, upratanie, rozlúčková fotka. Bolo to fajn ... a hlavne to bolo iné. :)

            Paulína Janíková, Deana Fridrichová, IV. A

        • Ako sme túrovali, až sme si podrážky zodrali
          • Ako sme túrovali, až sme si podrážky zodrali

          • Dňa 8. októbra 2018 (pondelok) ráno o 7,30 sme sa stretli pred našou školou – ŠPS stavebnou Oskara Winklera v Lučenci. Okolo 8,00 sme vyrazili: smer Nízke Tatry. Presnejšie chata Trangoška, Chopok. Do našej cieľovej destinácie sme dorazili okolo 10,30. Prvým turistickým cieľom bola Kosodrevina a trvala spolu tri hodiny. Kochali sme sa krásami jesennej prírody.

            Na druhý deň sme vyšli na Chatu Štefánika, kde sme nabrali sily a zamierili sme na Ďumbier (2043 m n.m.) a Chopok (2024 m n.m.). Počasie na toto ročné obdobie bolo úžasné, jasné a slnečné. Každý svojim tempom zdolával meter za metrom... Dorazili sme na vrchol Ďumbiera, kde sme si oddýchli, spoločne sa vyfotili, naobedovali sa a nabrali nádych nových síl na následný zostup a opätovný výstup na Chopok, kde sme sa cestou osviežili tatranským snehom. Pohľad z Chopku bol nádherný a mali sme možnosť vidieť formovanie oblakov. Zostup bol náročný, ale s krásnym výhľadom na okolité kopce a bez zranení. Okolo večera sme sa vracali do chaty, kde nás čakala nevídaná večera - HALUŠKY s bryndzou a slaninkou. Jednoducho - MŇAM!

            Na tretí deň, sme sa vybrali do Jaskyne Mŕtvych netopierov. Predpokladali sme, že to bude nudná jaskyňa, lenže mýlili sme sa. Vstup do jaskyne nebol jednoduchý ako sme si mysleli, museli sme mať na sebe výstroj. Keď sme vstúpili do jaskyne, boli sme ohromení jej nevídanou krásou. I keď zo začiatku sme neverili miestnym poverám o tom, že táto jaskyňa je netopierí cintorín – na konci sme to mohli vidieť na vlastné oči.

            Hip, hip hurá! Dokázali sme to! Aj keď jeden žiak z výpravy prišiel o podrážky... Veľkú poklonu si zaslúžia hlavne tí, ktorí napriek zdravotným ťažkostiam prekonali sami seba.

             

            Alexander Jacso, III. A

        • Objavili sme ďalší športový talent!
          • Objavili sme ďalší športový talent!

          • Je ním žiačka I.A triedy Radana Toldyová, ktorá sa venuje športovej disciplíne džudo. Je to bojové umenie, spôsob sebaobrany, ale najmä olympijský šport, ktorý všestranne rozvíja telesnú zdatnosť a psychickú odolnosť cvičenca. Filozofia džuda kladie veľký dôraz na techniku a psychické schopnosti, prostredníctvom ktorých dokáže džudista v prípade potreby eliminovať aj podstatne silnejšieho protivníka. Súčasťou cvičenia je aj etika, ktorá prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti cvičiaceho.

            -Na začiatok sa Ťa chceme opýtať, ako si sa dostala k tomuto športu?Mala si nejaký vzor?

            -Vzorom mi bol môj bratranec, ktorý bol trénerom a neskôr sa stal aj mojím trénerom.

            -Koľko si mala rokov, keď si začala s džudom?

            -Mala som 9 rokov, takže sa džudu venujem 7 rokov.

            -Aké boli začiatky? Bolo to pre Teba ťažké?

            -Na začiatku ma trénoval môj bratranec a to bola asi jediná pozitívna vec, keď som mala svalovicu. Bolo to ťažké, lebo moje súperky robili džudo odmalička. V deviatich rokoch to bola pre nich každodenná rutina, na rozdiel odomňa.

            -Ako reagovala tvoja rodina, keď zrazu mali dcéru-džudistku?

            -No boli nadšení, od samého začiatku ma podporovali, za čo im ďakujem.

            -Aká bola reakcia spolužiakov, keď sa dozvedeli, že si sa začala venovať práve tomuto športu?

            -V škole to nebolo až také ružové. Postupne sa so mnou prestali baviť spolužiaci. Považovali ma za „chlapčenské dievča“, niektorí dokonca až za chlapca.

            -Tak to si teda nemala ľahké, ale v džude si aj napriek tomu napredovala. Ako sa to vyvíjalo?

            -Najprv som sa učila len základy, napríklad padať. Zvládla som to za mesiac, iným to trvalo aj pol roka. A to bol dôvod môjho „povýšenia“, preradili ma medzi pokročilých. Tam boli tí najlepší.

            -Aké úspechy si dosiahla v tvojej kariére džudistky?

            -Tie prichádzali postupne. Taký najväčší úspech bol v Budapešti na Medzinárodnom turnaji, kde som sa umiestnila na 1. mieste a vtedy prišiel aj zlatý pohár.

            -Tak to je úžasné. Gratulujeme! Koľko času denne venuješ tréningu?

            -Tak 6 hodín. Na kamarátov nemám čas.

            -Máš aj špeciálny jedálny lístok?

            -Moja strava je prísne strážená. 4 roky som si musela udržiavať hmotnosť do 44 kg. To znamenalo nejesť sladké, slané a naopak prijímať veľa vitamínov a proteínov. Zdravotné problémy mi nedovolili športovať tak ako predtým, tak som odstúpila z reprezentácie.

            -Aké máš plány do budúcna?

            -V novembri ma čakajú Majstrovstvá Slovenska. Pôjdem tam a vyskúšam si svoju aktuálnu pripravenosť. Momentálne reprezentujem klub Dukla Banská Bystrica a chcela by som si obhájiť štvornásobný titul Majsterky Slovenska do 44 kg.

            -Budeme Ti držať palce a ďakujeme za rozhovor.

             

            Úspešnú džudistku vyspovedali jej nové spolužiačky - Danka Balogová a Natália Veličová.

        • Európsky deň jazykov
          • Európsky deň jazykov

          • V septembri sa každoročne oslavuje Európsky deň jazykov, ktorý bol vyhlásený Radou Európy v roku 2001. Jeho cieľom je upozorniť na dôležitosť učenia sa jazykov, podporiť rozvoj viacjazyčnosti, jazykovej a kultúrnej rozmanitosti i celoživotného vzdelávania. Pri príležitosti tohto dňa sú v Európe usporiadané rôzne podujatia a aktivity, napríklad besedy, kvízy, súťaže.

            Aj naša škola pravidelne organizuje rôzne podujatia. Tak ako aj po minulé roky, aj teraz, nám pani profesorka Mgr. Lukáčová, vybavila anglicky hovoriaceho návštevníka. Tentokrát ním bol mladý muž, iba 20 ročný Ethan Sartoro, ktorý je na Slovensku už tretíkrát. Ethan pochádza z Texasu, na čo je aj patrične hrdý. Porozprával nám o svojej rodine, domovine, koníčkoch, ale aj o svojom obľúbenom jedle. Bol naozaj veľmi milý a zhovorčivý, v podstate je to náš rovesník, čo sme si uvedomili až na konci hodiny. Napriek tomu, že občas rozprával aj trochu rýchlejšie, určite sme si aj z tejto hodiny niečo odniesli. Minimálne dobrý pocit z ďalšieho nového zážitku.

            Za všetkých študentov, ktorí sa takejto hodiny zúčastnili, chcem poďakovať pani profesorke a dúfam, že ešte tento rok niečo podobné zažijeme.

            Nika Malatincová, IV. A

        • Ste READY na financovanie svojej budúcnosti?
          • Ste READY na financovanie svojej budúcnosti?

          • Keď príde škola k žiakovi

            Poznáte to, niekedy dáte aj posledné peniaze za to, aby ste mali niečo zadarmo. Ruku na srdce, ste finančne gramotní? Z času na čas urobí každý rozhodnutie viac od srdca, alebo čo je horšie, ako dôsledok nedostatku informácií a skúseností a potom nastanú menšie a väčšie katastrofy. Dá sa im čeliť jedine dostatočným vzdelávaním v oblasti financií.

            SPŠ stavebná Oskara Winklera v Lučenci ponúka už druhý rok vďaka OTP READY Nadácii svojim žiakom komplexné vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti v štyroch moduloch pre jednotlivé ročníky: Hodnoty a hospodárstvo, Finančné rozhodnutia, Ciele a rozpočet, Život po škole.

            Po vlaňajšom úspechu vzdelávania sa žiaci tohto roku tešili na nové témy a v neposlednom rade aj na šikovných lektorov špecializovaného školiaceho centra nadácie. To, či sa tešili aj lektori a ako vnímajú úroveň finančnej gramotnosti na školách sme sa opýtali sympatickej lektorky a koučky Zuzany Majchrákovej.

            -Jednotlivé moduly vzelávania vychádzajú z platnej verzie Národného štandardu finančnej gramotnosti a prinášajú základné vedomosti a zručnosti formou interaktívnych cvičení a neformálneho vzdelávania pre rôzne vekové kategórie. Cieľom stretnutí je pripraviť študentov na reálne životné situácie, naučiť ich prijímať správne rozhodnutia na základe analýzy potrieb a priorít a v ťažkom svete konzumu motivovať mladých ľudí, aby ich finančné rozhodnutia boli rozumné a zmysluplné.

            Zuzka, ako ju všetci familiárne volali, hovorila aj o značných rozdieloch v prístupe k téme v rámci regiónov Slovenska, či v rámci škôl, ale aj v rámci jednotlivých skupín. Nie každý študent má rovnaké skúsenosti a je rovnako praktický, mnohí potrebujú vysvetliť základné finančné pravidlá, iní sú oveľa samostatnejší. Netradičné formy vzdelávania umožňujú vzájomný dialóg a nácvik praktických zručností.

            OTP READY Nadácia tohto roku otvorila aj špecializované OK Centrum na rozvoj finančnej gramotnosti v Trnave, kde ponúka moderné vzdelávacie aktivity nielen žiakom a študentom, ale aj pedagógom základných a stredných škôl.

            Touto cestou ďakujeme všetkým zainteresovaným za prípravu a organizáciu školení, za príjemnú atmosféru a odborné vedenie aktivít a v neposlednom rade za optimizmus a dobrú náladu. Nenadarmo sa hovorí, že keď vysypete peňaženku do svojej hlavy, nikto vám ju odtiaľ nevezme. Investícia do vedomostí prináša vždy najvyššie úroky.

            Olívia Sojková

        • SPŠ stavebná Oskara Winklera je magnetom pre športové talenty
          • SPŠ stavebná Oskara Winklera je magnetom pre športové talenty

          • Gratulujeme majstrovi sveta!

            Mnohí sme si už zvykli na množstvo športových ocenení a víťazstiev našich terajších a aj bývalých študentov, ale napriek tomu prekvapenia prídu - dnes v podobe mladého, seriózneho a talentovaného študenta I. A triedy – majstra sveta.

            Krisztián Deme je železný muž, veď dať v ľahu 120 kg, v drepe 145 kg a vytiahnuť 160 kg pri váhe do 75 kg nie je veru každodenný výkon, pričom ako sám hovorí, je to skôr psychicky náročné.

            Samozrejme, že tréning musí byť minimálne štyrikrát do týždňa dve hodiny a aj stravovanie je potrebné upraviť: málo sacharidov, veľa mäsa, ryža. Zdalo by sa, že benčer musí byť veľmi unavený človek, ale Krisztián pôsobí sviežim a veľmi vyrovnaným dojmom. Dozvedáme sa, že je to aj vďaka relatívne pevnej životospráve. Po skončení školy a po výdatnom obede nasleduje tréning a akokoľvek to ťažko padne aj učenie sa. Únava prichádza väčšinou na konci dňa, preto niekedy zvolí radšej spánok ako zábavu s kamarátmi. Samozrejme, že alkohol a cigarety do jeho životného štýlu nepatria.

            Na prestížnom turnaji vo výprave zo športového klubu Powerlifting FTC Fiľakovo v tlaku na lavičke v kategórii dorastenci T1 dosiahol úžasné výsledky, stal sa majstrom sveta. Berie svoj úspech s triezvou hlavou a vie, že výsledky v športe sa jednoducho musia odmakať a že športová sláva je ako každá iná...

            Vybral si pre svoje štúdium stavebnú priemyslovku, aby raz mal v rukách to povestné remeslo a možnosť kedykoľvek sa rozhodnúť pracovať alebo ďalej študovať. Nás to veľmi teší a prajeme mu naplnenie všetkých jeho želaní.

            Olívia Sojková

        • Učíme sa mimo školy...
          • Učíme sa mimo školy...

          • Jedným z novodobých trendov v stavebníctve sú energeticky úsporné budovy, ktoré nielen šetria energie,  ale zároveň zaručujú ekologické a zdraviu prospešné bývanie.

            4. októbra 2018 sa žiaci našej školy zúčastnili odbornej exkurzie zameranej na výrobu drevených sendvičových panelov a výstavbu drevodomov.

            Firma XHOME vo svojej výrobnej hale vo Vígľaši umožnila našim žiakom nazrieť do výrobného procesu panelov s tepelno-izolačnou vrstvou, na ktorú sa využívajú priemyselne upravené prírodné zdroje materiálov, ako korok, celulóza, drevovlákno, vlna, či konope.

            „Nové technológie umožňujú postaviť z dreva až 80 m vysoké „mrakodrapy“, navyše sendvičová skladba vrstiev dovolí ušiť budovu priamo na mieru podľa klimatického pásma a peňaženky investora.“ Aj tieto slová odzneli od pána inžiniera Štefana Kumštára, ktorý svojim odborným výkladom sprevádzal našu exkurziu vo výrobnej hale svojej firmy. V rámci prehliadky samotnej výroby sa žiaci mohli oboznámiť s novými výrobkami, ako aj s novými detailami, ktoré boli vyvinuté firmou, aby zaručili, že drevodom bude nízkoenergetický, bez tepelných mostov a pliesní.

            Krásne počasie umožnilo pokračovanie našej exkurzie do obce Demänová pri Liptovskom Mikuláši, kde prebieha výstavba drevodomov firmy XHOME. Firma v lokalite plánuje vybudovať niekoľko menších typových rekreačných domov, ako aj veľké rekreačné zariadenie vyskladané z modulov. Na mieste výstavby sme sa dozvedeli, aké sú výhody drevostavieb a akou technológiou sa majú správne stavať. Žiaci vlastnými očami mohli pozorovať postup montáže drevených panelov a blokov, ako prebieha následné zabudovanie okien, aká je voľba základov aj strešnej konštrukcie.

            Dúfame, že nové zážitky a získané odborné poznatky budú naši žiaci môcť zúžitkovať aj na vyučovacích hodinách a ich študijné  výsledky budú dobrým príkladom toho, že najnovšie technológie a trendy vo vyučovaní na našej škole nám nie sú cudzie.

            Angela Fajdová

        • Novohradské hry v atletike
          • Novohradské hry v atletike

          • Atletika je tradičným športom v Lučenci, čo sa odzrkadľuje aj na účasti našich športovcov v tejto disciplíne. Novohradské hry zaznamenávajú už 58. ročník a sú súťažou jednotlivcov a družstiev. Za školu v jednej disciplíne štartujú maximálne dvaja pretekári.

            Dňa 5.10.2018 sa zaplnil športový areál pri ZŠ Novomeského v Lučenci športovcami z 5 stredných škôl z Lučenca, kde nechýbala ani naša škola. Našim športovcom sa darilo a opäť ako každý rok bodovali.

            Tu sú ich úspechy:

            -Beh na 100 m:

            Lukas Figa - 1. miesto

            Martin Miklóš - 4. miesto

            -Beh na 200 m:

            Lukas Figa - 1. miesto

            Patrik Semerák - 5. miesto

            -Beh na 400 m:

            Patrik Semerák - 4. miesto

            -Beh na 1000 m:

            Adam Keszi - 3. miesto

            -Vrh guľou:

            Michal Ružinský - 1. miesto

            Daniel Vikor - 4. miesto

            Úspešné boli aj naše dievčatá v disciplínach:

            -Beh na 100 m:

            Fruzsina Herényiová - 2. miesto

            Ľubomíra Pocklanová - 6. miesto

            -Beh na 200 m:

            Fruzsina Herényiová - 5. miesto

            Ľubomíra Pocklanová - 6. miesto

            -Beh na 800 m:

            Martina Muránska - 2. miesto

            Noémi Koroncziová - 3. miesto

            -Skok do diaľky:

            Barbara Mileová - 2. miesto

            -Vrh guľou:

            Barbara Mileová - 4. miesto

            Radana Toldyová - 8. miesto

            -Štafeta 4-krát 100 m:

            Barbara Mileová, Ľubomíra Pocklanová, Fruzsina Herényiová, Noémi Koroncziová - 2. miesto

            Všetkým športovcom blahoželáme a tešíme sa na ich ďalšie úspechy.

            Inka Balážová

        • Október sa niesol v duchu futbalu!
          • Október sa niesol v duchu futbalu!

          • Naša škola usporiadala už 13. ročník futbalového turnaja o Pohár riaditeľa školy pre žiakov základných škôl z okresu Lučenec. Je to tradícia, kedy vyhľadávame talenty spomedzi žiakov 8. a 9. ročníkov ZŠ. Tento rok súťažilo šesť družstiev, z ktorých vyžrebovali dve skupiny. Hralo sa v rámci skupiny, každý s každým dva krát po 10 minút. Z každej skupiny postúpili automaticky dve mužstvá. Konečné umiestnenie v skupine sa určilo podľa nasledovného kľúča:

            -počet bodov

            -vzájomný zápas

            -gólový rozdiel zo všetkých zápasov

            -viac strelených gólov vo všetkých zápasoch

            -žreb

            -porazené mužstvá hrajú o tretie miesto, víťazi finále.

            Tu sú tí najlepší:

            1. miesto: ZŠ L. Novomeského Lučenec

            2. miesto: ZŠ Divín

            3. miesto: ZŠ M.R. Štefánika Lučenec

            Víťazom odovzdal ceny riaditeľ školy Mgr. Ladislav Vikor a ocenil aj najlepšieho strelca a brankára.

            Osobitne sa chceme poďakovať pani riaditeľke ZŠ M.R. Štefánika Mgr. Aláčovej za poskytnuté priestory a príjemnú atmosféru.

            Mladí futbalisti dokázali, že futbal je hra, ktorá ich baví. Všetkým zúčastneným ďakujeme a tešíme sa o rok.

            (BA)