• Deutsch ist super!
          • Deutsch ist super!

          • O cudzích jazykoch a o nemčine zvlášť sme sa porozprávali s tohtoročným víťazom okresného kola Olympiády v nemeckom jazyku, Richardom Uhrapkom.

            Nie je tajomstvom, Richard, že si geodet a nie jazykovedec. Ako si sa dostal k šiestim jazykom, v ktorých komunikuješ?

            Myslím, že mám talent, pretože už ako dieťa som doma rozprával viacerými jazykmi a akosi sa to na mňa nalepilo. Nemčinu som si obľúbil už ako osemročný, možno aj vďaka zaujímavým programom v televízii, neskôr som si našiel aj kamaráta a konverzoval som aj s ockom, ktorý vtedy pracoval v Nemecku. V mnohých veciach je mojim vzorom. Pracuje ako stavbyvedúci doslova na celom svete a všade sa snaží naučiť sa jazyk, ktorým sa v danej krajine hovorí.

            Chcel by si pokračovať v jeho šľapajách?

            Určite si myslím, že má veľmi dobré povolanie - cestuje, spoznáva svet a dobre si zarobí. V budúcnosti by som aj ja chcel mať podobnú, zaujímavú prácu, hoci úplne jasná predstava mi ešte chýba. Chcel by som študovať a cestovať. Spoznávať nové krajiny je veľmi poučné a aj zábavné. Ak sa v nich človek dohovorí, získava nové poznatky, spoznáva nových ľudí a vidí svet inými očami.

            A čo nemčina? Hovorí sa, že je príliš ťažká.

            Určite nepatrí medzi najjednoduchšie jazyky. Aj ja ešte mám čo robiť, zvlášť teraz sa chcem trošku zodpovednejšie pripravovať na krajské kolo súťaže. Asi najťažší je pre mňa nemecký pravopis.

            A ktorý jazyk je najjednoduchší? Dá sa o nejakom jazyku povedať, že je ľahký alebo ťažký?

            Asi nie. Veď každý cudzí jazyk je ťažký, pokiaľ ho človek neovláda.

            A niekedy to môže byť aj materinský jazyk, a tak sa mi natíska otázka: Akej si národnosti?

            Som Slovák s maďarskými koreňmi. Je dôležité, aby človek vedel kam patrí. Pre mňa je však najdôležitejšie, ako človek funguje, komunikuje a ako pristupuje k iným ľuďom.

            Zdá sa, že Richard vie kam patrí a aj čo v živote chce. Prajeme mu splnenie jeho predsavzatí a držíme palce, aby našu školu na krajskom kole Olympiády v nemeckom jazyku reprezentoval čo najlepšie.

            Zhovárala sa Olívia Sojková

        • Cena za vzdelanie!
          • Cena za vzdelanie!

          • Chodíme do školy, aby sme získali odbornosť, ako pracovať pre peniaze. Je dôležité sa tiež naučiť, ako môžu peniaze pracovať pre nás.

            Je cena za vzdelanie vysoká?

            Snom každého človeka je robiť v živote to, čo ho baví a zarobiť dostatok peňazí pre svoju existenciu. Produktívny je zvyčajne ten, kto má bohaté znalosti a zručnosti.

            Myslíte si, že je vzdelanie nákladné?

            Ak sa ponáhľate po škole do práce, nepokračujete v štúdiu, začínate síce skoro zarábať, ale šanca na dlhodobé dobre platené zamestnanie je oveľa menšia, ako u spolužiaka, ktorý ďalej študuje a zamestná sa o pár rokov neskôr.

            Stredná, či vysoká škola?

            Stredoškolské vzdelanie zvyšuje šancu zamestnať sa, vysokoškolské navyše zlepšuje vyhliadky na vyššiu mzdu.

            Čo s tým majú spoločné peniaze?

            Umožňujú nám porovnať, čo získame a čo stratíme vo finančnom vyjadrení počas štúdia a čo získame alebo stratíme v budúcnosti.

            Každé štúdium niečo stojí

            Spôsoby, ako peniaze na štúdium získať: od rodičov, od štátu - štipendium, vlastným pričinením – brigáda.

            Idem za svojím cieľom

            Nakresli ciele, ktoré chceš v živote dosiahnuť. Svoj cieľ znázorni domom. Ku každému cieľu povedie kľukatá cesta. Na ceste budú zastávky. Zastávka predstavuje kroky, ktoré máš urobiť, aby si svoj cieľ dosiahol.

            Vytrvalosť, tvorivosť, nadanie, zamestnanie, nadobudnutie niečoho...

            Je tu polrok, a preto sa všetci zamyslite nad vzdelaním a sami nad sebou!

        • Pohyb a skvelá zábava!
          • Pohyb a skvelá zábava!

          • Dňa 22.01.2018 sa konal florbalový turnaj na našej škole. Zúčastnili sme sa ho my - prváčky. Veľmi sme sa obávali tohto zápasu, pretože väčšina z nás hrala florbal prvýkrát. Takže sme nemali veľké očakávania. Súperili sme s dvomi školami a to so Strednou zdravotníckou školou a Pedagogickou a sociálnou akadémiou. Prvý zápas so Zdravotníckou školou dopadol tak, že kým sme sa ako tak zohrali, dostali sme od súpera 13 gólov a my sme nedokázali streliť ani jeden. Druhý zápas sa vyvíjal lepšie. Podarilo sa nám streliť 5 gólov. Veľmi sme sa z toho tešili a povzbudilo nás to k lepšiemu výkonu. Po prehratých zápasoch sme skončili na treťom mieste. No, nezúfame, ak na sebe popracujeme, budeme viac trénovať, tak sa dostavia aj lepšie výsledky. Tešíme sa na rok.

            Barbi Mileiová, I. S

            Naše študentky hrali profesionálne, nezľakli sa prehry a majú chuť zdokonaliť sa v tomto športe. Veď nie všetko sú výhry, ale chuť a elán. Gratulujeme!

            Naše hráčky menovite: Lenka Karlíková, Gertrúda Kaszová, Lenka Majerová, Martina Muránska, Miriam Nagyová (I. A), Fruzsina Herényiová a Barbara Mileiová (I. S).

            O dva dni neskôr hrali florbalový turnaj - okresné kolo aj naši chlapci - menovite: Jozef Becáni (IV. S), Peter Čížik (I. A), Peter Havran (II. S), Patrik Mázor (IV. S), Tomáš Mészáros (IV. S), Róbert Péter (III. S), Michal Ružinský (III. S), Marián Vašek (II. S).

            Turnaja sa zúčastnilo 7 škôl, vytvorili sa dve skupiny A, B. My sme patrili do B skupiny spolu so školami – Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy Lučenec, Obchodná akadémia Lučenec a Stredná odborná školau hotelových služieb a dopravy Lučenec. Prvý zápas s Obchodnou akadémiou sme prehrali, druhý zápas s Odbornou školou sme vyhrali 6:1. Na tretí zápas sme nastúpili proti GBST Lučenec a ten sme tesne vyhrali 4:3. Postúpili sme do semifinále, kde nás čakal súper, Stredná odborná škola technická Lučenec. Nepodarilo sa nám vyhrať, a tak sme nepostúpili do finále, ale bojovali sme o tretie miesto, kde sme nad Gymnáziom Fiľakovo vyhrali.

            Bol to náročný deň, ale s výsledkom sme celkom spokojní, hoci sme od seba očakávali lepšie umiestnenie.

            Peter Havran, II. S

        • Výsledky 1. kola 20. ročníka FYZKUSu s milým prekvapením
          • Výsledky 1. kola 20. ročníka FYZKUSu s milým prekvapením

          • Aj tohto roku sme sa pokúsili zapojiť jednotkárov a dvojkárov z fyziky do korešpondenčného seminára FYZKUS, celkovo v počte 18 žiakov.

            Nenáleží mi zisťovať, prečo na výsledkovej listine zapojených sa objavili len 4 žiaci, skôr o to viacej ma teší, že je medzi štvoricou chlapec, ktorý v silnej konkurencii žiakov SPŠ Murgaša BB, zameranej na prírodné vedy, obstál na 8. mieste a bol im skôr vyrovnaným súperom. Samozrejme aj ostatným patrí pochvala za prelomenie pasivity a predpokladám, že odmena všetkým už dorazila.

            Naši zapojení žiaci s ich umiestnením:

            8. Martin Miklós, I. S

            23. Barbara Mileiová, I. S

            33. Samuel Gonda, I. S

            35. Veronika Šimúnová, I. S

            Čaká na vás druhé kolo s ešte väčšou odmenou!

            Mgr. Aurél Fajd

        • Basketbalová šanca!
          • Basketbalová šanca!

          • Pre tých, ktorí nevedia, je basketbal kolektívna loptová hra, v ktorej sa dva tímy s piatimi hráčmi na ihrisku snažia získať čo najviac bodov vhadzovaním lopty do obruče basketbalového koša.

            Nebolo to inak ani 17. januára, kedy sa uskutočnilo okresné kolo v basketbale v ŠH Arena v Lučenci. Hralo 6 tímov v dvoch skupinách. Prvý zápas naši študenti vyhrali jednoznačne, proti Gymnáziu Fiľakovo. Druhý zápas s Gymnáziom B. Slančíkovej Timravy, naši chlapci zamakali a v napínavom konci vyhrali o jeden bod. Nasledovalo finále, kde sme dostali za súpera Obchodnú akadémiu. V tesnom zápase sme sa dostali do predĺženia. Hoci chlapci hrali výbornú hru, prvenstvo nezískali, ale zato obhájili druhé miesto z minulého roka.

            Všetkým srdečne blahoželáme!

            Naši chlapci menovite: Richard Uhrapka, Tomáš Marčok, Róbert Péter, Adam Kojnok, Patrik Adamík, Samo Škamla, Ondrej Jablonský, Alexej Jakuba.

            Vlado Gubala, III. S

        • Tatranský „týždeň“
          • Tatranský „týždeň“

          • Už v septembri, keď som nastúpila na našu školu, tešila som sa na lyžiarsky výcvik. Dočkala som sa, hneď po zimných prázdninách sme ho absolvovali priamo v Tatranskej Lomnici.

            Je to veľký zážitok nielen pre mňa, ale aj pre mojich spolužiakov, s ktorými sme sa viac spoznali.

            Lyžujem síce už od mojich piatich rokov, no poniektorí na lyžiach nestáli nikdy a teraz mali možnosť osvojiť si tento krásny šport. Bolo možné zobrať si so sebou aj snowboardy a naučiť sa na nich jazdiť lepšie, zdokonaliť sa a podobne.

            Bývali sme v penzióne Volga, kde boli milí ľudia a pekné izby. Takisto aj jedáleň, ktorá bola veľká a pani kuchárky nám varili dobré jedlá. Na raňajky sme mali možnosť vybrať si čo chceme, pretože sme mali švédske stoly a tak sme si dopriali to, na čo sme práve mali chuť.

            Každé ráno sme mávali rozcvičku o 7:15 a hneď po nej raňajky. Keď sme sa naraňajkovali, obliekli sme sa a išli sme na svah, ktorý bol od penziónu približne 300 metrov. Svah bol úžasný.

            Boli sme rozdelení do viacerých skupín: nelyžiari, tí, ktorí sa učili, tí, ktorí sa lyžovať vedia a snowboardisti. Nelyžiari chodili na prechádzky s pani profesorkami. A my sme sa lyžovali od pol deviatej do dvanástej. Po obede sme mali menší oddych na izbách a o pol druhej sme opäť odchádzali na svah, kde sme boli do pol štvrtej.

            Niektorí sme chodievali kabínkovou lanovkou hore až k tatranským končiarom, kde bol krásny výhľad na celé stredisko, v ktorom sme práve boli.

            Som šťastná, že som sa aj ja mohla zúčastniť lyžiarskeho výcviku v lone prekrásnej slovenskej prírody a aj v mene spolužiakov ďakujem všetkým zainteresovaným, ktorí nám pripravili nezabudnuteľné zážitky.

            Karin Fízeľová, I. A

        • Lyže, lyže, lyžičky už nás bolia nožičky!
          • Lyže, lyže, lyžičky už nás bolia nožičky!

          • Naša cesta na lyžiarsky výcvik sa začala 7.1.2018, keď sme sa I. A, I. S a niektorí starší žiaci zhromaždili na parkovisku pred školou a autobusom vyrazili do Tatranskej Lomnice. Presnejšie do penziónu Volga. Cesta trvala asi 3 hodiny. Po príchode tam sme sa všetci pomaly ubytovali a o pol šiestej navečerali. V ten deň sme sa už samozrejme nelyžovali. No na druhý deň to začalo.

            Každé ráno sme sa zhromaždili pred penziónom a dali si menšiu rozcvičku. Po rozcvičke nasledovali raňajky a po raňajkách sme sa obliekli, obuli do lyžiarok, zobrali lyže a vyrazili na svah. Už len tá cesta na svah nám niektorým dala zabrať. Počasie tam nebolo najlepšie, niektoré dni bola hmla a fúkal studený vietor. Keď nebola hmla, tak z lanovky bol nádherný výhľad. To som si užívala asi najviac. Keď nás lanovka vyviezla hore na svah, pre nás nelyžiarov sa začali prvé pády. Bolo to pre mňa veľmi náročné, keďže som na lyžiach stála prvýkrát.

            Vôbec mi to na začiatku nešlo, no pomaly som si zvykla. Deň za dňom to bolo lepšie. Aj keď tie pády a to vstávanie ma úplne vyčerpávalo, zvládla som to bez zranenia. Predposledný deň výcviku sme si vyskúšali aj slalom na čas a tých najlepších aj odmenili. Bol to pre mňa pekný zážitok.

            Počas výcviku nám učitelia vybavili prednášku, kde nám pán Lacko, inštruktor lyžovania, horolezectva a vodných športov, rozprával o svojich zážitkoch a niečo nové nás aj naučil. Každý večer sme mali do 22:00 voľnú zábavu, kde sme behali po iných izbách a zabávali sa. Vo štvrtok pri rozdávaní cien víťazom sa vyhodnocovala aj najčistejšia izba, ktorá potom vyhrala krtkovu tortu. Nakoniec všetci z nás dostali od učiteľov balíčky, v ktorých bola čokoláda a menší suvenír. Keď prišiel posledný deň výcviku, piatok, tak sme sa všetci pobalili a išli si užiť posledné jazdy dolu svahom. Už úplne vyčerpaní sme všetci nasadli znovu do autobusu a vyrazili domov.

            Z môjho pohľadu to bol pre mňa super zážitok, ale už aj stačilo. Možno opäť o rok.

            Barbi Mileiová, I. S

        • Promo video
          • Promo video

          • Chystáme dlhšiu verziu videa. Ak máte nejaký nápad, čo by sme ešte mohli vložiť do videa o živote na našej škole, prídite za zástupcom riaditeľa.

        • Kam len oko dovidí...  (Umelecký opis Slovenska)
          • Kam len oko dovidí... (Umelecký opis Slovenska)

          • Hovorí sa, všade dobre, doma najlepšie...

            Znie to ako fráza, ale v prípade našej krajiny to platí doslova. Na svete existuje mnoho zaujímavých zákutí a pekných miest, a hoci naše Slovensko je pomerne malá a neznáma krajina, ale zároveň neskutočne bohatá na krásy prírody. Od priezračných, v slnečnom svite trblietajúcich sa jazier až po hrdé štíty našich hôr. Pôvabné sú romantické uličky historických centier miest, ktoré rozprávajú príbehy dávnych čias aj tajomné hrady a zámky, ktoré skrývajú mnohé tajomstvá či legendy. Sú svedkami minulosti rozprávajúcimi o napínavých udalostiach, ktoré sa odohrali v ich tesnej blízkosti. Naše dedičstvo - hrady a zámky týčiace sa na vrchoch skalných brál ale aj na nedostupných brehoch divokých riek, sú dôkazom niekdajšieho bohatstva pánov ale aj múdrosti staviteľov. A hoci, z niektorých zostali už len ruiny, stále sú lákadlom, pretože sú opradené povesťami a dávajú nám možnosť zastaviť sa, zamyslieť a poučiť sa z ich príbehu. Popúšťajú uzdu našej fantázie a my si môžeme živo predstaviť boje, ktoré tu kedysi viedli udatní rytieri. No nie je to len ľudská ruka, ktorá stvorila krásy Slovenska, ale aj matka príroda, ktorá náš kraj obdarila mnohými pôvabmi. Stačí sa napríklad prejsť ktorýmkoľvek lesom v našom okolí a môžeme vnímať to ... ticho, cítiť tú vôňu čerstvých zelených listov majestátnych bukov chvejúcich sa vo vánku ukazujúc svoju krehkú krásu. Radosť a náladu rozdávajú vtáčiky štebotajúce v korunách stromov ako symfónia neúnavnej prírody. Ich spev dotvára atmosféru nielen pučiacemu lesu, ale aj skalám pokrytým hebkým kobercom machu farieb smaragdu, mravčekom nesúcim veľké bremeno, pôvabnej veveričke skákajúcej z konára na konár predvádzajúcej odvážnu vzdušnú akrobaciu ale aj plachej srnke, ktorá ostražito napína uši do vetra očakávajúc nebezpečenstvo. Keď nad našimi hlavami pominú koruny stromov a objaví sa blankytne modrá obloha. Lúče slnečného svitu sa opierajú o lúky plné kvetov sťa navrhnutých najlepším záhradným architektom, pokryté mozaikou kvetov všetkých druhov. Lúky aj stráne hrajúce všetkými farbami ako maliarska paleta, hladia dušu všetkých ľudí. Na ich slávu nemusí hrať orchester, stačí jemný bzukot usilovných včiel odetých v slávnostnom pruhovanom oblečení.

            Toto všetko predstavuje naše Slovensko. Malé, no krásne. A preto som rada, že som sa tu narodila, a že môžem túto krajinu nazvať domovom.

            Rebeka Karboníková, IV. A