• Regionálne kolo vo florbale
          • Regionálne kolo vo florbale

          • V poslednom zápase, ktorý otvoril cestu našim florbalistom do regionálneho kola, porazili kondične aj technicky Strednú zdravotnícku školu.

            Regionálne kolo sa konalo 15.02.2017 v Rimavskej Sobote. Naši chlapci dostali za súpera Gymnázium I. Krasku z Rimavskej Soboty. Súper bol lepší, a tak sa chlapci museli uspokojiť s druhým miestom. Hrali však skvelý zápas, a preto im patrí vďaka a gratulácia.

            Hovorili sme už o histórii florbalu, tak si teraz povedzme niečo o výstroji. Hráčsky výstroj pozostáva z krátkych nohavíc, trička (dres) s číslom na chrbte a hrudi a halovej obuvi. Brankár musí mať dlhé nohavice, masku a môže mať rukavice. Palice sú zvyčajne vyrobené zo sklených polykarbónových alebo karbónových vlákien. Majú hmotnosť 150-300 gramov a dĺžku 80 do 100 cm. Čepele sú vyrobené z rozličných plastových zložiek.

            Naše úspešné družstvo: Peter Havran, Erik Hudec, Jakub Kubiš, Martin Bálint, Patrik Mázor, Tomáš Meszáros, Michal Mojžiš, Radoslav Mydlo, Róbert Péter, Michal Ružinský.

            Tak chlapci, veľa elánu do ďalších zápasov.

            Mgr. Inka Balážová
            (Fotky: Mgr. Jakub Škantár)

        • Ako prežiješ dnešného Valentína?
          • Ako prežiješ dnešného Valentína?

          • „Zármutok znesieš sám, ale o radosť sa musíš podeliť. Elbert Hubbar

            Zarmútený človek len ťažko prijme návštevu a sám nevyhľadáva spoločnosť ostatných ľudí. Radšej sa zavrie vo svojej izbe. Štyri steny sú väzením pre jeho city. Dumá a premýšľa. Spája slabiky do slov a slová do viet v nádeji, že niekto predsa len prečíta knihu o jeho trápení. Čaká na ten správny moment, kedy opäť uzrie svetlo sveta. Vyjde z ulity smútku a dokáže sám sebe a svojmu okoliu, že žije a má už dosť smutnej samoty. Ako mu môžem pomôcť? Posolím ho soľou prílišného záujmu? Alebo rozbijem jeho ulitu a ukončím jeho samotu. Teraz nie. On sám vie, kedy opustí svoju slimačiu ulitu v podobe studenej izby. Ako povedal starogrécky dramatik Menandros – Čas zahojí všetky rany.

            Po prečítaní dobrej správy je človek schopný vybehnúť na ulicu a zakričať do všetkých strán jej znenie. Rád sa pochváli a častokrát trochu prikrášli svoje rozprávanie o tom, aký je štastný. Klame sám seba? Nie, on si uvedomuje pravdu, no klame iných. Robí to rád, pretože príliš veľa štastia v jednom človeku vyvolá závisť druhých. Dobrodinec by sa mohol opýtať, čo z toho má? Ich závisť mu dáva vyššie postavenie v spoločnosti a on rastie a naberá na sile. Bublina, ktorú vytvoril, však praskne a zrúti sa do seba. On nechcel nikomu ublížiť, on len chcel byť šťastný. Každý sme strojcom svojho šťastia.

            Myslím si, že by to kľudne mohlo byť naopak. Smutní nech sú spolu a šťastný nech je sám. Smutní ľudia potrebujú jeden druhého. Potrebujú podporiť, aby sa mohli odraziť zo svojho dna. Preto si myslím, že šťastný človek by sa nemusel chváliť a vyhľadávať spoločnosť. Prečo? Má predsa svoje šťastie.

            Ján Šuniar, IV. A

            (obrázok bol prebratý: http://lalettredamour.blogspot.sk/2013/06/lettre-damour-romantique.html)

        • KVET POVIE VŠETKO
          • KVET POVIE VŠETKO

          • Či už Valentína oslavujete alebo nie, malou drobnosťou by ste občas svoju lásku obdarovať mohli a povedať milou maličkosťou –ľúbim ťa.

            Valentín nie ja americký! Aj keď sa to hovorí, pôvod sviatku svätého Valentína by sme určite nemali hľadať v Amerike. Valentinus bol rímsky kresťanský kňaz a lekár, žil v Ríme za vlády cisára Marka Aurélia Klaudia. Vzdelaný Valentín je opradený viacerými legendami, jedna z nich hovorí, že ho uväznili preto, lebo liečil kresťanov, ďalšia zas, že dôvodom jeho odsúdenia bolo tajné sobášenie mladých kresťanských párov aj napriek zákazu cisára, za čo bol 14. februára roku 269 sťatý. Valentinus vraj pred popravou poslal svojej milej lístok s textom „Od Tvojho Valentína.“ To bola asi prvá „valentínka.“

            Takže, milí zamilovaní chlapci, mládenci, chlapi či seniori, nemajte obavy a nechystajte veľké vyznania. Valentínsky kvietok prezradí vaše pocity. A keď pridáte úprimný bozk, každá žena bude šťastná.

            Ruža- je symbolom vrúcnosti a krásy. Biele ruže vyjadrujú oddanosť, žlté zasa hovoria o zvádzaní a zmyselnosti.

            Tulipán- červené sú symbolom náklonnosti

            Orchidea- evokuje tajomnosť, nevypočítateľnosť, nejednoznačnosť a jedinečnosť. Zároveň hypnotizuje krásou a netradičným zovňajškom- to všetko chce darca povedať svojej vyvolenej.

            Ľalia- je kvetom na výnimočnú príležitosť, darca ženu pokladá za takú- výnimočnú.

            Karafiát- je kvetom víťazov, sexuálnych výziev, ale aj vernosti a stálosti.

            Strelícia- táto oranžová kráska znamená jediné: muž, ktorý vám ju daroval, túži po vašej čo najtesnejšej blízkosti.

            A čo na záver? Mnoho žien má radšej menej slov...

            (obrázky boli prebraté zo stránok: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ru%C5%BEa, http://www.ttstudio.sk/vyhledavani/cerveny-tulipan-1229.html, https://casprezeny.azet.sk/fotogaleria/124562/odkvitla-vam-orchidea-2-tipy-ako-ju-znovu-ozivit-skuste-jej-sposobit-maly-sok-urcite-to-zaberie/4, http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=111531, https://www.wattpad.com/280809901-dopisy-sophie, http://www.ireceptar.cz/zahrada/pokojove-rostliny/exoticke-kvety-strelicie-v-pokoji-i-na-balkone/?pid=20245)

        • Najlepšie projekty z geografie
          • Najlepšie projekty z geografie

          • Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, kde žijete? Poznáte svoje mesto, okolie – svoj životný priestor? Všímate si život okolo seba, rastliny, živočíchy, jeho kvalitu?

            Ak áno, určite vás zaujmú najlepšie projekty žiakov prvého ročníka z predmetu geografia: Erika Szabóa a Dominika Majera z I. A triedy.

            Ak nie, možno budú tieto práce pre vás inšpiráciou a poučením.

             

            PhDr. Olívia Sojková

        • Volejbalový turnaj
          • Volejbalový turnaj

          • Po vlaňajšom víťazstve, postúpilo naše volejbalové družstvo do regionálneho kola vo volejbale, ktoré sa konalo 7.2. 2017 vo Veľkom Krtíši. Tohto turnaja sa zúčastnili tri tímy a to Tisovec, Veľký Krtíš a my. Proti súperovi z Tisovca, ktorý mal aj aktívnych hráčov volejbalu, sme tesne prehrali a proti Veľkému Krtíšu sme hladko vyhrali.

            Naši chlapci obsadili krásne 2. miesto. Chlapci podali dobrý výkon a tešia sa na ďalšie súboje.

            A tu je naše družstvo:

            Denis Grexa, Martin Majkút, Radovan Mydlo, Richard Stremi, Pavel Kováč, Radoslav Janšto, Michal Golian, Martin Bálint.

            Chlapcom gratulujeme a prajeme veľa chuti a bojovnosti!

            Mgr. Inka Balážová

            (Fotky a video: Mgr. Jakub Škantár)

        • Vianoce s úsmevom
          • Vianoce s úsmevom

          • Spomínate si ešte? Pred mesiacmi som vám napísal o tom, do akých dobročinných akcií sa zapájajú naši študenti.

            Tu je dôkaz toho, že sa zapojili aj do zbierky, vďaka ktorej prežili Vianoce s úsmevom mnohé deti, ktoré žijú v ťažkej situácii.

            Mgr. Csaba Bóna

        • Deň otvorených dverí
          • Deň otvorených dverí

          • Naša škola, ako každý rok, otvorila brány školy všetkým deviatakom základných škôl. Naši budúci študenti isto privítajú príjemné prostredie v zrekonštruovanej budove, nové učebne s modernými učebnými pomôckami, výkonné počítače, veľkoplošné tlačiarne a modernú meračskú techniku. V našich študijných odboroch ako sú pozemné staviteľstvo, záhradná a krajinná tvorba, geodézia, kartografia a kataster a geodézia a geografické informačné systémy majú široké možnosti uplatnenia sa. Napríklad v projekčnej kancelárii, na stavbe, v útvaroch štátnej správy, v podnikateľskej sfére, na úrade životného prostredia, pozemkovom úrade, lesnom úrade, správe katastra, ako správca inžinierskych sietí, v logistike, v záchranných systémoch a v mnohých ďalších.

            Poskytujeme motivačné prospechové štipendiá a cenu „Študent roka“.

            A pre aktívnych športovcov, poskytujeme priestor na ich rozvoj a to v atletike, futbale, basketbale, ľadoovm hokeji a v iných športoch - florbal, futsal.

            Nebojte sa našej školy!

            Touto cestou chcem poďakovať všetkým školám a výchovným poradcom, ktorí sa zaslúžili o úspešný náš - Deň otvorených dverí.

            Srdečná vďaka!

            Mgr. Inka Balážová

            (Fotky: Roman Lőrinčík)

        • Mengeleho dievča - alebo Aj budúci stavbári a geodeti radi čítajú
          • Mengeleho dievča - alebo Aj budúci stavbári a geodeti radi čítajú

          • Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, 27. január 2017, bol pre mnohých mladých ľudí v Lučenci nezabudnuteľný.

            Poďakovanie patrí rodáčke z Lučenca – redaktorke a spisovateľke Veronike Homolovej Tóthovej, Novohradskej knižnici v Lučenci a Mestskému úradu v Lučenci.

            „Všetko to začalo tým, že tí, ktorí bývali na hlavných uliciach, museli sa vysťahovať do vedľajšej ulice...“. To sú slová pani Violy Stern Fischerovej o tom, ako v Lučenci počas druhej svetovej vojny začali budovať židovské geto.

            Po pripojení Lučenca v roku 1938 k Maďarsku to vyzeralo pre Židov žijúcich v tomto meste relatívne nádejne. Síce sa im nežilo ľahko, ale žili. Prvé deportácie Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov začali až na začiatku mája roku 1944. Za osem týždňov deportovali viac ako štyristotisíc Židov. Medzi nimi bola aj pani Viola s rodinou.

            „...Prišli sme do Osvienčimu a začali nás selektovať. Chlapi, ženy. Ja som sa ani nevedela rozlúčiť s mojim oteckom. Už som ho nevidela. A my sme išli ženy a dostali sme sa k rampe. A tam bol Mengele... Život, smrť. Život, smrť. Život, smrť. Ja som sa dostala na stranu smrti. S mojou mamičkou. Pozrel sa na mňa Mengele: Komm her! Išli sme s mamičkou, spýtal sa ma: Koľko máš rokov? Mala som dvadsaťdva. Do mojej mamičky také kopol, že sa len tak váľala po zemi. A ostala na strane smrti. A ja som na strane života...“ - spomína na príchod do tábora a na to, kedy sa skončil jej dovtedy obyčajný, nepoznačený život, na to, kedy naposledy videla ľudí, ktorých milovala.

            Pani Viola Stern Fischerová. Žena, ktorá prežila štyri koncentračné tábory, pokusy doktora Mengeleho, pomohla dolapiť jednu z najkrutejších dozorkýň v Birkenau a nakoniec sama zorganizovala veľmi riskantný útek z pochodu smrti. To všetko prežila. Obyčajné dievča, ako sama o sebe tvrdí. Nielenže prežila sterilizačné pokusy doktora Mengeleho, ona ho dokázala poraziť.

            „...Porazila som ho dvakrát. Mám dve skvelé dcéry...“

            Nakoniec sa jej podarilo dostať sa späť domov do Lučenca: „...a z francúzskej hranice som prišla do Lučenca. Pešo. A tam na mňa čakal starší brat.“

            Príbeh pani Violy zaujal rodenú Lučenčanku Veroniku Homolovú Tóthovú, ktorá registrovala pani Violu už v detskom veku a keď neskôr začala pracovať v televízii, pripravila krátku spravodajskú reportáž o manželovi pani Violy, pánovi Fischerovi.

            „...Jeho ste spoznali veľmi ľahko. Pán Fischer totižto počas vojny bojoval na strane spojencov, na strane Veľkej Británie a zúčastnil sa aj vylodenia v Normandii... ...nosil svoju typickú tankistickú baretku, občas na čiernom saku vojenské nášivky a vyznamenania, ktoré dostal. Bol jeden zo štyroch Slovákov vyznamenaných francúzskym Radom čestnej légie“, spomína Veronika na pána Fischera. V tom čase však ešte nepoznala príbeh pani Violy. S ním sa stretla len pred desiatimi rokmi, keď už pracovala ako reportérka v televízii JOJ a začala nakrúcať dokumentárny cyklus Neumlčaní. Vtedy sa vďaka jednému pánovi, ktorý prežil holokaust ako tlmočník, dopočula o žene, Slovenke, ktorá žije v Prahe a prežila štyri koncentračné tábory a Mengeleho pokusy. Nakoniec sa dopátrala k adrese. „...a išla som do tej Prahy, zaklopala som, a otvorila mi dvere moja pani Viola. Takže to bolo veľké prekvapenie, že ja vlastne tú ženu poznám...“, opisuje svoje stretnutie s pani Violou v Prahe. Dohodli sa na natočení dokumentárneho filmu o jej živote. Avšak spomienky, aj keď po sedemdesiatich rokoch, boli príliš bolestné na to, aby ich mohla pani Viola detailne prerozprávať pred kamerou. Padol návrh, že by sa mohla napísať o tom kniha, ale ten ostal iba „prišpendlený“ vo vzduchu a ani pani Homolová, ani pani Viola sa ním podrobnejšie nezaoberali. Až o dva roky neskôr sa stalo, že Veroniku oslovilo vydavateľstvo Ikar s ponukou, nech pre nich napíše knihu a ona im ponúkla príbeh pani Violy. Tá rada súhlasila, pretože chcela, aby jej príbeh a spomienka na jej blízkych zostala, aj keď tu už ona nebude. A tak sa začala dvojročná cesta, počas ktorej pátrala spisovateľka aj v archívoch napr. vo Washingtone, Osvienčime, či v Jeruzaleme, aby mohla tvrdenia pani Violy podložiť faktami. Nie preto, že by jej neverila, ale preto, aby jej verili aj viac skeptickejší čitatelia. Nakoniec kniha vyšla začiatkom novembra 2016. Je plná silných spomienok, emócií a priam neuveriteľných udalostí. Je to kniha o smrti a o prežití. O tom ako vám môže jedno rozhodnutie zachrániť alebo zobrať život. O strate a znovuobjavení nádeje, ktorá sa už zdala tak vzdialenou. O tom ako môže aj obyčajný človek prežiť krutosť iných ľudí. Je to o tom, či sa vy dokážete s tým všetkým, čo sa stalo, vyrovnať natoľko, aby ste mohli žiť ďalej.

            S autorkou Veronikou Homolovou Tóthovou sa konala dňa 27. januára 2017 beseda na radnici v Lučenci. Okrem dospelých a pamätníkov, ktorí sa chceli stretnúť s touto úžasnou autorkou, sem zavítali aj mladí ľudia, medzi ktorými nechýbali ani žiaci Strednej priemyselnej školy stavebnej O. Winklera v Lučenci. V počte štrnásť žiakov sme sa s nedočkavosťou usadili a keď to celé začalo, s údivom sme počúvali rozprávanie pani Homolovej. Rozprávala o sebe, o pani Viole, o knihe a o tom všetkom, čo zažila pri jej písaní. Po viac ako hodine sme sa s boľavým srdcom a myšlienkami na všetok ten smútok a strasti života, ktoré musela pani Viola prežiť, pobrali domov. Ešte predtým sme sa spolu s autorkou odfotografovali a nechali si podpísať knihu, ktorú žiačka III. A triedy Lenka Gaberová už aj stihla dočítať. Jej spolužiak, Jakub Dibala je síce ešte len v polovici príbehu, ale aj on, aj Lenka mi ochotne odpovedali na moje otázky.

            Aké máš pocity?

            Lenka: „Niektoré pasáže tejto knižky sa čítali naozaj ťažko. Vzbudila vo mne ľútosť, smútok a v určitej časti aj pobúrenie.“

            Jakub: „Poviem ti, keď ju dočítam celú.“

            Myslíš si, že by si ty alebo niekto, koho poznáš dokázal/a prežiť to, čo pani Viola?

            Lenka: „Ja? Určite nie. Pani Viola prežila veci, ktoré by som ja určite prežiť nedokázala, ba neviem si ich ani predstaviť.“

            Jakub: „Neviem, či by som to zvládol ja, ale niekto, koho poznám, by to zvládol určite - môj prastarý otec sa tam bohužiaľ dostal a chvalabohu to prežil.“

            Zanechala táto kniha v tebe nejakú emočnú stopu?

            Lenka: „Táto kniha zanechala vo mne smútok, aj poznanie vtedajšieho života. Života prenasledovaných Židov.“

            Jakub: „Emočnú „ujmu“ som mal aj predtým, keďže viem, čo si tam prastarký vytrpel. No, dojala ma tá kniha v tom, ako to pani Viola zvládla.“

            Komu by si odporučil/a prečítať si túto knihu?

            Lenka: „Myslím, že táto kniha je určená takmer pre všetky vekové kategórie, ale najmä pre tých mladších čitateľov, ktorí si z nej odnesú ponaučenie a pochopia.“

            Jakub: „Odporučil by som ju mladším, hlavne tínedžerom, aby aj oni pochopili, aké to tam bolo a ako sa žilo.“

            Vedel/a by si si predstaviť filmové spracovanie tejto knihy?

            Lenka: „Vedela. Uvítala by som ho.“

            Jakub: „Určite by som uvítal aj filmové spracovanie knihy.“

            Moje poďakovanie patrí na záver všetkým menovaným, ale aj nemenovaným za úžasnú hodinu literatúry, dejepisu, etiky, ...

            Alžbeta Čajková, IV. A

            (Fotky: Jakub Dibala, III. A)

        • Favorit v atletike
          • Favorit v atletike

          • V našich športových triedach nám rastú vynikajúci športovci, ktorí šíria dobré meno za hranicami regiónu aj našej krajiny.

            Halovú sezónu v atletike, úspešne začal náš študent Lukas Figa (II. S), atlét MAC Redox Lučenec. Dňa 21.01.2017 sa konali v Bratislave Halové majstrovstvá stredoslovenského kraja v atletike. Lukas súťaží v kategórii dorast a získal dvakrát 1. miesto a to v behu na 60 metrov a v behu na 200 metrov. Lukasovi sa v atletike naozaj darí, tu je prehľad aspoň niektorých jeho úspechov.

            -strieborný v behu na 300 m na M-SsAZ starších žiakov

            -trojnásobný víťaz Mládežníckej atletiky (Bratislava)

            -majster SR starších žiakov v behu na 60 m (najrýchlejší žiak na Slovensku)

            -majster Slovenska starších žiakov v behu na 300 m

            -bronzový na M-SR starších žiakov v behu na 150 m

            -majster SR dorastu v hale v behu na 200 m

            -majster SR – člen štafety starších žiakov 4 x 60 m

            -víťaz Novohradských hier v atletike (60 a 300 m)

            -víťaz atletického mítingu v Turecku (100 m).

            Lukasovi gratulujeme a drží mu palce na blížiace sa Majstrovstvá Slovenska.

            Mgr. Inka Balážová

            (23.01.2017, fotky: http://nasenovinky.sk/http://nasnovohrad.sme.sk/)

        • Junior roka 2016
          • Junior roka 2016

          • Ak čítate našu stránku, tak pred časom sme písali o našom študentovi - Michalovi Golianovi, ktorý sa venuje netradičnému športu a to pretláčaniu rukou.

            V tomto športe sa Michalovi naozaj darí a žne jeden úspech za druhým. Tak to bolo aj ku koncu roka 2016. Michal vyhral krajské kolo v Tvrdošíne a postúpil do celoslovenského finále v Banskej Bystrici, ktoré sa konalo 23.11.2016.

            Tu sa súťažilo v pretláčaní len pravou rukou a Michal opäť nesklamal a skončil v hmotnosti nad 80 kg na 1. mieste.

            17.12.2016 vyhlásili TOP 5 najlepších pretláčačov roka 2016 a Michal bol ocenený ako „Junior roka 2016“.

            Gratulujeme a prajeme mu veľa úspechov v ďalšej športovej kariére!

            Mgr. Inka Balážová

            (23.01.2017, fotky: http://www.armsport.sk/)

        • Kontakt

          • Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera - Winkler Oszkár Építőipari Szakközépiskola, B. Němcovej 1988/1 Lučenec
          • správca obsahu: csaba.bona@stavebnalc.sk
          • IČO: 00161560
          • DIČ: 2021228319
          • webmaster: csaba.bona@stavebnalc.sk
          • (+421) 47 43 210 72 - sekretariát
          • (+421) 904 486 208 - sekretariát
          • (+421) 915 818 562 - riaditeľ
          • (+421) 948 910 280 - zborovňa
          • B. Němcovej 1988/1 984 15 Lučenec Slovakia
        • Prihlásenie