Naši žiaci sa každý rok ochotne zapájajú do podobných verejných zbierok. Nie kvôli tomu, aby sa zo školy uliali, ale aby pomohli.

Tentokrát sa im podarilo vyzbierať 51,95 €.

Ďakujeme im aj všetkým tým, ktorí prispeli!

Bližšie informácie nájdete v tomto dokumente:

list_rodicom_revalidacia_2017.pdf

Riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade vyhlasuje 

druhé kolo prijímacích skúšok,

ktoré sa koná 20. júna 2017.

Vyplnené, potvrdené a podpísané prihlášky treba doručiť do 12.06.2017.

Bližšie informácie na telefónnom čísle 047/43 210 72.

V odbobí od 22.05. do 26.05.2017 je v platnosti náhradný rozvrh pre I.A a I.S (skupina š).

Rozvrh je dostupný v aplikácii edupage, na stránke edupage (po prihlásení), ale aj v tomto dokumente:

Nahradny_rozvrh_20170522-26.pdf

Z Majstrovstiev kraja v Banskej Bystrici sa na Majstrovstvá Slovenskej republiky prebojovalo trio našich študentov v zložení Richard Stremi (IV. S), Michal Mojžiš (IV. S), Lukas Figa (II. S).

Majstrovstvá Slovenskej republiky sa konali v Trnave na tunajšom atletickom štadióne. My sme sa do Trnavy vybrali už v stredu a čakala nás dlhá šesťhodinová cesta na registráciu. Odtiaľto nás čakal ďalší presun na Senecké jazerá, kde mali zabezpečené ubytovanie všetci atléti.

Tak ako v Banskej Bystrici, aj teraz sme dosiahli rovnaké umiestnenia. Žiaľ, medzi slovenskou špičkou sme nedosiahli na pódiové umiestnenia. Všetci štyria sme dosiahli tzv. „zemiakové“ 4. miesta vo svojich kategóriách.

Pýtali sme sa, čo bol najväčší kameň úrazu a prečo nám pódiové miesta unikli len o chlp.

Richard Stremi (100 m, 200 m) sa vyjadril : „Celé Krajské kolo som absolvoval s nádchou a bol som rád, že sa mi podarilo sem kvalifikovať. Kraj bol vo štvrtok a trvalo ešte dva dni, kým som sa z toho dostal. To som už nemal dostatok času na poriadnu prípravu a ani tu som sa necítil úplne vo svojej koži. Šiel som, čo to dalo, no žiaľ našli sa lepší.“

Lukas Figa (400 m): „Nevyhovujú mi príliš takéto dlhé presuny. Cestujete šesť hodín do Trnavy a následne zistíte, že budete inde ubytovaný. Navyše sme všetci traja počítali s tým, že budeme mať k dispozícií tartanový ovál na prípravný tréning. To mi dosť zhatilo moje plány, keďže behať po asfalte deň pred pretekom nie je vhodné.“

K téme štvrtých miest by som dodal aj môj názor (3000 m) : „Bola to dlhá a namáhavá cesta, čo určite zanechalo svoje následky. No aj napriek tomu som sa cítil skvelo. Šiel som ako som vedel, no boli tam lepší chalani, dlhšie trénujúci. Ja osobne behám momentálne 7. mesiac a na tomto preteku som si vylepšil osobný rekord, takže s výsledkom som vcelku spokojný.“

Chlapci sa možno cítia sklamaní, že možno nespravili dosť. No aj tak sú víťazi, vzorne reprezentovali školu, mesto a kraj.

Michal Mojžiš IV. S

Šancu súťažiť o zaujímavé ceny majú žiaci stredných škôl, ktoré aktívne využívajú systém e-Test. Atraktívna súťaž pre stredoškolákov na Slovensku, Mladý Digitálny Európan je jedinečnou príležitosťou pre žiakov 2. a 3. ročníka gymnázií a stredných odborných škôl SR navštíviť Brusel a spoznať dôležité inštitúcie Európskej únie.

MDE-2017 organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania. Záštitu nad súťažou MDE-2017 prevzal minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Peter Plavčan.

Táto súťaž prebiehala aj na našej škole dňa 10.5.2017. Zúčastnilo sa 8 žiakov z tried tretieho ročníka. Otázky testu boli zamerané viac na všeobecný prehľad o Európskej únii a členských štátoch, histórii i súčasnosti Európskej únie a jej inštitúciách.

Úspešnosť našich žiakov bola nasledovná:

1. Tomáš Hyravý III.A- 64,91%

2. Martin Dančo III.S – 62,28%

3. Lenka Gaberová III.A– 61,40%

4. Patrik Nociar III.A – 60,53%

5. Rebeka Karboníková III.A a Samuel Urda III.S – 57,89%

6. Patrik Mázor III.S – 56,14%

7. Alena Böhmerová III.A – 49,12%

Cieľom súťaže bolo zistiť ako mladí ľudia vnímajú a poznajú Európsku úniu, nakoľko rozumejú fungovaniu Európskej únie, ako poznajú jej históriu a jednotlivé členské štáty.

Lenka Gaberová, III. A

Raz, keď budú moje deti dosť veľké...

Raz, keď budú moje deti dosť veľké na to, aby pochopili, čo motivuje ich rodičov, im poviem:

Milovala som ťa natoľko, že som sa ťa vždy pýtala kam a s kým ideš a o koľkej sa vrátiš domov.

Milovala som ťa natoľko, aby som ťa nechala samého prísť na to, že tvoj nový najlepší kamarát nie je až taký dokonalý.

Milovala som ťa natoľko, aby som ťa potrestala a nechala ťa upratať si tvoju izbu, čo ti zabralo dve hodiny. Aj keď mne by to netrvalo viac ako 15 minút.

Milovala som ťa natoľko, aby som ťa nechala vidieť môj hnev, sklamanie a slzy, aby si pochopil, že ani tvoji rodičia nie sú perfektní.

Milovala som ťa natoľko, že som ťa nechala prevziať zodpovednosť za tvoje činy, aj keď tresty boli často také tvrdé, že mi skoro puklo srdce.

Ale najmä, milovala som ťa natoľko, že som neváhala povedať NIE, aj keď som vedela, že ma nepochopíš, a že ma možno za to budeš až nenávidieť.

Boli to pre mňa najťažšie zápasy.

Ale dnes som spokojná, lebo som v nich zvíťazila. A viem, že zároveň si zvíťazila aj ty.

A raz, keď tvoje deti budú dosť veľké na to, aby pochopili, čo motivuje rodičov, povieš im:

Tvoja mama nie je zlá, keď má starosť o teba. Ja už viem, že tá moja bola najlepšia na svete, hoci vtedy som si myslela, že je najhoršia mama na svete.

Kým ostatné deti raňajkovali cukríky, my sme museli jesť ovocie, zeleninu, kukuričné lupienky, vajcia, mlieko a hrianky.

Kým ostatné deti mali na obed limonádu keksíky, my sme museli jesť mäso a šalát.

A buď si istý, že aj večere sme mali iné, a ja som si myslela, že mama nám nechce dať to čo máme rady, čokolády a cukríky. Lebo som vedela, že mnohé deti to jedli.

Moja mama musela vždy vedieť, kde trávime náš voľný čas.

Musela vedieť, s kým sa kamarátime a čo spolu robíme.

Myslela som si, že sa mám horšie ako vo väzení.

Dokonca nerešpektovala ani žiadne zákony na ochranu maloletých – museli sme umývať riad, vynášať smeti, kŕmiť psa, kúpať a venčiť ho, upratovať si v izbe - a ešte hŕbu podobných nútených prác.

Myslela som si, že kvôli našej mame sme prišli o mnoho zážitkov, ktoré mali možnosť zažiť ostatné deti.

Vždy trvala na tom, aby sme hovorili pravdu, a nič viac len pravdu.

Keď sme prišli do puberty, prisahám, že bola schopná čítať nám myšlienky.

Bolo to na zúfanie:

Dohliadala na to, aby sme si umývali zuby, aby sme sa kúpali, aby sme študovali.

Už máš spravené úlohy?

Ach, aké otravné otázky!

Niekedy som dokonca rozmýšľala, že utečiem z domu.

Vždy ju rozhnevalo, keď nás videla bosých. Myslela som si, že nám zbytočne a nezmyselne strpčuje život.

Kvôli našej mame sme okrem iného prišli o kopu zážitkov:

kvôli nej sme nikdy neskúsili drogy, nikdy sme nemali problémy s alkoholom, nestali sa z nás vandali.

Kvôli nej sme si nikdy nezranili telo ani dušu.

Áno, to všetko kvôli nej.

A teraz mám vlastnú rodinu, som celkom dobre vychovaná, som čestná, s úctou pristupujem k človeku, mame sa podarilo zachrániť moje svedomie, som tolerantná, ale poznám nebezpečenstvá a preto viem, že správne zásady sú múdrosťou, preto sa snažím robiť všetko, čo najlepšie aj za cenu mnohých obetí.

A to aj za cenu toho, že riskujem, že si moje deti budú o mne myslieť to, čo som si ja myslela o mojej mame. Lebo už som konečne pochopila čo je to výchova s láskou k zodpovednosti, za šťastie mojich detí. Pochopila som, že nová generácia to najviac potrebuje. Áno, potrebuje viac takých mám.

Koľko pravdy je v týchto vetách. Ďakujem!

Všetko najlepšie patrí všetkým mamám!!!

(BA)

(Zdroj: http://stanislava.napady.net/klik-na-rubriky/blahozelanie/den-matiek-a-mdz)

Nuž, popravde povedané, našincovi stačia tie z gúglu, v horšom prípade máme doma školský atlas z čias pionierov a iskričiek. Niektorí dokážu nájsť aj nejaké vychytávky – napr. katastrálnu. Sú však aj takí, ktorí si ju vedia sami vytvoriť. Patrí medzi nich aj mladý talentovaný študent zo SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci, Marek Ilenčík. Svojou prácou Cenová mapa bytov na Slovensku „zahviezdil“ na krajskej prehliadke SOČ a na celoslovenskej získal 5. miesto.

-Tvoja práca bola v rámci súťaže rôzne posudzovaná. Ako to vnímaš?

-Myslím si, že často ide o uhol pohľadu. U mňa vyhráva skutočnosť, či som dokázal zlepšiť sám seba.

-A dokázal?

-Jednoznačne. Pracoval som v programoch PostgrSQL, PostGIS, QGIS... sú to voľne dostupné programy hlavne pre vysokoškolákov. Naučil som sa „vytvoriť“ mapu, akú práve potrebujem. Ja som si za tému vybral cenovú mapu bytov na Slovensku, ale možnosti sú prakticky neobmedzené.

-Je to až také ťažké?

-Vzhľadom na fakt, že sa spracúva množstvo údajov, ktoré je potrebné dostať do podoby virtuálnej a aj reálnej mapy, je to náročná a zodpovedná práca. Prepojenie informatiky – geografie a geodézie prináša nový odbor geoinformatiku. Myslím si, že ich vzájomné spojenie je dosť náročné, ale prináša nový pohľad na svet.

-Takže je potrebné veľa sa učiť. Si bifľoš?

-Ak to znamená, že je potrebné naučiť sa množstvo odbornej terminológie a informácií, tak v treťom ročníku som ním rozhodne bol. Je to však nutnosť, bez ktorej sa to nedá. A ten, kto dokáže tieto informácie využiť, sa určite nestratí.

-A čo tí spolužiaci, ktorí sa neučia?

-Neverím, že sú takí, pretože Tí, ktorí sa neučia v škole, sa učia v živote. V škole je to ale často intenzívnejšie a musím povedať, že za štyri roky na stavebnej priemyslovke mi škola dala veľa.

-Neoľutoval si svoje rozhodnutie prísť spod Tatier, zo Šuňavy, do Lučenca?

-Určite nie. Naučil som sa učiť sa a použiť svoje vedomosti v praxi. Rozhodol som sa pokračovať v štúdiu v odbore GIS aj na vysokej škole, pravdepodobne v zahraničí.

-Počas štúdia bývaš a žiješ u svojich starých rodičov. Čo by za to dali mnohí, mať rodičov na pár stoviek kilomentrov.

-Mám veľmi dobrý vzťah k rodičom, veď nerobím nič zlé a som rád, že sú so mnou spokojní, ale aj moji starí rodičia sú úžasní...

Marek našiel vďaka škole svoj vysnívaný odbor, ale možno aj vzťahy, ktoré nemá každý šťastie prežiť. Je to hlava otvorená a je jasné, že si vie vytvoriť aj svoju osobnú mapu.

Olívia Sojková

Naše dobrodružstvo začalo 26. apríla pred budovou školy, kde nás čakal vyhriaty autobus.

Plní očakávania sme vyrazili do Čiech. Dlhú cestu sme si skracovali počúvaním hudby, hraní kariet, krátkymi prestávkami na pumpách. Konečne sme dorazili do dedinky Kolešovice. Navôkol samé polia, ktoré čakali na naše usilovné ruky.

Vošli sme do areálu, kde sme mali stráviť deväť dní. Naše prvé dojmy z izieb boli rôzne. Staré dvojposchodové postele, piecka, vankúše plnené slamou, žiadne skrine. Nevedeli sme si predstaviť život na tomto mieste. Jeden z najväčších problémov každého z nás bol život bez WiFi. Vybalili sme si veci. Na stôl, ktorý sme tam mali, sme vyložili paštéty, rožky, fašírky a všetky cukrovinky. Večer od vzrušenia, že čo nás čaká za prácu, sme nevedeli zaspať. Ráno nás budil chlad, pretože sa v noci nikomu nechcelo vstávať k piecke. Obliekli sme sa do montérok a vyrazili na raňajky.

O 7:30 sme sa ocitli na poli. S vypúlenými očami sme sa pozerali na tie kilometrové polia, na obrovské stĺpy a drôty, ktoré z nich viseli. Blato nám znepríjemňovalo prácu, mali sme ho až po uši. Do rúk sme dostali picháky (náš pracovný nástroj). Pridali sa k nám tri ženy, ktoré nám pomáhali, zaučovali nás. Začali sme pracovať (pichať). Chytili sme tenký drôt, ktorý visel zhora, spravili naň mašličku a pichli do zeme. Takýchto drôtov za 6,5 dní sme napichali 200 000 ks. Veru nás aj boleli ruky, nohy. Večer sa nám snívalo, ako pracujeme a picháme drôty. Naša fantázia pracovala. Keď sme sa pozreli na strop videli sme samé drôty. Na pole k nám každý deň chodievalo biele auto s desiatou, obedom, olovrantom a večerou. Zhodli sme sa aj s profesormi, že nám zrejme varí Gordon Ramsay. Česká kuchyňa mala zvláštne kombinácie jedla ako napr. párky s kašou.

Konečne sme sa prepichali na koniec týždňa. Sladká peňažná odmena na nás čakala spoza dverí. Radosť z peňazí a odchodu domov bola nádherná. S plnou peňaženkou sme sa rozlúčili a vyrazili domov. Cestou naspäť sme si pozreli krásnu Prahu a zastavili pri McDonald’s-ovi.

Touto brigádou nás sprevádzali páni profesori László Fazekaš a Jakub Škantár, ktorým ďakujeme za veľa.

Erik Szabó, I. A

Výsledky 2. termínu 1. kola prijímacích skúšok 2017 sú v nasledovnej tabuľke:

PS_2017_2termin_1kolo.pdf

Byť tretí najlepší v celoslovenskom meradle musí byť dobrý pocit, zvlášť, ak je to v odbore životné prostredie, geografia a geológia. Boli sme preto zvedaví, ako sa cíti po tomto vynikajúcom úspechu v Stredoškolskej odbornej činnosti Daniela Kručková, študentka štvrtého ročníka SPŠ stavebnej Oskara Winklera v Lučenci.

-Úplne normálne. Som veľmi rada, že som sa zúčastnila krajskej a aj celoštátnej prehliadky, pretože obe boli pre mňa veľmi prínosné, mám veľa nových zážitkov a páčil sa mi aj kultúrny program.

-Vo svojej práci si ako študentka odboru geodézia a geografické informačné systémy - spracovala návrh na cyklotrasu. Si cyklistka?

-Samozrejme. Aj keď musím priznať, že pôvodne ma lákali kultúrne pamiatky v mojom rodnom meste, v Rimavskej Sobote. Ale aj v jeho okolí je toľko zaujímavých miest spojených s našou históriou, že by bola škoda, keby zapadli do zabudnutia. Navyše - nachádzajú sa v malebnej prírode. Vďaka pedagogickému usmerneniu môjho školiteľa, pána profesora Fodora, som nakoniec zistila, že je možné spojiť lásku ku kultúre s láskou k prírode a pohybu.

-Takže si si vymyslela cyklotrasu?

-Myslím, že vôbec nie. Musela som prejsť terén, odmerať body GPS prístrojom a potom sa prispôsobiť. To skôr príroda, terén určili výsledok mojej práce: webmapovú pozvánku a internetovú stránku cyklotrasy. Jednoducho som sa pokúsila dostať reálny svet do virtuálneho.

-Asi to nie je až také jednoduché.

-Pripúšťam, že niektoré finty človek ovládať musí. Ale som veľmi rada, že študujem odbor GIS a už na strednej škole pracujem s množstvom programov, ktoré sa dajú využiť v praxi a majú uplatnenie takmer v každej sfére ľudskej činnosti.

-Čo si sa naučila počas práce na SOČ-ke?

-Odborne nesmierne veľa, keďže išlo o konkrétnu praktickú úlohu, ale aj osobne. Som dosť veľká trémistka a viacmenej sa mi podarilo prekonať samu seba.

S Danielou sme prebrali aj budúcnosť - ako inak, vysoká škola so zameraním na GIS, prítomnosť, keď vytiahne bicykel a prilbu, vezie sa a teší sa. Akosi nepadlo ani jedno „veľké“ slovo. Napokon sme neodolali a opýtali sa, či má nejaké želanie do budúcnosti.

-Bola by som veľmi rada, keby sa projekt cyklotrasy zrealizoval. Chcem sa o to pokúsiť v spolupráci s nadšencami z nášho regiónu.

Zostáva nám len dúfať, že sa to raz skutočne podarí a mladej študentke zaželať ešte mnoho pekných a úspešných projektov.

Ak ste zvedaví na prácu Daniely, kliknite na: https://dancul123.wixsite.com/cyklors

Olívia Sojková

SÚŤAŽ „MLADÝ ROZPOČTÁR 2017“ NA SPŠ STAVEBNEJ O.WINKLERA V LUČENCI

Súťaž „Mladý rozpočtár“ je súťažou pre študentov stredných škôl, na ktorých sa vyučuje problematika stavebníctva.

Jej cieľom je zvýšenie prestíže tvorby rozpočtov v stavebníctve a zároveň motivácia študentov v štúdiu stavbárskej odbornej problematiky.

Aj preto sa naša škola rozhodla pripojiť k projektu a v spolupráci so spoločnosťou KROS a.s. 4. mája zorganizovala školské kolo súťaže „ Mladý rozpočtár“.

Súťaže sa zúčastnili prihlásení žiaci 4. ročníka odboru staviteľstvo so zameraním na pozemné staviteľstvo a záhradnú a krajinnú tvorbu:

Barbora Černáková IV.A, Oliver Tibor Kašinský IV.A, Ján Šuniar IV.A, Michal Mičoda IV.A, Patrik Fehér IV.A, Marek Uhrin IV.S, Róbert Koóš IV.S a Marian Macko IV.S.

Súťaž prebiehala na softvéri CENKROS plus od spoločnosti KROS a.s., ktorá ho zdarma poskytuje stredným školám, na ktorých sa vyučuje problematika stavebníctva a rozpočtovania stavieb v rámci projektu „Podpora škôl“. Ide o softvér slúžiaci na tvorbu rozpočtov, ktorý používa v Slovenskej republike už viac ako 5 600 firiem, od živnostníkov až po veľké stavebné spoločnosti.

Žiaci mali za úlohu vypracovať položkovitý rozpočet s výkazom výmer jednoduchého objektu podľa výkresovej dokumentácie a technickej správy. Všetci účastníci preukázali veľmi dobrú úroveň práce v programe CENKROS plus.

Práce žiakov vyhodnotila odborná komisia, ktorá stanovila poradie najlepších mladých rozpočtárov:

1. miesto: Marek UHRIN, IV.S

2. miesto: Ján ŠUNIAR, IV.A

3. miesto Oliver Tibor KAŠINSKÝ, IV.A

Víťazi okrem vecnej odmeny získali aj „Certifikát KROS“, ktorý bol spoločnosťou KROS a.s. udelený všetkým účastníkom súťaže „Mladý rozpočtár“ .

Umiestneným žiakom srdečne blahoželáme!

Pochvala patrí aj ostatným účastníkom, ktorí prejavili záujem zapojiť sa do súťaže a  venovať sa  tak viac problematike rozpočtovania stavieb na našej škole.

Veríme, že súťaž osloví aj ďalších študentov a v budúcom školskom roku ho budeme môcť uskutočniť opäť.

Ing. Angéla Fajdová

Trio športovcov zo SPŠ stavebnej O. Winklera hviezdilo na Majstrovstvách kraja v atletike

4.5.2017 sa v Banskej Bystrici konali Krajské majstrovstvá žiakov a žiačok stredných škôl v atletike. Samozrejme aj naša škola tam mala svoje zastúpenia. Z okresného kola sa do Banskej Bystrice prebojovalo trio našich študentov v zložení Lukas Figa (II.S) Richard Stremi (IV.S) a Michal Mojžiš (IV.S).

Chlapcov neprivítalo ráno príliš priaznivé počasie, keď na nich v Bystrici čakal hustý dážď. V mimoriadne náročných podmienkach sa nášmu tímu podarilo z krajského kola priniesť 5 medailí a postup na MSR žiakov a žiačok stredných škôl v 4 disciplínach.

Ako prvý si zabezpečil postup Richard Stremi v behu na 200 m s časom 23,35 sek.

Následne si prvé miesto vybojoval Michal Mojžiš v behu na 3000 m s časom 9:10,81 min.

Po behu na 3000 m nasledovalo finále behu na 100 m, kde na pódiových priečkach stáli hneď dvaja naši pretekári, a to Lukas Figa na bronzovom 3. mieste s výkonom 11,79 sek a postup na Majstrovstvá Slovenska si v druhej disciplíne zabezpečil Richard Stremi s výkonom 11,45 sek.

Po náročnom šprinte na 100 m nasledoval beh na 400 m, kde si postup na Majstrovstvá Slovenska vybojoval Lukas Figa s časom 52,63.

Bez povšimnutia neostal najmä výkon Michala Mojžiša, ktorého si po dobehnutí do cieľa postupne odchytili traja tréneri, ocenili jeho výkon a predpovedali sľubnú budúcnosť v behoch na dlhé trate.

Chlapcom gratulujeme a držíme palce pri účasti na Majstrovstvách Slovenskej republiky. Veríme, že zabojujú aj na tomto podujatí a na záver budú stáť na stupni pre víťazov robiac dobré meno nielen škole, mestu, ale celému Banskobystrickému kraju.

Michal Mojžiš, IV.S

Výsledky 1. termínu 1. kola prijímacích skúšok 2017 sú v nasledovnej tabuľke:

PS_2017_1termin_1kolo.pdf

Ako jediná na Slovensku ponúka stredoškolské štúdium v študijnom odbore GIS a jeho absolventi majú vynikajúce možnosti uplatnenia sa v praxi.

V poslednom období sa mnoho diskutuje o možnostiach prepojenia školy a praxe vo všeobecnosti a v odbornom školstve zvlášť. Najviac sa skloňuje duálne vzdelávanie, je však len pre stredné odborné školy (bývalé učňovky). Potvrdil nám to aj zástupca školy Mgr. Csaba Bóna, ktorý s radosťou konštatuje, že žiaci majú dostatok odborných vedomostí a zručností, ale bohužiaľ v širokom okolí chýbajú firmy s motiváciou zamestnať ich.

Možno by bolo dobré preniesť princípy duálneho vzdelávania aj na priemyslovky. Dnes už môžeme smelo povedať, že pokiaľ škola rešpektuje potreby praxe, niekoľkonásobne sa jej to vráti. Keď sme pred piatimi rokmi zavádzali úplne nový študijný odbor Geodézia a geografické informačné systémy – GIS ako ho všetci voláme, mal som strach. Urobilo sa však množstvo práce a výsledky sú jasné. Absolventi a žiaci sú spokojní, odchádzajú študovať ďalej do zahraničia, darí sa im. Ak by už počas stredoškolského štúdia mali možnosť spolupracovať s firmami - všade, kde sú potrebné databázy - možno by sa niektorí radi vrátili naspäť do rodného kraja.

Odborné kvality stredoškolákov potvrdzuje aj ich pravidelná práca v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti. Ing Angela Fajdová, metodička SOČ na škole:

V dňoch 25. - 28. apríla 2017 sa v priestoroch Strednej priemyselnej školy Jozefa Murgaša a SOŠ Pod Bánošom v Banskej Bystrici konal 39. ročník celoštátnej prehliadky prác. Aj v tomto roku mala naša škola silné zastúpenie. Na celoštátnu prehliadku postúpili až dvaja žiaci zo IV.A triedy, Daniela Kručková a Marek Ilenčík, a to v súťažnom odbore 05 – Životné prostredie, geografia, geológia.

V silnej konkurencií bojovali veľmi statočne, čo prinieslo aj svoje ovocie. Daniele Kručkovej s prácou Cyklotrasy v okolí Rimavskej Soboty sa podarilo umiestniť na veľmi peknom 3. mieste a Marekovi Ilenčíkovi s prácou Cenová mapa bytov na Slovensku na 5. mieste.

Odborným garantom oboch prác je Ing. Pavol Fodor. Napriek tomu, že si už „zvykol“ na veľmi dobré umiestnenia svojich žiakov na súťažiach, vždy ho poteší fakt, že sú žiaci, ktorí chcú viac a pracujú na sebe. Súčasne cíti aj akési zadosťučinenie, veď s myšlienkou nového študijného odboru prišiel on a škola ho budovala prakticky bez predchádzajúcich skúseností.

Som rád, že už aj na Slovensku sa konečne viac pracuje s GIS-mi, veď v porovnaní s okolitými krajinami máme čo doháňať. V praxi pôsobia aj vynikajúci odborníci, napríklad slovenský lesnícky GIS dostal v roku 2016 prestížne ocenenie na medzinárodnom fóre v Kalifornii. Všetci bežne používame výdobytky tohto vedného odboru a ani o tom nevieme – napríklad naplánovanie trasy z Lučenca napr. do Žiliny. Potreba rôznych interaktívnych máp s prepojením na databázy, analýzy akýchkoľvek javov viažúcich sa k určitým miestam a ich aplikácia sa bude ešte rozširovať. Preto som nesmierne rád, že naša škola ako jediná na Slovensku ponúka možnosť štúdia v študijnom odbore, ktorý je pre prax ako stvorený a jeho absolventi majú široké pole uplatnenia.

Olívia Sojková

V dňoch 25.-28. apríla 2017 sa v priestoroch Strednej priemyselnej školy Jozefa Murgaša a SOŠ pod Bánošom v Banskej Bystrici konal 39. ročník celoštátnej prehliadky prác Stredoškolskej odbornej činnosti.

V sedemnástich súťažných odboroch si vyskúšalo svoje zručnosti, nápady a vedomosti viac ako 250 žiakov stredných škôl z celého Slovenska, ktorí postúpili z krajských kôl SOČ.

Žiakom našej školy sa každoročne podarilo postúpiť na toto významné podujatie, nakoľko boli úspešní v krajských kolách.

Aj v tomto roku sme mali silné zastúpenie. Na celoštátnu prehliadku postúpili dvaja žiaci z IV. A triedy, Daniela Kručková a Marek Ilenčík a to v súťažnom odbore 05 – Životné prostredie, geografia, geológia.

V silnej konkurencii bojovali veľmi statočne, čo prinieslo aj svoje ovocie. Daniele Kručkovej s prácou Cyklotrasy v okolí Rimavskej Soboty sa podarilo umiestniť na veľmi peknom 3.mieste a Marekovi Ilenčíkovi s prácou Cenová mapa bytov na Slovensku na 5. mieste.

Obidvaja účastníci sa zhodli, že účasť na celoštátnej prehliadke je náročná, mali bohatý program. V jednotlivých kategóriách  mali možnosť vidieť veľa zaujímavých prác z rôznych regiónov Slovenska, posúdiť svoju prácu, na akej je úrovni a v čom by tú prácu vedeli ešte viac zdokonaliť.

K tomu veľkému úspechu im blahoželáme a želáme do budúcnosti veľa kreatívnych nápadov a ďalšie životné úspechy.

Zaslúžia si našu pochvalu, že svojou prácou reprezentovali našu školu a šírili jej dobré meno, dávajúc tým dobrý príklad aj ostatným žiakom našej školy.

Ing. Angela Fajdová, metodička SOČ

Nie je žiadnym tajomstvom, že stavebná priemyslovka je „chlapčenská škola“ – ak teda máme na mysli to, že tu študuje viac chlapcov ako dievčat, alebo možno skutočnosť, že technické predmety sú v rozvrhu niekoľkokrát denne. Zaujímalo nás, ako sa cítia na škole dievčatá, a tak sme sa opýtali štvrtáčok: Petry Bernátovej a Barbary Bystrianskej nielen na chlapčensko – dievčenský kolektív:

Petra: „Myslím, že sa to nedá nevšimnúť si, že je tu viac chlapcov. Možno aj preto sme sa hneď na začiatku dali dokopy a už v prvom ročníku sme chceli urobiť niečo „dievčenské“. Zapojili sme sa do projektu Komprax – Vzdelávanie mladých vedúcich.“

Barbara: „Projekt mal názov Red Night a veľa sme sa naučili. Zistili sme, že organizovanie spoločných podujatí je veľmi náročná práca. Bola to vynikajúca skúsenosť. Neskôr sme zvolili menšie akcie s cieľom, aby sme sa v škole cítili dobre. Najviac sa nám to asi podarilo s každoročným živým betlehemom.“

-A cítili ste sa v škole dobre?

Barbara: „Určite! Škola mi dala všetko to, čo som očakávala. Najviac si cením podporu pedagógov, ktorí nás mnohokrát povzbudzovali a zapájali do rôznych súťaží. Práve tieto skúsenosti považujem za najcennejšie, napríklad súťaž s firmou Velux znamenala pre mňa možnosť reálne si vyskúšať prácu projektantky.“

Petra: „Podobne to bolo aj so SOČ-kou. Pani profesorka Palenčárová nám navrhla možnosti a my sme si vybrali návrh rekonštrukcie kaštieľa v Podrečanoch. Až potom sme zistili, že táto práca nie je len o vytvorení pekného projektu a vizualizácie. Niekoľkokrát nás odviezla pani profesorka, niekoľkokrát sme cestovali vlakom, kým sme mali základnú predstavu, aby sme mohli popustiť uzdu fantázii.“

-Čiže, ak tomu dobre rozumiem, láka Vás predstava navrhovať, projektovať?

Petra: „Chcela by som ďalej študovať na vysokej škole architektúru.“

Barbara: „Ja tak isto.“

-Stavbárina Vás chytila za srdce?

Petra s Barbarou jednoznačne súhlasili. Určite neoľutovali svoje rozhodnutie študovať na Strednej priemyselnej škole stavebnej Oskára Winklera v Lučenci s množstvom niekedy náročných technických predmetov.

Možno by sme sa mohli opýtať, čo by zaželali škole do budúcnosti – viac dievčat?

Barbara, Petra: „Nad týmto sme neuvažovali, ale určite viac praxe a odborných exkurzií.“

Dievčatám želáme úspešnú maturitu, aby na vysokej škole dobre reprezentovali svoju strednú školu!

Olívia Sojková

Posledný aprílový týždeň oslovila mnohých ľudí výzva na sociálnej sieti - aby prišli do školy alebo do práce v ľudovom kroji. Hrdo sa hlásime k iniciátorom, ktorými sú žiaci našej školy, Michal Koristek a Alžbeta Čajková. Prvotným podnetom bol ich príchod na maturitné skúšky v ľudových krojoch. Cestou mestom pozerali na nich okoloidúci s úžasom v očiach ako aj s prekvapením, čo ich inšpirovalo k tomu, aby uliciam znovu vdýchli závan histórie.

Cieľom výzvy bolo, dostať folklór do bežného života dnešnej generácie a pripomenúť si časy dávno minulé. Kroje sú neodmysliteľnou súčasťou našej histórie, a preto sa ľudia po celom Slovensku rozhodli podporiť nás pripojením sa k tejto výzve. Sú aj úžasným umeleckým a remeselným artefaktom a dôkazom toho, že naši predkovia tiež vedeli pekne žiť.

Musím povedať, že som bola milo prekvapená, koľko ľudí sa zapojilo do výzvy a počas bežného pracovného týždňa sa oblieklo do odevu našich predkov. Pre mňa ako folklóristku to bol nezabudnuteľný zážitok a skutočný pocit hrdosti.

Lenka Gaberová, III. A