S Richardom Stremim sa dá rozprávať o všeličom, veselo aj vážne, ale asi najzaujímavejšie je to o atletike.

Ako prvé som sa Richarda - našej juniorskej hviezdy opýtala, možno aj trochu neslušne, na jeho pre atléta tak trochu netradičnú postavu. Ako vieme, bežci musia „uniesť“ svoju vlastnú váhu, a preto sme zvyknutí na menšie svaly.

Je to tak, ale platí to skôr pre dlhšie trate. Šprint si vyžaduje silu a výbušnosť, hlavne pri štarte, kde sa šprtovec musí dostať z drepu do vzpriamenej polohy.To je fyzicky dosť náročné a dobrá kondícia sa cení.

Čo konkrétne robíš pre svoju kondíciu?

Okrem bežeckých tréningov trikrát do týždňa je to u mňa aj klasická posilka, tiež trikrát do týždňa.

Takže spolu šesťkrát do týždňa tréning?

Áno, cca 1,5 hodiny.

Je to aspoň zábava?

Neviem, niekedy ani nie. Podporuje ma hlavne tréner, kričí a usmerňuje ma počas behu a to je pre mňa dôležitá psychická podpora. Možno sa to nezdá, ale beh je hlavne o psychike. Dobre vyštartovať a makať. Najhoršie je, že na súťažiach nepočujem trénera a musím sa spoľahnúť sám na seba. To je niekedy veľmi náročné.

Atletika vôbec je náročná a asi nie je pre každého.

No veru, chce to silu, výbušnsť a vytrvalosť. Kondícia musí byť. Nechcem sa sťažovať, ale na súťažiach je stále menej dievčat.

A ja sa nechcem veľa vypytovať, ale stíhaš aj dievčatá?

Keď sa chce, všetko sa dá.

Takže popri tvrdej a pevnej životospráve...?

Čestne priznám, že aj ja niekedy poruším pravidlá – pivo, čipsy, keksy...Ale necítim sa potom dobre a vždy sa vrátim k svojmu režimu. Cítim sa potom lepšie, akoby som mal viac energie.

Takže šport robíš ako hobby?

Asi nie, je to môj životný štýl, cítim sa lepšie a robím to hlavne pre seba.

Plánuješ v športovej aktivite pokračovať?

Určite áno, chcel by som byť raz trénerom atletiky.

Navštevuješ športovú triedu – IV.S a máš tesne pred maturitou, takže už tak trochu môžeš hodnotiť svoje stredoškolské štúdiá na SPŠ stavebnej O.Winklera v Lučenci.

Jasné, išiel by som znova do športovej triedy. Je to ideálne riešenie pre všetkých, ktorí sa športu chcú venovať intenzívne.

Za typicky stručný a jasný (športovca hodný) rozhovor ďakuje a praje mnoho športových a osobných úspechov!

Olívia Sojková

Donedávna mesiac marec

vravel zime „ber sa starec“.

 

Knihy veľký sviatok mali,

povinne sme čítavali...

 

Deti ráno do školičky

ťahali sa pomaličky.

 

V  ruke niesli tulipány,

čo vnútili im dobré mamy.

 

Pre pani učiteľku,

aby mala radosť veľkú ...

 

Boli to fakt časy krásne,

nejeden dneska ticho žasne.

 

Už nič nie je ako bolo,

žiaci majú v triede sólo.

 

Kto už nám dá kytku z lásky?

Radšej pridá zo tri vrásky....

 

My rodičov stresujeme,

že ich deti známkujeme!

 

Preto sa ich ratolesti túlajú,

kvôli nám im zo sociálky málo dávajú...

 

A čo celá verejnosť?

Tá už nás má taktiež dosť!

 

Závidia nám voľno, plat...

Kto by nás mal dneska rád.

 

Najlepšie sa má len Soňa,

tej, či v práci a či doma,

(a je jedno v akej dobe)

každý želá všetko dobré.

 

Želajme si  teda vedno

veľa prianí, nie len jedno!

 

Optimizmus,  úsmev v tvári,

lebo len s nimi sa všetko darí.

 

Spoločnosť ľudí, ktorí si nás cenia

i náhody, čo život menia.

 

Nech slnko s úsmevom ráno nás nachádza,

a všetko zlé nás oblúkom obchádza.

 

Nech hravo zvládame  svoje povinnosti

a  neprekvapia nás žiadne okolnosti.

 

Nech peňazí máme  vždy koľko práve treba, 

hoc' nepadajú len tak ľahko z neba.

 

Mnoho zdravia, sily,  šťastia,  krásnu žitia pohodu,

by sme svojím  umom dlho pomáhali národu!

(autor: J. Spišáková, virtuálna knižnica)

V tabuľke nájdete predbežné výsledky talentových skúšok po písomnej časti z matematiky a slovenského jazyka a literatúry.

Predbezne_vysledky_TS2017.pdf

Dňa 23.3.2017 sme sa my žiaci zúčastnili exkurzie do Bratislavy, na výstavu Coneco. Čo to vlastne Coneco je? Je to veľtrh, ktorý každoročne prináša nové trendy v stavebníctve a architektúre. Pod jednou strechou je možné nájsť všetko potrebné pre stavbu či rekonštrukciu. Od stavebných materiálov cez okná, dvere, strechy, podlahy, prostriedky na vykurovanie, garážové brány alebo prostriedky na relax ako napríklad sauny, vírivky, bazény.

Po vstupe do Incheby sme sa rozdelili do menších skupín. Mali sme možnosť vidieť vystavované materiály a zúčastniť sa aj prezentácií o daných materiáloch a postupoch výroby. Na vyššom poschodí sme sa mohli oboznámiť aj s financovaním stavieb, finanční makléri sa nám snažili ukázať ako sa dajú rýchlo získať prostriedky na výstavbu, snažili sa nám poukázať na výhody a nevýhody hypotekárnych úverov.

Veľmi zaujímavou činnosťou, bola ukážka kladenia strešných krytín, priamo v priestoroch Incheby.

Po prehliadke sme sa pobrali na parkovisko, kde sme sa znova všetci stretli a ako jedna veľká skupina sme sa presunuli do Auparku, kde sme strávili zvyšok času príjemným nakupovaním. Rozlúčili sme sa s Bratislavou, nastúpili do autobusu a tešili sa na domov. Ďakujeme za príjemný výlet za poznaním.

Gaberová Lenka III.A

„Vode bola daná čarovná moc byť miazgou života na zemi.“

(Leonardo da Vinci)

Tento deň je jedinečnou príležitosťou pripomenúť všetkým mimoriadnu dôležitosť vody pre zachovanie životného prostredia a pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Voda zaberá 70% zemského povrchu, z nej je však len 1% vhodné na pitie.

Vážme si vodu, je jej málo! Takmer milión ľudí na Zemi nemá prístup k pitnej vode. Ročne zomrie na nedostatok vody až 3,5 milióna ľudí! Voda je najvzácnejšia tekutina na Zemi a najdôležitejšia pre naše telo. Mestá, obce, školy robia v tento deň rôzne aktivity.

Aj naši študenti sa každoročne zapájajú do týchto aktivít a nebolo to inak ani teraz, keď sme sa vybrali čistiť breh Tuhárskeho potoka. Našli sme všeličo, od fliaš, koberca až po vetrovku. Voda je látka, ktorú musíme chrániť, neznečisťovať ju a šetriť ňou.

Touto cestou chcem poďakovať študentom II. A triedy, ktorí sa nezľakli špiny, blata a priložili ruku k dielu.

Inka Balážová

(Foto: Inka Balážová)

Do Hodiny Zeme sa zapájajú mnohé veľké a známe mestá na celom svete, mnohé známe pamiatky a obrovské množstvo jednotlivcov. Ku tejto svetovej elite sa môžete pridať aj vy! Ako?

---

Symbolicky vypnite svoje osvetlenie

Symbolické vypínanie svetiel na 1 hodinu, na Hodinu Zeme, v sobotu, 25. marca 2017, od 20:30 do 21:30, je poznávacím znakom celej kampane. Mnohé obce a mestá sa do Hodiny Zeme každoročne zapájajú zhasínaním svojho verejného osvetlenia na málo frekventovaných úsekoch, hotely, firmy, predajne, bary a iné budovy a zariadenia vypínajú svoje reklamy, osvetlenie budov, či zbytočné lasery na strechách. Aj vaša obec, či mesto sa môže zapojiť zhasnutím verejného osvetlenia, firma alebo spoločnosť zhasnutím vnútorného a vonkajšieho osvetlenia.

Do Hodiny Zeme sa môžu zapojiť aj jednotlivci, a to zhasnutím osvetlenia vo svojej domácnosti.

Vypnutie osvetlenia je len symbolické, vyjadruje vieru v nejakú pozitívnu zmenu. Hodina Zeme však už nie je o jednej hodine ročne. Pomôcť našej planéte môžete vo svojom každodennom živote.

---

Urobte zmenu vo svojom každodennom živote

Hodina Zeme nie je len o zapojení sa na jednu hodinu v roku. Našej planéte môžete pomôcť vo svojom každodennom živote. Každý z nás ma silu urobiť zmenu a spolu sa naše činy zrátajú a dokážeme veľké veci. Stačí zlepšiť niečo úplne jednoduché. Zhasnite za sebou svetlo v miestnosti, v ktorej sa nikto nenachádza, pokiaľ nemusíte, nechoďte autom, nasadnite na autobus, bicykel alebo sa prejdite pešo… Je skutočne veľmi veľa spôsobov, ako môžete pomôcť Zemi, stačí si len vybrať.

(Zdroj: http://hodinazeme.svetelneznecistenie.sk)

Vďaka odvážnej vzbure obyvateľov Juhoafrickej republiky sa 21. marca slávi na celom svete Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii.

Čo to vlastne diskriminácia je ? Diskriminácia sa charakterizuje ako konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom alebo skupinou ľudí inak než s iným človekom alebo skupinou ľudí na základe vecí, ktoré nemôže vlastným pričinením nijako ovplyvniť (napr. rasa, vierovyznanie).

Ľudia sa od seba odlišujú. Je prirodzené, že každý z nás je iný, jedinečný, svojský. Napokon otázka rasy, pohlavia, či svetonázoru je už len jednou z ďalších stránok ľudskej bytosti a jej života, ktorou sa odlišuje, či približuje voči ostatným. Tolerancia je schopnosť akceptovať a nakoniec i uznať, že každý z nás je iný. Mnohým by sa mohlo zdať, že sa o tejto téme už veľa písalo, hovorilo, prezentovalo v médiách alebo prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Mladí ľudia sú obzvlášť citlivou skupinou, čo sa týka boja proti rôznym formám diskriminácie.

Preto sme sa rozhodli, že aj my si pripomenieme tento významný deň. Máme možnosť ukázať, že diskriminácia nám nie je ľahostajná. Ako? Obliekli sme sa v utorok 21. marca do čierno- bielej kombinácie, a tak sme dali najavo svoj názor! Ak sa podarilo presvedčiť aj triedneho učiteľa, tak je to fajn. A našim študentom sa to podarilo.

Ďakujeme za podporu!

(Zdroj: https://www.iuventa.sk/files/...a_rasizmus/xenofobia_a_rasizmus_na_web.pdf)

Na našej škole je už tradíciou, že sa každý rok zapájame do súťaže Stredoškolská odborná činnosť, ktorej hlavnou myšlienkou je prispievať k vyhľadávaniu talentovaných a nadaných žiakov stredných škôl, rozvíjať tvorivé myslenie žiakov, rozširovať a upevňovať ich odborné vedomosti, zručnosti a vytvárať trvalý vzťah k príslušnému študijnému odboru. 

Táto myšlienka, aj tento školský rok oslovila niekoľkých našich nadaných žiakov a vďaka nim sme mohli dňa 10. marca 2017 uskutočniť školské kolo prezentácie a obhajoby prác SOČ. Súťažilo sa až v troch súťažných odboroch.

V odbore 05 – Životné prostredie, geografia, geológia sa jej zúčastnili dvaja žiaci s dvomi súťažnými prácami:

Daniela Kručková (IV.A) s prácou Cyklotrasy v okolí Rimavskaj Soboty

Marek Ilenčík (IV.A) s prácou Cenová mapa bytov na Slovensku

V odbore 10 – Stavebníctvo, geodézia, kartografia sa jej zúčastnili traja žiaci s dvomi súťažnými prácami:

Barbara Bystrianská (IV.A) a Petra Bernátová (IV.A) s prácou Rekonštrukcia kaštieľa v Podrečanoch

Alžbeta Čajková (IV.A) s prácou Zameranie a spracovanie základnej geodetickej dokumentácie historickej budovy kúrie v Hrnčiarskej Vsi

V odbore 13 – História, filozofia, právne vedy sa jej zúčastnil jeden žiak:

Alexander Jacso (I.A) s prácou Rímske légie

Súťažiaci sa aj napriek počiatočnej tréme snažili čo najlepšie odprezentovať svoje práce, pričom vložili do obhajoby vlastné myšlienky a odporúčania pre využitie v praxi. Pri obhajobe využívali aj rôzne vizualizačné prostriedky.

Odborná hodnotiaca komisia na základe preštudovania predložených prác a vlastnej obhajoby určila nasledovné poradie umiestnenia prác:

V odbore 05 – Životné prostredie, geografia, geológia

1. miesto - Marek Ilenčík (IV.A) s prácou Cenová mapa bytov na Slovensku

2. miesto - Daniela Kručková (IV.A) s prácou Cyklotrasy v okolí Rimavskaj Soboty

V odbore 10 – Stavebníctvo, geodézia, kartografia

1. miesto - Alžbeta Čajková (IV.A) s prácou Zameranie a spracovanie základnej geodetickej dokumentácie historickej budovy kúrie v Hrnčiarskej Vsi

2. miesto - Barbara Bystrianská (IV.A) a Petra Bernátová (IV.A) s prácou Rekonštrukcia kaštieľa v Podrečanoch

V odbore 13 – História, filozofia, právne vedy súťažila práca Alexandra Jacsa (I.A) s názvom Rímske légie síce bez konkurencie, ale bola vypracovaná na takej úrovni, ktorá ju predurčila na postup do krajského kola.

Všetky práce z 1. a 2. miest takisto postupujú na krajské kolo SOČ, ktoré sa uskutoční dňa 7. apríla 2017 v priestoroch SPŠ dopravnej vo Zvolene.

Všetkým umiestneným študentom zo srdca gratulujeme!

Na záver by som sa rada poďakovala aj konzultantom prác PhDr.Olívii Sojkovej, Ing. Renáte Palenčárovej, Ing. Dušanovi Maďarovi a v neposlednom rade Ing. Pavolovi Fodorovi, ktorí si v záplave práce našli čas, usmerňovali a podporovali žiakov v tejto mimoškolskej činnosti.

Angela Fajdová – metodička SOČ

 

Na základe mojej participácie na príprave a realizácii školského kola SOČ by som sa chcela poďakovať pani ing. Angele Fajdovej aj v mene všetkých súťažiacich za podporu, pomoc a trpezlivosť pri organizácii súťaže a hlavne za odborné rady, ktoré posúvali kvalitu prác a pomáhali zdolávať nejednu prekážku.

 

Olívia Sojková

Pozvánka na exkurziu v termíne 6.-7.6.2017

Trasa: Lučenec – Klagenfurt – Benátky a späť

Cena: 90 eur (doprava autobusom, ubytovanie, raňajky, poistenie)

Informácie a prihlásenie: PhDr. Olívia Sojková, Mgr. Csaba Bóna

Termín: do 31.3.2017 so zálohou 20 eur

Neopakovateľné čaro, ktoré z Benátok vychádza je ukryté v jeho architektúre. Hovoriť o všetkých stavbách je naozaj ťažké. Muselo by sa totiž spomenúť niekoľko tisíc budov, ktoré v Benátkach sú, pretože každá je niečím zaujímavá. Ťažko vynechať niečo a popísať aspoň dvadsať z nich, iní by sa ozvali, že práve ich obľúbené miesto sa v tomto zozname nenachádza. Ako istotne viete, práve Benátky sú miestom, kde mnohí mládenci požiadajú o ruku svoju milovanú. Prenajať si gondolu a požiadať ju o ruku na gondole vie byť tiež čarovné a ktorá by povedala nie?

Ak ale máme hovoriť o stavbách, ktoré pútajú pozornosť a sú pre Benátky významné, aj o nich by sme hovorili veľa. Slávne uličky, hotely, miesta kde sa nakrúcali filmy, miesta obľúbené pre žiadosti o ruku a miesta plné romantiky, budovy ktoré sú zviazané s nejakou historickou udalosťou, chrámy a kostoly. Kláštorov a nábožensky významných stavieb je tu viacero. Je celkom možné, že svoju prehliadku začnete na námestí St. Marco pri ktorom je kostol St. Marco s prekrásnou výzdobou zvonku, vstupné dnu sa platí a je naň často priveľmi dlhý rad na to, aby ste si nechali ujsť mnohé ďalšie miesta. Piazza de St. Marco je krásne miesto a vždy plné ľudí, pokiaľ nie sú záplavy, ale aj tak sa občas nájde niekto, čo už do vody spadol a už to nerieši. Na rovnakom námestí nájdete množstvo značkových obchodov, drahého oblečenia, módnych doplnkov, koženej obuvy, kabeliek a tašiek. Skrátka tento sortiment nájdete v celých Benátkach a to absolútne. Akoby ste tu ani nič iné nájsť nemohli – kaviarne, obchody so suvenírmi, nejaká trafika a do toho obrovské množstvo svetových značiek drahých šiat, elegancie, parfumov a šperkov.

Benátky, ako celé staré mesto na vode, sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1987. Talianom sa darí mesto zahraňovať, aj keď voda je voda. Mnohé budovy v mestečku dodnes stoja na dubových koloch zapichnutých do morského dna. Niektoré budovy majú aj rôznymi modernými spôsobmi spevnené základy. Pôsobenie všade prítomnej vody tiež neprospieva náterom a vybaveniu domácností, ktoré v starom centre fungujú bežne, ako domácnosti napríklad naše. Z bytoch a bytových domov nie sú múzeá, ako si mnohí myslia, v meste sa normálne žije. 

Významné osobnosti pochádzajúce z Benátok:
- Tizian (1485 - 1576) slávny renesančný maliar
- Tintoretto (1518 - 1594) taktiež slávny renesančný maliar
- Paolo Veronese (1528 - 1588) renesančný maliar
- Antonio Vivaldi (1678 - 1741) kňaz a skladateľ
- Carlo Goldoni (1707 - 1793) dramatik
- Giacomo Casanova (1725 – 1798) bol kňazom, špiónom aj diplomatom
- Terence Hill (* 1939) herce preslávený aj vďaka dvojici Bud Spencer a Terence Hill. Najznámejšie úlohy T. Hilla sú Superpoliš, Štastný Luke a ďalšie.

Cesta okolo sveta za tri hodiny

MINIMUNDUS znamená minisvet

Snívali ste o ceste okolo sveta a nemali ste na ňu nikdy dostatok prostriedkov? Nesnívajte a navštívte hlavné mesto Korutánska Klagenfurt. V Klagenfurte je veľmi zaujímavá atrakcia Minimundus - park miniatúr. A hoci je Klagenfurt pri jednom z najväčších a najteplejších alpských jazier v Európe - pri Wörthersee, mnoho návštevníkov sem zavíta najmä kvôli tomuto parku.

Začali ho budovať v roku 1957 a za takmer 58 rokov jeho existencie sa podarilo na ploche 26.000 m² vytvoriť 150 modelov známych svetových stavieb, funkčných modelov železníc a lodí v mierke 1:25 z 53 štátov. Uvidíte tu miniatury tých najkrajších budov sveta.

Stavba mnohých z nich bola technicky, časovo ale aj finančne veľmi náročná. Napríklad Baziliku sv. Petra stavali šesť rokov s nákladom 750.000 eur. Každého určite očarí niečo iné. Odfotografovať sa môžete napríklad pri bazilike Sagrada Familia (Barcelona), Eiffelovke (Paríž), alebo Soche slobody (USA). Veľmi zaujímavé sú aj technické modely, ako napríklad Atomium z Bruselu či americký raketoplán. Počas niekoľkých hodín strávených v Minimunduse získate pocit, že ste už videli celý svet.

Olívia Sojková

(zdroje: http://benatky.cestovanie.biz, http://www.austria.sk, 

https://www.google.sk/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&ved=0ahUKEwiN-OSg3-TSAhXGPxQKHYgfCT4QjB0IBg&url=http%3A%2F%2Fwww.bedandbreakfastalteatro.com%2Fen&psig=AFQjCNHnDPGL7W-eeGd0qSvstZDnH_MvIQ&ust=1490087641941641)

Učiteľ národov - Ján Amos Komenský povedal: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“

Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari ale  aj s mesiacom knihy. Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače, patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci?

Marec je mesiac knihy už od roku 1955, kedy ho v bývalom Československu vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu. Cieľ bol jednoduchý – podpora trvalého záujmu o knihy.

Martin Hrebenda Hačavský (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880) bol šíriteľom slovenskej a českej knihy. Narodil sa a aj zomrel v marci. Paradoxne bol slepý, to mu však nebránilo venovať sa zbieraniu kníh a ich zachraňovaniu. Medzi vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské knihy. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom  sa zaslúžil, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej. Žiaľ, čím ďalej tým viac mladí ľudia zanedbávajú beletriu a radšej využívajú internet, mobil, alebo sa neprítomne pozerajú na televíznu obrazovku. Následkom je postupné znižovanie inteligencie a skreslený obraz skutočnosti.

Do mesiaca knihy vhodne zapadol aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila Slovenská asociácia knižníc v roku 1999 a pravidelne sa organizuje posledný marcový týždeň.

Kniha ťa prosí:

1. Zober ma do čistých rúk.

2. Som smutná, keď ma položíš na vlhké a mastné miesto.

3. Neohýbaj  moje strany.

4. Vložená ceruzka a pero medzi listami ma poškodzujú.

5. Nečítaj  ma, prosím,  pri  jedení.

(Zdroj: http://smolenican.sk/nemilovat-knihu-znamena-nemilovat-mudrost/)

Dňa 6. marca 2017 sme sa všetci žiaci odboru geodézia, kartografia a kataster zúčastnili exkurzie vo Vojenskom topografickom ústave v Banskej Bystrici.

Na úvod sme si vypočuli prezentáciu o tomto ústave a o jeho úlohách. Naše ďalšie kroky smerovali do miestnosti, ktorá je plná histórie a to hlavne kvôli tomu, že nám približuje svojou výstavou to, ako sa kedysi vytvárali mapy. Staré pomôcky, prístroje, ale aj mapy nám ukázali, koľko námahy a času musel človek vložiť do tvorby jednej mapy.

Odtiaľ sa naše cesty rozdelili do štyroch skupín podľa ročníka a postupne sme prešli všetky poschodia, na ktorých pre nás mali niečo zaujímavé na ukážku. My ako štvrtáci sme najskôr navštívili archív, kde majú uskladnené rôzne druhy máp, fotogrametrických snímok a rôzne iné veci. Ukázali nám aj miestnosť a stroje, na ktorých tlačia svoje mapy. Ďalej sme postúpili o poschodie vyššie, kde na nás čakala ukážka rôznych druhov máp, ktoré vyhotovujú. Boli tam rôzne účelové mapy, mapy pre pilotov, pre pozemné sily, mapy, ktoré sa používajú pri cvičeniach, ale aj také, ktoré využívajú na misiách, napríklad v Afganistane. Na treťom poschodí na nás čakala ukážka spracovania fotogrametrických snímok. Veľmi nás to zaujalo, keďže na jednej obrazovke sa po pridaní filtra zobrazuje snímka v tvare 3D a na druhom monitore sa zobrazuje program, do ktorého je táto snímka prekresľovaná. Na poslednom štvrtom poschodí nám na ukážku vybrali dva prístroje, ktoré používajú na meranie. Po niekoľkých minútach „hrania sa“ a kochania sa s týchto skvostov, pri čom nám o nich rozprávali zaujímavé veci, sme sa pobrali ku vchodu, kde sme sa všetci opäť stretli.

Naši sprievodcovia sa rozhodli, že nám ešte ukážu permanentnú referenčnú stanicu GNSS siete SK POS, ktorá sa nachádza neďaleko tohto ústavu a tak sme sa vybrali za nimi. Po obhliadnutí tohto miesta sme sa všetci o niečo múdrejší vrátili domov.

Alžbeta Čajková, IV. A

Radosť a šťastie sa dávaním znásobuje. A viete, že šťastie máme aj v krvi? Podeľte sa s ním!

Slovenský Červený kríž každoročne štartuje kampaň - Valentínska kvapka krvi. Cieľom kampane je prilákať mladých ľudí k darcovstvu krvi. Darovanie krvi je skutočným „darom života,“ ktorý zdravý jedinec môže poskytnúť ľuďom chorým a po úrazoch. Je to veľmi prospešný, bezpečný a jednoduchý humánny krok. Potreba krvi je veľká, a preto sa každoročne do tejto kampane zapájajú aj študenti našej školy spolu s mladým kolegom.

Naši darcovia:

Mgr. Jakub Škantár

1. Lukáš Adam - III.A

2. Lucia Vývleková - III.A

3. Beata Pusztaiová - III.A

4. Simona Galová - III.A

5. Denis Šutta - III.A

6. Daniel Melich - III.S

7. Ľubomír Križo - IV.A

8. Oliver Kašinský - IV.A

9. Bianka Čemanová - IV.A

10. Patrik Šípoš - IV.A

11. Barbora Černáková - IV.A

12. Jerguš Gombala - IV.A

13. Ján Šuniar - IV.A

14. Štefan Mátyáš - IV.S

15.Karol Karola - IV.S

Všetkým darcom ďakujeme. Lásku máme v krvi. Dokáž to aj Ty!

Inka Balážová

(foto: Mgr. Jakub Škantár)

Chceš si splniť svoje sny? Chceš siahnuť na dno svojich síl? Chceš naozajstný adrenalín?

Skús triatlon!

O plávaní, behu a cyklistike som sa porozprávala s Michalom Mojžišom, žiakom IV. S triedy, ktorý mi prezradil, že práve tento šport ho najviac oslovil. Skúškou jeho síl bol Gemerský triatlon, v auguste 2016, pretože tu zdolal 650 m vo vode, 27 km na bicykli a 7 km na vlastných nohách a to vo vynikajúcom tempe.

Prečo práve triatlon?

Chcel som si to vyskúšať, je to totiž náročná kombinácia náročných športov a v prípade, že chcete pretek dokončiť, viete, že sa nemôžete spoľahnúť na nikoho iného – je to len na poctivej fyzickej príprave. Najdôležitejšia je ale psychika.

Dá sa povedať, že práve náročnosť a kombinácia športov je to, čo Ťa láka?

Áno. Spoločne s trénerom sa momentálne pripravujem na duatlon - beh (5 km), bicykel (20 km) a beh (2,5 km). Tu si človek naozaj môže siahnuť na dno síl a overiť si svoje schopnosti. Neplatia žiadne výhovorky, všetko je len o pctivej príprave.

Ako sa cítiš po náročnom preteku?

Tesne po súťaži som doslova vyšťavený a neznášam ten pocit, ale po čase nastúpia endorfíny, ale aj akýsi pocit zadosťučinenia: moja príprava mala zmysel a som rád, že som dosiahol vytýčený cieľ.

A aký je tvoj životný cieľ?

Športovať, byť stále lepší a študovať.

Momentálne študuješ v športovej triede a blížia sa maturitné skúšky. Je možné všetko skĺbiť?

Určite áno, aj keď musím povedať, že klasická zábava po večeroch ma neláka. Mám relatívne pevný režim: pondelok a piatok sa venujem škole a fyzicky oddychujem. Ostatné dni vstávam o 4.30, aby som mohol ešte hodinu pred vyučovaním behať, štvrtok popoludní som v posilke. Víkendy idem prakticky naplno – 4 až 5 hodín som na bicykli a venujem sa príprave na preteky.

Štúdium v športovej triede je pre mňa ideálne, pretože sa môžem venovať športu oveľa intenzívnejšie. Učiť sa však bohužiaľ musím. Pre mňa osobne veľa znamená aj podpora mojich profesorov a školy. Pochvaly od triedneho učiteľa a riaditeľa školy nie sú pre mňa len odmenou, ale aj morálnou podporou, ktorú si veľmi vážim.

Kto ti najviac pomáha?

Určite rodičia, rozumejú mi a akceptujú moje rozhodnutia a v neposlednej miere mi pomáhajú aj finančne. Som členom cyklistického klubu CK Rimavská Sobota, ktorý sa stará o môj rozvoj. Určite musím spomenúť môjho trénera, kouča Bc. Paľa Gábora, je totiž pre mňa veľkou oporou v mojej športovej kariére.

Je to len náhoda, že Paľko Gábor je absolventom stavebnej priemyslovky v Lučenci?

Neviem, ale je jasné, že šport má na našej škole veľkú tradíciu.

 

Na záver nášho rozhovoru by som sa chcela Michalovi Mojžišovi poďakovať za doterajšiu reprezentáciu školy a za vynikajúce študijné výsledky a popriať mu, aby si splnil všetky sny.

Zhovárala sa Olívia Sojková.

(Fotky: Ck MŠK Kežmarok, Nokin.sk, Roman Lőrinčík a iní)