rada stúpam nahor, cítim, že tam je sloboda
-hovorí o sebe Alžbeta Čajková - mladá aktívna žena. Niekedy pôsobí dojmom, že chce vyskúšať všetko.
-Je to dobrá vlastnosť?
-Myslím si, že áno, ešte aj v prípade, že to nevyjde. Zvyčajne som potom smutná, ale cením si, že získam skúsenosť a zrazu vidím veci inak a ihneď sa mi otvárajú nové možnosti. Napríklad výber strednej školy: mojím zámerom bolo stať sa laborantkou a aj som sa popasovala s ťažkou chémiou. Nevyšlo to, a preto som išla na deň otvorených dverí na stavenú priemyslovku. Hoci starký a krstný otec sú geodeti, až tu ma zaujalo rozprávanie pána profesora Fodora a pani profesorky Pandi.
-Neľutuješ dnes - tesne pred maturitou - svoje rozhodnutie?
-Nie. Získala som na škole úplne iný pohľad na svet.
-Geodetický?
-Asi áno, chcela by som pokračovať v štúdiu geodézie v Brne.
-Možno Tvoje rozhodnutie ovplyvnili aj úspechy, ktoré si dosiahla na škole. Ktorý považuješ osobne za najväčší?
-Jednoznačne 2. miesto na medzinárodnej súťaži IG5 v Pécsi.
-Z tejto súťaže máš aj zlaté medaily, prečo práve toto striebro?
-Súťažila som aj rok predtým spolu so štvrtákmi a neumiestnili sme sa, čo ma veľmi mrzelo, už kvôli nim. Rozhodla som sa, že zabojujem. Vyšlo to, dokonca v neznámom prostredí sa potvrdilo, že sme dobrí.
-Považuješ túto súťaž za tak náročnú?
-Samozrejme, aj po fyzickej stránke. Ste súčasťou tímu a nemôžete zlyhať.
-Takže SOČ-ka bola popri tejto súťaži brnkačka?
-No, to zas nie. Je to iný druh práce. Pripravovala som sa už od druhého ročníka a venovala som tomu mnoho času a úsilia. Napriek tomu stačilo desať minút obhajoby a už som mala pocit, že to nebolo až také dobré.
-3. miesto na Krajskej prehliadke SOČ v Banskej Bystrici nie je dobré?
-Určite, ale ja chcem byť vždy lepšia.
Betka je cestovateľka, folkloristka, turistka, redaktorka a...vždy prichádzajú nové výzvy. Bola síce už aj za polárnym kruhom vo Švédsku, ale chcela by navštíviť Fínsko a Island. Táto záľuba ju naučila dívať sa okolo seba kriticky a porovnávať. Folklór jej dal radosť zo života. Keď tancuje, poteší nielen seba, ale aj ostatných. Krása ľudových krojov jej pripomína zručnosť a estetické cítenie predkov, ktorí aj napriek chudobe vedeli žiť naplnený život. A aby tento rozhovor nevyznel príliš oslavne, prezradím na ňu, že nevie vyšívať, ale ako ju poznám, určite sa to raz naučí.
Olívia Sojková